Pečeň je životne dôležitý orgán, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme a detoxikácii organizmu. Pečeň, grécky hepar, je najväčším vnútorným orgánom ľudského tela a zároveň centrálnym orgánom látkovej výmeny. Nachádza sa v pravej hornej časti brucha, pod pravou klenbou bránice, a čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu. Tvarom pripomína pravouhlý trojuholník.
Pečeň denne vykonáva viac ako päťsto funkcií, ktoré zaisťujú stálosť vnútorného prostredia. Medzi jej hlavné úlohy patrí: metabolizmus sacharidov, tukov a bielkovín; produkcia žlče, ktorá sa podieľa na trávení tukov; tvorba niektorých hormónov; zásobovanie tela glykogénom, železom a niektorými vitamínmi; tvorba bielkovín krvnej plazmy a detoxikácia organizmu - zneškodňovanie toxínov a ich odstraňovanie z tela.
Pečeň je jedným z najviac podceňovaných orgánov, keď hovoríme o dlhovekosti. Ak chceme žiť dlhšie a kvalitnejšie, nemôžeme zanedbať zdravie pečene. Je to základný pilier zdravia a dlhovekosti.
Čo je cirhóza pečene?
Cirhóza pečene, známa aj ako „scvrknutá pečeň“ alebo „tvrdnutie pečene“, je chronické ochorenie, pri ktorom dochádza k trvalému zjazveniu a poškodeniu pečeňového tkaniva. Pečeň tak už nemôže primerane plniť svoje úlohy centrálneho metabolického orgánu. Odborne sa označuje ako cirrhosis hepatis a predstavuje postupnú štrukturálnu zmenu pečeňového tkaniva na podklade niektorých patologických vplyvov. K cirhóze dochádza postupne, nejedná sa o náhle vzniknutý stav. Ide o fibrotický proces, združený s poškodením lobulárnej štruktúry pečene, prítomnosťou regeneračných uzlíkov a cievnych anastomóz. Spôsobuje postupnú dezorganizáciu architektúry pečene a jej nevratné zmeny, pričom normálna laločnatá stavba pečene sa mení a vznikajú uzlíky.
Cirhóza pečene, ktorá bola dlho považovaná za nezvratné konečné štádium rôznych chronických ochorení pečene vedúce k smrti, sa dnes chápe ako klinický obraz, pri ktorom pečeň podlieha neustálej remodelácii aj v pokročilom štádiu a ktorý si vyžaduje individuálnu liečbu v závislosti od štádia.
Prevalencia cirhózy na Slovensku a projekt SIRIUS
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom chorôb pečene. Najčastejšou príčinou úmrtia na pečeňové choroby je alkoholová choroba pečene. Podľa dostupných údajov je na Slovensku najväčší výskyt dekompenzovanej cirhózy pečene na svete, v úmrtnosti na cirhózu pečene je Slovensko na štvrtom mieste v Európe. Cirhóza pečene sa veľmi často vyskytuje v produktívnom veku a v priemere skráti život pacienta o 20 rokov.
Napriek tomu, že poznáme údaje o úmrtnosti pacientov s chorobami pečene, reálny výskyt viacerých chorôb pečene nie je presne známy. Pomôcť zmapovať situáciu má práve projekt SIRIUS - preventívny skríning pečene. Organizuje ho Slovenská hepatologická spoločnosť (SHS).
„Chceme zmapovať výskyt chorôb pečene na Slovensku. A takisto chceme podchytiť čo najväčšie množstvo ľudí, ktorí majú počiatočné štádiá pečeňových ochorení, ale o nich vôbec netušia,“ hovorí prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD. z UNLP Košice, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre hepatológiu a člen výboru SHS. Odborníci Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a Lekárskej fakulty UPJŠ sa zapojili do tohto projektu.
Projekt SIRIUS odštartoval v Banskobystrickom kraji vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica a bude sa realizovať postupne aj v ďalších mestách a obciach Slovenska, pričom dobrovoľne sa ho môžu zúčastniť dospelí obyvatelia.
V rámci SIRIUSu sa vyšetria hepatálne testy a parametre metabolického syndrómu. Súčasťou vyšetrenia je vykonanie elastografie pečene, ktorou sa zisťuje množstvo väziva v pečeni. Elastografické vyšetrenie nie je v súčasnosti hradené zo zdrojov zdravotného poistenia, projekt SIRIUS však ponúka každému toto vyšetrenie zdarma.
