Dlhá štipľavá paprika je fascinujúca rastlina s bohatou históriou, rozmanitými odrodami a prekvapivými liečivými vlastnosťami. Jej pôvod siaha do Strednej a Južnej Ameriky a do Európy sa dostala po objavení Ameriky Krištofom Kolumbusom v roku 1494. Písomnosti z tohto obdobia uvádzajú, že Kolumbus priniesol na náš svetadiel ešte štipľavejšie korenie ako kaukazské. V 18. a 19. storočí sa paprika stala rozšíreným korením a začala sa pestovať na poliach, čím sa čoskoro stala veľkoobchodným tovarom.
Botanicky je paprika ovocím - klasifikovaná ako bobuľa - no bežne sa používa ako zeleninová prísada alebo príloha. Patrí do rodu Capsicum annuum z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Rozdeľuje sa na sladké (alebo mierne štipľavé) papriky a štipľavé chilli papriky. Jej plody, šešule, sú spočiatku zelené a neskôr sa zafarbia do červena, žlta alebo oranžova.
Látka zodpovedná za štipľavosť: Kapsaicín
Pocit štipľavosti a liečebné účinky chilli paprík vychádzajú z látky obsiahnutej v ich plodoch - kapsaicínu. Tento alkaloid, konkrétne kapsaicinoid, je primárne prítomný v rode Capsicum. Kapsaicín je kryštalická, bezfarebná a bez zápachu látka, ktorá je rozpustná v alkohole, olejoch a tukoch. Prvýkrát bol izolovaný z pálivých paprík kryštalizáciou v roku 1876. Jeho približná štruktúra bola objasnená v roku 1923 a synteticky sa podaril pripraviť už v roku 1930.
Kapsaicín má vysokú biodostupnosť, až okolo 90-94%, čo znamená, že sa efektívne a rýchlo absorbuje v koži aj vo vnútorných orgánoch. Maximálna koncentrácia kapsaicínu v krvi bola zistená po 1 hodine od podania. Vedecký výskum odhalil receptor kapsaicínu v membráne buniek, ktorý má funkciu prenášača iónov a látok. Táto znalosť štruktúry receptora otvára možnosti pre vývoj nových látok na tlmenie bolesti v medicíne.
Obsah kapsaicínu je hlavný parameter, ktorý určuje aj komerčnú kvalitu paprík. Látky kapsaicín a dihydrokapsaicín sú najdôležitejšie kapsaicinoidy, ktoré sa nachádzajú v chilli papričkách.
Scovilleho stupnica pálivosti
Štipľavosť (pálivosť) paprík sa meria v jednotkách Scovilleho pálivosti (Scoville Heat Units, SHU). Princíp je založený na riedení extraktu z paprík vodou, kým sa nestratí pocit pálivosti. Napríklad, ak má paprika hodnotu 300 SHU, treba jej extrakt nariediť 300-krát väčším objemom vody, aby sa stratila štipľavosť. Pre porovnanie, odroda kápia má 0 SHU, jalapeňos má 3 000-6 000 SHU, habaneros 300 000 SHU a čistý kapsaicín dosahuje 16 000 000 SHU.
Liečebné využitie chilli paprík
Kapsaicín má vedecky potvrdené využitie ako stimulant trávenia a prostriedok na znižovanie bolesti.
Zažívacie problémy
Štipľavá paprika má na trávenie dva rôzne účinky. Prvým účinkom je podpora tvorby slín a žalúdočných štiav, ktoré obsahujú enzýmy a kyseliny potrebné na rozklad potravín. Napriek rozšíreným mýtom, že silne štipľavé jedlá poškodzujú žalúdok, opak je pravdou. Štúdia publikovaná v Journal of American Medical Association nezaznamenala žiadnu zmenu v stave žalúdočnej sliznice u dobrovoľníkov po konzumácii silne okorenených jedál. Štipľavá paprika dokonca inhibuje rast baktérie Helicobacter pylori, ktorá je hlavnou príčinou tvorby žalúdočného vredu, a pôsobí aj na mnoho ďalších baktérií. Malé dávky kapsaicínu môžu paradoxne pomáhať v liečbe žalúdočného vredu.
