Chôdza je základný pohybový vzorec, ktorý nám umožňuje mobilitu a nezávislosť v každodennom živote. Keď sa však objavia poruchy chôdze, dokážu výrazne ovplyvniť kvalitu života a schopnosť vykonávať bežné činnosti. Tieto poruchy sa často spájajú s neurologickými, ortopedickými alebo svalovo-kostrovými problémami, no príčin môže byť oveľa viac. Fyziologická chôdza predstavuje ideálny pohybový vzorec, ktorý umožňuje človeku pohybovať sa bezbolestne, ekonomicky a bez nadmerného zaťaženia svalov či kĺbov. Je to komplexný proces, ktorý si vyžaduje harmonickú spoluprácu viacerých systémov tela.
Atletická chôdza: Zdravý pohyb napriek predsudkom
Atletická, alebo vo verejnosti známejšia ako športová, chôdza často evokuje pocit akéhosi nezdravého pohybu. Opak je však pravdou. Nesprávne vnímanie atletickej chôdze zo zdravotného hľadiska je pravdepodobne spôsobené na prvý pohľad neprirodzenou rotáciou panvy. Kto však rozumie pohybu, vie, že táto rotácia je možná len vďaka spodnej časti chrbtice.
Atletická chôdza sa líši od bežnej najmä dvoma charakteristikami, ktoré v súťaži strážia rozhodcovia. Prvá je, že chodec musí mať dolnú končatinu v okamihu dopadu vystretú v kolene, a to až do vertikálnej pozície - teda do momentu, keď je noha pod telom. Druhé pravidlo je, že pri chôdzi nemôže dochádzať k voľným okom viditeľnej strate kontaktu chodca s podložkou. Jednoducho povedané, jedna noha musí byť vždy na zemi. A to je najvýraznejšia výhoda atletickej chôdze. Prečo? Predsa preto, lebo nedochádza k letovej fáze.
Mnohí laici namietajú, že niektorí chodci bežia. Teda - čo je beh a čo chôdza? Prvý rozdiel je v tom, že bežec začína svoj krok na prikrčenom kolene a odraz dokončuje postupným vystieraním kolena. Naopak, pri chôdzi „stojí“ chodec na nohe dopnutej - vystretej v kolennom kĺbe. Panva je teda v maximálnej možnej výške a pri výkroku spolu s ťažiskom klesá. Z tohto pohľadu sú nešťastné aj spomalené zábery počas prenosov z vrcholných podujatí. Pri dnešnej snímacej technike má takmer každý chodec v určitom okamihu obe nohy vo vzduchu.
Paže pri chôdzi pracujú v porovnaní s behom vo väčšej amplitúde, takže tento pohyb je energeticky náročnejší. Najlepší chodci na 20 kilometrov dosahujú neraz frekvenciu 180 - 190 pulzov za minútu. Aj chodci na 50 kilometrov, kde výkon trvá takmer štyri hodiny, dosahujú okolo 180 pulzov za minútu. Ďalším bonusom sú pekné nohy - vďaka frekvenčnému pohybu. Dôležité tiež je, že chodci pri dokroku vystierajú celé dolné končatiny, preto nemávajú skrátené hamstringy. Ak už skrátené hamstringy máte a pri chôdzi nohu nedokážete úplne vystrieť, aj tak sa jej rekreačne môžete venovať. Za zmienku určite stoja už spomínané zdravotné benefity ako menšie zaťaženie kolien, bedier či chrbtice. U vrcholových chodcov sa vážne zranenia vyskytujú veľmi zriedkavo, a ak už k nim príde, väčšinou pri liečbe nie je potrebná operácia.
Posledné roky priniesli niekoľko alternatív vychádzajúcich z chôdze. Chôdzi sa môže venovať prakticky každý, kto túži po pohybe, v akýchkoľvek podmienkach. Chôdza sa spravidla robí na asfalte (chodníky, cesty), prípadne na štadióne, ale voľne chodiť sa dá aj po poľných či po lesných cestách. Ako pri každom športe treba začať postupne - teda pomalou chôdzou, postupne zvyšovať objem aj intenzitu. Metodika je podobná ako pri bežeckom tréningu.
Fyziológia a poruchy chôdze
Chôdza je súhrou niekoľkých cielene koordinovaných pohybov. Normálna chôdza závisí od správnej interakcie medzi motorickým, senzorickým a kognitívnym systémom. Chôdza pozostáva z troch hlavných zložiek:
- Lokomócia - samotný pohyb, vrátane začiatku a udržania krokového rytmu
- Rovnováha - balanc
- Schopnosť adaptácie na meniace sa podmienky - okolitý terén
Dysfunkcia niektorej z týchto častí alebo viacerých vedie k vzniku poruchy chôdze. Chôdzu riadia komplexne prevažne kôra predného mozgu, mozoček, miecha, ale aj iné oblasti centrálneho nervového systému.