Za prípravu a organizáciu projektu SIRIUS v Prešovskom a Košickom kraji sú zodpovední členovia výboru SHS - špecialisti UNLP Košice v hepatológii: MUDr. Sylvia Dražilová, PhD. (vedecká sekretárka Slovenskej hepatologickej spoločnosti), prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD. a doc. MUDr. Martin Janičko, PhD.
V súčasnosti už v SR funguje Národný register pacientov s cirhózou pečene a aj transplantačný program, ktorý je často pre pacientov s cirhózou pečene jediným riešením, ktoré ich dokáže pri tejto diagnóze znova vrátiť do plnohodnotného života.
Príčiny vzniku cirhózy pečene
V zásade každé pretrvávajúce ochorenie pečene môže viesť k cirhóze. Etiológia cirhózy pečene je rôznorodá. Pri jej vzniku sa uplatňujú vplyvy metabolické, genetické, toxické, infekčné, spôsoby výživy, sociálne prostredie, úroveň hygieny a podobne. Často sú tieto príčiny kombinované.
Medzi najčastejšie príčiny cirhózy pečene patria:
- Nadmerná konzumácia alkoholu: Dlhodobé a nadmerné pitie alkoholu je jednou z hlavných príčin cirhózy, známej ako alkoholická cirhóza pečene. Alkohol poškodzuje pečeňové bunky a vedie k zápalu a zjazveniu. Nadmerné užívanie alkoholu poškodzuje pečeň do takej miery, že už nedokáže správne metabolizovať tuky. V dôsledku toho sa v pečeňových bunkách hromadí tuk a poškodené pečeňové tkanivo sa mení na nefunkčné spojivové tkanivo, čo môže viesť až k cirhóze pečene - posledné štádium. Riziková denná dávka pre rozvoj cirhózy je približne 50 g čistého alkoholu u mužov a približne polovičné množstvo u žien.
- Chronické vírusové hepatitídy typu B a C: Tieto vírusové infekcie spôsobujú chronický zápal pečene, ktorý môže viesť k cirhóze. Jedna tretina pečeňových cirhóz vzniká ako následok dlhodobého (chronického) zápalu. Žltačka typu A dlhodobý zápal pečene nespôsobuje, riziko pre rozvoj cirhózy teda nepredstavuje.
- Nealkoholové stukovatenie pečene (NAFLD) a nealkoholická steatohepatitída (NASH): Tieto stavy sú spojené s obezitou, cukrovkou a metabolickým syndrómom. Dochádza pri nich k ukladaniu tuku v pečeni, čo môže viesť k zápalu a zjazveniu. Rovnako aj nealkoholová stukovatená pečeň môže byť príčinou cirhózy pečene, tú zvyčajne spôsobuje obezita a diabetes mellitus.
- Autoimunitné hepatitídy: Ide o ochorenia, pri ktorých imunitný systém napáda vlastné pečeňové bunky, čo vedie k zápalu a poškodeniu pečene.
- Genetické ochorenia: Niektoré dedičné poruchy, ako je hemochromatóza (nadmerné ukladanie železa v tele) alebo Wilsonova choroba (porucha metabolizmu medi), môžu viesť k cirhóze.
- Poškodenie liekmi alebo chemickými látkami: Pečeň ako hlavná detoxikačná stanica nášho tela je každodenne vystavovaná prívalu chemikálií a toxínov, ktoré treba zneškodniť a vylúčiť ako odpadové látky. Okrem radu škodlivín vstupujúcich do nášho tela potravou aj z ovzdušia je to aj množstvo liekov, ktorých spotreba v civilizovaných krajinách každoročne narastá. Negatívny vplyv jednotlivých cudzorodých látok sa môže navyše sčítať alebo dokonca potencovať. Medzi najprudšie jedy poškodzujúce tkanivo pečene patrí napríklad muchotrávka zelená (Amanita phaloides).
- Kardiálna cirhóza: Vzniká pri srdcovom zlyhávaní v dôsledku výrazného prekrvenia pečene.
