Vodný melón: Ovocie alebo zelenina? Všetko o sladkej pochúťke leta

Melón väčšina z nás automaticky radí medzi ovocie, rovnako ako to robia aj obchodníci, je to však skutočne tak? Sladký melón by málokto radil medzi zeleninu, je však nepodstatné koľko cukru obsahuje, pretože pravdou je, že táto potravina z botanického hľadiska skutočne patrí medzi zeleninu a zaraďujeme ju do čeľade tekvicovitých. Ak aj nie ste milovníkmi zeleniny, melónu jeho zaradenie medzi zeleninu na lahodnosti a sviežosti neuberá.

Dyňa červená (iné názvy: melón červený, melón vodný/vodový, vodový/vodný melón, arbus, červená dyňa, červený melón, dyňa, melón; lat. Citrullus lanatus, staršie: Citrullus vulgaris, Cucumis citrullus, Colocynthis citrullus, Cucurbita citrullus, Momordica lanata) je rastlina z rodu dyňa (Citrullus).

Rastlina je udomácnená najmä v južnej a západnej Ázii, Afrike. V strednej Európe je známa od 16. storočia. Je to jednoročná husto chlpatá bylina s poliehavým rastom. Listy sú striedavé, stopkaté, sivé; čepeľ je v obryse vajcovitá až trojuholníkovitá, s 5-7 lalokmi. Kvety sú jednotlivé, pazušné, bledožltej farby. Bobule sú guľaté až elipsoidné, asi 20-40 cm dlhé, zvonka tmavozelené, svetlozelené alebo mramorované, hladké, jedlé; vnútorné oplodie je väčšinou červené, ale aj ružové, žlté, belavé; sladké, jedlé s čiernymi či hnedými vajcovitými sploštenými semenami.

Vodný melón (Citrullus lanatus) je veľmi obľúbená plodová zelenina pochádzajúca z Afriky. Pestuje sa pre svoju šťavnatú a sladkú dužinu. Obsahuje až 91% vody, čo z melónu robí perfektné letné osvieženie. Melóny vyžadujú teplé podnebie, dostatok slnka a priepustnú pôdu. Najlepšie sa pestujú na záhonoch chránených pred vetrom av ideálnom prípade vo fóliovníku či skleníku.

Melón: Ovocie alebo zelenina z botanického hľadiska?

Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.

Melón - rebel medzi plodinami. Podľa magazínu Hortim je melón v tomto smere tak trochu rebel a patrí do oboch skupín - ovocia aj zeleniny. Z botanického hľadiska je melón ovocie, lebo obsahuje semená a všetky dužinaté časti rastliny, ktoré konzumujeme a ktoré obsahujú semená, považujeme za ovocie. S týmto tvrdením však nesúhlasí napríklad spoločnosť Farmove, podľa ktorej je melón jednoznačne zelenina z čeľade tekvicovitých.

„Melóny si mnohí ľudia zamieňajú za ovocie, a to pre ich sladkú chuť. Patria však k plodovej zelenine,“ vysvetlil dávnejšie pre denník Plus JEDEN DEŇ. „Najjednoduchšie pravidlo na určenie ovocia je, že rastie na stromoch, kroch alebo polokríkoch,“ doplnil odborník. Z tohto hľadiska teda môžeme za ovocie pokladať napríklad aj orechy.

Ilustrácia porovnávajúca ovocie a zeleninu

Druhy melónov

Keď sa povie „melón“, nie vždy je jasné, o čo vlastne ide. Melón, alebo ak chcete dyňa, má totiž dva základné druhy. A podobne ako s tým ovocím a zeleninou, aj tu je to trochu komplikovanejšie. Ani ten najsladší červený melón sa nemôže nazvať cukrovým, pretože cukrové melóny sú žlté. Červené dyne sú melóny vodové. Zapamätáte si to jednoducho - z červeného melónu vám tečie po brade viac šťavy, a preto je vodový.

Melón cukrový (Cucumis melo)

Ľudia ho najčastejšie poznajú pod názvom žltý melón, ktorý je odvodený od jeho farby. Tvar žltého melóna je guľatý, prípadne elipsový. Jeho povrch môže mať žltú, ale aj zelenú, oranžovú či sivastú farbu. Vnútro, ktoré konzumujeme, je zväčša žlté, výnimkou však nie je ani oranžová až červenkastá farba. V plode sa nachádzajú žltkasté semená. Cukrový melón je bohatý na bielkoviny, tuky a sacharidy, tých obsahuje takmer 8%.

