Bulímia (odborne: bulimia nervosa, iné pomenovanie: mentálna bulímia, hovorovo aj: vlčí hlad) je závažná, potenciálne život ohrozujúca porucha príjmu potravy.
Je to civilizačné ochorenie, ktoré patrí medzi chronické psychologické ochorenia. Osoby s bulímiou majú vo väčšine prípadov normálnu, zdravú váhu, no so svojou postavou (hmotnosť a tvary tela) zvyčajne nie sú spokojné. Bulímiou trpí okolo 1-2 % ženskej populácie (vyskytuje sa najmä v období dospievania a rannej dospelosti, t.j. vo veku 13-25 rokov) a u žien sa s ňou stretávame až 9x častejšie ako u mužov.
Mentálna bulímia môže byť niekedy ťažko rozpoznateľná, pretože bulimik často dokáže svoje problémy úspešne tajiť aj niekoľko rokov. Napriek tomu, že sa toto ochorenie týka najmä mladých žien, môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na vek či pohlavie. Vyskytuje sa najmä v období dospievania a rannej dospelosti, t.j. vo veku 13-25 rokov.
Čo je to mentálna bulímia?
Bulímia (po latinsky bulimia nervosa) je závažná porucha príjmu potravy, potenciálne ohrozujúca život. Je charakteristická prejedaním sa a následným vyvolávaním vracania. Na zníženie hmotnosti pacienti s bulímiou často používajú aj iné praktiky - zneužívajú preháňadlá alebo diuretiká alebo sa dajú na extrémne cvičenie.
Podľa americkej klasifikácie DSM-5* je bulímia (bulimia nervosa) charakteristická opakovaným prejedaním a používaním nevhodných spôsobov na zabránenie následného priberania - očista, hladovanie alebo nadmerné cvičenie.
Základným kritériom pri bulímii sú opakované epizódy záchvatového prejedania charakteristické tým, že za pomerne krátky čas (max. do 2 hodín), je zjedený taký objem jedla, aký by väčšina ľudí za daných okolností a času nezjedla. Rovnako je prítomná strata kontroly nad jedlom - pocit, že nedokážeme ovplyvniť, koľko a čo zjeme.
Po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a - kompenzácia. Na to, aby mohla byť bulímia diagnostikovaná, záchvaty prejedania a kompenzačné mechanizmy sa musia opakovať min. raz týždenne v priebehu 3 mesiacov.
Nie každý človek trpiaci bulímiou vracia. V snahe zabrániť nárastu hmotnosti sú typické opakované nezdravé kompenzačné vzorce správania, ani zďaleka však nezahŕňajú len dávenie. Rozlišujeme tzv. purgatívny a reštriktívny typ ochorenia. Purgatívne typy na kompenzáciu využívajú laxatíva, diuretiká či zvracajú, kým pri reštriktívnej forme ľudia hladujú alebo excesívne cvičia.
Príčiny vzniku bulímie
Príčina vzniku je väčšinou psychická. Ide o skreslený obraz samého seba, najmä pocit menejcennosti a nespokojnosť s akoukoľvek hmotnosťou. Vzniku bulímie obyčajne predchádza iná psychická porucha, napríklad depresie alebo úzkostných porúch.
Biologické faktory:
- Dysfunkcia neurotransmiterov, napríklad serotonínu, ktorý súvisí so zvýšenou impulzivitou a poruchami nálady.
- Vyššie hladiny kortizolu pri chronickom strese môžu súvisieť s impulzívnym stravovaním a nutkavým prejedaním.
Psychologické faktory:
- Znížené sebavedomie môže viesť k neustálej potrebe „vylepšovať sa“ pričom v tomto kontexte sa jedlo stáva mechanizmom na zvládanie vlastnej nespokojnosti. Prejedanie sa poskytuje krátkodobé uvoľnenie napätia, no po ňom prichádza pocit viny a hanby, ktorý vedie k potrebe kompenzačného správania. Tento cyklus prehlbuje negatívny sebaobraz.
- Ľudia s bulímiou môžu prežívať časté emocionálne výkyvy, môžu byť veľmi citliví na kritiku, môžu mať problém so spracovaním stresu, alebo zvládaním emócií. Časté sú pocity podráždenia a intenzívne pocity hnevu, ktoré vedú k prudkým výbuchom hnevu.