Niekedy však nie je možné zistiť príčinu cirhózy, tomuto typu hovoríme kryptogénna cirhóza pečene. Výskyt cirhózy pečene vo svete i u nás má stúpajúci trend, ktorý závisí od frekvencie výskytu ochorení, ktoré k nej vedú, alebo od spotreby toxických látok (alkoholu, liekov), ktoré jej vývoj podporujú.
Štádiá a príznaky cirhózy pečene
Cirhóza pečene je choroba, ktorá prichádza ticho a pomaly - môže trvať aj niekoľko rokov, kým pocítite príznaky. Ide o veľmi nebezpečné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodzovaniu zdravých pečeňových buniek - hepatocytov a ich premene na jazvové tkanivo, až je časom funkcia pečene celkom znefunkčnená. Cirhóza pečene sa vyvíja postupne a prechádza niekoľkými štádiami:
Asymptomatická cirhóza
Až 20 % pacientov nevie, že trpí cirhózou, pretože ochorenie prebieha bez príznakov. Na začiatku cirhózy pečene si postihnutí často nevšimnú žiadne príznaky a to, že pečeň je poškodená. Cirhóza sa zvyčajne zistí až pri inom vyšetrení alebo veľmi neskoro - po smrti pacienta. Spočiatku môžete na sebe pozorovať len občasné tráviace ťažkosti ako nadúvanie, nepríjemné pocity v nadbrušku, nevoľnosť, nechutenstvo, pocity slabosti a únavy.
Kompenzovaná cirhóza
V tomto štádiu už v pečeni nastali zmeny, ale organizmus ich dokáže kompenzovať. Príznaky sú nešpecifické a pacient ich môže pripisovať iným ochoreniam. Medzi príznaky patria:
- Pocit zlého trávenia
- Bolesť v pravom podrebrí
- Neznášanlivosť niektorých jedál
- Pocit plnosti
- Zápcha alebo hnačka
- Vracanie
- Poruchy menštruácie
- Zmeny stolice
- Kožné prejavy
- Pocit slabosti a únavy
Pri kompenzovanej cirhóze pečene sa zistia zmeny náhodne pri vyšetrení - napríklad pri CT alebo magnetickej rezonancii. Pozoruje sa mierne až stredne ťažké zvýšenie pečeňových enzýmov v krvi, tzv. aminotransferáz alebo gama-glutamyltranspeptidázy. Pacienti s touto formou cirhózy zvyčajne pociťujú väčšiu únavu, stratu chuti do jedla a nevoľnosť, prípadne netrpia žiadnym špeciálnym problémom.
Dekompenzovaná cirhóza
V tomto štádiu sa objavujú prvé varovné signály, ktoré naznačujú zlyhávanie pečene. S ubúdaním zdravých pečeňových buniek sa funkcia pečene rapídne zhoršuje, následkom čoho sa objavujú iné príznaky cirhózy. Pri dekompenzovanej cirhóze je poškodenie pečene priveľké, a to až do takej miery, že pacient pociťuje výrazné príznaky a sprevádzajú to závažné zdravotné komplikácie.
Medzi príznaky patria:
- Krvácanie z pažerákových varixov (vakovito rozšírených žíl), ktoré môžu spontánne praskať a krvou zaliať tráviacu rúru. K najvážnejším komplikáciám patrí krvácanie z pažerákových žíl, pri ktorom vyteká krv z dolnej časti pažeráka do žalúdka. Táto komplikácia vzniká náhle a prejaví sa vracaním krvi a prítomnosťou dechtovej zapáchajúcej krvi v stolici. Krvácanie je ďalšou vážnou komplikáciou ohrozujúcou život.
- Ascites (hromadenie voľnej tekutiny v brušnej dutine), čo vedie k typickým chudým končatinám a veľkému naliatemu bruchu (tzv. Chvostekov habitus). S ďalším rozvojom ochorenia môže byť spojené aj hromadenie tekutiny v bruchu.
- Žltačka (žlté sfarbenie pleti a očných bielok), ktorá je spôsobená oranžovo sfarbeným žlčovým farbivom bilirubínom, ktoré poškodená pečeň už nedokáže tak rýchlo absorbovať a spracovať.
- Únava a vyčerpanosť, ako aj znížená výkonnosť.
- Nevoľnosť a strata chuti do jedla.
- Bolesti brucha a opuch nôh (okolo členkov) a brušnej dutiny.
