Zemiaky (Solanum tuberosum) sú jednou z najdôležitejších plodín v našich záhradách a zohrávajú kľúčovú úlohu vo výžive a hospodárstve. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní a rozmnožovaní zemiakov, s dôrazom na odrodu Bohemia a rôzne pestovateľské techniky.
Výber odrôd zemiakov
Pri výbere odrody zemiakov je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov, ako sú kvalita hľúz, doba uskladnenia, výnos, chuťové vlastnosti a klimatické podmienky vo vašej oblasti. Je ťažké niečo univerzálne odporúčať, keď každý pestovateľ má iné preferencie a požiadavky. Podľa subjektívnych kritérií odborníčky Andrey Žitňanskej zo sadbovezemiaky.sk, možno odporučiť:
- Veľmi skoré odrody (vegetačné obdobie 60 až 100 dní): ‘Impala’(AB), ‘Anuschka’(AB), ‘Riviera’(AB), ‘Magda’(AB), Adora, Flavia, Colette, Belarosa. K najskorším z nich patria Adora a Riviera so zberom už 65 dní po výsadbe.
- Skoré odrody (vegetačné obdobie 100 až 110 dní): ‘Marabel’ (B-BA), ‘Ditta’ (AB), ‘Keřkovské rohlíčky’(AB), ‘Bohemia’(BA), ‘Terka’(B), ‘Jitka’(BC), ‘Barbora’(B), ‘Viola’(AB), Adela, Belana, Elfe, Julinka, Malvina, Rosara, Sunita. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak.
- Poloskoré odrody (vegetačné obdobie 110 až 120 dní): ‘Agria’(BC), ‘Bella’ (B-BA),‘Belmonda’ (B), ‘Laura’(B), ‘Milva’(BA), ‘Red Anna’(B-BA), ‘Sylvana’(B), Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria.
- Poloneskoré a neskoré odrody (vegetačné obdobie nad 120 dní): ‘Jelly’(B), ‘Tosca’(AB), Antónia, Marena, Salinero.
Sadbové zemiaky BOHEMIA
Sadbové zemiaky BOHEMIA sú ideálnou voľbou na pestovanie vo vašej záhrade. Tieto skoré žlté zemiaky vám počas letných mesiacov prinesú bohatú úrodu.
Kľúčové vlastnosti:
- Skoré zemiaky: Rýchly zber v júni až auguste.
- Žltá farba: Atraktívny vzhľad a chuť.
- Odolnosť voči chladu: Vhodné do rôznych klimatických podmienok.
- Umiestnenie na slnku: Optimálny rast a výnos.
Technická špecifikácia:
- Botanický názov: Solanum tuberosum
- Hĺbka sadenia: 10 cm
- Vzdialenosť medzi hľuzami: 30 cm
- Výška rastu: Až 70 cm
Tieto sadbové zemiaky sú ideálne na výsadbu na jar, konkrétne v marci a apríli. Vzhľadom na ich skorý charakter môžete očakávať prvú úrodu už v júni. Apríl je mesiac, kedy sa záhrada prebúdza a začína nová sezóna. Je hraničný termín na výsadbu teplomilných voľnokorenných ovocín, mali by ste rozsadiť jahody, deliť trvalky, vysadiť zemiaky a ďalšie dôležité práce, ktoré nepočkajú. Na zeleninovej hriadke vysádzajte aj sejte.
Rady do záhrady: PESTOVANIE ZEMIAKOV VO VRECI A NA BALKÓNE
Varné Typy Zemiakov a Ich Kulinárske Využitie
Pri výbere zemiakov je kľúčové venovať pozornosť varnému typu, ktorý ovplyvňuje štruktúru, chuť a finálne použitie v kuchyni. V ponuke nájdeme rôzne typy, ktoré sa líšia obsahom škrobu a správaním sa po tepelnej úprave:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté a priemerne vlhké. Po uvarení sa nerozvaria, sú ideálne do zemiakových šalátov a ako pevná príloha. Príkladom je odroda Ditta či Queen Anna.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Tieto zemiaky sú polopevné a pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne, vhodné ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie. Mnohé skoré odrody patria k tomuto typu.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení mäknú a krehnú. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu, ktorý je skvelým spojivom v cestách. Najlepšie sa hodia na zemiakovú kašu, zemiakové placky, do cesta alebo na vyprážané hranolky. Príkladom je odroda Agria.
