Pravdepodobne prvé, čo nás napadne je, že prosiť o chlieb sa netreba učiť, to sa modlí každý. Niekedy je problém v tom, že keď niečo veľmi dobre vieme, zdá sa nám, že k tomu už nie je nič potrebné dodať. Ale keď sa pozrieme na modlitbu ako celok a predovšetkým na to, čo Pán Ježiš učí, tak zistíme, že nie každá prosba o chlieb je prosba v duchu tejto modlitby. Naša modlitba má byť so srdca a má byť s porozumením. Skutočná duchovnosť, skutočná láska k Otcovi, znamená, že každú maličkosť mu viem predložiť a prosiť, aby sa o ňu postaral.
Tajomstvo slova „každodenný“ v modlitbe Otče náš
Kľúčové slovo „každodenný“ (po grécky epiousios), ktoré sa vyskytuje v modlitbe Otče náš, je samo o sebe záhadou. Je to slovo, ktoré sa nikde inde v gréckej literatúre nevyskytuje, len v tejto modlitbe. Ešte v ev. Lukáša, ale to sme v tej istej modlitbe. Cirkevný otec Origenes povedal, že to vymysleli pisatelia evanjelií. Preto sme vo vážnom probléme, pretože po grécky sa slovo „každodenný“ nedá celkom presne vyjadriť. Dá sa zložiť z viacerých možností a tak, ako ho tu máme preložené ako „každodenný“, je takto aj najčastejšie chápané. Za dvetisíc rokov sa vyskytli štyri možnosti interpretácie tohto slova.
Štyri interpretácie „každodenného chleba“
Pozrime sa na štyri hlavné interpretácie tohto jedinečného slova, ktoré otvárajú hlboký pohľad na modlitbu:
- Chlieb na nasledujúci deň: Jedna možnosť je, že ide o chlieb na nasledujúci deň. Dokonca na zajtrajší deň. Ježiš totiž v tej istej kázni na vrchu hovorí, že nestarajte sa o zajtrajší deň. Dosť má dnešný deň na svojom trápení. Tí, ktorí hovoria, že je to na zajtra, tak chcú povedať, že ak dnes viem, čo zajtra bude, tak sa nemusím trápiť.
- Nadprirodzený chlieb: Druhá možnosť výkladu je, že ide o nadprirodzený chlieb. Z toho gréckeho slova môže vyplývať, že ide o niečo, čo je nadprirodzené. Tí, ktorí zastávajú tento výklad, pripomínajú slová Pána Ježiša, ktorý povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky.“ (Ján 6:50). Takže chlieb života je jasná metafora o tom, že Ježiš je pre nás taká základná potreba pre život večný, ako je potrava pre naše telo. „Daj nám dnes náš nadprirodzený chlieb.“ Taký preklad je možný. Cirkevní otcovia v tých prvých storočiach kresťanstva väčšinou tento názor aj zastávali, pretože chceli povedať, veď my potrebujeme duchovný chlieb. O chlieb každodenný, ten fyzický sa starajú pohania.
- Chlieb potrebný na Pánov príchod: Tretia možnosť vychádza z aramejčiny, z Ježišovho jazyka, ktorým hovoril. Daj nám dnes náš chlieb, ktorý budeme potrebovať vtedy, keď Ty prídeš. Živ nás tak, aby sme obstáli na súde. Dnes potrebujeme vykonať to, čo bude najdôležitejšie, pretože zajtrajšok nevieme či vôbec príde. Dnes nám daj náš večný chlieb.
- Chlieb pre každodennú fyzickú existenciu: A štvrtá možnosť je tá najbežnejšia. To je naša každodenná existencia. Daj nám dnes náš chlieb, nutný pre naše fyzické bytie. Svätý Augustín vysvetľuje, že pravdepodobnejšie je chápať tento chlieb aj duchovne aj telesne. Pretože chlieb je celá naša existencia. A Ciprián tiež hovorí, že sa to môže chápať aj duchovne aj doslovne, v tom fyzickom zmysle. Ja sa predsa len prikloním k tomu, čo Biblia hovorí o chlebe, že chlieb nie je v Starej zmluve chápaný ako nadprirodzený. Boh povedal prvému človekovi Adamovi keď zhrešil: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb.“ Chlieb tu zastupuje tento pojem, teda potravu.