- Svrbenie kože.
- Zmeny v moči a stolici (tmavý moč, svetlá stolica).
- Zmätenosť, zhoršená funkcia mozgu (hepatálna encefalopatia) - dáva sa do súvisu so zhoršenou schopnosťou pečene odstraňovať toxíny z tela.
- Vychudnutosť a úbytok hmotnosti.
- Zraniteľnosť kože, červené a vyhladené pery a jazyk, paličkovité prsty, pľuzgieriky najmä na rukách.
- Sklon ku krvácaniu, napríklad ľahká tvorba modrín alebo krvácanie z ďasien, nakoľko pečeň hrá dôležitú úlohu pri zrážaní krvi a pri cirhóze môže byť zrážanlivosť krvi znížená.
- Opuch sleziny - zníženie bielych krviniek v obehu a tiež doštičiek.
- Zhoršený boj s infekciami, nakoľko pečeň sa významne podieľa na imunitných procesoch.
Zlyhanie pečene
Ide o najzávažnejšie štádium cirhózy, kedy pečeň prestáva plniť svoje funkcie. Zlyhanie pečene je život ohrozujúci stav, ktorý vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Diagnostika cirhózy pečene
Diagnostika cirhózy pečene vychádza z metód, ktoré sa používajú pri diagnostike ochorení, ktoré cirhóze pečene predchádzajú. Lekári používajú rôzne faktory na stanovenie diagnózy cirhózy pečene.
Klinické vyšetrenie
- Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár sa pacienta pýta na jeho zdravotnú históriu, životný štýl a príznaky. Počas fyzikálneho vyšetrenia lekár prehmatá brucho, aby zistil, či je pečeň zväčšená alebo citlivá.
Laboratórne vyšetrenia
Odoberá sa krv, najčastejšie z oblasti lakťovej jamky, k dôslednému biochemickému a hematologickému preskúmaniu. Hodnoty zrážanlivosti krvi, albumínu a bilirubínu v sére môžu poskytnúť informácie o fungovaní pečene.
- Pečeňové testy: Po anamnéze a fyzikálnom vyšetrení, ak lekár vysloví podozrenie na cirhózu pečene, sa ordinujú laboratórne vyšetrenia (krvný obraz, protrombínový čas, biochemické vyšetrenia - glukóza, albumín, bilirubíny, transaminázy, cholesterol, prípadne celé lipidové spektrum, hladiny iónov, moč a iné parametre, napr. na potvrdenie alebo vylúčenie vírusových hepatitíd, autoimunitných porúch alebo otráv s postihnutím pečene). Pri cirhotickom ochorení bývajú zvýšené niektoré pečeňové enzýmy, známe ako ALT, AST, GGT. Tieto môžu naznačovať poškodenie pečene a jej funkciu.
Zobrazovacie metódy
K ďalším diagnostickým metódam patria zobrazovacie metódy.
- Ultrazvukové vyšetrenie (abdominálna ultrasonografia): Je najčastejšie používané na zhodnotenie veľkosti a štruktúry pečene. Ním sa dá zistiť zväčšenie pečene, jej štruktúra, ložiskové zmeny, či prítomnosť tekutiny v dutine brušnej, ktorej hovoríme ascites. Vďaka nemu je možné odhaliť napríklad prítomné pečeňové uzlíky, ale tiež stukovatenie pečene.
- CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia): Tieto vyšetrenia brucha môžu pomôcť zobraziť pečeň a zistiť, či sú prítomné zmeny, ako je zjazvenie, zväčšenie alebo nádory. CT alebo MR sú často už iba doplňujúcimi vyšetrovacími metódami, ktoré potvrdia diagnózu, stanovenú uvedenými, bežne dostupnými vyšetreniami.
Biopsia pečene
Najspoľahlivejšou metódou je odber vzorky tkaniva pečene pomocou tzv. biopsie. Zlatým štandardom je vyšetrenie biopsie pečene. Pomocou punkčnej ihly sa odoberá vzorka tkaniva orgánu a zasiela sa na dôkladné laboratórne vyšetrenie. Niekedy, najmä ak k cirhóze pečene viedla vírusová hepatitída a stav sa plánuje liečiť interferónom, je potrebná aj biopsia pečene prípadne laparoskopia. Biopsia pečene je najpresnejšia metóda na diagnostiku cirhózy a určenie jej príčiny. Vykonáva sa po lokálnom znecitlivení kože pod pravým rebrom.