- Varný typ D: V obchodoch sa s týmto typom nestretnete, pretože sa používa ako krmivo pre hospodárske zvieratá a nie je určený na kulinárske spracovanie.
- Zmiešané typy (AB, BC, BA): Ide o prechodné typy, ktoré kombinujú vlastnosti dvoch základných varných typov. Sú veľmi populárne pre svoju všestrannosť.
Rozmnožovanie zemiakov
Rozmnožovanie rastlín je základný proces, ktorý zabezpečuje zachovanie druhu a prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Existujú dva základné spôsoby rozmnožovania rastlín: nepohlavné (vegetatívne) a pohlavné.
Nepohlavné rozmnožovanie (vegetatívne)
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny, čiže z buniek, ktoré vznikli mitotickým delením. Dcérske rastliny tak majú rovnakú genetickú informáciu ako materská rastlina. Na komerčné účely sa zemiaky rozmnožujú vegetatívne z hľúz.
Rozmnožovanie z hľúz
Zemiaky sa najčastejšie rozmnožujú pomocou hľúz. Hľuzy sú podzemné stonky, ktoré obsahujú "očká" (púčiky), z ktorých vyrastajú nové rastliny. Tento spôsob rozmnožovania je efektívny a umožňuje rýchle šírenie odrody.
Postup rozmnožovania z hľúz:
- Výber hľúz: Vyberte zdravé, nepoškodené hľuzy s dobre vyvinutými očkami. Pri nákupe sadby zemiakov sa zaujímajte o to, či nakupujete certifikovanú sadbu (C1/A, C2/B), ktorá zaručuje úradne preverený zdravotný stav. Hľuzy na pohľad zdravé nemusia byť vždy zárukou dobrej úrody, pretože zemiaky trpia vírusovými chorobami, ktoré sa nemusia prejaviť na vzhľade.
- Predklíčenie: Hľuzy je dôležité pred výsadbou prebudiť alebo naklíčiť. Proces trvá približne 2 - 3 týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti (10 - 15 °C). Hľuzy rovnomerne uložte v jednej vrstve očkami nahor do debničiek vystlaných novinovým papierom alebo do čistých kartónov od vajec. Nikdy ich nedávajte predklíčovať do tmy, pretože by vytvorili tenké bledé výhonky! Ak chcete zberať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť. Asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypte kompostom, aby do neho zapustili korienky.
- Výsadba: Hľuzy sa sadia do pripravenej pôdy s dostatočným obsahom živín. Hĺbka výsadby je zvyčajne 8-10 cm. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz.
- Starostlivosť: Počas vegetácie je dôležité zemiaky pravidelne zavlažovať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami.
Pohlavné rozmnožovanie
Pri pohlavnom rozmnožovaní sa nová rastlina vyvinie zo zygoty, ktorá vznikla splynutím dvoch diferencovaných pohlavných buniek, gamét. Rozmnožovanie zemiakov zo semien je menej bežné, ale používa sa v šľachtiteľstve na získanie nových odrôd. Semená vznikajú v bobuliach, ktoré sa tvoria po odkvitnutí rastliny. Pravé semeno sa používa predovšetkým na šľachtiteľské účely. U mnohých kultúrnych odrôd však závažný problém pre šľachtenie predstavuje peľová sterilita.
Postup rozmnožovania zo semien:
- Zber semien: Zrelé bobule sa zbierajú a semená sa extrahujú.
- Príprava semien: Semená sa musia pred výsevom stratifikovať (chladiť) na niekoľko týždňov, aby sa prerušila dormancia.
- Výsev: Semená sa vysievajú do pripraveného substrátu a udržiavajú sa vo vlhkom prostredí.
- Pestovanie sadeníc: Po vyklíčení sa sadenice presádzajú do väčších nádob a pestujú sa, kým nie sú pripravené na výsadbu do poľa.
Pestovanie zemiakov
Zemiaky vyžadujú pre svoj rast určité podmienky. Je dôležité zvoliť správne miesto, pôdu a zabezpečiť dostatočnú starostlivosť.