Melón vodový (dyňa červená)

Je u nás najkonzumovanejším druhom melóna. V našich končinách je známa od 16. storočia, v Ázii, Afrike a Stredomorí sa však pestuje už oveľa dlhšie. Červený melón rastie z chlpatej byliny a má poliehavý rast. Bobule, teda časť ktorú konzumujeme, sú guľaté, prípadne elipsovité, ich povrch je tmavozelený či svetlozelený, často mramorovaný. Vnútro melóna je červené, avšak v niektorých prípadoch má ružovkastú farbu. Semená melóna majú čiernu farbu a vajcovitý tvar.

Farebná schéma dvoch hlavných druhov melónov

Najznámejšie odrody melónov

Pre bežných spotrebiteľov sú červené melóny buď celozelené alebo pásikavé. Možno ešte podlhovasté a guľaté a to je všetko. Keď však spoznáte ich odrody, budete vedieť, že aj ružový melón môže byť už sladučko zrelý a jasnočervená zrnitá dužina nemusí naznačovať prezretie.

Zaujímavé druhy červených melónov:

  • Sugar baby: Medzi prvými dozrievajú.
  • Sun gift (Gift of the sun): Jasnočervenú zrnitú dužinu si v zrelosti zachovávajú zhruba štvorkilové melóny. Zaujímavá je ich šupa žltej farby.
  • Janosik: Svetlozelená šupa s tmavými pruhmi skrýva žltú, mäkkú a šťavnatú dužinu.
  • Crimson sweet, Suzi, Dumara, Top: Zaručene ich spoznáte podľa zebrovitej šupy, guľatého až oválneho tvaru a veľkosti kľudne až 12 kíl. Vnútri sú tieto melóny spoľahlivo sladké, voňavé a šťavnaté, majú málo zrniečok a v studenej špajzi vám vydržia pomerne dlho.
  • Mini love: Iba asi 2-kilový melónik má malé zrniečka, tmavozelenú šupu s jemnými pásmi a sladkú, šťavnatú chuť.

Najznámejšie cukrové melóny:

Žlté, teda cukrové melóny, rozlíšite druhu ľahšie, ako ich červených bratrancov. Odlišujú sa už na pohľad tvarom, farbou a každý druh je v obchode vždy označený.

  • Galia: Je najznámejším reprezentantom cukrových melónov.
  • Kantalupa, alebo aj Cantaloupe: Chuťovo aj vôňou pripomína ananás, niekedy mango. Je najmenší z cukrových melónov, guľatý. Šupka býva žltozeleno alebo žltobielo rebrovaná, akoby zabalená v sieťke, dužina je žltá. Kantalupe melón je veľmi sladký a dokonale chutí so zmrzlinou.
  • Charentais: Kantalupskému melónu sa podobá so svetlozelenou pruhovanou šupou.
  • Piel de sapo: Ragbyovú loptu pripomína. Jeho tuhá dužina s maslovou farbou je dobre chránená pevnou šupou, vďaka ktorej si vyslúžil prezývku „krokodílí melón“, alebo „žabí melón". V južnej Amerike sa mu darí od jesene do jari, preto ho volajú aj zimný melón.
  • Honeydew melón: Bledučkožltá, takmer biela s nádychom dozelena je dužina medového. Jeho šupka je hladká, citrónovožltá.

Koláž rôznych odrôd melónov

Pestovanie melónov

Teplomilným melónom sa darí na juhu, ale v skleníku alebo fóliovníku sa o to môžete pokúsiť aj v chladnejších oblastiach. Semienka vysievajte 2 cm hlboko do pôdy pod fóliu, žlté melóny do vzdialenosti asi meter, červené na jeden a pol metra. Keď rastliny nasadia pravé lístky, vyjednoťte ich.

Melóny je lepšie pestovať z priesad, vysádzaných po 15. máji pod fóliu. Týždeň pred plánovanou výsadbou melónové priesady otužujte, načas ich vykladajte von, aby si zvykli na zmenené teplotné podmienky. Potom vysádzajte melóny pod fóliu. Do nej spravte dieru, lopatkou vyberte toľko zeminy, aby sa do diery vošiel koreňový bal po klíčne listy, rastlinu zalejte, jamku zasypte. Pod fóliou sa melónom darí lepšie a netrápi ich burina.

Zavlažovanie melónov

Po vysadení nie je potrebné polievať melóny ani v najsuchšom období. Melóny zavlažujte až keď kvitnú, a nikdy nie v horúcich dňoch. Stačí im zálievka 2 - 3-krát za vegetačné obdobie a nikdy nie na listy. Je dôležité chrániť dyne pred plesňovými ochoreniami.

