Keď dieťatko ochorie, pre rodičov to znamená nielen starosť o jeho zdravie, ale aj potrebu prispôsobiť chod domácnosti a každodenné fungovanie. Často to znamená, že jeden z rodičov musí ostať doma, prerušiť prácu alebo zabezpečiť pomoc od príbuzných. Choré dieťa je dieťa, ktoré prejavuje niektoré z príznakov akejkoľvek choroby. Inak povedané, nejaví sa nám ako zdravé.
Príznaky chorého dieťaťa
Keď sa u dieťatka začne hlásiť choroba, prejavujú sa u neho rôzne príznaky, ktoré signalizujú, že nie je v poriadku. Medzi najčastejšie príznaky chorého dieťaťa patria:
- Celkové zmeny správania: strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie.
- Zvýšená teplota alebo horúčka: Horúčka je signál, že telo s niečím bojuje. Niekedy sa u dieťaťa zvýši teplota len mierne, inokedy môže ručička teplomera vyskočiť aj nad 38°C. Zvýšenú teplotu do 38°C nie je zvyčajne potrebné znižovať. Je to vlastne dobré znamenie, že imunitný systém pracuje. Ak však zvýšená teplota prejde do horúčky a u dieťaťa sa objavia aj iné symptómy, mali by ste sa obrátiť na lekára.
- Prechladnutie: nádcha, výtok z nosa, kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy.
- Bolesti brucha, vracanie, hnačka: Hnačky u detí nie sú nič výnimočné. Niekedy ich spôsobí niečo, čo dieťa zjedlo, u najmenších detičiek sa hnačka spája aj s prerezávaním zubov. Bežné sú tiež infekčné hnačky spôsobené vírusmi.
- Vyrážky na koži.
Čo robiť, keď dieťa ochorie?
V takýchto prípadoch je dôležité, aby dieťa zostalo doma. Aj keď príznaky vyzerajú mierne, choré dieťa by nemalo navštevovať školu, škôlku, ihriská či záujmové aktivity. Choré dieťa s akútnymi príznakmi je zdrojom infekcie pre svoje okolie - v rámci možností chráňte najmä zraniteľných členov domácnosti (dojčatá, seniori, onkologickí pacienti).
Zabezpečenie starostlivosti
Pre rodičov, ktorých dieťa ochorie, existujú rôzne možnosti, ako zabezpečiť starostlivosť a zároveň zvládnuť pracovné povinnosti:
- Ošetrovné (OČR): Rodičia detí mladších ako 10 rokov môžu využiť ošetrovné, nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne. Poskytuje sa maximálne na 14 dní s nárokom na 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Home office: Ak to vaše zamestnanie umožňuje, riešením môže byť práca z domu (home office). Mnohé firmy sú ochotné povoliť flexibilitu aj pri starostlivosti o choré dieťa.
- Pomoc rodiny: Mnohí rodičia sa obracajú na pomoc rodiny, napr. starých rodičov.
Kľudový režim a dostatok tekutín
Dôležitou súčasťou liečby je pokojný režim. Dieťa by malo tráviť čas v posteli, oddychovať a byť v teple. Odporúčané sú aktivity ako čítanie, hranie spoločenských hier alebo sledovanie rozprávok. Limitujte však čas pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov.
Osoba zodpovedná za dieťa by mala byť neustále nablízku, aby mohla okamžite zasiahnuť, ak sa príznaky zhoršia. Je tiež potrebné dbať na zvýšený príjem tekutín, najmä v prípade horúčky, hnačky alebo vracania, aby sa predišlo dehydratácii. Tekutiny môžu byť vo forme vody, riedených ovocných štiav, čajov alebo rehydratačného roztoku. Tekutiny nemajú byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa nevyhýbame. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar. Deti v začiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny sú často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie. Pozor na dehydratáciu.
The health of children is getting worse in many ways
Dostatočná doba liečby a rekonvalescencie
Liečba chorého dieťaťa si vyžaduje dostatok času. Dieťa by malo zostať doma minimálne 48 hodín po ústupe teploty a počas celej doby užívania antibiotík, ak sú predpísané. Doba liečby a teda doba, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého, je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom.
Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov je ideálne, aby trvala minimálne tak dlho, ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhnúť sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí.
Väčšina ochorení dýchacích ciest u detí je vírusového pôvodu a nevyžaduje antibiotiká. Je dôležité, aby ste svojmu dieťaťu nepodávali lieky, ktoré nie sú predpísané lekárom. Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje, je domáci kľud, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádcha, hnačka, vracanie a podobne. Ak máte o svoje dieťa obavy, kontaktujte svojho lekára.
