Červená repa, známa aj ako cvikla, je koreňová zelenina, ktorá by nemala chýbať na žiadnom stole. Vysoké množstvo vitamínov, minerálov a ďalších prospešných látok ju radí medzi superpotraviny s neuveriteľnými účinkami na zdravie. Cvikla sa na naše územie dostala zo severoafrického prostredia a Stredomoria. Prvé zmienky o nej pochádzajú z Babylónie a sú staré viac ako 3000 rokov. V starom Ríme sa cvikla stala súčasťou jedálneho lístka, pričom sa konzumovali najmä jej listy. Koreň sa v tom čase používal najmä liečiteľmi a jedol sa ako liek.
Cvikla sa vyznačuje nízkym obsahom kalórií (cca 45 kcal na 100 g), je bez cholesterolu a takmer s nulovým obsahom tuku. 88% cvikly tvorí voda, preto sa často môžete stretnúť s cviklovou šťavou. Okrem vody obsahuje aj vysoké množstvo vitamínov, minerálov a ďalších látok.
Bohatstvo živín a ich účinky
Cvikla je výnimočne výživná potravina. Z vitamínov je bohatá najmä na vitamín C, vitamín B6, kyselinu listovú (B9) a minerály ako horčík, draslík, fosfor, mangán a železo. Kyselina listová podporuje krvotvorbu a hrá dôležitú úlohu pri vývoji plodu v maternici. Vitamín C zasa posilňuje imunitný systém a vitamín B vplýva na rast tkanív. Vďaka obsahu kremíka sú väzivá pevnejšie a cievy pružnejšie. Cvikla obsahuje tiež zinok, meď a jód, ktoré spolu s vitamínom E spomaľujú starnutie a podporujú pevnosť nechtov a vlasov. Dostatočné množstvo vápnika, horčíka a draslíka v cvikle zabraňuje prekysleniu organizmu.
Za pozornosť stojí aj obsah betanínu - farbiva, vďaka ktorému má cvikla červenú farbu. Betanín je známy svojou schopnosťou znižovať úroveň homocysteínu. Betalaíny, pigmenty v cvikle, majú silné protizápalové účinky. Štúdie naznačujú, že by cvikla mohla znižovať aj chronický zápal. Okrem toho je cvikla bohatá na antioxidanty, ktoré pomáhajú neutralizovať škodlivé toxíny a podporujú zdravie pečene.
Cvikla a zdravie srdca
Cvikla má na ľudský organizmus množstvo priaznivých účinkov, pričom jedným z najvýznamnejších je jej vplyv na kardiovaskulárny systém. Vysoký krvný tlak poškodzuje cievy a srdce, a práve cvikla, vďaka vysokému obsahu anorganických dusičnanov, môže krvný tlak znížiť. Podľa viacerých štúdií môže cvikla (alebo šťava z nej) na pár hodín znížiť krvný tlak o 3 - 10 mm Hg. Ide však o dočasný účinok. Predpokladá sa, že cvikla by mohla priaznivo ovplyvniť zdravotný stav pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami.
Anorganické dusičnany v cvikle sa v tele premenia na oxid dusnatý. Táto molekula je najčastejšie spájaná so znižovaním krvného tlaku. Oxid dusnatý v cievach, tepnách a vlásočniciach vysiela okolitým svalovým bunkám signál, na základe ktorého sa uvoľnia. Svalové bunky okolo tepien sa uvoľnia, cievy sa rozšíria a krvný tlak poklesne. Štúdia publikovaná v časopise Hypertension ukázala, že konzumácia 250 ml cviklového džúsu denne znížila u účastníkov štúdie systolický krvný tlak v priemere o 7,7 mm Hg a diastolický o hodnotu 2,4 mm Hg.
Cvikla a športový výkon
Po cvikle, cviklovej šťave a produktoch, ktoré obsahujú cviklu, siahajú športovci čoraz častejšie. Tejto zelenine sa v oblasti športu pripisujú priam zázračné účinky, najmä v oblasti podpory svalového výkonu a vytrvalosti.
Cvikla, konkrétne dusičnany, ktoré obsahuje, môžu zvyšovať fyzickú vytrvalosť, hlavne pri vytrvalostných cvičeniach s vysokou intenzitou. Dusičnany v krvi znižujú spotrebu kyslíka pri cvičení. Ako je to možné sa zatiaľ presne nevie, ale predpokladá sa, že vplývajú na mitochondrie, bunkové orgány zodpovedné za produkciu energie. Konzumácia cviklovej šťavy zvyšuje účinnosť energetického metabolizmu vo svaloch - v praxi to znamená, že pri cvičeniach trvajúcich 5 - 30 minút potrebujete menej kyslíka na porovnateľný výkon, vaša únava je nižšia a regeneračná schopnosť vyššia.