Opelenie melónov

Melóny potrebujú opelenie, inak rastie iba bujná rastlina bez plodov. Problém s opeľovačmi môže nastať vo fóliovníkoch a skleníkoch, resp. pri pestovaní melónov pod fóliou, kam nemá opeľujúci hmyz prístup. V takom prípade musíte melóny opeliť ručne. Zo samčích kvetov jemne odstránite korunné lístky a tyčinkami potriete bliznu samičieho kvetu.

Zber melónov

Zber melónov je tak trocha hádanka. Vodové melóny sú zrelé, keď majú tmavú kôru a pri poklepaní vydávajú hlboký zvuk. Napovie vám aj usychajúca stonka a úponok pri plode. Cukrové melóny po zbere potrebujú ešte dva - tri dni na dozretie. Inak vás nepríjemne prekvapí ich repovitá chuť.

Schematický nákres pestovania melónov

Tipy, ako vybrať dobrý melón

Výber dobrého, zrelého melóna nemusíte nechávať na náhodu, máte ho vo svojich rukách. Takmer na istotu idete, ak si kúpite už prekrojenú dyňu. Privoňajte k nej, pozrite sa, či dužina nezačína hniť a či kôra nie je poškodená. Na trhu vám do červeného melóna ešte stále spravia trojuholníkový zárez, aby ste videli aj cítili, že vami vybraná dyňa je už zrelá.

V obchodoch sa pri výbere červeného melóna spoľahnite na oči a uši a použite tieto tri triky: V prvom rade hľadajte pevný, ťažký a rovnomerný kus bez mäkkých miest a škrabancov, ktorého šupa je celistvá, bez priehlbín a poškodení a stonka je suchá. Potom ho pomačkajte na opačnej strane oproti stonke. Farba šupy by mala byť čo najtmavšia. Bledé miesto na melónoch je tam, kde ležal na pôde. Keď ste si vybrali pohľadom, poklopkajte po melóne.

Podobne vyberajte aj cukrový melón. Vyberte si dyňu pevnú, so zdravou šupou.

AKO VYBRAŤ TEN NAJŠŤAVNATEJŠÍ A NAJČERSTVEJŠÍ MELÓN? TU JE, NA ČO SA TREBA POZRIEŤ! 🍉

Účinky melóna na zdravie

Okrem výbornej chuti sa melón vyznačuje aj pozitívnymi účinkami na ľudský organizmus. Obsahuje 90 až 95 % vody a iba 3 - 5 % cukrov. Je zdrojom vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Je výborným antioxidantom, pomáha pri odkyslení a pálení „žáhy“. Posilňuje obranyschopnosť organizmu, odbúrava toxické látky. Naviac chráni sliznice tela, podporuje zrak, stimuluje pamäť a bystrý mozog a funguje preventívne proti niektorým typom rakoviny.

Melóny svojim vysokým obsahom vody pôsobia močopudne, čo prečisťuje lymfatický systém a obličky, čím pôsobí priaznivo pri prevencii obličkových kameňov, pri ochoreniach pečene, ale aj pri odstraňovaní celulitídy. Vláknina upravuje vyprázdňovanie, môže sa stať, že po veľkom množstve zjedených melónov vás preženie. Obsahuje látku L-citrulín, ktorá pomáha pri odstraňovaní svalovej horúčky, tzv. „svalovice“.

9 dôvodov, prečo jesť melón:

  • je to silný antioxidant, má aj protizápalové účinky
  • neobsahuje žiadny tuk, veľmi málo sodíka a iba 40 kalórií v jednej šálke
  • aminokyseliny podporujú zlepšenie krvného obehu
  • melón pôsobí protizápalovo
  • melónová šťava je plná elektrolytov, čo ocenia najmä športovci
  • vláknina podporuje zdravé trávenie
  • okrem hydratácie tela, melón prostredníctvom vitamínu A hydratuje aj kožu a vlasy
  • semená melónu sú podobné tekvicovým a môžu priaznivo pôsobiť na prostatu
  • nemusíte sa báť zjesť melón bez jadierok. Ide o špeciálne vyšľachtenú odrodu a je rovnako výživná, ako tá s jadierkami.

Melónové jadierka sú bohaté na horčík a tak pomáhajú regulovať činnosť srdca a krvný tlak, ako aj metabolizmus. Podporujú tvorbu kolagénu, dobrého na chrupavky, vlasy, nechty, pleť. Lykopén v melónových jadierkach je silný antioxidant, prispievajúci k prevencii zhubných ochorení. Pre mužov sú melónové semienka zaujímavé schopnosťou ochrany prostaty.

Melónové jadierka si odložte na zimu, aby ste aj mimo sezóny mohli využívať všetky zdravotné benefity melónov.