V závislosti od poruchy funkcie pečene sa potom pečeň klasifikuje podľa Child-Pugh kritérií do štádií A, B až C, pričom C znamená konečné štádium cirhózy pečene.
Liečba cirhózy pečene
Je dôležité si uvedomiť, že cirhóza pečene sa nedá vyliečiť. Poškodenie pečene v dôsledku tohto ochorenia je priveľké a trvalé. Pečeň je síce orgán, ktorý sa čiastočne obnovuje, no ak už došlo k cirhotickej prestavbe, jedná sa o trvalé a nezvratné poškodenie. Pečeň postihnutá cirhózou sa už nedokáže sama obnoviť.
Avšak, ak sa cirhóza zistí a lieči v skorom štádiu, pečeň sa môže v mnohých prípadoch zotaviť a liečba môže spomaliť progres ochorenia, znížiť riziko komplikácií a zlepšiť kvalitu života pacienta. Najdôležitejšie je preto ihneď prestať piť alkohol, očkovať sa proti vírusu hepatitídy, dodržiavať správnu výživu s vyváženou stravou, znížiť telesnú hmotnosť či započať včasnú liečbu parazitárnych ochorení pečene - toto všetko sú kroky, vďaka ktorým je možné s cirhózou pečene uspokojivo žiť.
Liečba cirhózy pečene sa riadi v prvom rade ovplyvnením ochorení, ktoré k cirhóze pečene viedli, snahou o udržanie cirhózy pečene v kompenzovanom stave, teda pokiaľ možno, bez ascitu a bez vysokej metabolickej aktivity transamináz. Na začatie správnej liečby je dôležité stanovenie príčiny choroby. Iná je liečba pri alkoholickej cirhóze a iná u cirhózy ako následku infekčnej žltačky.
Príčinná liečba cirhózy
- Alkoholická cirhóza: Nevyhnutná je úplná abstinencia od alkoholu. Pri alkoholickej cirhóze je najdôležitejším krokom úplná abstinencia. Vaša pečeň má výnimočnú schopnosť regenerácie, musí k tomu však dostať príležitosť.
- Vírusová hepatitída B a C: Používajú sa antivírusové lieky na potlačenie vírusovej infekcie. Ak trpíte cirhózou pečene v dôsledku prekonanej žltačky typu B alebo C, zameriava sa liečba na boj proti infekčnému zápalu. Podľa štádia a aktivity ochorenia Vám môže byť odporučené užívanie virostatík (liekov proti vírusu infekčnej žltačky) alebo liekov ovplyvňujúcich Vašu obrannú reakciu voči vírusom postihnutým tkanivom pečene (napríklad interferón).
- Autoimunitná hepatitída: Používajú sa imunosupresívne lieky na potlačenie imunitného systému.
- Nealkoholická steatohepatitída (NASH): Dôležitá je úprava životného štýlu, redukcia hmotnosti, diéta a zvýšenie fyzickej aktivity.
- Wilsonova choroba: Ak súvisí stav s Wilsonovou chorobou, rieši sa to tzv. cheláciou medi.
Liečba komplikácií cirhózy
Liečba komplikácii cirhózy pečene je náročná a často ju treba realizovať v nemocnici. Liečba sa v pokročilom štádiu zameriava väčšinou už len na následky choroby.
- Ascites: Obmedzenie príjmu soli, diuretiká (lieky na odvodnenie).
- Pažerákové varixy: Lieky na zníženie tlaku v portálnej žile, endoskopická liečba (sklerotizácia, ligácia).
- Hepatálna encefalopatia: Lieky na zníženie hladiny amoniaku v krvi, diéta.
Hepatoprotektíva a podporná liečba
Látky, ktoré chránia pečeňové bunky pred poškodením a podporujú ich regeneráciu, sú dôležité v liečbe. V liečbe sa používa množstvo liečebných prípravkov od tzv. hepatoprotektív cez betablokátory, diuretiká, kortikoidy až po interferón. Lieky pôsobia skôr podporne.
Medzi najčastejšie používané hepatoprotektíva patria:
- Silymarín: Extrakt z pestreca mariánskeho, ktorý má antioxidačné a protizápalové účinky.