Príprava pôdy a hnojenie
Pôdu pre výsadbu zemiakov je ideálne pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo kompost, čím sa na jar zabezpečí kvalitná stará pôdna sila. Z priemyselných hnojív je základom kombinácia látok dusík - fosfor - draslík, tzv. NPK. Táto zmes zabezpečí optimálnu výživu. Hnojivá sa používajú na jar. Dusíkom nikdy nehnojte na jeseň, nakoľko ten sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Dôležité je rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby sa zamedzilo prehnojeniu pozemku. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list v priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m2.
Výsadba zemiakov
Termín výsadby volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. S vysádzaním skorých zemiakov môžete v niektorých oblastiach začať už v polovici marca, no vo väčšine Slovenska sa odporúča výsadba až po posledných mrazoch v apríli. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou). Pri skorom termíne výsadby treba dávať pozor na ranné a nočné mrazy. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzy vysádzať hlboko. Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm. Rozostupy medzi jednotlivými hľuzami by mali byť 20 - 40 cm. Po výsadbe ich zľahka a opatrne prihrňte pôdou, plochu zarovnajte a riadky so skorými zemiakmi označte štítkom.
Pestovanie zemiakov v rôznych podmienkach
Zemiak je plodina, ktorá nemá problém rásť kdekoľvek, kde je pôda, voda a dostatok živín.
Pestovanie v piesočnatej pôde
Na pestovanie zemiakov sú ideálne piesočnaté alebo hlinito-piesočnaté pôdy.
Pestovanie v nádobách, sudoch alebo na slame
S pestovaním zemiakov na slame nemáme praktické skúsenosti, ale pravdepodobne ide o istú formu termoregulácie. Inovatívna a čoraz populárnejšia metóda pestovania v slame alebo komposte minimalizuje prácu a potrebu kyprenia pôdy. Zemiaky sa nesadia do zeme, ale položia sa na povrch pôdy alebo trávy a zakryjú sa vrstvou slamy (min. 20-40 cm) alebo vyzretého kompostu. Táto vrstva vytvorí nástielku, ktorá zabezpečí optimálne podmienky na rast, potláča burinu a udržiava pôdu vlhkú a chladnejšiu. Vzdialenosť rastlín by mala byť 40 x 40 cm. Úroda sa zberá jednoducho odhrnutím slamy, pričom je možné odoberať zemiaky postupne bez poškodenia rastliny. Táto metóda je vhodná aj pre neobrobené alebo nekvalitné pôdy.
Starostlivosť po výsadbe
Prihŕňanie (Kopcovanie)
Prihŕňanie, alebo kopcovanie, je proces, kedy sa na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahrnie vrstva hliny. Je to nevyhnutné, pretože hľuzy rastú nad úroveň vysadenej hľuzy. Ak nie je dostatok kyprej pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Okrem toho, ak by hľuzy rástli nad zemou, zozeleneli by vplyvom slnečného svitu a stratili svoju hodnotu. Prihŕňanie sa vykonáva, keď rastlinky dosiahnu výšku cca 15-20 cm. Pri hrobčekovaní si dávajte pozor, aby ste neolámali krehké klíčky.
Zavlažovanie
Zemiak je plytko koreniaca plodina, ktorej väčšia časť koreňov dosahuje hĺbku 30 až 40 cm. Potrebuje teda, aby mal živiny aj vodu približne v tejto hĺbke. Ak sú živiny a voda hlbšie, je treba zavlažovať. Závlahová dávka je asi 20 až 40 litrov vody na 1 m2. Treba si túto dávku rozdeliť podľa potreby a podľa rastovej fázy zemiaka. Zo začiatku žije zemiak z vlahy, ktorú má pôda po zime. Od fázy intenzívneho rastu už treba pracovať so zavlažovaním. Najmä v ľahkých pôdach majú zemiaky sklon k chrastavistosti. Tej zabránite dostatočnou závlahou v čase nasadzovania hľúz. Polievajte radšej raz výdatne medzi riadkami, než často a po troškách. Vyhnite sa prelievaniu a polievaniu listov, aby ste predišli hubovým infekciám.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky sú pomerne odolná plodina, ale napádajú ich rôzni škodcovia a choroby. Väčšine sa dá predchádzať.
