Francúzska revolúcia, ktorá prebiehala v rokoch 1789-1799, priniesla zvrhnutie monarchie, nastolenie republiky, vydanie listiny ľudských práv a ukončila éru feudalizmu. Bola to epocha chaosu a búrok, vlády ľudových más a gilotíny. Dvestodvadsaťšesť rokov po páde Bastily vyvoláva Francúzska revolúcia vášne už len medzi historikmi, no niečo prežíva aj v širšej verejnosti. Vezmite si už len to, že Francúzi 14. júla oslavujú Deň Bastily.
Toto pomenovanie je však chybné. Francúzsky sviatok totiž okrem dobytia pevnosti revolučným davom 14. júla 1789 pripomína aj veľký pokojný „Festival federácie“, ktorý sa konal 14. júla 1790.
Chlieb ako spúšťač revolúcie
Kráľovské Francúzsko sa potácalo v problémoch a prírodný impulz stačil na to, aby voda z hrnca vykypela úplne. Storočie pred Francúzskou revolúciou bolo poznamenané výkyvmi v poľnohospodárskej produkcii spôsobenými prejavmi malej ľadovej doby. Kráľovstvo na rozdiel od Holandska či Anglicka stále stavalo dominantne na produkcii obilia, odmietalo napríklad pestovanie zemiakov. Štyri pätiny obyvateľov žili z ruky do úst, boli úplne závislí od vlastnej produkcie chleba. Obilím platili dane, cirkevné dávky. Ak v takejto situácii prišla nepriazeň počasia, ostali v pasci hladu. Na konci 17. storočia v dôsledku chladu výnosy klesali. Keď prišli silné dažde, nastala katastrofa. Krajinu sužoval hladomor, epidémie, vyľudňovali sa celé oblasti a polia sa neobrábali. Zomrela desatina populácie.
Kráľ Ľudovít XV. musel niečo zmeniť, aby sa nič podobné neopakovalo, no reformy neprichádzali. Podnebie sa našťastie upokojilo, oteplilo sa. Hoci prišli ďalšie studené výkyvy, nezabrzdilo to postupný populačný rast. Pri tradičnom obrábaní pôdy, keď tá ležala každý tretí rok ladom, a pri nízkych úrodách iba so štvornásobkom výnosu sa vynoril nový problém - nedostatok nových rolí. V takejto situácii mali podnebné zmeny ešte ničivejší dosah. Zotrvačný nárast počtu obyvateľov sa nezastavil ani po roku 1770, keď sa v dôsledku nepriaznivých klimatických javov striedali úrodné roky s neúrodnými. Do roku 1790 pribudli vo Francúzsku dva milióny nových obyvateľov.
Klimatické faktory a ich vplyv na úrodu
Do toho prišli erupcie sopky Laki na Islande v rokoch 1783 - 1784. Nastali krupobitia a udrelo studené leto. Tráva nerástla, nebolo sena na kŕmenie dobytka, často ostávalo len ho spotrebovať na mäso. Monarchia bola vo vojnách a rabovanie vojsk situácii určite nepomohlo. Rok 1787 priniesol lepšiu úrodu, ale to neplatilo o nasledujúcom. Jar bola suchá, Francúzsko sužovali búrky spojené s mohutným krupobitím. V okolí Paríža padali krúpy s veľkosťou tenisovej loptičky. Tisíce tulákov sa po kráľovstve potĺkali už dlhšie, teraz sa spájali do skupín a robili nájazdy na sýpky. Žobranie sa rozšírilo natoľko, že sa mu venovali aj deti roľníkov obhospodarujúcich pôdu, lebo tá ich nedokázala uživiť. Vládna pomoc neexistovala, pomáhali iba cirkevné inštitúcie, no tie boli zamerané iba na miestnych núdznych obyvateľov.
