Divadelné umenie má na Slovensku bohatú tradíciu, a to nielen v profesionálnych divadlách, ale aj v ochotníckych súboroch, ktoré sú často dôležitou súčasťou kultúrneho života v menších mestách a obciach. Jedným z takýchto súborov je aj Divadelný súbor v Ružomberku, konkrétne Divadelný Ochotnícky Súbor Máj Černová, ktorý s úspechom uviedol satirickú tragikomédiu Ivana Stodolu "Čaj u pána senátora".
"Čaj u pána senátora" - Stodolova satirická tragikomédia
Klasická slovenská satirická veselohra "Čaj u pána senátora" vznikla pred storočím v časoch mladej demokracie. Ivan Stodola si vzal „na paškál“ všetkých tých, ktorí sa cítili „povolaní“ vstúpiť do politiky, no zlyhávali intelektuálne i morálne. V dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, kedy bola hra napísaná, zobrazovala vtedajšie politické a spoločenské praktiky politikov z rodiacej sa demokracie v samostatných dejinách prvej Československej republiky. K politike sa vtedy mohol dostať nejeden obyčajný človek, taktiež ľudia s pochybným spoločenským vystupovaním, s extrémnymi názormi, s jasným kariérnym smerom, s ovplyvniteľným politickým hlasom, tí, ktorí sotva bojovali za ľudí, či „ochrancovia“ slovenského národa.
Všetci sa vtedy tvárili ako solidárni ľudia, vyhlasovali, že sú jedna rodina, stopercentní demokrati, a že si naše Slovensko zobrať nedajú. Hra Ivana Stodolu zachytáva prvopočiatky demokracie na Slovensku a reaguje na spoločenský pohyb tej doby - rozširovanie politickej scény a snahu nových politických strán o získanie členov, najmä z radov malých živnostníkov, ktorí o politike nemali veľkú predstavu. Napriek takmer storočnej histórii má hra stále čo povedať a ponúka aktuálny pohľad na politickú scénu.
Hlavné postavy a dej
Hlavnou postavou je Baltazár Slivka, predajca rakiev, ktorý nechcel mať nič spoločné s politikou. Jeho žena ho však stále tlačí k "lepšej spoločnej budúcnosti". Slivka nemá žiadne politické ambície, no raz sa náhodou dostane na tajné stretnutie, na ktorom si spomedzi štyroch účastníkov vyberú kandidáta za ich stranu pre voľby. Baltazár sa však nevie pohybovať vo vyššej spoločnosti, preto spolu so ženou absolvujú kurz, kde sa učia, ako správne sedieť pri stole či komunikovať, aby zapadli medzi smotánku. Procesom spoločenskej premeny ich sprevádza profesor ruského pôvodu Lopuškin, ktorého si zahral Ján Gallovič. Hra poukazuje na neduhy v správaní politických predstaviteľov, ktoré nepatria do vyspelej spoločnosti, a zároveň vyzýva k zamysleniu nad tým, či sa tieto javy vyskytujú aj v súčasnosti.
Divadelný Ochotnícky Súbor Máj Černová
Divadelné ochotníctvo v Černovej má dlhoročnú tradíciu, ktorá prešla viacerými štrukturálnymi zmenami od roku 1905. Posledná významná zmena nastala 26. júna 2009, kedy vzniklo Občianske združenie Divadelného Ochotníckeho Súboru Máj Černová (DOS Máj Černová).
Súbor Máj Černová sa aktívne zapája do kultúrneho života a pravidelne uvádza nové inscenácie, ako aj reprízy úspešných hier. Medzi ne patrí aj satirická tragikomédia Ivana Stodolu "Čaj u pána senátora". Premiéru divadelnej hry "Čaj u pána senátora" uviedol Divadelný súbor Máj Černová v réžii Milana Kmeťa.
Divadlo, hudobný virtuóz a moderátorka v jednej relácii – Vajda, Kováč a Husovská | Neskoro večer 🌃
Aktivity súboru
Divadelný súbor Máj Černová je známy svojou bohatou repertoárovou ponukou a organizáciou rôznych kultúrnych podujatí. Medzi pravidelné aktivity patria:
- Premiéry nových hier: Súbor uvádza nové inscenácie rôznych žánrov, od frašiek a komédií po vážnejšie dramatické diela. Medzi nedávne premiéry patria napríklad "Zázrak sv. Antona", "Žinčica kontra Infarkt", "Strašidlo", "A zasa preskakujem kaluže", "Herecká krv alebo ten náš ľud spevavý" a samozrejme, "Čaj u pána senátora".
- Reprízy: Súbor pravidelne uvádza reprízy úspešných predstavení, čím umožňuje divákom znova si vychutnať obľúbené hry.
- Hosťovania: Divadelný súbor Máj Černová sa zúčastňuje aj na hosťovaniach v iných mestách a obciach, čím rozširuje svoje publikum.
- Spoločenské podujatia: Súbor organizuje aj tradičné podujatia ako "Divadelný guláš", "Ondrejovský večierok" či "Mikuláš pod stromčekom", ktoré sú príležitosťou na stretnutie členov a priaznivcov divadla.
- Účasť na významných udalostiach: Súbor sa aktívne zapája do kultúrnych programov venovaných významným osobnostiam či udalostiam, ako napríklad slávnosti venované odkazu Vendelína Javorku alebo program dní Andreja Hlinku.