Úľava od bolesti
Po stáročia bylinkári odporúčali vtierať štipľavú papriku do kože pri bolestiach svalov alebo kĺbov. Vedci nedávno zistili, že štipľavá paprika má aj sama o sebe schopnosť poskytovať úľavu od niektorých druhov chronickej bolesti. Kapsaicín ovplyvňuje činnosť fosfóru v nervových zakončeniach, ktoré vysielajú signály bolesti do mozgu. Z tohto dôvodu sa kapsaicín používa pri liečbe rôznych bolestivých stavov:
- Osteoartritída: Klinické štúdie ukázali, že prípravky s kapsaicínom aplikované na stuhnuté boľavé kĺby štyrikrát denne priniesli úľavu ľuďom s osteoartritídou.
- Fibromyalgia: Pacienti s fibromyalgiou, ktorá je charakteristická bolesťou vo svaloch a precitlivenosťou, zaznamenali úľavu po vtieraní kapsaicínového prípravku do boľavých svalov.
- Lupienka: U ľudí so svrbiacou lupienkou sa preukázala účinnosť kapsaicínovej masti na zmiernenie svrbenia.
- Postherpetická neuralgia: Kapsaicín je výborným a zatiaľ najúčinnejším prostriedkom pri tomto veľmi bolestivom ochorení spôsobenom pásovým oparom (Herpes zoster), najmä u starších ľudí.
- Diabetická neuropatia: U cukrovkárov, ktorí trpia bolesťami v ramenách, rukách, nohách a iných častiach tela, prinieslo potieranie boľavých miest kapsaicínovým prípravkom úľavu.
- Histamínová cefalalgia: Kapsaicín prináša úľavu od tejto silnej bolesti jednej polovice hlavy. Štúdie ukázali, že nanášanie kapsaicínového prípravku do nosnej dierky na bolesťou postihnuté časti hlavy znižuje bolesti a záchvaty.
Okrem medicínskeho využitia je kapsaicín aj účinnou zložkou mnohých sprejov využívaných k sebaobrane, známych ako korenisté spreje.
Silná, prírodná úľava od bolesti - kajenský balzam
Vitamíny a minerály v paprike
Paprika je zázračná zelenina, ktorá nielen dodáva chuť jedlám, ale poskytuje aj množstvo potrebných živín. Všetky druhy papriky obsahujú vitamíny A, C a K, pričom najbohatšou na vitamíny je červená paprika. Rovnako sú významným zdrojom minerálov, ako je napríklad draslík, horčík, fosfor a vápnik.
- Červené papriky: Sú dôležitým zdrojom vitamínu A (karotén) a C, ktoré chránia pleť pred predčasným starnutím a vznikom vrások. Ako jediná obsahuje rutín, látku chrániacu cievy pred kôrnatením.
- Žltá paprika: Vďaka vysokému obsahu vitamínu E a antioxidantov zeaxantín a luteín je významnou ochranou očí pred rizikom vzniku šedého zákalu.
100 g čerstvých pálivých paprík s obsahom vody 89 % obsahuje aj množstvo ďalších prospešných látok, ako je napríklad vláknina (2 g), vitamín C (viac ako v 90 % potravín), vitamín A (viac ako v 80 % potravín), vitamín B6 (viac ako v 76 % potravín), draslík (K+) s obsahom 320 mg (viac ako v 68 % potravín), vápnik (Ca2+) 14 mg a železo (Fe2+) 1 mg. Glykemický index je 45. V sušenej alebo mletej forme, známej ako kajenské korenie, medzi minerálnymi látkami výrazne dominuje draslík (K+) s hodnotou 2000 mg/100 g sušiny.
Odrody dlhých štipľavých paprík
Existuje mnoho odrôd paprík, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, farbou a štipľavosťou. S odrodami čili papričiek sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Tu sú niektoré obľúbené druhy dlhých rovných štipľavých paprík a ďalšie zaujímavé odrody:
PCR (Paprika Cecei Rýchlená)
- Klasická obľúbená odroda vhodná na rýchlenie aj poľné pestovanie.
- Plody sú dlhé, rovné alebo kosákovite prehnuté, tenkostenné, žltozelené v technickej zrelosti a červené v botanickej.
