Produkcia mlieka, jeho kvalita a hygienická bezpečnosť sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem chovu dojníc. Mlieko je sekrét mliečnej žľazy, ktorý sa získava úplným alebo čiastočným vydojením plemennice. Samice produkujú mlieko po pôrode ako prvý a nenahraditeľný zdroj potravy narodených mláďat. Pretože samice niektorých druhov zvierat majú schopnosť produkovať viac mlieka ako spotrebujú ich mláďatá, mlieko sa využíva aj vo výžive ľudí.
Význam má mlieko kravské, ovčie, kozie, kobylie, byvolie, sobie, ťavie a mlieko samíc zebu a lamy. Laktácia, teda vylučovanie mlieka, je biologicky prirodzená funkcia tela a prebieha na základe určitých zákonitostí. Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie sú úroveň výživy, ľudský faktor, technológie ustajnenia a dojenia, ale aj sezónnosť. Medzi vnútorné zaraďujeme genotyp, dedičnosť, fyziológia mliečnej žľazy, vek, zdravotný stav, imunita a živá hmotnosť. Na kvalitu mlieka vplývajú okrem týchto faktorov hlavne mikroorganizmy.
Produkcia materského mlieka a faktory ovplyvňujúce laktáciu u žien
Materské mlieko je naozaj to najlepšie, čo môžete vášmu dieťatku dať v jeho prvých mesiacoch života. Obsahuje všetky potrebné živiny, minerály, vitamíny a látky, ktoré nevyhnutne potrebuje pre zdravý rast, vývoj a budovanie imunitného systému. Okrem iného ide o ten najprirodzenejší spôsob, ako sa matka s dieťatkom zbližuje (z angl. bonding). Dieťatko totiž cíti mamin dotyk, tlkot jej srdiečka, jej vôňu a podobne.
Mlieko sa tvorí v mliečnych žľazách pod vplyvom rôznych hormónov, najmä prolaktínu a oxytocínu. Dojčenie začína reflexom, ktorý stimuluje uvoľňovanie mlieka z mliečnych žľaz, keď dieťa saje matkin prsník. Počas dojčenia sa uvoľňuje hormón oxytocín, známy aj ako "hormón lásky". Niektoré mamičky si myslia, že mlieko sa im začne tvoriť až po pôrode. V skutočnosti sa však mlieko začína produkovať už počas tehotenstva. Tomuto mlieku hovoríme kolostrum, mledzivo alebo prvé mlieko.
Kolostrum telo matky vytvára už od konca tehotenstva až do piateho dňa po pôrode. Toto mlieko je plné vitamínov a obranných látok. Jeho úlohou je napomôcť čo najhladšiemu prechodu dieťatka na svet zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Okrem toho má laxatívne účinky, vďaka čomu podporuje vylučovanie smolky - prvej tmavej stolice dieťatka. Po kolostre sa u maminy začne tvoriť takzvané zrelé mlieko. Obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy, prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, enzýmy, minerály, hormóny, obranné látky a podobne.
Podpora laktácie u žien
Pokiaľ sa zákonitosti laktácie nedodržiavajú, môže mať mamička problém s nedostatočnou tvorbou mlieka, prípadne sa môžu objaviť ďalšie komplikácie, ako napríklad bolesť pri dojčení, vznik ragád a podobne. Medzi hlavné faktory na podporu laktácie patrí bezprostredná blízkosť matky a dieťatka. V anglickom jazyku sa tomu hovorí „skin to skin“, to znamená, že mamička a dieťatko by sa mali dotýkať pokožkou. Čím častejšie je dieťa prikladané k prsníku, tým viac mlieka matka produkuje.
Správna technika dojčenia je extrémne dôležitá. Pokiaľ totiž aj máte dostatok mlieka, ale nedojčíte správne, môžete mať pocit, že máte mlieka málo, respektíve, že dieťatko nedostáva toľko, koľko potrebuje. Mamičky by mali dbať predovšetkým na to, aby bola poloha pri dojčení pohodlná. Dieťatko by malo mať uško, ramená a bedrá v jednej línii, otočené smerom k mamičke a hlavičku otočenú smerom k prsníku. Správna technika prisatia spočíva v tom, že dieťatko priložíte k prsníku, ono zacíti vôňu - bábätká totiž veľmi dobre cítia vôňu materského mlieka a otvorí ústočká. Následne je dôležité, aby uchopilo ústočkami bradavku a čo najväčšiu časť prsného dvorca. Overiť účinnosť techniky dojčenia si potom môžete pomocou takzvanej „pauzy v brade“, ktorá značí, že dieťatko prehĺta mliečko. Pri dojčení by ste mali striedať pravý a ľavý prsník, aby dochádzalo k rovnomernému vyprázdňovaniu mlieka.