Prehľad najčastejších detských chorôb
Detská imunita sa vyvíja a postupne posilňuje. Preto sú malé deti oveľa náchylnejšie na rôzne infekcie a ochorenia. Pozrime sa spolu na tie najčastejšie choroby u detí:
- Prechladnutie, nádcha a respiračné ochorenia: Patria ku klasike u malých aj veľkých. Väčšinou ide o vírusové infekcie, ktoré sa veľmi dobre šíria vzduchom.
- Črevné virózy: Deti ich „najčastejšie“ dostanú v škôlkach a školách.
- Zápal stredného ucha: Detičky majú kratšiu Eustachovu trubicu, vďaka čomu sú na toto ochorenie náchylnejšie. Neliečená alebo zle liečená nádcha a zápaly horných dýchacích ciest sa často rozvinú do zápalu stredného ucha.
- Zápal priedušiek: Jeho hlavným príznakom je spočiatku suchý a dráždivý kašeľ, pričom zvyčajne prechádza do vlhkého kašľa. Liečba zápalu priedušiek patrí do rúk lekára, a to predovšetkým u detí do 12 rokov.
Sedem detských chorôb
- Osýpky: Najprv sa objaví nádcha, suchý kašeľ, zápal spojiviek a horúčka, potom výsyp.
- Šarlach: Začína ako angína, no následne sa objaví šarlachová vyrážka.
- Rubeola: Prejavuje sa červenou vyrážkou po celom tele, najviac na tvári a telíčku.
- Nepravý šarlach: Už sa nepovažuje za samostatné ochorenie.
- Infekčný erytém: Spočiatku môže pripomínať chrípku, no špecifická je vyrážka v tvare motýľa, ktorá začína na lícach.
- Trojdňová horúčka: Je asi najčastejšia, najprv má dieťa 3 - 4 dni horúčku, po jej odznení sa objaví výsyp na brušku a hrudníku.
- Syndróm noha-ruka-ústa: Prejavuje sa horúčkou, nevoľnosťou, bolesťami končatín, brucha a hrdla. Následne sa začnú tvoriť v ústach pľuzgieriky pripomínajúce afty, môžu sa objaviť aj na dlaniach a chodidlách.
Strava pre choré dieťa: čo jesť a čomu sa vyhnúť
Obdobie, kedy v dieťatku prepukne nejaké ochorenie, je náročné nielen preň samotné, ale tiež pre rodičov. Okrem lekármi a lekárkami stanovenej liečby vedia účinne a efektívne pomôcť a chorobu skrátiť, či dokonca sa jej vyhnúť - potraviny. To, čo jeme počas obdobia choroby, ale aj mimo nej.
V prvom rade je dobré si uvedomiť, že nechutenstvo je v istom štádiu choroby vlastne prirodzený stav. Organizmus sústreďuje energiu na boj s ochorením a nezostáva jej ešte na trávenie. Ak sú deti dojčené, netreba ich nechuť na normálne jedlá či nápoje riešiť vôbec. Materské mlieko im zabezpečí všetky potrebné živiny i tekutiny. Okrem toho je dojčenie aj „liekom“ na bôľ či nekomfort - čiže ak sa dieťa necíti dobre, automaticky si žiada prsník. Upokojuje ho to a zmierňuje nepríjemné pocity. Ak bolo dieťa doteraz dobre živené a prospievalo, znížený príjem stravy či tekutín mu za deň či dva neublíži. Detský organizmus má rezervy, aby sa zaobišlo bez stravy, zhruba práve na spomínané dva dni. Dieťaťu sa odporúča ponúkať tekutiny aj jedlo častejšie a po malých dávkach. Malo by ísť o výživné a ľahko stráviteľné potraviny.
Čo do jedálnička určite zaradiť
- Zelenina a ovocie: Majú tvoriť gro detského jedálnička. Najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok. Okrem toho zvyšujú imunitu. Telo sa tak lepšie bráni proti vírusom a baktériám.
- Bylinky: Pažítka, jarná cibuľka, reďkovka, žerucha, kôpor, petržlenová vňať či bazalka, v letnej sezóne napr. mäta, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie. Môžete ich využiť na vývary, čaje, ako koreniny, či na inhaláciu.
- Fermentované potraviny: Kyslá kapusta, pickles, nakladané uhorky a podobne. Sú plné enzýmov, probiotík, vitamínov, vrátane koncentrovaného vitamínu C a sú ideálnou prílohou pri chorobe. Vo všeobecnosti sú fermentované potraviny ľahšie stráviteľné.