- Sú aromatické a mierne pálivé (do 700 SHU), šťavnaté.
- Určená pre zber v technickej zrelosti a používaná predovšetkým na priamy konzum.
- Citlivo reaguje na zhoršené podmienky, najmä pokles teplôt.
- Vegetačná doba do prvého zberu v technickej zrelosti je 129 dní.
- Zo 100 m² možno zožať 350 - 370 kg strukov v technickej zrelosti.
GARAM
- Vysoký úrodový potenciál, vyžaduje intenzívne pestovateľské podmienky.
- Plody sú predĺženého kužeľovitého tvaru, previslé, mimoriadne veľké, mierne pálivé a dobrej chuti.
- V trhovej (zberovej) zrelosti sú svetlo zelené, v botanickej (semennej) zrelosti červené.
Baranie rohy
- Poľná poloskorá odroda.
- Plody sú štipľavé, 18-22 cm dlhé, vynikajúce pre prípravu pikantných zeleninových zmesí a vhodné na konzervárenské spracovanie.
Ďalšie zaujímavé odrody
- Feferónka: Ovisnuté plody, krátke stonky, štipľavá feferónka. Krík je vysoký 35-45 cm. Papričky majú priemer 3-4 cm a sú tvaru sploštenej gule. Ako dozreté sú tmavočervené a vážia 4-7 g. Odoláva vírusovým ochoreniam. Plody sú tvrdé, dobre znášajú skladovanie. Vhodná na ochucovanie aj navliekanie.
- Jabĺčková: Skorá poľná odroda. Plody sú hrubostenné, hladké a štipľavé, určené na konzervárenské spracovanie celých plodov.
- Chili ETNA (ozdobná): Rastliny sú 40 cm vysoké, vhodné predovšetkým na pestovanie v črepníku. Plody sú 3 - 4 cm dlhé, v zrelosti červené a veľmi štipľavé. Odolná voči chorobám.
- Chili Damián: Chilli, veľmi ostré. Vyžaduje dostatočnú zásobu živín v pôde a teplo. Dobre reaguje na kvapkové zavlažovanie. Zberáme až do prvých mrazov.
- Habanero Red: Rastliny dorastajú do výšky 50-100 cm a plodia veľké množstvo čili papričiek. Tie sú až 5 cm dlhé a dozrievajú do jasne červenej farby. Odroda patrí k vysoko pálivým (150 000 - 325 000 SHU) a je obľúbená najmä v Mexiku, Karibiku a Južnej Amerike.
- Stálerastúca odroda s plodmi svetlozelenej farby: Dlhé, špicaté, štipľavé, úzke, visiace, s hmotnosťou 20-25 g. Pre dobré oplodnenie je táto odroda vhodná na zimné a skoré jarné rýchlenie, ale aj na poľné pestovanie. Má silný rast.
- Indeterminovaná, rýchlorastúca odroda: Nie je citlivá na nedostatok slnka. Plody sú špicaté, dlhé, svetlozelené a intenzívne štipľavé, visiace a vážia 40-50 g. Je rezistentná voči novým rasám tabakovej mozaiky (Tm2).
- Visiaca, štipľavá odroda: Konce má tupé, dlhá je cca 10-12 cm. Po dozretí je žiarivo červená, je odolná proti chorobám.
Tu je prehľad vybraných odrôd paprík s ich základnými charakteristikami:
| Odroda | Typ plodov | Štipľavosť | Vhodnosť |
|---|---|---|---|
| PCR | Dlhé, rovné alebo prehnuté | Mierne pálivé | Rýchlenie, poľné pestovanie, priamy konzum |
| Sladká koreninová | Stojaté | Sladká | Poľné pestovanie |
| Feferónka | Plocho guľaté | Štipľavá | Poľné pestovanie |
| Paprika Kozí roh Harvey | Úzke, hladké, dvojkomorové | Mierne pálivá (10 000-30 000 SHU) | Skorá |
| Paprika chilli - Habanero Red | Kužeľovité | Veľmi pálivá | Pestovanie v nádobách |
| Paprika zeleninová PCR | Kužeľovité | Pikantná, aromatická | Poľné pestovanie, rýchlenie |
| Paprika chilli Rosso | Úzko trojuholníkové (10-12 cm) | Extrémne pálivá | Neskorá, okrasná |
| Paprika ročná - štipľavá KILIÁN | Tenké, stredne dlhé | Štipľavá | Pole, fóliovníky, skleníky |
| Paprika HABANERO | Veľké (4-6 cm) | Extrémne pálivá (200 000 - 300 000 SHU) | - |
| Paprika poľná jabl. pikantná - Alma | Jablkovité (cca 5 cm dĺžka, 6,5-7 cm šírka) | Pálivá | - |
Pestovanie dlhých štipľavých paprík
Paprika je pestovateľsky vysoko náročná plodina, ktorá je vhodná do poľných podmienok najteplejších oblastí južného Slovenska a južnej Moravy. V ostatných oblastiach vyžaduje pestovanie v krytých alebo chránených priestoroch, ako sú skleníky alebo fóliovníky.
