Kolitída je zápal sliznice hrubého čreva. Existujú rôzne typy kolitídy, pričom jednou z najdôležitejších je infekčná kolitída, často spôsobená baktériami. Črevná kolitída sa začína na malej ploche, kde patogénne mikroorganizmy porušia celistvosť sliznice a preniknú do črevných tkanív. V procese potláčania infekcie poškodená oblasť opuchne, sťaží sa motilita, trávenie a asimilácia živín. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na bakteriálnu kolitídu, jej druhy, príznaky, diagnostiku a možnosti liečby.
Čo je bakteriálna kolitída?
Bakteriálna kolitída je zápal sliznice hrubého čreva spôsobený bakteriálnou infekciou. Môžu ju spôsobovať rôzne baktérie, pričom jednou z najznámejších a najnebezpečnejších je Clostridium difficile (CDI). Okrem nej sú častými pôvodcami aj Escherichia coli (najmä jej toxín produkujúce kmene) a salmonela.
Kolitída, alebo zápal hrubého čreva, je zápalové ochorenie hrubého čreva, ktoré môže mať rôzne príčiny - infekčné, autoimunitné (ulcerózna kolitída), ischemické (nedokrvenie) alebo toxické (reakcia na lieky alebo chemikálie). Zápal čreva s postihnutím tenkého čreva sa označuje ako enterokolitída.
Vznik a príčiny bakteriálnej kolitídy
Kolitída sa vyskytuje z rôznych dôvodov v závislosti od typu ochorenia. Medzi hlavné príčiny bakteriálnej kolitídy patria:
- Vírusová alebo bakteriálna infekcia: Najčastejšie baktérie ako Escherichia coli a salmonela, ale aj Clostridium difficile.
- Užívanie antibiotík: Toto je kľúčový faktor pre vznik pseudomembranóznej kolitídy spôsobenej Clostridium difficile.
Clostridium difficile (CDI) je grampozitívna anaeróbna baktéria tyčinkovitého tvaru, ktorá patrí medzi menej častých pôvodcov infekčných ochorení tráviacej sústavy, konkrétne hrubého čreva. Baktériu Clostridium difficile má približne 5 percent svetovej populácie v hrubom čreve, kde nespôsobuje žiadne klinické problémy. Baktéria je veľmi citlivá na zmeny okolitého prostredia a v porovnaní s inými baktériami sa delí pomaly, preto jej bežná črevná bakteriálna mikroflóra bráni v premnoženiu. Je však vysoko odolná proti väčšine širokospektrálnych antibiotík. V prípade ich dlhodobého užívania je možné zahubenie väčšiny črevnej mikroflóry. Tak vzniknú výhodné podmienky pre CDI a hrozí rozvoj infekcie.
Infekcia Clostridium difficile obvykle vzniká ako komplikácia terapie širokospektrálnymi antibiotikami a typicky sa prejavuje ako hnačkovité ochorenie, ktoré môže spôsobovať aj závažné nekrotizujúce zápaly hrubého čreva, vyžadujúce hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti. Infekcia sa obvykle prejaví do 5-10 dní od začiatku užívania antibiotík a vo väčšine prípadov ide o mierne hnačkovité ochorenie. Nebezpečné sú však kmene produkujúce toxíny, ktoré vedú k pseudomembranóznemu (pablanovému) zápalu sliznice hrubého čreva. Tento typ kolitídy je zdravotný stav, ktorý zahŕňa zápal hrubého čreva, a je spojený s premnožením baktérie Clostridioides difficile.
Príznaky bakteriálnej kolitídy
Hlavným príznakom kolitídy u žien a mužov je bolesť brucha. Stolica pri kolitíde môže mať prímes hlienu a krvi. Ďalšie príznaky kolitídy zahŕňajú:
- Nafukovanie
- Hnačka (často silná a vodnatá, až 10-15x za deň)
- Strata chuti do jedla
- Strata hmotnosti
- Nevoľnosť a vracanie
- Zvýšená teplota alebo horúčka
- Celková slabosť a únava
- Silné bolesti a kŕče brucha
- Dehydratácia
- Pocit neúplného vyprázdnenia čriev
Pri chronickom priebehu sa môže vyskytnúť anémia a dehydratácia. Neliečený zápal môže napredovať do šokového stavu a následnej smrti pacienta. Niekedy sa infekcia objaví u pacientov ako odpoveď na liečbu, alebo na už spomínané prerušenie podávania antibiotík.
