Dusenie je stav, kedy sa do dýchacích ciest dostane cudzie teleso, napríklad jedlo alebo malý predmet, a bráni prúdeniu vzduchu do pľúc. To pre ľudský organizmus znamená, že k bunkám sa nedostáva dostatočné množstvo kyslíka krvou, ktorá ho po tele roznáša. Nemáte veľa času. Dusenie spôsobuje najčastejšie cudzí predmet v dýchacích cestách.
Väčšinou sa dýchacie cesty upchajú len čiastočne. Postihnutý kašle, ale dokáže komunikovať. Pri nádychu môžete začuť pískanie. Ak sa vás postihnutý snaží upútať len nemým gestom, musíte začať s prvou pomocou!
Ako rozpoznať dusenie
Pri čiastočnom uzavretí dýchacích ciest cudzím telesom je postihnutý schopný z časti dýchať, kašľať, či dokonca hovoriť. Sprievodným javom týchto stavov býva práve chrčivé, no pravidelné dýchanie.
Úplné uzavretie dýchacích ciest je spojené s nemožnosťou dýchať, kašľať a hovoriť, pričom postihnutý veľmi rýchlo podlieha panike a ak sa stav nezmení zakrátko stratí vedomie a môže zomrieť na zastavenie krvného obehu. Kašeľ je dobrý. Najčastejšie vám zabehne, ak jete, rozprávate alebo sa smejete zároveň.
Prvá pomoc pri dusení
„Pri čiastočnom upchatí dýchacích ciest nemusíte robiť nič, len sledovať, či sa stav zlepšuje a či postihnutý neprestal kašľať,“ radí Viliam Dobiáš. „Ľahšia situácia sa totiž môže zhoršiť. Dýchacie cesty sa úplne upchajú a kašeľ, ako najlepšia možnosť na odstránenie cudzieho telesa, už nie je možný.“ V tom momente nestrácajte duchaprítomnosť. Ak sa vás postihnutý snaží upútať len nemým gestom, musíte začať s prvou pomocou!
Čo robiť pri čiastočnom dusení
Tu je potrebné zachovať pokoj, pomaly a zhlboka sa nadýchnuť a prudko zakašlať. Po niekoľkých pokusoch sa dýchacie cesty uvoľnia.
Čo robiť pri úplnom dusení
Účinnou prvou pomocou je okrem upokojenia postihnutého a okamžitého privolania záchrannej zdravotnej služby aj tzv. Gordonov manéver, alebo úder dlaňou medzi lopatky v predklone päťkrát za sebou. Sila musí byť primeraná, aby pacientovi nespôsobila zranenia. Cieľom nie je udeliť všetkých päť úderov, ale pokúsiť sa cudzie teleso vypudiť čo najskôr. Túto metódu je možné použiť aj u malých detí.
Ak sa vás postihnutý snaží upútať len nemým gestom, musíte začať s prvou pomocou! Najskôr údery. Dusiaceho sa mierne predkloňte. „Zasaďte mu päť silných úderov hranou zovretej päste medzi lopatky. Ide o takzvané Gordonove údery, ktoré majú rozvibrovať hrudník a uvoľniť zaseknuté cudzie teleso.“
V prípade neúspechu prichádza do úvahy tzv. Heimlichov manéver, určený pre osoby nad 12 rokov s primeranou telesnou hmotnosťou. Absolútne vylúčený je u tehotných žien. „Potom ho objímte zozadu a nasleduje päť stlačení brucha, teda Heimlichov manéver,“ približuje prvú pomoc skúsený záchranár. „Zvýšite tým tlak v bruchu, zdvihnete bránicu a zvýšite i tlak v hrudníku a dýchacích cestách. Nahrádzate tým kašeľ.“
Vykonáva sa v stoji, pričom záchranca oboma rukami zozadu obopne postihnutému telo na rozhraní hrudníka a brucha, a opakovaným vtláčaním dlaní do mäkkých štruktúr pôsobí na vzduch, ktorý sa nachádza v dýchacích cestách pod cudzím telesom, čím sa ho snaží vypudiť.
Ak jedlo či predmet nie a nie vypadnúť, nevzdávajte to. Opakujte údery do chrbta i Heimlichov manéver. Každé stlačenie posúva cudzie teleso von a zvyšuje šance na jeho uvoľnenie.
Firefighter Carry (Pocket Tools Training - NCOSFM)
Čo robiť, ak sa dusíte a ste sami
Ak ste sami, nemáte veľa času, využite ho rozumne. Nájdite niekoho, kto vám pomôže. Požiadajte svojho najbližšieho o pomoc. Ak kašeľ a údery nepomáhajú, použite Heimlichov manéver.
