Paradajky (Solanum lycopersicum), známe aj ako rajčiny, patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie plodiny na svete. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Suché a horúce roky sa v posledných rokoch stávajú bežným štandardom. Pre pestovateľov paradajok to znamená jediné - zalievanie sa stáva absolútnou nevyhnutnosťou. Bez pravidelnej a správnej zálievky hrozí nielen nízky výnos, ale aj zhoršená kvalita plodov, praskanie paradajok alebo dokonca úhyn celej rastliny. Správne zavlažovanie paradajok je jedným z kľúčových faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či sa vám podarí vypestovať bohatú a zdravú úrodu.
Základné pravidlá zavlažovania paradajok
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Pravidelná a správna zálievka zabezpečí zdravé a šťavnaté plody. Paradajky sú z 80 až 90 % voda, takže ich rast úplne závisí od toho, ako im dávate piť. Ak pôda vyschne, paradajky rastú pomaly, plody sú menšie a rastlina trpí nedostatkom živín. Správna vlhkosť pôdy pre paradajky je kľúčová. Pôda má byť stále mierne vlhká, nie premočená. Paradajky potrebujú pravidelnú, ale rozumnú zálievku, pričom najlepšie funguje polievanie ku koreňom buď skoro ráno, alebo až popoludní. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľa pestovateľov robí pri polievaní chyby, ktoré kazia kvalitu plodov a celkové zdravie paradajok. Oplachovať listy, liať vodu priamo na stonku alebo úplne premočiť pôdu - to všetko sa väčšinou neodporúča.
- Výdatnosť: Rastliny po vysadení zalievame výdatne, aby pôda stihla medzi zálievkami preschnúť.
- Fáza kvetu: V dobe kvetu polievame menej.
- Fáza plodu: V dobe dozrievania plodov polievame výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
- Spôsob aplikácie: Paradajky zalievame vždy len odspodu, nie na listy alebo plody, aby sa predišlo šíreniu plesní. Voda pri rastline nesmie zbytočne stáť, aby sa pôda okolo stonky nezhutnila.
Paradajky majú korene asi 40 cm hlboké, takže voda by sa mala dostať až tam. Kvapková závlaha paradajok šetrí vodu a dodáva vlahu presne tam, kde ju rastliny potrebujú. Počas kvitnutia a tvorby plodov paradajky ocenia vyššiu vlhkosť. Najviac sa osvedčilo polievať paradajky skoro ráno alebo až večer. Kvapková závlaha alebo polievanie priamo ku koreňom znižuje riziko chorôb a zabezpečí, že pôda ostane rovnomerne vlhká. Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlahy, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť.
Tipy na správne polievanie:
- Využívajte dažďovú vodu: Pokiaľ máte možnosť, využívajte dažďovú vodu - je mäkká, neobsahuje chlór a má ideálnu teplotu. Navyše je ekologická a zadarmo.
- Odstáta voda z vodovodu: Pokiaľ dážď dlhšiu dobu nepríde, nezostáva než použiť vodu z vodovodu. V takom prípade nechajte vodu aspoň niekoľko hodín odstáť, ideálne cez noc. Chlór môže inhibovať rast rastlín a poškodiť mikroorganizmy v pôde, ktoré sú dôležité pre ich zdravie.
- Priame polievanie ku koreňom: Paradajky potrebujú vodu, ale nie jej priamy kontakt s listami. Ideálne je zalievať pomaly a priamo ku koreňom.
- Test vlhkosti pôdy: Hoci paradajky tvorí z veľkej časti voda, prílišné polievanie škodí. Jednoduchý test vlhkosti pôdy: Zapichnite prst asi 5 cm hlboko do pôdy - pokiaľ je vlhká, zálievku môžete odložiť.
- Čas polievania: Zalievajte buď skoro ráno, alebo večer. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.
- Mulčovanie: Mulčovanie pôdy napríklad slamou, štiepkou alebo trávou pomáha zadržať vlhkosť, stabilizovať teplotu pôdy a obmedziť rast buriny.
Techniky a systémy zavlažovania
Výber spôsobu zavlažovania výrazne ovplyvňuje zdravie úrody a riziko vzniku chorôb.
- Ručné polievanie: Tradičná metóda, ktorá umožňuje presnú kontrolu nad množstvom vody. Odporúča sa používať odstátu vodu, najlepšie dažďovú, aby ste predišli šoku z chlóru alebo nízkej teploty vody.