- Zapojenie do projektov: Súbor sa snaží získať grantové prostriedky na rozvoj svojej činnosti, napríklad prostredníctvom projektov ako "Zlepšenie prostredia v mojom prostredí". V rámci príprav na 105. výročie založenia divadelného združenia sa uskutočnilo stretnutie členov Rady Občianskeho Združenia a bola požiadaná o dotáciu mesto Ružomberok a vypracovaný projekt pod názvom na Dôstojnú prípravu 105.
Rada združenia
V roku 2009 bola zvolená nová rada združenia na obdobie štyroch rokov v zložení:
| Funkcia | Meno a priezvisko |
|---|---|
| Predseda | Richard Buroš |
| Pokladník | Natália Nováková |
| Člen | Tomáš Bačkor |
| Člen | Robert Urban |
| Člen | Andrea Habová |
| Revízor | Eva Jančiová |
Významné osobnosti ochotníckeho divadla v Ružomberku
K ochotníckym hercom, ktorí pôsobili v regióne, patrí viacero významných mien. Medzi významné osobnosti, ktoré sa venovali divadlu, patril aj Berco Augustíny st., ochotnícky herec, ktorý v Slovenskom spevokole vytvoril v rokoch 1897 - 1926 vyše päťdesiat postáv. Bol hercom výrazného gesta a mimiky a svojou realistickou zobrazovacou metódou sa popri bežnom komediálnom repertoári najlepšie uplatňoval v hrách domácich autorov. Jeho syn, Berco Augustíny ml., sa tiež venoval ochotníckemu divadlu a na javisku Slovenského spevokolu vytvoril po roku 1906 niekoľko detských úloh a do roku 1951 aj 78 zväčša výrazných kreácií. Spočiatku sa osvedčil v úlohách mladých bonvivánov, no herecké nadanie naplno rozvinul najmä v 30. rokoch vo veľkých charakterových úlohách svetového repertoáru.
Eduard Bulla bol úradník, ktorý bol od roku 1941 členom hereckého súboru Slovenského spevokolu, ale stal sa aj činohernou oporou v inscenáciách režiséra Františka Kudláča. Uplatnil sa v komickom žánri, no prejavil i zmysel pre karikatúru. K ochotníckym hercom patril aj Andrej Dudáš, ktorý pôsobil v Slovenskom spevokole, v ktorom v rokoch 1937 - 1948 vytvoril šestnásť postáv. Belo Gallo sa vyučil za mäsiara a neskôr si v Martine otvoril mäsiarstvo a údenárstvo. Pôsobil vo viacerých ochotníckych krúžkoch, najmä v Slovenskom spevokole, na javisku ktorého v rokoch 1928 - 1948 vytvoril okolo päťdesiat postáv.
Jeho manželka, Mária Gallová, sa od mladosti venovala ochotníckemu divadlu a hrávala vo viacerých ochotníckych krúžkoch. Ťažisko jej práce spočíva v Slovenskom spevokole, v ktorom v rokoch 1928 - 1951 vytvorila vyše dvadsať postáv, medzi inými aj titulné úlohy. Jozef Gašparík sa v Martine okamžite zapojil do spolkovej práce ako jeden z najaktívnejších členov divadelného súboru Slovenského spevokolu, v ktorom vytvoril vyše 150 postáv. Andrej Halaša sa stal hlavným organizátorom Slovenského spevokolu. Režijne naštudoval vyše 300 divadelných inscenácií, asi v 170 sám hral a neraz vykonával funkciu šepkára, kulisára či aranžéra.
Divadlo Zrakáč a "Čaj u pána senátora"
V roku 2010 založil režisér Jozef Pražmári, ktorý tiež prišiel o podstatnú časť zraku, Divadlo Zrakáč. Divadlo Zrakáč tvorí skupina nevidiacich, slabozrakých a vidiacich hercov. Od svojho vzniku súbor naštudoval 8 inscenácií, reprezentoval Slovensko na medzinárodnom festivale v Záhrebe a získal Novinársku cenu s podcastom Zracast. "Čaj u pána senátora" je pre Divadlo Zrakáč už druhou inscenáciou, ktorú mohli predviesť na doskách štátneho divadla v Bratislave. Prvou inscenáciou bolo predstavenie "Ste medzi nami".
Prácu ochotníckych hercov po predstavení pochvaľovala aj herecká diva Emília Vášáryová: „Klobúk dole pred profesionalitou hercov." Človek zo začiatku ani nespozoruje, že na javisku stoja nevidiaci herci. Pohybujú sa po ňom sebavedome, ako keby naozaj videli. Na scéne ani nevidieť rozdiel, kto vidí a kto nie. Pohyb na javisku im uľahčuje kobercový pás, vďaka ktorému vedia nevidiaci umelci, kde sa končí pódium a ďalej už nemôžu ísť. Herci z Divadla Zrakáč boli výborne zohratí. Niektorí pôsobia spolu už dlhšiu dobu, iní sa pridali len tento rok. Keďže ide o amatérske divadlo, členov súboru živia pracovne rôzne povolania. Na scéne sa predstavujú učiteľ dejepisu, masér či absolventka muzikológie. Všetkých spája spoločná záľuba k múzickému umeniu.
tags: #divadelny #subor #ruzomberok #caj #u #pana