Tu sú 3 jednoduché kroky, ako to zvládnuť:
- Zakašlite a predkloňte sa. Silný kašeľ môže uvoľniť prekážku z dýchacích ciest.
- Požiadajte svojho najbližšieho o pomoc. 5 úderov medzi lopatky. Ak kašeľ a údery nepomáhajú, použite Heimlichov manéver.
- Ak ste sami, nemáte veľa času, využite ho rozumne. Nájdite niekoho, kto vám pomôže.
Dusenie a bezvedomie
Bezvedomie prichádza v priebehu troch až štyroch minút. Podľa odborníka treba pokračovať v podávaní prvej pomoci v polohe na chrbte. Stláčajte hrudník v strede ako pri oživovaní. „Tlačte asi do hĺbky šiestich centimetrov, len nie frekvenciou stokrát za minútu, ale asi každé tri sekundy,“ vysvetľuje doktor Dobiáš. „Stláčanie hrudníka zvýši tlak v dýchacích cestách lepšie ako Heimlichov hmat, ale pri vedomí je extrémne bolestivé. Práve preto pri vedomí treba stláčať brucho a v bezvedomí hrudník.“
Prvá pomoc pri dusení u detí a bábätiek
Prvá pomoc sa odlišuje len u detí do jedného roka. Nejde však o trasenie dolu hlavou, ktoré často praktizovali mamičky v minulosti. Ak sa predmet skutočne pohol, bola to skôr náhoda. Bábätko otočte na bruško a položte si ho na predlaktie. Nasleduje päť úderov do chrbta. „V prípade neúspechu dieťa otočte na chrbát a päťkrát stlačte v mieste, ktoré je na dva prsty nadol od medzibradavkovej línie, do hĺbky tretiny hrudníka,“ uvádza Viliam Dobiáš aj vo svojej novej knihe o prvej pomoci. „U detí starších ako rok môžete postupovať ako pri dospelých.“
„Deti sa často dusia cukríkom, ten je šmykľavý a stačia dva, tri údery a jedno, dve stlačenie a za desať sekúnd je dieťa v poriadku,“ povzbudzuje záchranár. „Keď sa vám podarí dostať cudzí predmet z dýchacích ciest na štyridsiate stlačenie, znamená to, že všetky predchádzajúce boli cestou k úspechu.“
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)
V prípade neúspechu striedame tieto manévre opakovane, až kým sa nám cudzie teleso z dýchacích ciest nepodarí vypudiť. V prípade neúspechu postihnutý čoskoro upadne do bezvedomia vplyvom nedostatku kyslíka a následne je zväčša potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, čiže laicky nazývané oživovanie.
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) je život zachraňujúca technika, ktorú treba použiť, ak osoba prestala dýchať alebo nemá pulz. Na kardiopulmonálnej resuscitácii je najzložitejší jej názov. Trochu to zjednodušíme a budeme používať skratku KPR. Ide o kombináciu stláčania hrudníka a vdychov postihnutému. Pomocou KPR viete postihnutému, ktorý je v bezvedomí a nedýcha, zachrániť život.
Postup pri KPR pre dospelých:
- Zabezpečenie a kontrola dýchania: Zabezpečenie miesta udalosti: Uistite sa, že ste vy aj zranená osoba v bezpečí - bezpečnosť je na prvom mieste. Posúdenie stavu postihnutého: Skontrolujte vedomie. Ak osoba nereaguje, otočte osobu na chrbát a zakloňte jej hlavu, čím sa spriechodnia dýchacie cesty. Zistenie dýchania: Jednu ruku položte osobe na čelo, druhú pod bradu a jemne jej zakloňte hlavu. Týmto záklonom hlavy umožníte spriechodnenie dýchacích ciest. Priložte ucho k ústam človeka v bezvedomí a zároveň pri tom pozorujte hrudník. Takýmto spôsobom dokážeme počuť, či osoba dýcha, zároveň cítime prievan na uchu a vidíme zdvihy hrudníka - platí pravidlo vidím-cítim-počujem. Dávajte si však pozor na abnormálne dýchanie, teda chrčanie či hlasné a nepravidelné lapanie po dychu.