Poloha a prikladanie pri dojčení
Dostatočný príjem tekutín a vyvážená strava sú základom pre dostatočnú produkciu mlieka. Matka by mala piť dosť vody a konzumovať pestrou stravu bohatú na esenciálne živiny. Pitný režim by ste mali dodržiavať za každých okolností, nakoľko ovplyvňuje celkový chod organizmu. Vplýva na zdravie orgánov, trávenia, vylučovania, krásu i tvorbu materského mlieka. Všeobecne sa odporúča vypiť denne aspoň 1,5 až 2 litre tekutín. Medzi vhodné tekutiny patrí predovšetkým čistá voda, nesladené minerálne vody, čaje a ovocné šťavy.
Počas dojčenia majú maminy vyšší výdaj živín, nakoľko okrem seba poskytujú výživu aj dieťatku. Strava dojčiacej maminy by preto mala byť plná živín a vyvážená. Existujú totiž bylinky, ktoré majú pozitívny vplyv na dojčenie a podporu tvorby materského mlieka. Veľkou pomocou vám môžu byť aj špeciálne doplnky stravy pre dojčiace mamičky, ktoré obsahujú látky podporujúce zdravie a laktáciu. V týchto výživových doplnkoch nájdete hlavne vitamín D, jód, železo, horčík, kyselinu listovú či omega-3 mastné kyseliny.
Faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka u dojníc
Produkcia mlieka, jeho kvalita a hygienická bezpečnosť sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem chovu dojníc. Okrem faktorov ovplyvňujúcich produkciu mlieka u dojčiacich matiek, existujú aj faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka u dojníc. Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné.
Vplyv výživy na produkciu a zloženie mlieka u dojníc
Hlavnou úlohou výživy je krmivami privádzať do organizmu hospodárskych zvierat základné organické, anorganické a špecifické živiny, ktoré zabezpečia rast zvierat, ich dobrý zdravotný stav, reprodukciu a úžitkovosť. V dnešnej dobe sa vyskytuje veľa problémov so zdravotným stavom dojníc, ktorý väčšinou súvisí s nesprávnou výživou. Výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, takmer vôbec laktózy.
Bielkoviny a aminokyseliny
V novo revidovaných usmerneniach NASEM 2021 pre dojnice sú v porovnaní s usmerneniami NRC pre dojnice stanovené iné požiadavky na kŕmne dávky bielkovín. Lepšie pochopenie úlohy, ktorú metabolizovateľné bielkoviny (MP) zohrávajú pre dojnice v laktácii, stanovilo nové vzťahy medzi bielkovinami v potrave a mliekovou úžitkovosťou. Bachorové mikróby potrebujú aminokyseliny a peptidy, ale dôležitou živinou pre bachorové mikróby môže byť aj amoniak. Medzi zdroje aminokyselín patria bachorové mikrobiálne bielkoviny, bachorové nedegradované bielkoviny (RUP) a bachorové chránené aminokyseliny. Množstvo dusíka močoviny v mlieku (MUN) svedčí o schopnosti bachorovej mikroflóry premieňať amoniak na mikrobiálne bielkoviny.
Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže tento je energeticky veľmi náročný, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku. To je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie. Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho dusíka (N), zvyšuje sa obsah bielkovín v mlieku. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %. Ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc. Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín (limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín). Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované. Aktuálna cena mlieka by pomaly mohla dovoliť zaradiť do ZKD aj syntetické aminokyseliny chránené pred degradáciou v bachore (Lys a Met) do KD.
Tuky a energetická bilancia
Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín, glycerol sa vytvára z glukózy krvi, časť mastných kyselín je tiež prevzatých z krvi (tvoria sa v bachore najmä z vlákniny). Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová. Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia dusíkatých látok (NL), pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá. Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno.
Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie (dojnica využíva tukové rezervy). Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %. Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku, ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, resp. kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy. Naše skúsenosti sú také, že správnym spôsobom prevedená korekcia zistenej ketózy prináša zlepšenie zdravotného stavu, čo so sebou prináša zlepšenie parametrov úžitkovosti vo vzťahu k tvorbe a kvalite mlieka.
Laktóza, vitamíny, minerály a voda
Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová, v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru - laktózy. Laktóza sa tvorí z glukózy vo vemene. Predpokladá sa, že glukóza poskytuje vemenu i potrebnú energiu pre tvorbu mlieka.
Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa. Ako príklad uvediem podávanie organického selénu (Se), ktorý chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidatívnej činnosti. Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický zinok (Zn) zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukázateľne znižuje počet somatických buniek (SB) v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov. Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup.