Poruchy chôdze sú nekontrolovateľné abnormálne vzorce chôdze. Môžu ich spôsobovať rôzne faktory, ako genetické, úrazové alebo chorobné. Tieto poruchy môžu súvisieť s poškodením svalov, kostí či nervov dolných končatín. Abnormality chôdze sa môžu objaviť v celej dolnej končatine, alebo len v jej časti - v kolene alebo členku. Problémy s nohou môžu tiež viesť k tejto poruche. Poruchy chôdze sú niekedy dočasné, inokedy trvalé. Niekedy sa zlepšia po adekvátnej liečbe. Niekedy hovoríme aj o vzorcoch (stereotypoch) chôdze.
Svaly nôh počas chôdze
Typy porúch chôdze
Z klinického hľadiska rozlišujeme tieto typy porúch chôdze:
- Antalgická - krívanie, skrátenie fázy státia na postihnutej dolnej končatine, chôdza so šetrením končatiny kvôli bolesti.
- Paretická - je tu prítomná asymetria, niekedy kohútia chôdza, vidieť deficit pohyblivosti, táto chôdza sa vyskytuje napr. po cievnych mozgových príhodách.
- Spastická - porucha plynulosti chôdze, stuhnutosť, napr. po cievnych mozgových príhodách.
- Ataktická - chôdza o širokej báze (nohy viac od seba), nekoordinovaná, poruchy mozočka. Pacienti s ataxiou majú nestabilnú, nekoordinovanú chôdzu a rozširujú nohy, aby sa vyhli pádu.
- Vestibulárna - chôdza, pri ktorej sa pacient nakláňa na stranu postihnutia vnútorného ucha.
- Hypokinetická - pomalá šúchavá chôdza, kroky malé, napr. pri Parkinsonovej chorobe. Je charakteristická pre pacientov s Parkinsonovou chorobou. Prejavuje sa pomalou, drobnou a strnulou chôdzou s ohnutým držaním tela.
- Dyskinetická - súčasťou chôdze sú aj mimovoľné pohyby.
- Opatrná (úzkostná) - chôdza akoby "po ľade", široká báza, krátke kroky, mierny predklon - objavuje sa pri strachu.
- Psychogénna - bizardné prejavy pri chôdzi, často silné spomalenie, pri niektorých psychických ochoreniach ako depresia, schizofrénia a pod.
Niektoré stereotypy (vzorce) chôdze:
- Hnacia, pohonná - stvrdnutý postoj. Hlavu a krk má pacient predsadené pred hrudník dopredu.
- Nožnicová - pacient má dolné končatiny slabo ohnuté dovnútra. Ako kráča, kolená a stehná sa môžu prekrižovať alebo do seba vzájomne narážajú. Tento druh chôdze sa často vyskytuje u pacientov s detskou mozgovou obrnou.
- Spastická - osoba vlečie za sebou nohy počas chodenia strnulo.
- Krokovitá - pacient ťahá špičky nadol a odiera si ich pri chôdzi o zem. Táto chôdza vzniká v dôsledku oslabenia alebo ochrnutia svalov zodpovedných za dvíhanie prednej časti chodidla (napr. pri poškodení peronálneho nervu).
- Tackavá - osoba sa tacká pri chôdzi zo strany na stranu.
- Chúliaca - kĺby dolnej končatiny sa dávajú do flexie (ohnutia) a chôdza vyzerá, akoby pacient chcel ísť do kľaku. Táto chôdza sa často vyskytuje pri detskej mozgovej obrne.
- Šúchavá - pri takejto chôdzi pacient nezdvihne nohu od zeme a ťahá ju.
Kačacia chôdza
Kačacia chôdza je dôsledkom postupného oslabovania svalov, a to napríklad aj sedacích, či svalov v oblasti bedier. Pokiaľ sú svaly príliš slabé, nedokážu udržať celú váhu tela. Preto keď pri chôdzi jednu nohu dvihneme, poklesne panva nad touto nohou. Ak by sme pokračovali v tomto pohybe, čo by sa stalo? Spadli by sme. Takže aby sme nespadli, automaticky „vystrčíme“ celé telo nad druhú nohu. Pre lepšie udržanie stability sme navyše nútení kráčať naširoko. Okrem toho našľapujeme na špičky, a nie na celú nohu, vystrkujeme hrudník a ramená sú prehnuté dozadu.
Ak ste u seba spozorovali tento typ chôdze, neprepadajte hneď panike. Nemusíte mať nervovosvalové ochorenie. Tieto ochorenia totiž nie sú jedinou príčinou kolísavej chôdze. S kačacou chôdzou sa takisto stretneme u malých detí do veku približne 2 až 3 rokov. Ako sa dieťa učí poriadne chodiť, nestabilná chôdza je postupne nahradená „zdravým“ štýlom.
Príčiny porúch chôdze
Medzi hlavné príčiny porúch chôdze patria:
- Poranenia nohy - pomliaždeniny, rany, poškodenie nervu a podobne.
- Zlomeniny kostí.
- Artritída - zápal kĺbu, aj pri reumatoidnej artritíde.
- Artróza - opotrebovanie kĺbu.
- Vrodené defekty - pes equinovarus (konská noha).
- Infekcie, ktoré poškodzujú tkanivá v dolnej končatine.
- Naštiepená holeň - ochorenie vyskytujúce sa u atlétov s bolesťami holene.
- Zápaly šliach svalov dolnej končatiny.
- Psychologické poruchy.
- Infekcie vnútorného ucha.
- Tumory.
- Ochorenia nervového systému ako cievna mozgová príhoda alebo sclerosis multiplex.
- Poruchy zmyslového spektra - zrak, sluch, čuch, chuť, hmat a ich poruchy.
- Ochorenia chrbtice - vysunutie medzistavcovej platničky, úrazy, degeneratívne zmeny. Pri lumboischiadickom syndróme môže tiež dôjsť k poruchám chôdze. Toto chrbticovo-končatinové ochorenie súvisí s vystúpením medzistavcovej platničky či s degeneratívnymi zmenami v oblasti stavcov.
- Niektoré metabolické ochorenia - cukrovka, dna (hyperurikémia) - môžu viesť k poškodeniu nervov, ciev a kĺbov dolných končatín.
- Kardiovaskulárne ochorenia - ateroskleróza niekedy môže viesť k zhoršeniu cirkulácie dolnými končatinami a k následnej zmene chôdze.
- Niektoré lieky môžu viesť k zmene chôdze - sedatíva.
- Obezita - zvýšená váha nad normu môže viesť k rýchlejšiemu poškodeniu veľkých nosných kĺbov dolnej končatiny. To môže viesť k deformácii dolnej končatiny a zmene chôdze.
Diagnostika a liečba porúch chôdze
Odrazovým mostíkom pre ďalší rozbor nezdravej chôdze je odborný posudok všeobecného lekára alebo fyzioterapeuta. Vyšetrenie sa začína prozaicky - budú sledovať, ako chodíte. Pre všeobecného lekára bude nápomocné, ak mu poviete, či bol vo vašej rodine niekto s podobnými ťažkosťami, keďže nervovo-svalové ochorenia bývajú dedičné. Ak by ani potom nedokázal identifikovať zjavnú príčinu nezdravej chôdze (napríklad úraz), môže vás poslať k špecialistovi, najskôr k neurológovi. Ak vyššie uvedené testy naznačujú nervovo-svalové ochorenie, môže lekár nariadiť aj špecifické genetické vyšetrenie.
Ochorenia súvisiace s poruchami chôdze môžu byť diagnostikované pomocou RTG (röntgenu) alebo MRI (magnetickej rezonancie). Veľa objasní aj laboratórne vyšetrenie. Problematikou sa zaoberá špecialista ortopéd-traumatológ alebo neurológ. Často sa však jedná o multidisciplinárny problém, preto sa ku konzíliu privoláva aj rehabilitačný lekár. Je dôležité vyhľadať lekára, ak sa chôdza či chôdzové stereotýpie zmenili oproti norme. Často je to vtedy, keď pacient pociťuje točenie hlavy, pocit na vracanie, zdvojené videnie, vyhýba ho do strán, nevie prejsť po rovnej čiare a podobne.
Liečba
V zásade sa pri poruchách chôdze lieči základné ochorenie. Pri poraneniach či zlomeninách dolných končatín sa poranenie ošetrí a často sa nechá nastaviť dlaha na spevnenie. Prípadná fraktúra sa tak môže správne dohojiť. Pri infekčnom ochorení, ktoré môže okrem iného spôsobovať aj poruchy chôdze, sa podávajú antibiotiká, prípadne antivirotiká podľa preukázaného infekčného agensu.
Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu pri liečbe porúch chôdze. Cieľom je obnoviť alebo výrazne zlepšiť schopnosť chôdze, znížiť bolesť a celkovo zlepšiť kvalitu života pacienta. Fyzikálna terapia je tiež indikovaná. Slúži na spevnenie svalstva a úpravu chôdze i nesprávnych návykov pri chôdzi. Liečba býva zameraná na posturu (držanie tela), s obvyklým odporúčaním cvikov aj v domácich podmienkach. Prechádzky sú výbornou doplnkovou liečbou u pacientov, ktorým ochorenie nezabraňuje chodiť. Návyky získané v predchorobí upravujú chôdzu a zamedzia opakovanému zhoršeniu stavu.
Niekedy je nutná chirurgická liečba, napríklad pri opotrebovaní kĺbovej chrupavky alebo pri úraze. Niekedy sa liečba zameriava na posilnenie sedacích a panvových svalov - cvičením a rehabilitáciou. Ak nás zdravotný stav obmedzuje na pohyblivosti, riešením sú pomôcky na chodenie, ako barly alebo vozík. Dobrou správou je, že pri niektorých nervovo-svalových ochoreniach už existuje cielená liečba. Napríklad pri Pompeho chorobe je to podávanie chýbajúcej α-glukozidázy - enzýmu, ktorý pacientom chýba.
Svaly nôh počas chôdze
Prevencia
Prevencia dbá na vystríhanie sa zraneniam pri športe, hlavne kontaktnom. Treba preto nosiť ochranné pomôcky. Pri obezite je vhodné okrem diéty zaradiť do denného programu aj pohybovú aktivitu.
tags: #chodza #kacacia #bezecka #hupava