- Privolanie pomoci: Privolanie pomoci: Povedzte blízkej osobe, aby zavolala sanitku alebo miestne číslo záchrannej zdravotnej služby, ak máte pocit, že chorá alebo zranená osoba vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Ak ste na poskytovanie prvej pomoci sám, najskôr zavolajte na číslo tiesňového volania, hovor dajte na hlasitý odposluch a položte mobil vedľa seba.
- Masáž srdca: Postihnutého uložte na rovnú a pevnú podložku. Hrudníka sa smie dotýkať iba spodná časť dlane jednej ruky. Dlaň a prsty ruky musia byť zdvihnuté, aby sa nedotýkali hrudníka. Druhá ruka sa opiera o prvú. Stlačenie hrudníka musí byť prudké a krátke (zatlačiť a hneď uvoľniť). Hĺbka stlačenia je u dospelých spravidla 5 - 6 cm. Počas stláčania hrudníka musia byť obe ruky vystreté v lakťoch a smerovať kolmo na hrudník. Človek, ktorý stláčania hrudníka vykonáva, musí kľačať nad postihnutým tak, aby boli stlačenia dostatočne silné. Pri správnych stláčaniach hrudníka sa môže stať, že sa rebrá zlomia. Ak k tomu dôjde, poznať to podľa menšieho odporu hrudného koša a potom je potrebné prispôsobiť silu stlačení - opäť len do hĺbky 5 cm, nie viac ako 6 cm (tlačiť o niečo slabšie, lebo hrudník už má menšiu pevnosť). Aplikujte 30 stlačení, s rýchlosťou 100 - 120 stlačení za 1 minútu.
- Umelé dýchanie: Po aplikácii nasledujú 2 vdychy. Jednou rukou mu pridŕžame hlavu zaklonenú a prstami mu upcháme nos. Druhou rukou pridržíme bradu, aby ostali ústa otvorené a vydýchneme objem normálneho nádychu do jeho úst (t.j. cca 500 ml vzduchu). Pri vdychovaní pozorujeme, či sa postihnutému dvíha hrudník. Po vdýchnutí vzduchu do pľúc sa vzpriamime a odkloníme hlavu postihnutého mierne nabok, aby mohol vzduch voľne unikať. Výdych je pasívny dej, ktorému nie je potrebné pomáhať. Hneď ako hrudník postihnutého klesne, opakujeme vdýchnutie.
- Pokračovanie: V realizácii KPR pokračujte dovtedy, pokiaľ nemáte istotu, že sa pacient zotavuje a dýcha normálne.
Pri KPR začíname masážou srdca - 30 stlačení približne v strede hrudníka. Hrudník stláčame dolnou hranou dlane jednej ruky (druhá ruka je položená na nej) a dbáme na to, aby sme pri jednotlivých stlačeniach mali vystreté lakte. Po 30 stlačeniach hrudníka nasledujú 2 vdychy - osobe mierne zakloníme hlavu, stlačíme nos a dvakrát po sebe vdýchneme cez ústa do hrudníka. Sledujeme pri tom pohyby hrudníka - hrudník sa zdvíha. Prvá pomoc sa môže podávať aj bez umelého dýchania (poskytuje sa iba masáž srdca). Ak máte poruke resuscitačné rúško, použite ho.
KPR pre deti:
Postup je formálne zhodný s poskytovaním prvej pomoci dospelému. Resuscitáciu však začíname 5 iniciálnymi vdychmi. Pri dýchaní z úst do úst ale vdychujeme do pľúc menší objem vzduchu (podľa veľkosti dieťaťa). Malým deťom do pľúc vdychujeme iba obsah úst. Nepriama masáž srdca detí sa vykonáva tlakom jednej ruky, malých detí dvoch prstov.
KPR pre deti vo veku do jedného roka:
Hlava dojčiat nezakláňame ako u dospelých, ale nechávame ju v neutrálnej polohe. Začíname piatimi vdychmi do úst aj nosa naraz. Sledujeme pri tom zdvihy hrudníka. Po piatich vdychoch pozorujeme, či dieťa začne dýchať. Ak nezačne dýchať, pokračujeme 15 stlačeniami hrudníka - stláčame hrudník v oblasti tesne pod líniou bradaviek dvoma prstami (ukazovákom a prostredníkom), frekvenciou asi 100 - 120 stlačení za minútu, do hĺbky približne 1/3 hrudníka. Po 15 stlačeniach nasledujú 2 vdychy. KPR v pomere 15:2 opakujeme 1 minútu.