Sociálne faktory:
- V tomto kontexte je dôležité zamerať sa na rodinné prostredie, pretože môže významne ovplyvniť vznik a priebeh bulímie. V rodine sa formuje prvotný postoj k jedlu, telu a sebahodnoteniu.
- Okrem postoja k jedlu môže byť rizikovým faktorom rodinná dynamika, teda ak rodina vyžaduje dokonalosť a kladie vysoké nároky na výkon, pričom chyby a neúspechy sú neakceptovateľné, tak dieťa môže hľadať spôsob ako si udržať pocit kontroly nad sebou samým a jedlo sa môže stať nástrojom na zvládanie emócií.
- Dôležitým faktorom je aj emocionálna podpora. Ak rodina poskytuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sú všetky emócie akceptovateľné a riešia sa konštruktívnym spôsobom, tak riziko bulímie sa môže znížiť.
- Vplyv médií a spoločenský tlak na ideál štíhlej postavy sú tiež významnými spúšťačmi.
Prečo je tak ťažké liečiť poruchy príjmu potravy? - Anees Bahji
Príznaky a varovné signály bulímie
Pri mentálnej bulímii, rovnako ako pri iných diagnózach na spektre porúch príjmu potravy, je sebahodnota úzko previazaná so schopnosťou kontrolovať svoju hmotnosť a stravu. Prítomný je pocit nedostatočnosti, menejcennosti až negatívneho vzťahu k samému sebe a zameranie na postavu a hmotnosť.
Fyzické príznaky:
- Výkyvy hmotnosti - nemusia byť vždy viditeľné.
- Problémy s trávením - zápchy, nadúvanie, bolesť žalúdka.
- Poškodenie zubov a ďasien (žalúdočné kyseliny pri zvracaní poškodzujú zubnú sklovinu).
- Únava.
- Nepravidelná menštruácia alebo jej vymiznutie - spolu s tým hormonálna nerovnováha.
- Oslabené kosti.
- Slabšia imunita.
- Gastrointestinálne problémy (napr. kyslý reflux).
- Dehydratácia.
- Svalová slabosť.
- Mdloby.
- Krvavé oči.
- Opuchnuté líca alebo čeľusť.
- Opuch rúk a nôh.
- Vredy, jazvy, škrabance alebo mozole na kĺboch alebo rukách (Russellove značky).
Psychické a behaviorálne príznaky:
- Výkyvy nálad.
- Prílišná sebakritika.
- Strata kontroly.
- Sociálna izolácia.
- Nervozita.
- Depresia.
- Dlhodobý stres.
- Pocit hanby za jedenie.
- Intenzívny strach z priberania.
- Neustále zaoberanie sa jedlom, rátanie kalórií.
- Nadmerné cvičenie.
- Časté vyhľadávanie toalety (s cieľom vyvrátiť potravu).
- Vyhýbanie sa jedeniu s ostatnými.
- Náhle miznutie väčšieho množstva jedla.
- Používanie preháňadiel alebo diuretík.
- Správanie je poznačené tajnosťami, vyhnutím sa rozhovorom.
- Cvičenie neprináša radosť z pohybu, ale trest za to, čo zjedol.
- Neustála nespokojnosť s postavou, sťažovanie sa na svoj výzor.
- Striedanie silných emócií, od viny, hanby až po depresívne stavy.
- Používanie výrazne negatívnych výrokov na svoj zovňajšok.
- Neustále sa porovnávanie s druhými ľuďmi.
Následky bulímie na fyzické a duševné zdravie
Človek trpiaci bulímiou nezdravými kompenzačnými mechanizmami nielen nesplní svoj cieľ (schudnúť), ale naopak - vážne si nimi ubližuje. Bulímia môže viesť k rozvratu metabolizmu pre nedostatočný príjem živín. Hladovanie a vracanie môžu vyústiť do dehydratácie, pacienti mávajú nižšiu hladinu minerálov a stopových prvkov.
Fyzické následky:
- Podráždenie až zápal pažeráka.
- Poškodenie žalúdka.
- Zápcha a tráviace problémy.