Štruktúra kŕmnej dávky a technika kŕmenia
Mimoriadne dôležitá je štruktúra zmesí kŕmnych dávok (ZKD), ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania kompletnej miešanej kŕmnej dávky (TMR) v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka. Keď sa kŕmi kŕmna dávka (KD) s kratšími časticami, tak sa zvýši príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť pri výrobe krmív správnou dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované, podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %!
Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora (napr. bachorovú acidózu). Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, tá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách.
Chovateľské a environmentálne faktory
Rozvoj mliečnej žľazy (Mamogenéza)
Predpokladom produkcie mlieka je optimálny priebeh rastu a vývoja mliečnej žľazy. Mamogenéza je proces vývoja mliečnej žľazy, ktorý prebieha v 5 štádiách: od oplodnenia po narodenie jedinca, od narodenia po graviditu, gravidita, laktácia a obdobie zasušenia. Mliečna žľaza ontogeneticky patrí k typu kožných žliaz. Jej rast a vývoj je veľmi úzko spojený s vývojom a činnosťou pohlavných žliaz. Už pri narodení má napríklad teľa vytvorené štyri malé žľazy, každá je ukončená ceckom, ceckovou cisternou a systémom zberných kanálikov.
Po narodení mliečna žľaza do obdobia dvoch až troch mesiacov pred pohlavnou dospelosťou rastie proporcionálne s organizmom, potom sa jej intenzita rastu 3 - 4 krát zvýši (k = 3 - 4). Zvýšená intenzita rastu mliečnej žľazy prebieha vplyvom hormónov vaječníkov počas oestrálnych cyklov. V priebehu dospievania sa vytvára hlavne zberný systém mliečnej žľazy. Mliečna žľaza sa vyvíja predovšetkým počas obdobia prvej gravidity. V prvej tretine dĺžky gravidity ďalej pokračuje vývin systému zberných kanálikov, od 4. - 7. mesiaca sa začína vytvárať sekrečný epitel a posledné 2-3 mesiace pred pôrodom je jeho vývin najintenzívnejší a plemennica začína produkovať mlieko. Predpokladá sa, že rast mliečnej žľazy prežúvavcov je v podstate ukončený pôrodom. Pri ovciach a kozách sa predpokladá, že vývoj mliečnej žľazy ešte pokračuje ďalej aj po začatí laktácie.
Alveoly, mliečne kanáliky, mliekovody, žľazové a ceckové cisterny tvoria kapacitnú sústavu vemena. Okrem nej má význam užitočná kapacita vemena, ktorá predstavuje množstvo mlieka pri úplnom naplnení vemena, ktoré možno získať normálnym vydojením. Užitočná kapacita vemena je pri jednotlivých plemenách i jedincoch rôzna a mení sa s vekom a štádiom laktácie.
Kritické obdobie vývinu mliečnej žľazy je od 2 - 3 mesiacov do puberty (250 - 270 kg). Prekrmovanie v tomto období pôsobí negatívne na vývoj mliečnej žľazy, týka sa to hlavne energie. Veľmi intenzívny prírastok (nad 1 kg) v tomto období znižuje tvorbu sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze.
Vplyv prostredia a manažmentu
Teplota prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich intenzitu rastu a vývoja, reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody. Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 °C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je - 5 °C, potom klesá produkcia. Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo, často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.
V ostatných rokoch narastá záujem, ale aj obavy o životné podmienky zvierat. Podmienky prostredia, v ktorých zvieratá žijú, najviac determinuje teplota. Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete. Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy, čo je realita, ktorá v minulosti neexistovala.
Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25°C. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme. Kravy sú stresované teplom aj pri nižších teplotách. Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keďže nie sú aklimatizované, ako pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napr. v trópoch alebo subtrópoch. Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele.
Pastva má veľký zdravotný význam, zlepšuje chuť, odolnosť a funkciu pohybového aparátu, ale z hľadiska intenzity je dobré pásť hlavne zasušené dojnice a teľné jalovice. V priebehu pasenia sa mení obsah živín (hlavne NL a vláknina). Je ťažké odhadnúť aj jej množstvo, preto je obsah zložiek mlieka dosť nestabilný. Na kvalitu mlieka má vplyv aj spôsob ustajnenia. V ustajnení s priväzovaním je obsah zložiek vyšší ako vo voľnom ustajnení.
Význam prechodného obdobia
Prechodné obdobie je jedným z najdôležitejších časových úsekov v rámci produkčného cyklu kravy. Príprava dojnice na úspešnú laktáciu si vyžaduje Vašu pozornosť už niekoľko týždňov pred otelením aj po otelení. Celkové produkčné problémy kráv sa zvyčajne dajú spätne sledovať až do obdobia státia na sucho / prechodného obdobia. Ak v stáde sledujete nízku produkciu mlieka a nízky obsah mliečneho tuku alebo nízku produkciu mlieka a normálny mliečny tuk, vinníkom môže byť prechodné obdobie. Monitorovanie kráv v prechodnom období pomáha rozpoznať príznaky problémov predtým, ako sa začnú. Prechodné obdobie je medzi 60 dňami pred otelením do 30 dní po otelení. Manažment kráv v prechodnom období ovplyvňuje zdravie, produkciu, zabrezávanie a dlhovekosť Vášho stáda.