Výsev a výsadba
- Pre poľné pestovanie vysievame v krytých priestoroch v prvej polovici marca.
- Pre dobré vzchádzanie je potrebné zaistiť minimálne teploty 20 - 22 °C aj v nočných hodinách.
- Na vonkajšie stanovište vysádzame po 15. máji, keď už nehrozia ranné mrazy a nočné teploty sú spoľahlivo aspoň 12 °C.
- Mladé rastliny papriky, buď vypestované zo semien alebo novo zakúpené, sa musia uchovávať vo vnútri v teple, zvyčajne aspoň do konca mája.
- Pred výsadbou vonku rastliny na niekoľko týždňov opatrne otužujte, aby sa aklimatizovali na vonkajšie podmienky.
- Papriky sa vysádzajú v rozostupoch okolo 40 - 60 cm, podľa vzrastu odrody. Kompaktné odrody môžu byť od seba vzdialené 30 cm.
- Ak ich budete vysádzať vonku, je najlepšie zvoliť si odrodu s menšími plodmi, pretože väčšie plody rastú a dozrievajú dlhšie.
- Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách.
Silná, prírodná úľava od bolesti - kajenský balzam
Pôda a stanovisko
- Najvhodnejšie sú záhrevné, humózne a dostatočne vododržné pôdy, ideálne hlinito-piesčitá, humózna a prevzdušnená pôda.
- Paprika potrebuje slnečné stanovisko.
- Pred presadením sadeníc si pripravte pôdu a primiešajte do nej v miernom množstve dobre prehnitý hnoj v množstve 5,4 kg na meter štvorcový. Vyhnite sa používaniu čerstvého hnoja alebo jeho veľkého množstva, pretože to môže viesť k bujnému rastu listov na úkor plodov.
- Potom pôdu niekoľko týždňov pred výsadbou zohrejte plastovým mulčom alebo zvončekmi. Čierny plastový mulč ohrieva pôdu, šetrí vodu, pomáha regulovať burinu a umožňuje skoršiu výsadbu a zrelosť, najmä pri priesadách.
Zálievka a hnojenie
- Veľmi dôležitá je závlaha. Papriky treba pravidelne zalievať tak, aby bol substrát stále mierne vlhký, nie premokrený.
- Zvlášť keď sa tvoria plody, potrebuje rastlina naozaj dostatok vlahy, aby boli veľké a šťavnaté a nezasychali im špičky.
- Papriky v skleníku či pestované v nádobách je najlepšie zalievať denne. V teplejších dňoch vykonávame zálievku v ranných hodinách.
- V období dozrievania plodov je vhodné zálievku obmedziť, aby sa zvýšila pálivosť papričiek a predišlo sa ich popraskaniu.
- Pre výživu rastliny je dôležité, aby bol dostatočne rozvinutý koreňový systém. Môžete využiť mykorhízu, čo je pestovateľská technika, ktorá využíva symbiotický vzťah medzi rastlinou a hubami, ktoré zvyšujú priepustnosť výživných látok smerom k rastline.
- Každú rastlinu ošetrite 1/4 polievkovou lyžicou hnojivom 4 a 8 týždňov po presadení. Umiestnite hnojivo 15 cm na stranu rastliny a zavlažujte ho do pôdy.