- Srdcovo-cievne problémy (nízky krvný tlak, srdcová arytmia).
- Narušenie hormonálneho systému a reprodukčného zdravia (poruchy menštruačného cyklu).
- Chronická únava.
- Problémy so sústredením a pamäťou.
- Strata svalovej hmoty.
- Poškodenie zubov (erózia zubnej skloviny), problémy s ďasnami.
- Problémy s imunitným systémom.
- Kožné problémy.
- Rednutie kostí (osteoporóza).
- U mužov poruchy potencie.
- V krajnom prípade zlyhanie obličiek, prasknutie pažeráka, poškodenie mozgu alebo k zástave srdca.
Duševné následky:
- Úzkostné poruchy.
- Depresia, pocity prázdnoty, strata radosti zo života.
- Strata kontroly, emocionálna labilita, neschopnosť regulovať emócie.
- Sebapoškodzovanie.
- Poruchy spánku.
- Narušenie vzťahu so sebou, sebakritika, pocit viny.
- Problémy s komunikáciou, konflikty v rodine, pocit nepochopenia až sociálna izolácia.
Liečba bulímie a možnosti pomoci
Liečba bulímie je komplexná a vyžaduje kombináciu psychoterapeutickej, medicínskej a nutričnej starostlivosti. Nejde len o odstránenie symptómov bulímie, ale o liečenie príčin, ktoré sú pod povrchom choroby. Nesmierne dôležitá je sociálna opora najbližších, trpezlivosť a vlastné vnútorné nastavenie potrebné pre začatie liečby.
Na začiatku liečby je diagnostické vyšetrenie u obvodného lekára, ktorý odporučí spoluprácu s ďalšími odborníkmi (klinický psychológ, psychoterapeut, psychiater, nutričný terapeut, dietológ, kardiológ...).
Liečebné metódy:
- Farmakoterapia: Zameraná na stabilizáciu psychického stavu, napríklad antidepresíva (SSRI) na zvládanie úzkosti a depresie.
- Psychoterapia: Štruktúrované terapie, so zameraním na znovunavrátenie kontroly nad vlastným stravovaním a prácu so sebaprijatím. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je obzvlášť účinná.
- Nutričná terapia: Zameraná na obnovu zdravého vzťahu k jedlu a zabezpečenie dostatočného príjmu živín.
- Podporné skupiny: Svojpomocné skupiny, kde si ľudia môžu vymieňať skúsenosti a podporovať sa navzájom.
Ak sa u vašich detí alebo u vás vyskytuje časté prejedanie sa s následným zvracaním, časté užívanie laxatív a diuretík, výkyvy v hmotnosti a sebaovládaní, problémy so zubami a ďasnami, nepravidelné menštruačné obdobia, zápcha, kyslý reflux, dehydratácia, svalová slabosť, mdloby, nervozita, depresia, dlhodobý stres, pocit hanby za jedenie, intenzívny strach z priberania, krvavé oči, opuchnuté líca alebo čeľusť, opuch rúk a nôh, vredy, jazvy, škrabance alebo mozole na kĺboch alebo rukách, mali by ste navštíviť odborného lekára - psychiatra, ktorý určí dôvod bulímie a spôsob jej liečby.
Včasná prevencia by sa mala začať v detskom veku. V domácnosti sa treba vyhýbať diskusiám o hmotnosti a komentovaniu postáv detí. Namiesto toho je dobré viesť ich k zdravému stravovaniu a dostatku pohybu.
Pri liečbe bulímie je sociálna opora veľmi dôležitým faktorom. Rodina a priatelia môžu podporiť osobu trpiacu bulímiou osobným kontaktom, trávením spoločného času. Vyhnite sa komentovaniu postavy prípadne stravovacích návykov. V komunikácií sa vyhnite vzbudzovaniu viny, namiesto toho skúste empaticky reagovať.
Prečo je tak ťažké liečiť poruchy príjmu potravy? - Anees Bahji
Z bulímie sa vyliečiť dá. Cesta za uzdravením je náročná, no v mnohých prípadoch môže zachrániť život. Ak vy alebo niekto, na koho vám záleží, pociťujete príznaky bulímie, nebojte sa vyhľadať pomoc.