- Kvapková závlaha: Jedna z najefektívnejších metód, ktorá nepremáča rastliny, čím eliminuje riziko hubových chorôb. Kvapková hadica zabezpečuje stálu vlhkosť pôdy priamo v koreňovej zóne. Životnosť takéhoto systému sa odhaduje na 5 až 7 rokov bezporuchovej prevádzky.
- Poľné postrekovače: Hoci sú obľúbené, pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami. Ak ich používate, odporúča sa polievať len v ranných hodinách, aby listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
ako na kvapkovú závlahu časť 1. - základné komponenty a zapojenie
Vplyv závlahy na kvalitu a zdravie plodov
Akýkoľvek nedostatok vody vo fáze rastu môže mať za následok opadávanie kvetov a zakrpatenie plodov. Naopak, nadmerná vlhkosť spôsobuje žltnutie listov, vädnutie a hnilobu koreňov. Paradajky sú veľmi citlivé na nadmernú vlhkosť v substráte, kde prebytočná voda môže spôsobiť žltnutie listov, vädnutie, spomalenie kvitnutia a rodenia a odumieranie koreňov. V počiatočnej fáze rastu rýchlo rastúci koreňový systém využíva vodu uloženú v pôde, dodanú po vysadení sadeníc. Až do fázy kvitnutia by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 30 % PPW. Od fázy kvitnutia po fázu dozrievania plodov by mala byť zabezpečená vlhkosť 60 - 70 % PPW. Nepravidelné zavlažovanie môže spôsobiť praskanie plodov, pretože rastliny sa snažia doplniť nedostatok vody v pletivách. Nadmerné zalievanie môže viesť k hnilobe koreňov.
| Problém | Príčina súvisiaca so závlahou |
|---|---|
| Praskanie plodov | Nepravidelné zavlažovanie a prebytočná voda. |
| Ovocná hniloba špičiek | Nedostatok vody a živín (bráni príjmu vápnika). |
| Zlý rast a nízky výnos | Nedostatok vody v zóne aktívnych koreňov. |
| Hniloba koreňov | Nadmerné zalievanie a zlá prevzdušnenosť substrátu. |
Starostlivosť o rastliny a hnojenie
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Tipy pre pestovateľov:
- Skleníkové pestovanie: Polievame zásadne ráno s následným dostatočným vetraním.
- Mulčovanie: Použitie slamy alebo štiepky pomáha zadržať vlhkosť a stabilizovať teplotu pôdy.
- Tekuté hnojenie: Kvapková závlaha umožňuje presnú aplikáciu živín priamo ku koreňom, čo je kľúčové pre pravidelné prihnojovanie dusíkom počas vegetácie. Doprajte im správnu zálievku a podporte tvorbu plodov živinami. Oplatí sa vyskúšať aj domáce hnojivo, ktoré si množstvo záhradkárov nevie vynachváliť.
Domáce hnojivo s droždím:
Príprava je jednoduchá a lacná. Postačí vám asi 10 g droždia na 4 litre vody. Voda musí byť teplá. Potom ešte pridajte 2 lyžice cukru a dôkladne premiešajte. Nechajte odstáť 12 hodín - najlepšie cez noc, aby ste už ráno mohli používať. Po 12 hodinách opäť dôkladne premiešajte a použite na zálievku rajčiakov.
Prečo paradajky nedozrievajú a ako to urýchliť
Rastlina rajčiaka plná zelených paradajok, ktoré nie a nie dozrieť, nepoteší žiadneho pestovateľa. Našťastie, existuje pár vecí, vďaka ktorým môžete proces dozrievania urýchliť. Oneskorené dozrievanie môže mať viacero príčin, ktoré je dôležité poznať, aby ste mohli účinne zasiahnuť. Vo všeobecnosti by sa plody rajčiaka mali farbiť asi 6 až 8 týždňov po opelení kvetov. Záleží aj od odrody. Druhy s malými plodmi zvyčajne začnú dozrievať skôr ako veľké odrody. Aj vonkajšie teploty zohrávajú významnú úlohu. Paradajky produkujú karotén a lykopén (látky, ktoré spôsobujú červené sfarbenie) pri teplote 10 až 30 °C. Na zrenie paradajok je potrebná aj chemická látka nazývaná etylén. Táto chemikália je bez zápachu, chuti a na pohľad neviditeľná. Problémy dozrieť majú často aj preťažené rastliny rajčiakov. Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.
Faktory ovplyvňujúce dozrievanie:
- Kolísanie teplôt: Optimálna teplota pre dozrievanie paradajok je medzi 16 a 26 °C. Ak teplota klesne pod 15 °C, proces sa spomalí. Príliš vysoké teploty nad 30 °C môžu byť tiež problémom.