Podľa viacerých štúdií môže konzumácia červenej repy pred tréningom zlepšiť svalový výkon a tiež regeneráciu po tréningu. Potvrdila to i štúdia odborníkov z Veľkej Británie, ktorí podávali cyklistom pol litra cviklovej šťavy 2,5 hodiny pred tréningom. Zistili, že ich výkon bol na 4-km i 16-km trati lepší o necelé tri percentá. Iné štúdie ukazujú, že konzumácia 0,5l cviklovej šťavy denne počas 6 dní predĺžila čas cvičenia do vyčerpania o 15 až 25 %. Zdá sa, že práve vyššia hladina dusičnanov zlepšuje vytrvalosť, zvyšuje energiu a znižuje únavu.
Austrálsky športový inštitút odporúča prijať 350 - 500 mg dusičnanov asi 2 až 3 hodiny pred športovým výkonom. Také množstvo nájdete v necelom pol litri šťavy z červenej repy. Štúdia z roku 2024 publikovaná vo Frontiers in Nutrition skúmala účinky suplementácie cviklovou šťavou na svalovú kontrakciu a výdrž pri cvičení. Výskum ukázal, že účastníci, ktorí šťavu konzumovali, zaznamenali výrazné zlepšenie svalových funkcií. Ďalšia štúdia zameraná na ženské športovkyne preukázala, že suplementácia cviklovej šťavy viedla k výraznému zlepšeniu aeróbnej kapacity.
Cvikla a jej vplyv na mozog a trávenie
Cvikla je prospešná aj pre ľudí vo vyššom veku, pretože zvyšuje prietok krvi do mozgu. Pravidelnou konzumáciou červenej repy možno zabrániť demencii a vôbec zlepšiť kognitívne funkcie. Zásluhu na tom majú hlavne dusičnany. Ak budeme pravidelne jesť cviklu, odzrkadlí sa to aj na zdravom krvnom obehu mozgu, čo znižuje riziko demencie a zlepšuje jeho funkcie. Účinky cvikly sa preukázali na zlepšení prietoku krvi do predného laloku mozgu, ktorý je zodpovedný za rozhodovanie, uvažovanie a posudzovanie.
Červená repa obsahuje bielkoviny a vlákninu, živiny, ktoré prispievajú k udržaniu zdravej hmotnosti. Cvikla má málo kalórií a veľa vody, čo je výborné pri chudnutí. Tryptofán z cvikly zlepšuje náladu a vláknina pomáha pri zápche.
Ďalšie benefity cvikly
Zdravotných benefitov cvikly je neúrekom. Okrem spomínaných účinkov na srdce, mozog a športový výkon má cvikla aj protirakovinové účinky - jej pravidelná konzumácia slúži ako prevencia proti rakovine a dokonca aj po jej vypuknutí dokáže zmierniť bolesti. Cvikla by mala byť tiež súčasťou detoxu pečene a obličiek a pomáha očistiť črevá od škodlivých látok a toxínov.
Ako konzumovať cviklu?
Cviklu je možné konzumovať v surovom stave, ale aj tepelne upravenú. Najviac živín má v surovom stave, avšak varenie môže zlepšiť jej stráviteľnosť a znížiť obsah oxalátov. Varením sa však môže stratiť časť vitamínov a antioxidantov. Cvikla sa dá dusiť, pražiť, piecť, odšťavovať či nakladať.
Ľudia, ktorí nekonzumujú cviklu alebo šťavu z nej pravidelne, by mali byť spočiatku opatrní. Viac ako 100 ml šťavy denne sa neodporúča. Farbivá z červenej repy sú totiž také koncentrované, že dokážu zafarbiť moč i stolicu.
Na čo si dať pozor?
Aj keď je cvikla mimoriadne prospešná, nie je vhodná pre každého. Na jej konzumáciu si dajte pozor, ak ste náchylní na tvorbu obličkových kameňov, keďže obsahuje vysoké množstvo oxalátov. Opatrní by mali byť aj ľudia s nízkym tlakom, keďže cvikla ho ešte viac znižuje.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že červená repa je pre zdravie mimoriadne prospešnou potravinou a mala by byť pravidelnou súčasťou jedálnička nielen športovcov, ale aj starších ľudí a kohokoľvek, kto sa zaujíma o svoje zdravie.
tags: #cvikla #beh #vytrvalost