Čo rozhodne NIE a prečo nie
Hneď na úvod by ste mali vedieť, čo treba uzamknúť mimo dosah detí v čase, keď choroba začína alebo prepukne. Dôležité je pokračovať v takomto stravovaní aj v období rekonvalescencie - niekedy ho totiž nesprávnou stravou vieme predĺžiť, imunitu oslabiť a tak umožniť, aby sa dieťa nakazilo niekde inde v rýchlom slede za sebou.
- Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky): Sú podstatne ťažšie stráviteľné (mäso je na tom najhoršie) a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu, čo v prípade choroby nie je žiadúce. Predstavujú tiež záťaž na obličky. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí.
- Vyprážané potraviny: Zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby. Nepovažujú sa za zdravé vo všeobecnosti.
- Pikantné a silne korenené jedlá: Výrazne zaťažujú tráviaci a tým pádom aj imunitný systém.
- Sladené nápoje, kola aj kofola: Sú presýtené cukrami a sladidlami (ťažko stráviteľné), dráždia hrdlo a miesto, aby dieťa hydratovali, niektoré látky v nich obsiahnuté (kofeín) ho dehydrujú. Ďalej môžu bruško nafukovať, spôsobiť kŕče, prípadne hnačky.
- Sladkosti: Cukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť.
Laktóza a lepok počas choroby
Ak by aj vaše dieťa nemalo s potravinami lepok a laktózu obsahujúcimi problémy, je vhodné ich počas choroby vynechať alebo aspoň zredukovať ich príjem. Mliečny cukor laktóza v mliečnych výrobkoch v kombinácii s iným sladidlom rovnako ako iné formy cukru je živnou pôdou pre choroboplodné mikroorganizmy a vedie k narušeniu črevnej mikroflóry.
V čase choroby sa tiež odporúča odľahčiť telo od lepku, najmä v podobe kupovaného pšeničného pečiva. Vhodnejšie je konzumovať kváskové pečivo zo špaldy, raže a zaradiť do jedálnička pokrmy z bezlepkových obilnín ako pšeno, bezlepkový ovos, cirok, ryža či quinoa.
Vzorový jedálniček pre choré deti v závislosti od choroby
1. Čo jesť v prípade horúčok
Horúčka súvisí zvyčajne s konkrétnou chorobou. Dieťa pri horúčkach býva slabé, malátne, spavé a často stravu odmieta. Preto ho nezaťažujte potravinami, ktoré by muselo dlho prežúvať a hrýzť.
- Raňajky: Vhodný je čistý zeleninový vývar alebo bezlepková nesladená obilná kaša doplnená semiačkami: ideálne sú konopné, ľanové, tekvicové, ktoré obsahujú veľa zinku.
- Desiata: Odporúča sa sezónne ovocie, žiadne citrusy či iné exotické ovocie, ani maliny, černice - zapálené hrdielko môžu ešte viac podráždiť. Vhodné nie je ani sušené ovocie, džúsy či smoothies, ktoré sú koncentrovaným zdrojom fruktózy.
- Obed a večera: Základom je polievka, zeleninová so strukovinou, vývar z kostí so zeleninou (bez mäsa), krémová zeleninová polievka. Odporúčam zaradiť dostatok hlúbovej zeleniny, výborná je napr. brokolica nielen v polievke, ale aj v plackách či len tak naparená so zemiakmi. Pripraviť ale môžete aj pečenú či parenú zeleninu, vhodné sú zeleninové placky, zeleninové rizoto, pšenoto, krúpoto, kukuričné cestoviny so zeleninovou omáčkou. Na chrumkanie napríklad cuketové tyčinky, na pochutenie tekvicové muffiny. Pri teplote odporúčam okrem brusnicovej šťavy aj 100% kokosovú vodu. Brusnice totiž znižujú horúčku a pôsobia protizápalovo. Bolesti hrdla, angína, zápal mandlí si vyžaduje ľahko sa „kĺzajúcu“ stravu. Určite deťom nepodávajte kyslé jedlá - ani napr. paradajky.