- Esenciálne fosfolipidy: Pomáhajú regenerovať pečeňové bunky a zlepšujú ich funkciu.
- Cholín: Podporuje metabolizmus tukov v pečeni a zabraňuje ich ukladaniu.
- Metionín: Aminokyselina, ktorá sa podieľa na detoxikácii organizmu.
- Vitamíny skupiny B, vitamín K, C, D a ďalšie látky: Pečeň pri cirhóze horšie spracúva živiny, čiže ich dopĺňanie je často nevyhnutné.
Transplantácia pečene
Jedinou možnosťou, ako nahradiť poškodené tkanivo pečene, je transplantácia pečene (napojenie na tzv. umelú pečeň je zatiaľ v štádiu experimentálneho skúšania). Je to často jediný spôsob, ako prežiť pri dekompenzovanej cirhóze.
Diéta pri cirhóze pečene
Diétne a režimové opatrenia sú pri cirhóze pečene mimoriadne dôležité, ba možno povedať, že sú jedným z najdôležitejších predpokladov na to, aby sa dôsledky cirhózy dali ovplyvniť aj medikamentózne. Pri liečbe cirhózy pečene zohráva kľúčovú úlohu najmä výživa a tiež podpora pečeňovej funkcie. Správne nastavená diéta spolu s doplnkami výživy na pečeň môže výrazne spomaliť progresiu ochorenia, zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života pacienta.
Ľudia s cirhózou pečene majú zvýšenú potrebu energie a bielkovín. Okrem toho telo už nedokáže správne využiť prijaté živiny, preto môže byť pre pacientov užitočné dodržiavať nasledujúce diétne pravidlá:
- Pozor na kalórie: denný príjem kalórií by mal byť približne 35 až 40 kcal na kg telesnej hmotnosti.
- Konzumácia dostatočného množstva bielkovín: Je dôležité však dbať na zdroj bielkovín. Bielkoviny zo sóje, tofu, obilnín, mlieka, strukovín a zeleniny sú pre pečeň menej zaťažujúce, a preto sú lepšie tolerované ako bielkoviny z mäsa, vajec alebo rýb.
- Znížte konzumáciu soli: Tým, že soľ viaže vodu v tele, môže podporovať zadržiavanie tekutín (ascites). Vysoký príjem soli môže zhoršiť ascites. Maximálne 5-6 gramov denne.
- Rastlinná strava: Zvýšený príjem ovocia, zeleniny a celozrnných produktov.
- Obmedzenie príjmu tukov: Najmä nasýtených tukov. Uprednostnite kvalitné tuky.
- Pravidelná strava: Rozdelenie denného príjmu potravy na viacero menších porcií.
- Abstinencia od alkoholu: Je nevyhnutná pri alkoholickej cirhóze. Pri každom ochorení pečene je zakázané požívanie alkoholu.
- Dostatok tekutín: Zabezpečte primeraný príjem tekutín.
Vhodná diéta - cieľom je nezaťažovať pečeň, dodať telu dostatok energie a predchádzať zadržiavaniu vody v organizme. Vhodná je preto ľahko stráviteľná strava (hydina, ryby), ďalej strava bohatá na ovocie a zeleninu, celozrnné obilniny a dostatok tekutín. Obmedziť by ste naopak mali tučné, mastné a vyprážané jedlá.
Vhodné potraviny pre pečeň
- Kvalitné maslo (nie margarín), rastlinné oleje.
- Chudé mäso (teľacie, morčacie, kuracie, králičie), ryby.
- Neúdené mäsové výrobky z mäsa s vysokým podielom mäsa.
- Nízkotučné mliečne výrobky (jogurt, tvaroh, mlieko, syr).
- Zelenina - najmä tá, ktorá nenafukuje (paradajky, hlávkový šalát, šalát z čínskej kapusty).
- Zrelé ovocie (jablká, hrušky, hrozno, broskyne, marhule).