- Nedostatok svetla: Rajčiaky potrebujú aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Nedostatok svetla ovplyvňuje fotosyntézu a tým aj tvorbu plodov.
- Nesprávna výživa: V počiatočných fázách rastu potrebujú rastliny dusík, no s dozrievaním plodov sa mení potreba na draslík a fosfor. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva zodpovedného za červenú farbu paradajok.
- Nadmerná zálievka: Príliš veľa vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a stres rastlín, čo negatívne ovplyvňuje dozrievanie.
- Choroby a škodcovia: Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie, ako napríklad pleseň zemiaková alebo pleseň sivá, môžu rastliny oslabiť a brániť ich rastu.
- Preťažené rastliny: Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.
Metódy na urýchlenie dozrievania na rastline:
- Odstráňte prebytočné výhonky a listy: Väčšina záhradkárov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline. Nenechávajte zbytočne na rastlinke výhonky, ktoré zostali po zbere plodov. Neslúžia už na žiaden účel, len zbytočne oberajú rastlinu o energiu.
- Obmedzte zálievku: Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú. Množstvo vody, ktoré rastlina rajčiaka potrebuje, závisí od toho, v akom bode rastového cyklu sa nachádza.
- Odstráňte kvety: Trvá niekoľko týždňov, kým paradajky po opelení kvetov dozrejú. Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť.
- Vytvorte tiene: Mnoho pestovateľov rajčín sa čuduje, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa. Táto technika núti paradajky k skoršej plodnosti, rýchlejšiemu dozrievaniu a nikdy neprestávaniu plodiť.
Ako nechať dozrieť zelené paradajky doma:
Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri.
Výber plodov na dozrievanie doma:
- Kvalita plodov: Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.
Ideálne podmienky pre dozrievanie v interiéri:
- Teplota: Najdôležitejším faktorom pri dozrievaní paradajok je teplota. Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť.
- Svetlo: Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.
- Etylén: Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkujú etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť.
Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri:
- Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú.
- Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme na a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka.
- Do pohára s jablčkom alebo banánom: Na túto metódu vyberáme len rajčiny, ktoré sú nepoškodené a majú pevnú šupu. Zelené rajčiny oberieme a zbavíme stopiek. Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l) a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami.
- Piliny alebo noviny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet. Rajčiny pravidelne kontrolujeme, aby sme zistili, ktoré dozreli a ktoré naopak potrebujú ešte čas.
- Trik našich babičiek: Rajčiny dáme do interiéru, potrebujú teplotu 15-18 stupňov. Keď je teplota vyššia ľahko zmäknú. Vezmeme nádobu - môže byť sklenená alebo aj krabica. K rajčinám pridáme aj pár zrelých (nie červivých ani hnilých) jabĺk. Jablká by mali byť domáce, bez chemikálií a postrekov. Etylén začne na rajčiny rýchlo pôsobiť a tie začnú dozrievať skutočne rýchlo a to či v tme alebo vo svetle.
- Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu.
Ako predchádzať problémom s dozrievaním
Prevencia je rovnako dôležitá ako riešenie už vzniknutých problémov. Správnym výberom odrody, včasnou výsadbou, kvalitnou pôdou a dostatočnou starostlivosťou môžete minimalizovať riziko oneskoreného dozrievania.
Preventívne opatrenia:
- Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla. Štandardným paradajkám trvá 20 až 30 dní od nasadenia plodov, kým dosiahnu plnú veľkosť, a potom ďalších 20 až 30 dní, kým dozrejú, t. j. zmenia farbu.
- Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok, teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky, je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C.
- Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán.
- Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy.
- Pravidelná zálievka: Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlahy, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.
Ako rozoznať zrelú paradajku
Správne načasovaný zber je dôležitý nielen pre chuť, ale aj pre ďalšie spracovanie či skladovanie.
Známky zrelosti paradajky:
- Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch.
- Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.
- Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
- Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pri pestovaní paradajok je dôležité venovať pozornosť ochrane pred chorobami a škodcami. Tu sú niektoré z najčastejších problémov a spôsoby, ako ich riešiť:
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Medzi škodcov, ktoré môžu napadnúť paradajky, patria strapky, pásavka zemiaková (mandelínka), molica skleníková a vošky. Dôležité je pravidelne kontrolovať rastliny a v prípade výskytu škodcov použiť vhodné prípravky alebo metódy ochrany.
tags: #cervene #rajciny #treba #polievat