Lykopén je zodpovedný za ružovočervený odtieň melónov. Vedeli ste, že je viac lykopénu v melóne ako v paradajkách? Takmer 1,5-krát viac.

Žltá respektíve červená dužina melóna obsahuje veľa karoténov, ktoré sa v metabolizme menia na vitamín A. Vitamín A je dôležitý pre správny prepis genetických informácií v bunkách a podporuje tiež vznik krvných kapilár privádzajúcich k bunkám kyslík a živiny a to má - okrem iného - za následok prekrvenie mozgu a zlepšenie jeho funkcií.

Melón je bohatý na draslík, ktorý pomáha regulovať nervové funkcie uľahčením prenosu elektrických impulzov a správ. Príliš málo draslíka môže spôsobiť nedostatok nervových funkcií, necitlivosť a brnenie. Ak trpíte nočnými kŕčmi nôh, príčinou môže byť aj nedostatok draslíka.

Chronický systémový zápal je známy ako predchodca mnohých závažných ochorení, ktorými dnes trpíme, vrátane cukrovky, srdcových ochorení a dokonca aj rakoviny. Pretože zápal môže mať taký škodlivý účinok na telo, je potrebné podniknúť kroky na boj proti nemu všetkými možnými spôsobmi. Parodontóza môže viesť k strate zubov, infekcii a dokonca bola spojená s inými zdravotnými stavmi, ako sú srdcové ochorenia. Správna ústna hygiena a pravidelné zubné prehliadky sú vašim primárnym nástrojom proti ochoreniu parodontu, ale adekvátne množstvo vitamínu C v potrave ukázalo, že znižuje rozvoj alebo zhoršenie ochorenia.

Úpal nie je len o prehriatí. Je to vážny stav, ktorý si vyžaduje lekársku starostlivosť. Melón, ktorý obsahuje väčšinou vodu, obsahuje aj elektrolyty, ktoré pomáhajú negovať účinky tepla v lete a môžu potenciálne znížiť riziko úpalu. Ak niekomu teplo nerobí dobre, mal by jesť melón.

Počas priemerného dňa sme vystavený nespočetným toxínom. Niektoré z nich pochádzajú z potravín, ktoré jeme, alebo zo vzduchu. Bez ohľadu na ich zdroj, obličky robia veľa práce, aby odstránili tieto toxíny z tela. Dve hlavné, proti toxínom bojujúce, živiny v melóne sú vápnik a draslík.

Mnohí z nás nestíhajú počas dňa piť, takže sme v neustálom stave miernej dehydratácie. Možno si to naozaj nevšimnete, pretože nie ste nutne smädní, ale môžete trpieť miernymi či chronickými vedľajšími účinkami, ako sú bolesti hlavy, únava a nepríjemná zápcha. Tráviaci systém potrebuje vodu, aby mohol stráviť potraviny a pretlačiť ich. Na pomoc potrebuje aj vlákninu. Melón obsahuje obe, čo z neho robí dokonalú zažívaciu potravinu.

Kedy si dať na melón pozor

V niektorých prípadoch môže melón vyvolať aj nepriaznivé účinky ako napríklad nevoľnosť, hnačky, poruchy trávenia či nadúvanie. Je to najmä vtedy, ak sa v tele nahromadí väčšie množstvo lykopénu (viac ako 30 mg).

Šálku dyne denne by si mali ustrážiť aj ľudia s vážnou hyperglykémiou alebo s vysokým obsahom draslíka v krvi. Zanedbateľné nie je ani množstvo cukru v melóne.

Kto by si mal dať na melón pozor?

  • Ľudia s chronickým ochorením obličiek (najmä v štádiách III-V)
  • Pacienti na dialýze
  • Všetci so srdcovými ochoreniami
  • Ľudia s cukrovkou typu 2
  • Tí, čo užívajú niektoré lieky, najmä ACE inhibítory, ARB, niektoré diuretiká
  • Všetci tí, ktorí by mali sledovať príjem draslíka v strave.

Zatiaľ čo pre zdravého človeka nie je konzumácia jedlého melóna problém, pre pacienta s obličkovým ochorením môže byť aj niekoľko plátkov denne nebezpečných.

Nutričné hodnoty melónu

Nutričná hodnota Množstvo (na 100g)
Kalórie 30
Tuky 0,17 g
Sacharidy 6,03 g
Cukry 6,35 g
Vláknina 0,69 g
Bielkoviny 0,65 g

Sto gramov červeného melóna má 118 kilojoulov, 93 gramov vody, 6 gramov sacharidov, 0,69 g vlákniny a 0,17 g tuku.

Infografika s nutričnými hodnotami melónu

tags: #co #je #melon #vodny #zelenina #alebo

Populárne príspevky: