Varenie lekváru, teda domáceho džemu, je tradičné umenie, ktoré si opäť nachádza svoje miesto v moderných domácnostiach. Leto je obdobím, kedy sa kuchyne plnia vôňou zrelého ovocia a na sporákoch pomaly prebublávajú hrnce. Medzi najobľúbenejšie domáce pochúťky patrí nepochybne džem, ktorý si môžeme vychutnávať počas celého roka. Príprava domáceho džemu je návratom k tradíciám, kedy naše babičky starostlivo varili ovocie v obrovských kotloch a plnili ním poháre, aby si aj v zime mohli dopriať chuť leta. Hoci sa môže zdať, že varenie džemu je náročné, so správnym postupom a receptami to zvládne každý.
Rozdiel medzi lekvárom, džemom a marmeládou
Možno sa vám zdá, že ide o ten istý výrobok, ale pravda je úplne iná. Všetko sú to ovocné produkty, líšia sa však konzistenciou a technologickým spôsobom prípravy. Ich spoločným znakom je použitie ovocia, pričom k niektorým druhom ovocia sa viac hodí iba konkrétny typ ovocnej pochúťky. Lekvár presvedčí hustotou, v džeme by ste mali nájsť viditeľné kúsky ovocia a marmeláda by naopak nemala mať žiadne kúsky.
Rozdiel medzi džemom, marmeládou a lekvárom sa môže niekomu zdať iba ako banalita, no práve on rozhoduje o tom, či koláč drží tvar, či náplň nevytečie a či chuť zostane presne taká, akú si pamätáme z detstva. Keď si pri pečení vyberieme správny typ ovocnej náplne, nejde len o techniku, ale o rešpekt k receptu a jeho pôvodu.
Džem
Ak na chlebíku s maslom radi zahryzneme do sladučkého kusu ovocia, v komore by sme mali mať uskladnené lahodné džemy. Pripravujeme ich z väčších kúskov ovocia, ktoré zahusťujeme varením, pridávame do nich cukor, pektín a kyselinu citrónovú. Môžu obsahovať veľké časti ovocia alebo celé šťavnaté plody. Úplne najkvalitnejší džem si pripravíme doma z čerstvého, prezretého ovocia. Skutočne dobrý džem má okrem aromatickej vône aj primerane tuhú konzistenciu a krásnu farbu.
Rôsolovitosť dobroty zabezpečuje pektín, ktorý je prirodzenou súčasťou ovocia alebo ho môžeme do džemu dodať prípravkom s obsahom prírodného pektínu. Každé ovocie má iný obsah pektínu, najväčší ho majú ríbezle, egreše, nezrelé jablká, duly. Stredné množstvo pektínu obsahujú marhule, ringloty, černice, slivky a jahody. A mierny obsah majú maliny, čučoriedky, višne, čerešne. Výhodou je, že na prípravu džemu môžeme použiť špeciálny želírovací cukor, ktorý v sebe už obsahuje cukor, kyselinu citrónovú aj prírodný pektín. Vďaka želírovaciemu cukru tak chutný domáci džem vyrobíme rýchlo a skutočne jednoducho.
Džem krok za krokom
- Ovocie dobre umyjeme, odstopkujeme a väčšie plody nakrájame. Bobuľové ovocie môžeme sčasti prelisovať, aby sme odstránili časť semienok.
- Odváženú dávku ovocia dáme do hrnca, niektoré druhy - brusnice, plody bazy čiernej, marhule, broskyne, slivky - zalejeme malým množstvom vody, aby rýchlejšie zmäkli a uvoľnili šťavu.
- Ovocie zahrejeme rýchlo do varu, za stáleho miešania a v odkrytej nádobe. Po zmäknutí ovocia prisypeme ¼ cukru, ak ovocie obsahuje málo pektínu, zmiešame cukor s pektínovým prípravkom a pridáme k ovociu alebo rovno pridáme do hrnca celú dávku želírovacieho cukru a zahusťujeme.
- Varíme minimálne 5 minút a maximálne 15 minút. Ak sa ovocie s cukrom varí dlho, zhorší sa kvalita jeho vône a farby. Presný čas si určujeme podľa skúšky rôsolovitosti džemu. Varechou odoberieme na tanierik trochu džemu, necháme vychladnúť, potom prejdeme lyžicou cez stred džemovej kôpky. Ak nám za lyžicou zostane krásna cestička, je džem hotový. Ak nie, môžeme pridať ešte trochu kyseliny citrónovej, chvíľu povaríme a želírovaciu skúšku zopakujeme.
- Ak má džem vyhovujúcu konzistenciu a nepridali sme doň želírovací cukor, ale ¼ cukrovej dávky, pridáme zvyšný kryštálový cukor a ešte chvíľu povaríme. Nakoniec pozbierame dierkovanou varechou alebo lyžicou z hladiny penu.
- Horúci džem naplníme až po vrch vysterilizovaných nádob. Keď plníme džem s teplotou nad 80˚C do fliaš s kovovými uzávermi, ktoré ihneď zatvoríme, nemusíme ich sterilizovať. Keď plníme chladnejší džem, po naplnení džemu a dôkladnom zatiahnutí uzáveru, poháre ešte sterilizujeme ponorené do vody 5 minút pri teplote 95˚C.
Ak nepoužívame želírovací cukor, pred pridaním hlavného podielu kryštálového cukru ovocie varíme, aby sa uvoľnila väčšina pektínových látok a zahustením sa zlepšil pomer vody, pektínu a kyselín nevyhnutných na rôsolovatenie. Ak používame zvlášť kyselinu citrónovú, pridávame ju až ku koncu varu spolu s trochou cukru. V hotovom džeme, ktorý lahodne chutí je zvyčajne 55 - 65% cukru, počítame pritom aj cukor prirodzene obsiahnutý v ovocí.
Čím menej cukru použijeme, tým viac musíme pridať kyselín. Čím je obsah cukru menší, teda menej ako 65 %, tým viac pektínu je potrebné na vytvorenie želanej konzistencie.
Lekvár
Lekvár je rozvarené ovocie pretreté cez jemné sito. Zahusťuje sa odparovaním vody a pridáva sa doň cukor. Má tuhšiu konzistenciu ako džem, preto sa dokonca dá krájať, ako to poznáme pri tradičnom slivkovom lekvári. Obsahuje viac ovocnej dužiny ako džem, pretože sa dlhšie varí, počas toho sa z neho voda odparuje a tak sa zahusťuje. Ak lekvár dobre pripravíme, je veľmi trvanlivý a v komore ho môžeme skladovať aj niekoľko rokov. Lekvár sa pripravuje z rôznych druhov ovocia, najlepšie sú však na jeho prípravu slivky. Toto ovocie výborne znáša dlhú tepelnú úpravu.
Okrem slivkového hviezdi v múčnikoch aj pikantný a výrazne aromatický ríbezľový lekvár. Ríbezle majú výbornú rôsolotvornú schopnosť, preto ich môžeme pri príprave lekváru kombinovať s ovocím, ktoré rôsol tvorí horšie, ako sú napríklad čerešne. Vynikajúco však chutí aj egrešový, čučoriedkový, bazový, broskyňový, jablkový, jahodový, malinový či černicový lekvár. Okrem tradičného slivkového vás očaria vynikajúcou chuťou aj ringlotové a mirabelkové lekváre, ktoré si určite pamätáme z babičkinej špajze. Domáce lekváre sú vynikajúcimi náplňami pri pečení rôznych sladkých múčnikov, ich výhodou je, že sa ani pri vyššej teplote neroztekajú.
Lekvár krok za krokom
- Plody dôkladne umyjeme, ak je potrebné odstopkujeme, odkôstkujeme.
- Varíme podliate trochou vody do zmäknutia a potom ich prelisujeme na pretlak. Dreň nemá byť veľmi jemná, preto by očká na sitách mali byť len také veľké, aby akurát zachytili jadierka.
- Zhusťujeme počas mierneho varu za stáleho miešania a podľa druhu ovocia. Slivkový varíme 5 - 6 hodín až kým nezostane ¼ pôvodnej hmotnosti sliviek. Egrešový, čučoriedkový, broskyňový, jablkový, jahodový, malinový, marhuľový černicový a ríbezľový odparujeme 0,4 l vody na 1 liter pretlaku. Či je lekvár dokončený, spoznáme zahusťovacou skúškou tak, že teplý lekvár nalejeme na dosku a varechou v ňom urobíme čiaru. Ak sa vytvorená brázda hneď nezlieva, je lekvár hotový.
- Ak je to potrebné lekvár dochutíme kryštálovým cukrom, kyslejšie plody cukríme zvyčajne v pomere 0,4 - 0,8 kila cukru na 1 kilo ovocia. Polovicu cukru pridávame na začiatku varu a polovicu po zahustení.
- Lekváre aromatizujeme podľa chuti ku koncu varenia: mleté klinčeky, zázvor, škorica, vanilková dreň.
- Lekvár plníme za horúca do vopred vyhriatych pohárov až po okraj, dobre uzavrieme viečkom. Potom na 10 minút preklopíme hore dnom. Otočíme viečkom nahor a necháme vychladnúť a odložíme.
Babičky radili teplý slivkový lekvár nechať odkrytý vychladnúť, lebo pri chladnutí sa ešte vyparuje voda a tak sa vytvára pevná vrstva chrániaca výrobok pred vytváraním plesní. Až potom túto lahôdku naplnenú v téglikoch, kameninových nádobách, kartónových obaloch vyložených pergamenom zaviečkovali či zakryli pevne previazaným celofánom.
Marmeláda
Doma si pripravujeme aj ovocnú nátierku - marmeládu. Dnes sa na pultoch obchodov podľa platnej legislatívy môže hrdiť šťavnatým menom marmeláda len výrobok, ktorý je zmesou vody, cukru a jedného alebo viacerých produktov získaných z citrusového ovocia, ktorými sú dužina, pretlak, šťava, vodný extrakt a šupa, spracovaná do vhodnej zrôsolovatenej konzistencie. Milovanú marmeládu rozoznajú už na prvé obliznutie všetci maškrtníci, pretože túto chuťovú skúšku predsa trénovali celé detstvo. Poznávacie znaky sú jasné, konzistencia je hustejšia, tuhšia, hladučká, bez kúskov ovocia a obsah pohára nás očarí nádhernou ovocnou vôňou. Pre svoju vynikajúcu neroztekajúcu sa konzistenciu sa hodí aj do plniek pečených koláčov, no výnimočnou pochúťkou je aj na chlebe s maslom. Doma si ju môžeme pripraviť z jedného ale aj z viacerých druhov ovocných pretlakov. Babičky radili do marmelády pridávať jablká, pretože obsahujú veľa pektínu, vďaka ktorému má táto pochúťka dokonalú konzistenciu.
Marmeláda krok za krokom
- Ovocie dôkladne umyjeme, odstopkujeme a podliate trochou vody rozvaríme.
- Z rozvareného ovocia pripravíme pretlak - dreň napríklad tak, že ho prelisujeme cez hrubšie sito, aby sme zachytili jadierka.
- Pretlak varíme na prudkom ohni do rôsolovitej konzistencie, zahusťujeme asi o tretinu, aby sme dosiahli vhodnú koncentráciu pektínu a kyselín. Zahusťovaciu skúšku robíme podobne, ako pri lekvári.
- K dreni bohatej na pektín môžeme pridať až 0,8 kila cukru na 1 liter pretlaku, k stredne bohatej šťave 0,4 - 0,5 kila cukru na 1 liter. Dreň chudobnú na pektín ďalej zahustíme alebo doplníme pektínovým prípravkom, ktorý prisypávame spoločne s cukrom. Ak je ovocie málo kyslé, kyselinu citrónovú dopĺňame ku koncu varenia. Ak je na povrchu ovocnej nátierky - marmelády pena, odstránime ju lyžicou.
- Marmeládu s teplotou 80 ˚C plníme po okraj vysterilizovaných a vyhriatych fliaš, dobre zaviečkujeme. Na 10 minút otočíme hore dnom, potom prevrátime naspäť, necháme vychladnúť a odložíme do špajze. Ak si chceme byť 100 % istí, že sme dobroty ochránili pred plesňami a zvýšili ich trvanlivosť, sterilizujeme ich asi 15 minút pri 85˚C.
Marmeláda - ovocná nátierka má mať hustejšiu konzistenciu ako džem. Na prípravu domácich ovocných nátierok - marmelád je vhodné ovocie s vysokým obsahom pektínových látok - jablká, ríbezle, egreše, duly. Z ostatných druhov ovocia môžeme pripraviť marmeládu prídavkom pektínových prídavkov, ktoré sa vyrábajú z citrusov a tiež kyseliny, aby sa nám z pektínu vytvoril pevný rôsol. Ak radi chodíme po lese, určite si nazbierajme divorastúce plody - černice, čučoriedky, bazu, marmeláda z nich je delikatesa! Ak chcete v marmeláde ešte viac zvýrazniť chuť a podporiť tuhnutie, pridajte trošku citrónovej šťavy.
Základné princípy prípravy lekváru a džemu
Pri príprave domáceho lekváru a džemu je dôležité dodržiavať niekoľko základných princípov, aby bol výsledok čo najlepší.
- Výber ovocia: Používajte zrelé, zdravé a kvalitné ovocie. Ovocie môže byť mrazené alebo čerstvé. Na džemy je najvhodnejšie domáce ovocie, teda to, ktoré sa u nás urodí. Nemusíte si ho sami vypestovať, stačí ho nazbierať na samozbere, či kúpiť na trhu, keď je práve v sezóne. Dobrý džem totiž neuvaríte z marhúľ zo supermarketu, ktoré cestovali zo Španielska, kde sa pravdepodobne oberali nie úplne dozreté. Na dobrý džem potrebujete kvalitné ovocie, ktoré je mäkšie a viac dozreté. Nie nahnilé, ale jednoducho také, ktoré je krásne šťavnaté, dozreté na slnku, a ktorého chuť bude stáť za to.
- Príprava ovocia: Ovocie dôkladne umyte, odstopkujte, odkôstkujte a nakrájajte na menšie kúsky.
- Varenie ovocia: Ovocie varte podliate malým množstvom vody, kým nezmäkne. Existujú dva druhy prípravy džemov - buď ovocie pocukrujete a necháte postáť min 24 hodín (pokojne aj 48) aby pustilo šťavu, čo je tzv. macerácia, alebo najprv ovocie varíte približne 20 - 25 minút a až potom pridáte cukor. Chuťovo je výraznejší džem, ktorý ste macerovali.
- Prepasírovanie: Uvarené ovocie prelisujte cez jemné sito, aby ste odstránili šupky a semienka.
- Zahusťovanie: Prepasírovanú dreň varte na miernom ohni za stáleho miešania, kým sa neodparí prebytočná voda a lekvár nezhustne. Lekvár varte na miernom ohni, aby ste zabránili pripáleniu a strate arómy. Pravidelne miešajte, aby ste zabezpečili rovnomerné varenie a zabránili prilepeniu na dno hrnca. Dávajte pozor na čas varenia: Čím dlhšie lekvár varíte, tým bude hustejší. Príliš dlhé varenie však môže spôsobiť stratu chuti a arómy, preto sa oplatí kontrolovať konzistenciu lekváru počas varenia.
- Pridanie cukru: Cukor pridávajte postupne, podľa chuti a druhu ovocia. Množstvo cukru závisí od sladkosti ovocia. Spravidla sa používa pomer 0,4 - 0,8 kg cukru na 1 kg ovocia. Odporúčané pomery cukru sú 2:1 (ovocie:cukor). Ja osobne varím niekde pod hranicou 50 %, tzn., že na 1 kg ovocia použijem cca 400 - 500 g cukru. Záleží to aj od ovocia, ako veľmi je sladké, a koľko cca obsahuje pektínu.
- Dochutenie: Lekvár môžete dochutiť koreninami, ako je škorica, klinčeky, zázvor alebo vanilka. Práve to dodá lekváru jedinečnú vôňu a chuť! Pridajte štipku škorice alebo klinčekov, aby ste zvýšili arómu džemu.
- Plnenie: Hotový lekvár plňte horúci do sterilizovaných pohárov.
- Sterilizácia (Voliteľné): Naplnené poháre môžete sterilizovať pre zvýšenie trvanlivosti.
Čistota a skladovanie
Čistota je pri zaváraní džemu kľúčovým prvkom. Všetko, čo pri príprave džemu budeme používať, by malo byť dokonale čisté. Najskôr poháre i vrchnáky dôkladne umyjeme - použiť možno klasický čistiaci prostriedok na riad. Aby sme zabezpečili dokonalú čistotu, je potrebné sterilizovať poháre i viečka pred použitím. Možno tak urobiť v nádobe s horúcou vodou (varíme asi 10-15 minút). Aby sklo nepopraskalo, na dno hrnca vložíme papier alebo utierku. Druhou možnosťou sterilizácie je naukladať poháre na plech, ktorý naplníme vodou a následne vložíme do rúry. Sterilizujeme asi 10 minút pri 100 stupňoch. Naozaj si dajte záležať na čistých pohároch i viečkach.
Opakované používanie vrchnákov pri zaváraní je bežnou praxou. Možno sa vám ale už stalo, že jahodový džem voňal po kyslých uhorkách alebo inej aromatickej zaváranine. Stáva sa to pri použitých vrchnákoch, ktoré nasiakli vôňou predchádzajúcej zaváraniny a tá sa niekedy nedá odstrániť ani dokonalým umytím a sterilizáciou.
Poháre, ktoré sú v poriadku, uskladnite do špajze, pivnice, komory alebo na iné chladné a tmavé miesto. Pokiaľ pivnica chýba, zvolíme tmavú miestnosť, komoru alebo aspoň tmavú skrinku. Pozor na skladovanie v kuchyni, pri rôznych zdrojoch tepla alebo na miestach, kde by poháre boli vystavené slnečnému svetlu.
Technika správneho zavárania
Čo použiť namiesto cukru?
Možností, ako osladiť džem či marmeládu inak ako bielym cukrom, je nespočetne veľa. Samozrejme, biely cukor sa dá ľahko nahradiť hnedým cukrom či medom. Je ale oveľa viac druhov sladidiel, ktoré džem premenia na sladkú dobrotu bez zbytočných kalórii.
Alternatívne sladidlá
- Kokosový cukor: Má nízky glykemický index a veľký obsah živín, takže je vhodný aj pre diabetikov. Každému jedlu dodá jemnú chuť po karameli. Je aj zdrojom železa, takže je vhodný pre ľudí, ktorí trpia anémiou.
- Stévia: Je na chuť veľmi sladká, no neobsahuje skoro žiadne kalórie a neškodí ani zubom. Stévia je veľmi obľúbená ako zdravá náhrada sladenia kávy a čaju. Pri varení džemu je potrebné dať si veľký pozor na množstvo, pretože ak stévie použijete príliš veľa, džem získa namiesto sladkej trpkú chuť.
- Brezový cukor: Na spracovanie brezového cukru nepotrebuje vaše telo inzulín. Taktiež napomáha aj tráveniu, preto nezaťaží ani váš žalúdok. Chuť džemu či marmelády sa po pridaní tohto sladidla nezmení, no zmení sa účinok džemu na váš organizmus.
Sirupy
- Datľový sirup: Je sám o sebe veľmi sladký, preto ho stačí len malé množstvo. Má krásnu hnedú farbu a konzistenciou je veľmi podobný medu. Džemom dodá ľahkú karamelovo-orieškovú chuť a obohatí ich o veľa vitamínov a minerálov.
- Javorový sirup: Je populárny najmä v Kanade. Skúste ho pridať napríklad do slivkového lekváru. Tá chuť bude jedinečná.
- Karobový sirup: Svojou chuťou pripomína kakao alebo čokoládu. Ale narozdiel od čokolády a kakaa, obsahuje 17x menej tuku a žiaden kofeín. Nájdeš v ňom aj vitamín A a B, vápnik, horčík a draslík. Pri príprave džemu nepouži len karob, ale zmiešaj ho napríklad s brezovým cukrom v pomere 1:1.
- Agávový sirup: Vyskúšajte ho použiť, ak ste práve na redukčnej diéte. Obsahuje veľký podiel ovocného cukru a veľmi nízke množstvo klasického cukru. Pridaním agávového sirupu do marhuľového džemu získaš nielen skvelú chuť, ale aj nádhernú zlato-medovú farbu.
Čo použiť na zahustenie džemu
Pektín je vláknina, ktorá vytvára gél, vďaka čomu pôsobí ako prirodzené zahusťovadlo. Ak však džem pripravujete z ovocia, ktoré má nižší obsah tejto látky, napríklad z jahôd, malín, hrušiek, broskýň alebo čerešní, môže sa stať, že aj po dlhšom varení bude zmes stále riedka. Keď ovocie nechcete kombinovať, existuje ešte jeden spôsob, ako džem zahustiť. Na zahustenie džemu môžete použiť aj citrón, resp. šťavu z neho, ktorá obsahuje kyselinu citrónovú. Citrónová šťava taktiež zvýrazňuje chuť ovocia a pomáha predchádzať kryštalizácii cukru. Šťavu z citróna pridajte do zmesi hneď na začiatku varenia. Namiesto šťavy z citróna môžete použiť aj kyselinu citrónovú. Dávajte si ale pozor na to, že je oveľa koncentrovanejšia.
Želírovacie prípravky dostupné v obchodoch obsahujú pektíny, ktoré sa získavajú extrakciou z citrusových plodov a jabĺk, teda z ovocia, ktoré má ich najvyšší obsah.
Agar
Namiesto nezdravých želírovacích ingrediencií vyskúšajte agar prášok, ktorý k nám prišiel z Japonska. Tento prášok je prírodným zahusťovadlom a taktiež želírovacím prípravkom z červenej morskej riasy. Má veľmi jemnú chuť, čiže chuť džemu ostane nezmenená. Obohatí džem o minerály a nepridá žiadne kalórie navyše. Varenie s ním je veľká úspora energie, pretože hustne naozaj veľmi rýchlo. Džemy zahustené týmto prípravkom majú chladnúť pri izbovej teplote.
Výber riadu na varenie lekvaru
Pri výbere správneho riadu na varenie lekvaru je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, vrátane materiálu, veľkosti a typu panvice. Varenie lekvaru, teda domáceho džemu, je tradičné umenie, ktoré si opäť nachádza svoje miesto v moderných domácnostiach.
Typy panvíc vhodných na varenie lekvaru
Existuje niekoľko typov panvíc, ktoré sú vhodné na varenie lekvaru, pričom každý má svoje špecifické vlastnosti:
- Panvica wok: Panvicu wok poznáte z ázijskej kuchyne, je typická svojim tvarom, ktorým pripomína misu s okrúhlym dnom a tenkými stenami. Dobre sústredí teplo, čím sa vyhýba nutnosti používať veľké množstvo oleja. Na smaženie na vysokom ohni a rýchle prehadzovanie jedla je úplne perfektná. Obľúbená je liatinová panvica wok aj variant wok na indukciu.
- Hlboké panvice: Hlboké panvice sú ideálne na varenie lekvaru, pretože ich výška zabraňuje pretekaniu ovocia počas varenia. Sú k dispozícii v rôznych materiáloch, ako je liatina, nerezová oceľ alebo hliník s nepriľnavým povrchom.
- Panvice z liatiny: Liatinové panvice sú vynikajúcou voľbou pre varenie lekvaru vďaka svojej schopnosti rovnomerne rozvádzať a udržiavať teplo. Sú odolné, trvanlivé a vhodné pre všetky typy varných dosiek, vrátane indukcie. Panvica liatinová vydrží vysokú teplotu aj umývanie v umývačke. Je ťažká, odolná a nevadia jej ani ostré nástroje. Hodí sa pre všetky typy varných dosiek.
- Medené panvice: Medené panvice, ako napríklad medený hrniec na džem M’Passion francúzskej značky Mauviel, sú ideálne na prípravu domácich marmelád a džemov. Vďaka hladkému medenému povrchu ponúka vynikajúcu tepelnú vodivosť, ktorá umožňuje rovnomerné varenie bez pripálenia. Široký a hlboký tvar uľahčuje miešanie a odparovanie prebytočnej tekutiny, čím zaisťuje dokonalú konzistenciu vašich džemov. S priemerom 36 cm poskytuje dostatočný objem pre veľké dávky.