Chlieb ako symbol základnej potravy a závislosť na Bohu
Je zaujímavý problém prekladateľov do reči, kde chlieb nie je základnou potravou. Sú kmene, alebo národy, kde chlieb nepoznajú, ale jedia ryžu. V takom prípade nemôžte povedať chlieb, pretože také slovo v danej reči ani neexistuje. Musíte to preložiť ako základnú potravu. Alebo základný článok našej potravy, čo predstavuje všetko. Keď my, Slováci, povieme: „zarobiť si na chlieb,“ tak nemyslíme na to, že si kupujeme biely chlieb, ale chceme povedať, že si zarobíme na živobytie, na oblečenie, na bývanie atď. Určite sem patrí aj vzduch, aby sme mohli existovať. Inak chlieb, ako jedenie je štvrtá nutnosť v našom živote. Prvá je dýchanie, druhá je spánok, alebo pitie a až na štvrtom mieste je jedenie.
Pán nás učí, že tvoj Otec ti dá chlieb, aj keď si od Neho vzdialený. V Biblii máme zaznamenanú udalosť, keď bol Ježiš pokúšaný na púšti. Po štyridsiatich dňoch prišiel hlad. A vtedy prišiel pokušiteľ Satan a hovorí: „Urob chlieb z tých kameňov.“ A On hovorí: „Nie na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích, bude žiť človek.“ A to je to, čo nás Boh učí, keď sa modlíme „daj nám chlieb každodenný.“ Áno, my musíme existovať, aby sme sa mohli modliť, ale práve v tom je to, že v srdci dávame prednosť Božiemu Slovu pred chlebom. Pretože vieme, že chlieb pochádza od Boha.
Pán nás učí: pros o základné potreby, o to, čo naozaj potrebuješ. „Chudoby ani bohatstva mi nedaj, živ ma pokrmom podľa mojej potreby. Aby som sa nenasýtil a nezaprel a nepovedal, kto je Hospodin.“ (Príslovie 30:8-9). To, o čom nám hovorí „chlieb náš každodenný“ je, že kresťan má mať vedomú závislosť na Otcovi. Otec, môžem si vziať každodenný chlieb? A dáš mi ešte aj viac? Daj mi to, keď ráčiš. A tým vyjadrujeme aj vďačnosť.
My sme toto slovo „náš“ v prvej časti vykladali ako chlieb, ktorý patrí nám, kresťanom. Lenže spoločenstvo chleba je širšie ako spoločenstvo cirkvi. Nemôžte prosiť o chlieb a závidieť iným. Prosíte: „Daj nám náš chlieb každodenný,“ tak chcete, aby mal celý štát chlieb. Celé ľudstvo. Všetci. Nechceme povedať daj mne a iným nie. Ciprián to pekne vyjadruje: Naša modlitba je verejná a spoločná. Keď sa modlíme, nemodlíme sa za jedného, ale za všetkých ľudí. Spoločenstvo chleba je spoločenstvom všetkých ľudí. Keď prosíš za „nás,“ prosíš Otca za všetkých. Keď počujeme, že je hlad v Južnej Afrike a kde všade na svete milióny ľudí hladujú, rozhodne nemôžme zabudnúť na nich. Pros Boha, hovor s Otcom o všetkom a pros Otca za všetkých.
Modlitba Pána - VYSVETLENIE! Pravda za každým slovom!
Biblia ako chlieb Slova Božieho
Biblia je poklad. Je to kniha, ktorá bola zostavená z viac než sedemdesiatich spisov, ktoré vznikali v rozpätí takmer 1300 rokov. Biblia je posvätná kniha židovského a kresťanského náboženstva. Veríme, že knihy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Celé stáročia si kresťania nemohli dovoliť mať doma knihu Svätého písma. Bol to „luxus“, ktorý presahoval možnosti bežného smrteľníka. Písalo sa len ručne (prepísanie Biblie trvalo jeden rok), na pergamen z koží jahniatok (na výrobu jednej knihy bolo treba kože z celého stáda ovečiek).
Našťastie sa Cirkvi podarilo vytvoriť kvalitné preklady do gréčtiny a latinčiny, čo boli vtedy svetové jazyky, asi ako dnes angličtina a hovorili nimi vzdelanci i civilné autority. Tieto starobylé preklady sú dnes, spolu so zachovanými útržkami opisov hebrejského či aramejského znenia, podkladom pre preklady Biblie do národných jazykov. Každý preklad Svätého písma zostavuje tím odborníkov, vzdelaných v biblických jazykoch a kultúre a podlieha prísnej kontrole a schváleniu Cirkvi. Staré grécke preklady z hebrejčiny zahŕňajú Septuagintu, ktorá je najstarší a najdôležitejší preklad do gréčtiny, vznikol v 3.-2. storočí pr. Kr. v Alexandrii. Latinské preklady predstavuje Vulgáta, ktorú v rokoch 393-406 sv. Hieronym preložil z hebrejčiny do latinčiny celé SP. Tento preklad základom pre preklady ostatných národov.
No napriek týmto ťažkostiam Cirkev hľadala spôsoby, ako svojim deťom sprostredkovať Božie slovo. Tak vznikli ikony, reliéfy a fresky. Preto sú naše staré kostoly plné malieb s biblickými príbehmi. Steny chrámov sa stali stránkami Biblia pauperum, Biblie chudobných. A tak i oni mohli žiť každý deň s Božím slovom. Ich poznanie Svätého písma bolo síce obmedzené čo sa týka šírky, no na druhej strane bolo veľmi hlboké.
Biblia sa delí na dve hlavné časti: Starý zákon (46 kníh) a Nový zákon (27 kníh). Jazyk Biblie zahŕňa hebrejčinu, aramejčinu a gréčtinu. Starý zákon bol takmer celý po hebrejsky, zatiaľ čo Nový zákon, okrem Evanjelia podľa Matúša, bol po grécky. Kánon, úplný zoznam kníh tvoriacich Bibliu, bol uzavretý na Tridentskom koncile.
Eucharistia: Chlieb života a vrchol kresťanského života
Eucharistia je najvznešenejšou spomedzi sviatostí, v ktorej je prítomný, obetovaný a prijímaný samotný Kristus, náš veľkonočný Baránok, skrze ktorého Cirkev žije a rastie. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Slávením Eucharistie sa už spájame s nebeskou liturgiou.
Pomenovania sviatosti Eucharistie
Táto sviatosť má mnoho názvov, ktoré odrážajú jej hlboký význam:
- Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Grécke slová eucharistein a eulogein pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré - najmä pri stolovaní - ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
- Pánova večera, lebo ide o Večeru, ktorú Pán slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi, a o anticipovanie Baránkovej svadobnej hostiny v nebeskom Jeruzaleme.
- Lámanie chleba, lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie, Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri. Podľa tohto úkonu ho učeníci spoznali po jeho zmŕtvychvstaní a týmto výrazom prví kresťania označovali svoje eucharistické zhromaždenia. Dávali tým najavo, že všetci, čo jedia jediný rozlomený chlieb, Krista, vstupujú do spoločenstva s ním a tvoria v ňom jedno telo.
- Eucharistické zhromaždenie (po grécky synaxis), lebo Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich, ktoré je viditeľným prejavom Cirkvi.
- Pamiatka (po latinsky memoriale) Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
- Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi, alebo aj obeta svätej omše, „obeta chvály“, duchovná obeta, čistá a svätá obeta, lebo završuje a prevyšuje všetky obety Starej zmluvy.
- Svätá a božská liturgia, lebo celá liturgia Cirkvi má svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti.
- Najsvätejšia sviatosť, lebo je „sviatosťou sviatostí“. Týmto pomenovaním sa označujú aj eucharistické spôsoby uchovávané vo svätostánku.
- Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.
- Anjelský chlieb, chlieb z neba, „liek nesmrtelnosti“, viatikum (pokrm na cestu).
- Svätá omša (po latinsky Sancta Missa), pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich (missio - „iďte…“), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote.
Slávenie a prijímanie Eucharistie
Forma Eucharistie je zakotvená v konsekračných slovách: „On v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával svojim učeníkom hovoriac: "Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás". Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojim učeníkom hovoriac "Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov."
Vysluhovateľom je kňaz a biskup, ktorí majú moc konsekrovať chlieb a víno na telo a krv Kristovu. Rozdávať Eucharistiu veriacim môže ešte diakon, akolyta a mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania.