Pseudomembranózna kolitída a jej príznaky
Pseudomembranózna kolitída je charakterizovaná silnou vodnatou hnačkou (10-15x za deň) s prímesou krvi alebo hlienu, horúčkou, nevoľnosťou, dehydratáciou, silnými bolesťami a kŕčmi brucha. Môže sa tiež vyskytnúť prímes hnisu v stolici.
Komplikácie kolitídy
Ochorenie môže spôsobiť závažné následky, ak je chronické alebo sa nelieči. Medzi komplikácie kolitídy patria:
- Peritonitída
- Sepsa
- Obštrukcia hrubého čreva
- Osteoartróza (zápal kĺbov)
- Primárna sklerotizujúca cholangitída (zápal pečene a žlčových ciest)
- Vnútorné krvácanie
- Toxické megacolon: najzávažnejšia a život ohrozujúca komplikácia pri infekcii Clostridium difficile. Postihuje hrubé črevo, ktoré sa rozťahuje a nedokáže posúvať plyny. Pacienti majú nafúknuté brucho, bolesti a vysokú horúčku.
Druhy bakteriálnej kolitídy
Kolitída má niekoľko klasifikácií, vrátane lokalizácie zápalu a príčiny vzniku. Tu sú niektoré druhy relevantné pre bakteriálnu kolitídu:
Podľa príčiny vzniku:
- Infekčná kolitída: Vzniká v dôsledku pôsobenia vírusu alebo baktérií na črevnú sliznicu.
- Pseudomembranózna kolitída (kolitída spojená s antibiotikami): Vzniká v dôsledku antibakteriálnej liečby, často spôsobenej premnožením Clostridium difficile.
- Hemoragická kolitída: Spojená s infekciami E. coli, prejavuje sa silnými brušnými kŕčmi a krvou v stolici.
- Erozívna kolitída: Spôsobená infekčnými ochoreniami, charakterizovaná tvorbou erózií na sliznici čreva.
- Purulentná kolitída: Charakterizovaná hnisavým zápalom.
Podľa lokalizácie zápalu:
- Proktitída: Zápal sliznice konečníka.
- Sigmoiditída: Zápal sliznice esovitej časti hrubého čreva.
- Transverzitída: Zápal sliznice priečneho čreva.
- Tyflitída: Zápal sliznice slepého čreva.
- Pankolitída: Postihnuté sú všetky časti hrubého čreva.
Pacient môže mať súčasne postihnuté aj konečník a sigmoidálne hrubé črevo, čo má za následok proktosigmoiditídu. Existuje tiež rozdiel medzi nediferencovanou kolitídou, pri ktorej je zápal v hrubom čreve bez kritérií diagnózy.
Diagnostika bakteriálnej kolitídy
Diagnostika kolitídy začína konzultáciou s gastroenterológom. Lekár vyšetrí príznaky pacienta a vykoná vizuálne vyšetrenie. Na diagnostiku kolitídy môžu byť predpísané:
- Krvné testy: Umožňujú zmerať hladinu erytrocytov, odhaliť infekciu a zápal.
- Testy stolice: Používajú sa na stanovenie počtu leukocytov a bielkovín, na vylúčenie iných ochorení spôsobených vírusmi, baktériami a parazitmi. Pri infekcii Clostridium difficile je diagnostika založená na testovaní stolice, v ktorej sa preukazuje prítomnosť bakteriálneho toxínu alebo DNA. Na to sa využívajú laboratórne metódy ELISA a PCR.
- Kultivácia baktérií: Baktériu možno kultivovať na špeciálnych živných pôdach, čo umožní zistiť jej citlivosť na liečbu.