Podpora a ošetrenie
- Nezabudnite na oporu. Papriky, s výnimkou kríkovitých malých odrôd, ju potrebujú. Plody sú ťažké a rastliny by sa pod ich ťarchou mohli zlomiť. Vyviazanie k opore tiež drží plody vyššie nad zemou, čo je účinnou prevenciou hniloby aj ožierania slimákmi.
- Keď sú rastliny vysoké asi 20-30 cm, zaštipnite im špičky na hlavnej stonke, aby ste podporili tvorbu bočných výhonkov, ktoré by mali viesť k väčšiemu množstvu plodov.
- Na vlhkú pôdu naneste aj mulč, ktorý pomôže udržať vlhkosť okolo koreňov.
Škodcovia a choroby
Paprika má len málo vážnych problémov so škodcami. Väčšine chorôb paprík sa dá predísť pestovaním odolných odrôd.
- Slimáky a slizniaky: Mladé rastliny papriky chráňte pred slimákmi a slizniakmi.
- Vošky: Živia sa šťavou, najmä izbových a skleníkových rastlín, čo následne spôsobuje nedostatočnú vitalitu a spomalený rast. Vylučujú tiež lepkavú látku (medovicu), ktorá umožňuje množenie sadzovitých plesní.
- Pleseň sivá: Spôsobená hubou Botrytis cinerea, je veľmi rozšírené ochorenie, ktoré spôsobuje jemné rozpadanie rastlinných pletív sprevádzané sivo hnedou plesňou.
- Hniloba kvetov: Tmavé škvrny na koncoch kvetov papriky sú alarmujúce, ale neznamenajú stratu úrody.
- Slnečný úpal zeleniny: Ak rastliny nevytvoria dostatočne veľký baldachýn na ochranu paprík, môžu sa spáliť od slnka a začnú pomerne rýchlo chátrať. Stojí za to pravidelne ich kontrolovať.
Zber
- V skleníku sa paprika môže zbierať od polovice leta do jesene. Vonku začnú rodiť neskôr, zvyčajne v auguste, a plodnosť končí skôr, keď teploty začnú koncom leta alebo začiatkom jesene klesať.
- Papriku zbierajte podľa potreby, keď sú plody pevné, bacuľaté a lesklé. Väčšina sladkej papriky dozrieva zo zelenej na červenú, ale niektoré odrody sa sfarbujú do žlta, oranžova alebo tmavo zelena. Dozrievaním sú plody sladšie.
- Papriky môžete zbierať v akejkoľvek farbe a štádiu zrelosti, ktoré uprednostňujete, ale pamätajte na to, že ponechanie plodov na rastline, aby úplne dozreli, bráni ďalšiemu vývoju plodov.
- Zozbierané papriky, ktoré práve začali meniť farbu, budú často pokračovať v dozrievaní, keď sa uchovávajú v teplej miestnosti až 3 dni.
- Na odrezanie papriky z rastlín použite záhradnícke nožnice alebo ostrý nôž, pričom nechajte prichytený krátky útržok stonky. Zozbierané papriky opláchnite vodou, osušte a potom uložte do chladničky. Aj keď najlepšie chutia čerstvo odtrhnuté, v chladničke vám vydržia niekoľko dní.
Bezpečnosť pri manipulácii so štipľavou paprikou
Kapsaicín, olejová zlúčenina, ktorá v pálivej paprike vytvára pálivosť, sa primárne koncentruje v žilách, rebrách a semenách. Citlivosť naň je rôzna. Buďte opatrní, kým nebudete vedieť, ako budete reagovať. Ak sa vám papriková šťava dostane do očí alebo nosa, okamžite ich vypláchnite studenou vodou. Po konzumácii môže byť pálivosť v ústach nepríjemná, preto na jej zmiernenie vypite mlieko alebo zjedzte jogurt. Pálenie rúk znamená, že kapsaicín prenikol do kože alebo sa usadil pod nechtami. Ponorením rúk do roztoku vody a bielidla v pomere 5:1 sa kapsaicín zmení na soľ. Nepoužívajte opäť utierky alebo uteráky, na ktorých môžu byť zvyšky čili papriky; vyperte ich, aby ste zabránili šíreniu kapsaicínu.
tags: #dlha #robna #stiplava #paprika