- Ryža, cestoviny, celozrnné pečivo.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje odporúčania pre diétu pri cirhóze pečene:
| Živina/Potravina | Odporúčanie |
|---|---|
| Vláknina | 12-20 gramov denne |
| Bielkoviny | Dostatočný príjem (uprednostniť rastlinné) |
| Tuky | Obmedziť, uprednostniť kvalitné tuky |
| Sacharidy | Maximálne 10% denného príjmu |
| Soľ | Maximálne 5-6 gramov denne |
| Alkohol | Žiadny |
Prevencia cirhózy pečene
Prevencia je najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť cirhóze pečene. Niektoré faktory, ktoré môžu podporiť vznik cirhózy pečene, možno ovplyvniť osobne. Najlacnejším a najspoľahlivejším postupom je preto predovšetkým prevencia jej vzniku.
Medzi preventívne opatrenia patrí:
- Obmedzenie príjmu alkoholu: Keďže alkohol môže poškodiť pečeň, má zmysel nekonzumovať ho vôbec alebo len s mierou. Pravidelná konzumácia alkoholu ohrozuje predovšetkým ženy, ktorých pečeň je voči nemu oveľa menej odolná. Vyvarujte sa pravidelnému pitiu alkoholu.
- Očkovanie proti hepatitíde B a C: Očkovanie pomáha predchádzať chronickým infekciám, ktoré môžu viesť k cirhóze.
- Udržiavanie zdravej hmotnosti: Primeraná telesná hmotnosť je kľúčová, nakoľko príliš vysoké množstvo telesného tuku môže poškodzovať pečeň. Ak trpíte cukrovkou, poctivo si kontrolujte hladinu cukru v krvi.
- Zdravý životný štýl: Zahŕňa vyváženú stravu, dostatok pohybu a kvalitný spánok. Zabudnite na fajčenie, nezdravé potraviny a prehnané solenie jedál.
- Opatrnosť s liekmi a chemickými látkami: Aby sa pečeň zbytočne nezaťažovala liekmi, tieto by sa mali užívať len v lekársky odôvodnených prípadoch a na odporúčanie lekára.
- Pravidelné lekárske kontroly: Sú potrebné najmä u tých, ktorí prekonali niektorú z foriem dlhodobej infekčnej žltačky (typ B alebo C). Oba typy môžu po rokoch vyústiť v cirhotické postihnutia pečene.
- Podpora zdravej črevnej mikrobioty: Keďže os črevo - pečeň môže zohrávať významnú úlohu pri vzniku cirhózy pečene a priebehu ochorenia, má zmysel venovať pozornosť aj zdravej črevnej mikrobiote. Vysoko účinné viacdruhové probiotiká môžu napríklad podporiť telu vlastné črevné baktérie v ich úlohách a odľahčiť tak pečeň prostredníctvom čriev.
Ak sa choroba diagnostikuje v počiatočnom štádiu a začne sa adekvátne liečiť, je možné proces prirodzeného vývoja choroby výrazne spomaliť, ale nie zastaviť. Chorobu je v prípade včasnej diagnózy možné pri adekvátnej liečbe udržať v stabilizovanom stave i niekoľko rokov.
Vzájomné súvislosti: pečeň, črevo a pankreas
Os črevo - pečeň
Pečeň je v úzkom štrukturálnom aj funkčnom vzťahu s tenkým a hrubým črevom, a teda aj s črevným mikrobiómom. Pri cirhóze pečene je os črevo - pečeň narušená. To sa prejavuje zmenou črevnej mikrobioty v zmysle premnoženia baktérií (dysbióza), ako aj stratou diverzity. Výsledkom môže byť zvýšená priepustnosť čriev (“leaky gut”). A to môže mať negatívny vplyv na priebeh ochorenia tým, že stimuluje zápalové procesy v pečeni. Klinické štúdie jasne dokazujú, že užívaním vedecky testovaných špeciálne vyvinutých probiotík je možné výrazne zlepšiť funkciu pečene.
Súvislosť medzi zdravím pečene a pankreasu
Pečeň a pankreas sú ako tím - zvýšená záťaž na jeden z nich (napr. tuk v pečeni) môže oslabiť aj druhý. Ak črevá prepustia viac škodlivín (napr. pri nezdravom stravovaní), pečeň aj pankreas môžu reagovať zápalom. Oba orgány spolupracujú v riadení cukru v krvi - ak sa jedna časť „naruší“, môže to spôsobiť cukrovku alebo zníženie produkcie tráviacich enzýmov a narušiť trávenie.
tags: #cirhoza #peceni #z #prijmu #medi