2. Čo jesť v prípade chrípok alebo kašľa
Pri chrípke, kašli a nachladnutí dochucujte dieťaťu čajík šťavou, sirupom alebo extraktom z čiernej bazy. Štúdie ukazujú, že čierna baza môže potlačiť rozvoj chrípkových vírusov a skracuje trvanie chrípky. Okrem toho čierna baza pomáha potlačiť schopnosť vírusu preniknúť do bunky, teda vírus sa nemá kde rozmnožovať. Podobné účinky má aj šťava z višní. V tomto období je dôležité dodávať detskému organizmu zinok. Ten sa prirodzene vyskytuje napr. v sezame, dyňových semienkach, fazuli azuki, slnečnicových semienkach, či ryži. Zvýšený príjem zinku hneď v prvých 24 hodinách po prepuknutí ochorenia znižuje jej trvanie o polovicu.
3. Čo jesť v prípade žalúdočných problémov (hnačky, vracanie, bolesti brucha)
Ak dieťa vracia alebo má hnačku, podávajte mu po lyžičkách sladený a mierne osolený čaj , ktorý telu vráti minerály a energiu stratenú vracaním či hnačkou. Väčšie množstvá tekutiny by mohli opäť vyvolať vracanie.
Čo dieťaťu ponúknuť v tomto náročnom období jesť:
- Pri hnačke podávame podusené jabĺčko alebo banán - pektín z jablka stolicu zhutňuje.
- Mrkva zabraňuje, aby sa v čreve usadili patogény vyvolávajúce tráviace problémy.
- Ryžová a ovsená kaša odľahčujú tráviaci trakt, napomáhajú tomu, aby sa žalúdok a črevo rýchlejšie zotavili.
Dôležitá je aj pomalá postupnosť - začnite napríklad najskôr len odvarom z bielej ryže, postupne prejdite na kašu z bielej ryže, potom ovsenú kašu, podusené jablko, mrkva a banán. Zrelý banán sa odporúča pri hnačke, nezrelý napríklad pri zápche.
Namiesto kuracej či slepačej polievky, ktorá sa kedysi odporúčala ako liek, odborníčka radí podávať deťom skôr poctivý vývar z koreňovej zeleniny.
Diéty pre špecifické prípady
Diéta pre deti po otrave
Tráviaci systém dieťaťa je po otrave oslabený, preto je potrebné dodržiavať diétu minimálne dva týždne, aby sa telo zotavilo. Pre zníženie záťaže postihnutých čriev je potrebné zo stravy vylúčiť potraviny bohaté na vlákninu (napr. surovú zeleninu) a obmedziť príjem tukov.
Po otrave dieťaťa je dôležité dodržiavať tieto pravidlá stravovania:
- Mäkká alebo tekutá konzistencia potravín bez tvrdých častí.
- Jedlo len varené alebo pripravené na pare.
- Vylúčenie horúcich jedál.
- Malé porcie 5-6krát denne.
- Dodržiavanie pitného režimu.
- Vyhýbanie sa potravinám, ktoré dráždia črevnú sliznicu (kyslé ovocie: jablko, citrón, pomaranč, sýtené nápoje alebo kupované džúsy).
Strava dieťaťa po otrave by mala byť vyvážená a mala by obsahovať všetky potrebné vitamíny a minerály, to znamená, že kaše (najlepšie bezlepkové: ryža, pohánka) a mäsové jedlá sú nevyhnutnou súčasťou denného jedálnička.
Jedálniček pri zápche u detí
Jednou z hlavných príčin zápchy u detí je podvýživa, preto je potrebné zmeniť stravu, aby sa normalizovala funkcia čriev a zvýšil objem stolice. V jedálničku dieťaťa by mali prevládať potraviny bohaté na vlákninu, pretože zmäkčujú tvrdú stolicu a pomáhajú ju vylúčiť.
Jedálniček pri zápche u detí zahŕňa:
- Celozrnné výrobky (ovsené vločky, otruby, celozrnný chlieb).
- Zeleninu a ovocie v surovom stave (mrkva, jablká, slivky, figy, sušené slivky).
- Orechy (mandle, arašidy).
- Zeleninové jedlá (polievka bez tuku, dusené mäso, zeleninové fašírky alebo placky, tekvicový nákyp).
- Mliečne výrobky (kefír, jogurt, kyslá smotana).
- Kaša s vodou alebo mliekom.
Zo stravy dieťaťa je potrebné vylúčiť potraviny, ktoré spôsobujú zápchu, ako je pečivo, ryža, čokoláda, výrobky z pšeničnej múky (rožky, biely chlieb, cestoviny, krupica) a potraviny, ktoré spôsobujú zvýšenú tvorbu plynov v črevách (napr. kapusta, sója, fazuľa, hrach). Ak má dieťa dlhodobú zápchu (viac ako tri dni), je potrebné vyhľadať pediatra.