Spoľahnúť sa nedalo ani na dovoz potravín, lebo v Európe sa schyľovalo k novej vojne s Tureckom, čo znamenalo zahatanie námorných obchodných ciest. Francúzsko kvárili hospodárske ťažkosti. Po uzavretí nevýhodnej obchodnej zmluvy s Anglickom zaplavili trh dovážané odevné látky, čo znamenalo krach pre polovicu francúzskych nekonkurencieschopných výrobcov. Na druhej strane Španielsko zakázalo či obmedzilo dovoz francúzskeho súkna a hodvábu. To zas zasiahlo exportujúcich francúzskych výrobcov. Mestá sa zapĺňali uvoľnenými robotníkmi, zbedačenými roľníkmi a žobrákmi.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1783-1784 | Erupcie sopky Laki na Islande |
| 1788 | Neúroda |
| 1789 | Útok na Bastilu |
Vyvrcholenie nespokojnosti
Poslednou ranou bol opäť zásah zhora. Na prelome rokov 1788 a 1789 objala Francúzsko tuhá zima. Zastalo všetko vrátane obchodu, ktorý by zmiernil nedostatok potravín. Keď sa na jar haldy snehu roztopili, voda zaplavila polia, ťažko ich bolo obrobiť. Pohár pretekal. Ak sa na cestách objavili povozy s obilím a nemali vojenskú ochranu, ľudia ich prepadávali. Rozsýpal sa systém, nad monarchiou sa vznášala anarchia, nenávisť a strach. Báli sa roľníci, ktorí nejaké obilie mali, že oň rabovaním prídu, báli sa obyvatelia miest, lebo po uliciach sa preháňali bandy lúpežníkov a nespokojnej bedáče. A začali sa báť aj vládne vrstvy, lebo prst obvinení čoraz častejšie ukazoval na ne. Výbuch budúcej nespokojnosti sa skoncentroval do Paríža. Chlieb tam bol najdrahší za posledné dve desaťročia. Kráľ napriek personálnym zmenám vo vláde a prísľubom o vypočutí starostí bežných ľudí už nedokázal vzburu zastaviť. V júli padla Bastila, začala sa Francúzska revolúcia a feudálny režim padol.
Historik Fagan nepovažuje dôsledky podnebných zmien za hlavnú príčinu Francúzskej revolúcie. Poukazuje na dôsledky jednostrannej zameranosti poľnohospodárstva na obilie či nevyhovujúceho pozemkového vlastníctva, keď sa dedením role drobili. Vývoj roka 1789 však sčasti predsa vyvieral zo závažného javu - zo zraniteľnosti roľníkov voči cyklom chladu a vlhka, tepla a sucha. Milióny roľníkov sa aj v dôsledku zmeny podnebia dostali za čiaru oddeľujúcu holé prežitie od živorenia.
Mýty o revolúcii a chlebe
S Francúzskou revolúciou sa spája množstvo mýtov, ktoré pretrvávajú dodnes. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:
„Ak nemajú chlieb, nech jedia koláče“ - Mária Antoinetta
Tento slávny výrok sa pripisuje Márii Antoinette, no v skutočnosti je to len mýtus. Jej rôzne verzie, pripisované viacerým skorším francúzskym vládcom, kolovali už v sedemnástom storočí a najznámejšia sa objavila v knihe Vyznania, ktorú filozof Jean-Jacques Rousseau napísal dokonca ešte predtým, než si Mária Antoinetta zobrala budúceho Ľudovíta XVI. Hoci kráľovná nebola vzorom pokory a jednoduchosti, mala o chudobných úprimný záujem. Lenže jej odpor k revolúcii z nej urobil jednu z najnenávidenejších postáv v krajine. Mizogýnni novinári ju vykresľovali ako vražednú, hedonistickú, sexuálne nenásytnú lesbu, ktorá snovala plány na zradu svojej krajiny v prospech rodného Rakúska. Na jeseň 1793, necelý rok po poprave Ľudovíta XVI., pohnala revolučná vláda Máriu Antoinettu pred súd, kde sa zodpovedala napríklad za zločin údajného sexuálneho zneužívania svojho syna.
Revolúciu začali bedári
Kniha Charlesa Dickensa Príbeh dvoch miest je len najznámejším z množstva románov, ktoré zobrazujú, ako sa počas revolúcie francúzski bedári mstia na svojich aristokratických utláčateľoch. Ale v revolúcii hrali najchudobnejší z chudobných len relatívne malú úlohu. Revolúciu začali bohatí šľachtici a ďalší vysokopostavení ľudia v sálach Versailles týždne pred pádom Bastily. Ako ukázali mnohí historici, na vidieku boli tieto akcie namierené proti elite lénnych vlastníkov a daniam a poplatkom, ktoré vyberali predovšetkým od zámožných a podnikavých roľníkov. Mestskí militanti, ktorí si hovorili sanskuloti („sans-culottes“ - bez nohavíc, teda tí, čo sa nemohli obliekať ako bohatí), väčšinou pochádzali z radov remeselníkov, obchodníkov a úradníkov.