KPR pre deti vo veku od jedného roka:
Začnite 5 vdychmi do úst (nos vynechajte). Dieťaťu mierne zakloňte hlavu, stlačte mu nos a vdýchnite do úst. Skontrolujte, či dieťa po piatich vdychoch nezačalo dýchať. Ak dieťa stále nedýcha, pokračujte 15 stlačeniami hrudníka jednou rukou (u starších detí a tínedžerov už použijeme obe ruky, záleží to od veľkosti dieťaťa), do hĺbky asi 1/3 hrudníka. Pokračujte v poskytovaní KPR v pomere 15:2 a opakujte 1 minútu.
Čo robiť, ak sa nedarí uvoľniť dýchacie cesty
Ak sa dýchacie cesty nedarí uvoľniť, volajte tiesňovú linku. Nikdy však prvú pomoc neignorujte.
Tiesňové čísla a komunikácia s operátorom
Ak ide o život, všetko ostatné je nepodstatné. Ihneď si privolajte pomoc, klopte a búchajte na dvere ambulancie. Sú to čísla, ktoré môžu zachrániť život. Možno len na Vás záleží život niekoho iného. Často stačí len ochota ihneď pomôcť.
Ktoré číslo je správne, 112 alebo 155? 155 je číslo na zdravotnú záchrannú službu, ktoré môžeme bezplatne použiť len na Slovensku. 112 je jednotným európskym číslom tiesňového volania, ktoré môžeme bezplatne použiť kdekoľvek na území Európskej únie.
Ak si nie ste istí tým, na ktoré číslo treba volať, volajte ktorékoľvek. Do príchodu záchrannej služby je operátor mozog záchrannej akcie a vy ste jeho ruky a oči. Preto je potrebné počúvať, čo sa vás operátor pýta, presne odpovedať na jeho otázky a vykonávať inštrukcie, ktoré vám dáva.
Dôležité informácie pri volaní na tiesňovú linku:
- Kde sa stalo? - presné miesto hlásenej udalosti - ulica, číslo domu, poschodie, mesto, ak neviete presnú adresu hlásite orientačné body - cintorín, krčma, plaváreň - čokoľvek, čo môže byť pre záchranárov užitočné, aby sa k vám dostali čím skôr.
- Čo sa presne stalo? - dopravná nehoda, bitka, prepadnutie, požiar - aby operátor vedel ihneď privolať aj hasičov, policajtov,... - ďalej operátora zaujíma rozsah poranenia, stav vedomia, dýchanie, krvácanie.
- Kedy sa to stalo?
- Komu sa stalo?
- Kto volá?
Topiace sa dieťa - špecifické riziká a prvá pomoc
Topiace sa dieťa nevyzerá ako vo filme. Nekričí, nemáva rukami, nevolá o pomoc. Topenie je zradne tiché. Dieťa v ohrození sa dusí vodou, nie vzduchom - nemá ako kričať. Vytiahnuť z vody - čo najrýchlejšie a bezpečne. Neohrozte pritom seba! Ak topiaci nie je v bezprostrednom dosahu, nechoďte do vody bez lana, vesty alebo pomocníka. Pokiaľ môžete, použite dlhý predmet - hádžte lano, vetvu, uterák, pádlo.
Ak nedýcha → volať 112 a začať kardiopulmonálnu resuscitáciu. Ešte predtým však skontrolujte dýchacie cesty - ústa a nos môžu byť upchaté vodou, riasami alebo zvratkami. Opatrne vyčistite ústnu dutinu prstami, prípadne dlaňou zabalenou do látky. Až potom zakloňte hlavu, uvoľnite dýchacie cesty a sledujte pohyb hrudníka alebo počúvajte dych. TIP: Nauč sa základnú KPR - online kurzy dnes nájdeš aj vo forme aplikácie.
„Sekundy rozhodujú. Najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu a konať okamžite. Ak sa dieťa topilo, aj keď sa zdá byť v poriadku, určite odporúčam vyhľadať lekára. Voda mohla preniknúť do pľúc, čo sa môže prejaviť až po niekoľkých hodinách ako tzv. sekundárne topenie. Aj keď dieťa vyzerá „v poriadku“, po topení môžu nastať tieto príznaky: kašeľ, dusenie, zrýchlené dýchanie, ospalosť, zmätenosť, horúčka alebo zimnica.“
Prevencia dusenia
- Jedzte pomaly a dôkladne prežúvajte jedlo.
- Vyhýbajte sa rozprávaniu alebo smiechu počas jedenia.
- Udržujte malé predmety mimo dosahu detí.
- Dohliadajte na deti počas jedenia.
tags: #co #robit #ked #som #sa #zacala