- Pásavka zemiaková (mandelinka): Je najčastejším škodcom. Ak sa objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň zbierať tohto škodcu z listov a stoniek a likvidovať ho. Prirodzeným predátorom mandelinky je lienka. Rotácia plodín pomáha minimalizovať jej prezimovanie v pôde. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa.
- Choroby z plesní: Zemiaky často trpia plesňami (napr. fytoftóra). Tieto problémy sa dajú riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je zvyčajne do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj vtedy, ak sú zemiaky už napadnuté plesňou, na zastavenie šírenia.
- Hnilobné infekcie: Ak sa v pôde objavia hnilobné infekcie (častejšie v ťažších pôdach), je potrebné na danom mieste nepestovať zemiaky minimálne tri roky, aby zárodky choroby „vyhladovali“.
- Drôtovec: Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.
- Odburiňovanie: Je dôležité najmä v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov. Keď rastliny vyrastú, vytvoria dostatočný tieň, ktorý potlačí rast burín.
Zber a skladovanie
Zemiaky sú pripravené na zber, keď začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Základné pravidlo je zbierať až po odkvitnutí. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, sú jedovaté), môžete začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Počkajte, až hľuzy dosiahnu vhodnú veľkosť pre kuchynské spracovanie. Nové zemiaky vyberajte spod zeme pomocou vidiel tak, že nimi zľahka nadvihnete vrchnú zelenú časť. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz.
Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme. Hľuzy sa skladujú v tme, suchu a chlade pri teplote 3-4 °C a relatívnej vlhkosti okolo 55%. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Zemiaky spotrebujte čo najskôr, pretože pre svoju tenkú šupku rýchlo zvráskavejú a strácajú mandľovú príchuť, na rozdiel od uskladniteľných neskorých odrôd s hrubšou šupkou.
Zloženie zemiakov a nutričná hodnota
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP.
Riziká spojené s konzumáciou zemiakov
Napriek tomu, že zemiaky obsahujú veľmi veľa zdraviu prospešných látok, môžu byť pre organizmus aj nebezpečné. Riziko spočíva v zelených častiach a v klíčkoch. Tie môžu obsahovať látku solanín, ktorá môže byť príčinou zvracania, hnačiek či kŕčov.
Využitie zemiakov
Zemiaky sú všestranná plodina, ktorá sa využíva v rôznych odvetviach.
Potravinárstvo
Zemiaky sú základnou potravinou v mnohých krajinách. Používajú sa na prípravu rôznych jedál, ako sú zemiakové kaše, hranolčeky, placky, knedle a polievky.
Priemysel
Zemiaky sa spracúvajú na škrob, lieh a iné produkty.
Krmivo
Zemiaky sa používajú aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Zemiaky s modrou dužinou
Modré zemiaky nie sú medzi širokou verejnosťou na Slovensku veľmi známe. Sfarbenie zemiakov býva rôzne, od modrej, fialovej až po čiernu šupku. Dužina môže mať modrú, bielu, ale aj žltú farbu. Sú zaujímavou špecialitou najmä pre gurmánov. Majú totiž ľahko zemitú, jemne orechovú chuť, podobnú chuti jedlých gaštanov. Používajú sa najmä ako dekorácia na spestrenie pokrmov a spracovávajú sa presne tak isto ako žlté zemiaky. Modré zemiaky nebývajú natoľko výnosné ako žlté, čo odráža aj ich cena.
Zemiaky v kúpeľni? Prečo nie!
Zemiaky bežne skladujeme v kuchyni, no ich využitie môže byť oveľa širšie. Vedeli ste, že aj v kúpeľni dokážu byť veľmi užitočné? Ak sa vám v kúpeľni objavia neželaní hostia v podobe malého hmyzu, obyčajný zemiak môže byť prekvapivým riešením. Tento hmyz obľubuje vlhké miesta, kde sa ľahko množí. Chemikálie však nie sú vždy najlepším riešením. Zemiak ponúka prírodnú alternatívu. Postup je veľmi jednoduchý - stačí rozrezať zemiak, vytvoriť priehlbinu a nechať ho cez noc v kúpeľni.
tags: #zemiaky #bohemia #rozmnozovanie