Výživa dieťaťa do jedného roka
Výživa dieťaťa do jedného roka pozostáva najmä z materského mlieka alebo umelého mlieka (ak žena nemôže dojčiť). Do piatich až šiestich mesiacov veku je jedinou výživou v jedálničku dojčaťa materské mlieko (umelé mlieko), pretože obsahuje všetky zložky potrebné pre správny vývoj dieťaťa.
Vo veku 6 mesiacov je potrebné podávať príkrmy, aby boli zabezpečené energetické potreby dieťaťa, pretože v tomto veku dieťa aktívne rastie a vyvíja sa, objavujú sa mu prvé zuby a je aktívnejšie. S príkrmami je potrebné začínať postupne (nie viac ako jedna potravina denne) a vždy pod dohľadom pediatra, pričom je potrebné zohľadniť individuálne špecifiká dieťaťa. Pri prikrmovaní je potrebné začať s mäkkými potravinami s homogénnou konzistenciou, napr. zeleninovou kašou alebo kašou bez mlieka (pohánková, ryžová, kukuričná). Materské mlieko zostáva hlavnou súčasťou stravy dieťaťa až do jedného roka.
Nižšie je uvedená vzorová tabuľka výživy dieťaťa po jednotlivých mesiacoch (s prihliadnutím na praktické odporúčania WHO).
| Produkty a potraviny vhodné na prikrmovanie | Vek dieťaťa, mesiac | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | |
| Zeleninové pyré, g | 5-30 | 40-50 | 50-60 | 60-70 | 80-90 | 90-100 | 100 |
| Ovocné pyré, g | - | 5-30 | 40-50 | 50-60 | 60-70 | 80-90 | 90-10 |
| Kaša, g | 50-100 | 150 | 150 | 180 | 180 | 200 | 200 |
| Tvaroh, g | 10-30 | 30-40 | 40 | 40 | 40 | 50 | 50 |
| Rybie pyré, g | - | - | 5-30 | 5-30 | 30-60 | 30-60 | 30-60 |
| Mäsové pyré, g | - | 5-30 | 50 | 50 | 60-70 | 60-70 | 70-80 |
| Žĺtok, ks | - | - | 0,25 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 |
| Maslo, čajová lyžička | - | 0,5 | 0,5 | 1 | 1 | 1 | 1 |
Strava dieťaťa vo veku 8 mesiacov môže obsahovať nielen kašovité jedlá, ale aj strúhanú stravu (napr. jablká alebo mrkvu nastrúhanú na jemnom strúhadle) a okrem hlavných jedál je možné do jedálnička pridať detské sušienky.
Vo veku 9 mesiacov je potrebné do stravy dieťaťa vždy zaradiť živočíšne produkty (maslo, mäso, kefír, mlieko, ryby a vajcia), ako aj ovocie a zeleninu, pretože pestrá denná strava poskytuje rastúcemu organizmu všetky potrebné živiny.
Vo veku 10 mesiacov je možné detskú stravu dopĺňať o drobné jedlá, napr. polievky alebo varené zeleninové pokrmy, ryby alebo mäso (chudé: morčacie, králičie, hovädzie), no je potrebné zvážiť aj individuálne potreby dieťaťa a jeho vývoj (počet zubov, schopnosť žuť).
Jedálniček pre ročné dieťa
Každodenný jedálniček pre jednoročné dieťa by mal byť pestrý a kompletný: mal by obsahovať mäsové a rybacie pokrmy, vajcia, zeleninu, ovocie, mliečne výrobky a malé množstvo cukru (približne 35 gramov). Ako sladkosti je vhodné zvoliť sušené ovocie, džemy, sušienky a med. Po prvom roku veku dieťaťa je potrebné do jedálnička zaradiť maslo a rastlinný olej vo forme dressingu na kaše, zemiakovú kašu a šaláty.
Strava dieťaťa vo veku jedného roka by mala podporovať správne stravovacie návyky, to znamená, že kŕmenie by malo byť pravidelné, približne 4-5krát denne a jedlo vo forme občerstvenia by sa malo obmedziť na minimum. Recepty pre ročné deti by mali obsahovať zdravé a prírodné produkty, minimum soli a je potrebné sa vyhýbať mastným a mäsovým vývarom.
Je dôležité, aby strava ročného dieťaťa neobsahovala údeniny, margarín, nátierky, čokoládu a iné výrobky obsahujúce farbivá a konzervačné látky, pretože tie môžu vyvolať alergické reakcie, nadváhu a endokrinné poruchy.