Tabuľka 1: Rizikové faktory produkčných problémov vzťahujúce sa k prechodnému obdobiu
| Rizikový faktor | Nízke riziko | Vysoké riziko |
|---|---|---|
| Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie | > 40 | < 36 |
| Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie | 3.8-4.2 | > 4.6 alebo < 3.4 |
| Pomer vyprodukovaného mlieka na druhom kontrolnom odbere k prvému kontrol. | - | - |
Produkcia mlieka na prvých 40 a 100 dní laktácie môže poskytnúť hĺbkový pohľad na výkonnosť zvierat po otelení. Kravy na prvej laktácii by mali produkovať 27-30 kg mlieka počas prvých 40 dní. Ak táto skupina nespĺňa stanovený cieľ, potom treba prehodnotiť program odchovu jalovíc. Zložky mlieka môžu poskytnúť dodatočné informácie o tom, prečo kravy neprodukujú dostatočne. Ak obsah tuku v mlieku v prvých 40 dňoch prekročí 4,6 % a medzi 41 až 100 dňom nastane pokles produkcie, naznačuje to, že kravy strácajú telesnú kondíciu a príjem sušiny a energie nie je adekvátny. Vinníkom tohto stavu môžu byť kravy s nadmernou telesnou kondíciou pri otelení a ketózy. V situáciách, keď kravy začínajú laktáciu s obsahom tuku nižším ako 3,4 % a počas 41-100 dní laktácie dochádza k následnému znižovaniu, kravy sa pravdepodobne otelili s príliš nízkou telesnou kondíciou. Ak je obmedzený príjem sušiny a energie, bude tým negatívne ovplyvnený aj objem aj zložky produkovaného mlieka.
Genetika a selekcia
Šľachtenie na obsah bielkovín v mlieku umožňuje znížiť potrebu energie pre dojnice, zároveň však znižuje produkciu mlieka. Preto treba selektovať všetkých 5 znakov úžitkovosti. Selekcia zvierat musí byť cielená hlavne na zdravotný stav, hmotnosť a genofond.
Zdravotný stav, hygiena a technológia dojenia
Na kvalite mlieka má podiel aj technika dojenia: dojnice treba dodájať, pretože v poslednom mlieku je až 8 - 10 %-ný obsah tuku. Na hygienu a technológiu dojenia poukazuje počet SB. Ich hlavným zdrojom sú mastitídy, ochorenia paznechtov a mykotoxíny. Pri rannom dojení je menej SB ako pri poobednom, keď sa ich počet môže až zdvojnásobiť. Vyššie množstvo SB má preukázaný vplyv na množstvo mlieka. Napríklad pri počte 500 000/ml sa zníži produkcia mlieka o 500 l/laktácie (počet SB/1 000). Plemenárske zostavy nám umožnia urobiť opatrenia, hlavne s „milionárkami“ NK - testy a rôzne prístroje sú výbornými pomôckami na diagnostiku mastitíd. Dôležité je zasúšať dojnice antibiotikami, ktoré sú podané cielene vzhľadom na stanovenú citlivosť 60 dní pred predpokladaným otelením.
Čo mohlo spôsobiť mastitídu prvôstok, a tým produkciu nekvalitného mlieka? Začína sa to skrmovaním natívneho mlieka od mastitídnych liečených kráv. Prvá chyba! Keď mlieko od dojníc, tak od zdravých! Negatívny účinok má aj kontaminovaná podstielka, ktorá pri poranení ceckov zanesie infekciu, tú môže preniesť hmyz, proti ktorému treba urobiť chemické postreky. Je potrebné všímať si aj vzájomné cicanie jalovíc a urobiť opatrenia pri pozitívnom zistení. Ďalší zlý faktor je skupinové ustajnenie teliat pred odstavom, aj keď EÚ prikazuje, že teľatá môžu byť individuálne v búdkach len do 56 dní a priemerný odstav je v 65. dni. V období mliečnej výživy je dobrý priemerný denný prírastok živej hmotnosti (ž. hm.) okolo 1 kg, vtedy je predpoklad vyššej produkcie mlieka. Strategické je aj prvé dojenie, keď sa vyskytuje zadržiavanie mlieka a dojenie naprázdno. Takto by sa dalo položiť obrovské množstvo ďalších otázok ohľadom produkcie a kvality mlieka.
tags: #cinitele #ovplyvnujuce #produkciu #mlieka