Podmienky pre prijímanie Eucharistie
Aby človek mohol prijať Eucharistiu, musí spĺňať určité podmienky:
- byť pokrstený človek
- byť v stave milosti posväcujúcej (bez ťažkého hriechu)
- užíva rozum (vie rozlíšiť obyčajný chlieb a víno od Eucharistie)
- dodrží 1 hodinu Eucharistický pôst, s výnimkou vody a liekov. Eucharistický pôst nemusí dodržiavať kňaz, ktorý slúži druhú, alebo tretiu omšu v jeden deň, chorí a vekom pokročilí veriaci (60 a viac rokov)
- Eucharistiu človek smie prijať dvakrát denne, pričom druhykrát musí byť na celej svätej omši.
Uchovávanie Eucharistie
Eucharistia sa uschováva z dôvodu vysluhovania viatika, pre prípady prijímania mimo sv. omše a pre prípady verejnej poklony (Eucharistická adorácia). Uchováva sa v liturgických nádobách:
- Chlieb: v podobe malých hostií sa uchováva v miskách z drahého kovu (zlato, striebro), alebo vo väčšom kalichu s vrchnákom a vélom (cibórium). Veľká hostia, určená na konsekráciu v omši sa uchováva na paténe na kalichu, konsekrovaná veľká hostia sa vkladá do monštrancie. Pre podávanie Eucharistie chorým, mimo priestorov kostola, kňazi používajú kovovú nádobu na hostie, tzv. pyxidu, akolyti a mimoriadni rozdávatelia látkové puzdro, tzv. burzu.
- Víno: sa pred premenením uchováva v sklenených, alebo kovových ampulkách. Pri offertoriu sa vleje do kalicha a pridá sa kvapka vody (je to symbol spojenia človeka[voda] s Bohom [víno]).
Účinky prijímania Eucharistie
Prijímanie Eucharistie má pre veriaceho hlboké a transformujúce účinky:
- Prehlbuje naše zjednotenie s Kristom.
- Obdivuhodným spôsobom uskutočňuje v našom duchovnom živote to, čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote. (Zasýti, je potrebný pre “duševný život”; živí v nás život milosti.)
- Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste.
- Odlučuje (očisťuje) od hriechu.
- Posilňuje lásku.
- Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
- Utvára Cirkev - tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom. Preto ich Kristus spája so všetkými veriacimi do jedného tela - Cirkvi. Prijímanie Eucharistie obnovuje, posilňuje a prehlbuje toto včlenenie do Cirkvi, ktoré sa uskutočnilo už krstom.
- Zaväzuje voči chudobným. Aby sme v pravde prijímali Kristovo telo a jeho krv obetované za nás, musíme spoznať Krista v tých najchudobnejších, jeho bratoch.
Chlieb a víno ako symboly v liturgii
Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom, úkonmi a gestami. V liturgii má preto všetko svoj význam a kresťan by mal dobre poznať symboly, ktoré sa pri nej používajú. Medzi tieto symboly patrí aj chlieb, ktorý má v liturgii hlboký význam.
- Chlieb ako Symbol Spoločenstva, Obety a Služby: Chlieb, ktorý sa prináša na oltár, je znamením ľudskej práce a dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu. Vznikol z mnohých zŕn, čo symbolizuje, že aj keď je nás veľa, máme byť všetci jedno a obetovať sa. Chlieb v liturgii reprezentuje spoločenstvo, obetu a službu.
- Víno: Radosť, Osvieženie a Kristova Krv: Omšové víno sa vyrába z hrozna, ktoré sa po lisovaní nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť a utrpenie. Premieňa sa na Kristovu krv. Keď prinášame víno na oltár, máme s ním obetovať i naše trápenia a ťažkosti.
- Voda a Víno: Spojenie s Kristom: Pri príprave darov kňaz do kalicha s vínom pridáva pár kvapiek vody. To znamená, že k Ježišovej obeti chceme pridať i seba. Voda sa zmieša s vínom tak, že sa nedajú rozdeliť, čo symbolizuje, že aj my chceme byť tak pevne spojení s Kristom.
tags: #chlieb #preklad #po #grecky