- Nerezové panvice: Panvice z nehrdzavejúcej ocele sú ďalšou populárnou voľbou. Sú odolné, ľahko sa čistia a nehrdzavejú. Niektoré nerezové panvice majú sendvičové dno pre lepšiu distribúciu tepla.
- Hliníkové panvice s nepriľnavým povrchom: Lisovaná hliníková panvica svojou odolnosťou príliš neoslní, ale odlievaný hliníkový model so silným dnom je odolný veľmi. Panvice s nepriľnavým povrchom, ako je teflón alebo keramika, sú skvelé na zabránenie prilepeniu ovocia. Náchylné na poškodenie sú naopak keramika alebo teflón. Pri výbere nezabúdajte ani na materiál rukoväte, rovnako ako možnosť jej jednoduchého odňatia.
Ďalšie dôležité faktory pri výbere panvice na varenie lekvaru
- Priemer a hĺbka: Pre varenie väčšej dávky lekvaru je vhodnejšia širšia a hlbšia panvica, ktorá umožňuje rýchlejšie odparovanie vody a zabraňuje pretekaniu.
- Typ varnej dosky: Uistite sa, že panvica je kompatibilná s vašou varnou doskou (plynová, elektrická, indukčná). Panvice na indukciu sú obzvlášť populárne.
Pomôcky na varenie lekvaru
- Misa s presladeným ovocím
- Široká nerezová panvica na varenie lekvaru (ideálne ak má široké dno a nie je príliš vysoký. Lepšie sa pri varení džemov a omáčok odparuje voda. Ale v podstate akýkoľvek hrniec s hrubým dnom je fajn. Čím kvalitnejší hrniec, tým viac znesie.)
- Hrniec na zlievanie lekvaru
- Nálevka na džem, naberačky (1 až 2 kusy), varechy (nerezový lievik so širokým hrdlom vám zachráni život:) Nie doslovne, ale ušetrí vám kopec času a námahy pri plnení pohárov, lebo akokoľvek sa snažíte, stále vám iekde kvapne.)
- Malý tanierik na skúšku tuhnutia
- Pripravené vysterilizované poháre a viečka
- Lis na ovocie - (moja tajná zbraň na ríbezle, maliny ale aj jahody a iné drobné ovocie. Lisujem ich do vtedy kým z ovocia nezostane len suchá hmota. Zbavím sa tak semiačok a získam hustú dreň.)
Ako inak spracovať ovocie?
Ak nemáš rada džem, nevadí. Nie každému musí chutiť. Pre teba tu mám zopár ďalších tipov, ako môžeš spracovať ovocie.
- Čatní: Je to typ omáčky, ktorú môžeš pripraviť z ovocia. Svojou konzistenciou pripomína džem aj želé, pretože v sebe obsahuje aj kúsky ovocia. Určite vyskúšaj mangové čatní, ktoré sa vynikajúco hodí ku grilovanému kuraciemu mäsku.
- Želé: Je chutné a oveľa viac hravé. Ak máš doma detičky, zapoj ich do prípravy a vyrobte si napríklad malé želé cukríky, ktoré budú dobrou alternatívou sladkostí z obchodu. Medzi želé a džemom je rozdiel len v tom, že želé sa pripravuje len z ovocnej šťavy, zatiaľ čo na džem sa spotrebuje aj dužina. Tento fakt ti otvára nové možnosti. Môžeš kombinovať rôzne šťavy a chute podľa toho, na čo máš náladu, alebo čo ti ponúka chladnička a záhrada.
- Omáčky: Brusnicová, slivková, marhuľová či čerešňová. Studené omáčky, ktoré sa hodia k mäsám, rybe či zelenine, ktorú si pripravíš na letnej grilovačke. Chuť poctivej domácej omáčky ocenia nielen tvoji hostia, ale aj ty sama.
tags: #co #pouzit #na #varenie #lekvaru