Moderný francúzsky chlieb: Bageta a jej história
Medzi najlepšími jedlami v Paríži a Francúzsku vo všeobecnosti nemôže chýbať tradičná bageta. Lahodné podlhovasté tenké pečivo rozdelené na dve časti a medzi nimi smotanový hermelín, mäsová paštéta či maslo s džemom. Môžete ho rozkrojiť na dve polovice, na krúžky, opiecť či nakrájať na malé kúsky a podávať ho k francúzskej cibuľovej polievke. Ísť do mesta Paríž a neochutnať tradičnú bagetu je priam nemožné.
Existuje niekoľko teórií o pôvode francúzskej bagety. Podľa jednej z nich vydal Napoleon Bonaparte nariadenie, že chlieb treba vyrábať v dlhej a tenkej forme. Veľmi populárny mýtus z inej kuchyne zase hovorí, že keď sa v roku 1898 začali práce na parížskom metre, priviezli robotníkov z celého Francúzska, aby pracovali na revolučnom projekte.
Porevolučné regulácie a vznik bagety
Posledná zo zábavných teórií naznačuje, že ikonický galský chlieb bol príčinou Veľkej francúzskej revolúcie. Nech už to bolo akokoľvek, v roku 1793 porevolučná vláda nariadila: „Bohatstvo aj chudoba musia z vlády rovnosti zmiznúť. Už nebude pšeničný chlieb pre bohatých a chlieb z otrúb pre chudobných.“ Následne vznikali dvojmetrové bagety ohurujúce vtedajších návštevníkov krajiny. Prišlo preto nariadenie, že kultový bochník by mal mať minimálnu hmotnosť 80 g a maximálnu dĺžku 40 cm. „Bagetová legislatíva“ určila aj smer dnešného podlhovastého pečiva. Kto ho vynašiel? To sa nevie. Boli 20. roky 20. storočia, keď prijali zákon, podľa ktorého pekári nemohli vykonávať akúkoľvek prácu pred 4.00 h ráno. Tradičná francúzska bageta sa vyrába z ľahkého kysnutého cesta, ktoré sa miesi a ohýba. Povrch sa nareže a nechá sa kysnúť v košíku vystlanom obrusmi alebo utierkou. Počas rokov sa zrodilo množstvo vedľajších produktov bagiet vrátane tenšieho bochníka v tvare rúry nazývaného flute a ešte tenšej verzie nazývanej ficelle. Francúzsky večný chlieb zahviezdil aj vo viacerých filmoch a vyskytol sa v rukách Brigitte Bardot, Gerarda Depardieua či Liama Neesona.
Chlieb vo vajíčku alebo francúzsky toast?
Pre niekoho najlepšie jedlo na svete, pre iného istý spôsob, ako si podráždiť žlčník. Dokonalé sobotné raňajky, jedlo, ktoré zachráni starší chlieb aj peňaženku pred výplatou. Uznávame, táto doba chlebíku vo vajci nepraje, pretože je smažený. Chlieb vo vajci vzišiel z tradičného francúzskeho toastu, ktorý sa robí v sladkej verzii. Už v staroveku ale varili jednoduchú obdobu z vtedajšieho chleba, ktorý namočili do mlieka a potom ho vypražili v oleji. Až neskôr sa na to začali používať vajcia. Najväčšej obľube sa tešil v období stredoveku, keď bol často servírovaný aj ako príloha ku hlavným jedlám.
Odpoveď je jednoduchá. Žiaden! Mnohí sa mylne domnievajú, že pomenovanie francúzsky toast označuje sladkú verziu pečiva obaleného vo vajci. Ale nie je tomu úplne tak. Francúzsky toast skutočne pomenúva jedlo u našinca známe ako chlieb vo vajci, ale názov v sebe zahŕňa slanú i sladkú variáciu. Čiže slovným spojením francúzsky toast môžete bez obáv označiť aj svoj obľúbený chlieb, vysmažený vo vajíčku, potretý horčicou a posypaný nasekanou cibuľkou. Aj keď je pravda, že prvý písomný záznam o chlebíku vo vajci z 5. storočia hovorí o jeho konečnom polievaní medom. Možno aj preto mnohí kuchári, hotely a reštaurácie podávajú pod týmto názvom vždy sladkú verziu. A sladké vajíčkové chlebíky si dnes predstavíme aj my.
tags: #chlieb #francuzskej #revolucie