- Kolonoskopia: Endoskopické vyšetrenie, pri ktorom sa odoberie nepatrná časť čreva, ktorá sa neskôr preskúma. Je dôležitá pre určenie rozsahu postihnutia a pre zistenie pseudomembrán.
- Ultrazvuk orgánov brušnej dutiny.
Liečba bakteriálnej kolitídy
Kurz terapie vyberá gastroenterológ v závislosti od typu, priebehu, závažnosti a lokalizácie kolitídy. Liečba môže zahŕňať:
- Antibiotiká: Na bakteriálne infekcie sa predpisujú antibiotiká. Pri pseudomembranóznej kolitíde sú liekmi prvej voľby vankomycín a metronidazol. Úspešnosť tejto terapie však v posledných rokoch klesá. Niekedy sa predpisuje aj fidaxomicín, rifampicín, teikoplanín alebo bacitracín. Dôležité je prerušiť užívanie antibiotík, ktoré ochorenie vyvolali.
- Probiotiká: Najspoľahlivejšou a najúčinnejšou metódou liečby je obnovenie bežnej črevnej mikroflóry, ktorá infekciu potlačí. Nové prístupy k liečbe objavujú použitie probiotík, predovšetkým kmeňa Lactobacillus GG, a probiotikum Sacchromyces boulardii.
- Transplantácia stolice: Ak zlyhajú všetky medicínske postupy liečby, stále je tu možnosť opätovnej kolonizácie hrubého čreva kmeňmi probiotík. Pri nej sa pacientovi do čreva vpraví homogenizovaná vzorka stolice od zdravého darcu, najčastejšie rodinného príslušníka. Táto liečba bola úspešná v ničení spór.
- Kortikosteroidy a imunosupresíva: Pri zápalových reakciách.
- Lieky proti hnačke a spazmolytiká: Na zmiernenie symptómov.
- Analgetiká: Na bolesť.
- Doplnky železa: Pri anémii.
- Diéta: Dôležitou súčasťou liečby je dodržiavanie diéty. Pacient by mal zo stravy vylúčiť štipľavé, údené, mastné jedlá, čerstvé ovocie a zeleninu, strukoviny, a tiež vyprážané jedlá a rýchle občerstvenie. Odporúča sa konzumácia mäkkých a ľahko stráviteľných potravín bohatých na vlákninu (ak to stav dovolí). Pri alkoholickej kolitíde je potrebné dodržiavať pitný režim.
- Chirurgická liečba: V závažných prípadoch gastroenterológ odporúča chirurgickú liečbu zahŕňajúcu čiastočné alebo úplné odstránenie hrubého čreva.
Pretrvávajúce hnačky po liečbe Clostridium difficile
Napriek úspešnej liečbe môže mať okolo 25% alebo viac pacientov opakované hnačky nasledujúce po ústupe istých antibiotík. Stáva sa to, pretože normálna črevná flóra v tom čase nemá dostatok síl vyhubiť prežívajúce spóry klostrídií. Spóry nečinne čakajú usadené v čreve na vhodnú príležitosť, kedy budú môcť zaútočiť. U mnohých pacientov zostávajú aj po liečbe, preto môžu chronické, opakujúce sa ochorenia pokračovať.
Prevencia bakteriálnej kolitídy
Základom prevencie je vyhýbať sa užívaniu nadmerného množstva antibiotík a ich správne predpisovanie. To je však povinnosťou ošetrujúceho lekára, ktorý by si mal byť vedomý možných rizík. Narušeniu črevnej bakteriálnej mikroflóry možno zabrániť užívaním probiotík, ktoré obsahujú prospešné bakteriálne kultúry.
Pri pseudomembranóznej kolitíde je dôležitá aj preventívna izolácia pacientov s diagnózou od ostatných a vyhýbanie sa nadmernému užívaniu antibiotík, ktoré môžu spôsobiť premnoženie Clostridium difficile.
tags: #colitis #bakteria #masa #co #to #je