Zmrzlina a studená voda predstavujú pre domácnosti tovary, ktoré od pádu socializmu v našej krajine zdraželi najviac. Pokiaľ jeden kopček sladkej studenej pochúťky stál za socializmu 1 Kčs, dnes je to od 1,20 až do 2 eur. Cena zmrzliny v letných horúčavách pre celú rodinu tak dokáže v našich peňaženkách urobiť celkom dobrý prievan.
Ceny zmrzliny rastú najmä v poslednej dekáde spolu s rastom platov v krajine. Rast cien surovín potrebných na jej výrobu percentuálne je oveľa rýchlejší, ako predstavuje oficiálna miera inflácie na Slovensku. Časť spotrebiteľov namiesto drahej zmrzliny možno uprednostní kúpu nanuka v obchode, ktorý vyjde menej ako kopček zmrzliny. Na druhej strane vidno, že záujem zákazníkov o zmrzlinu v stánkoch so zmrzlinou a v cukrárňach vôbec neklesá.
Nanuky a zmrzliny, ktoré sme si vychutnávali za socializmu, sa však výrazne líšia od tých dnešných. Ktoré legendárne kúsky boli hitom nášho detstva? Kedy vlastne vznikli obľúbené socialistické zmrzlinové pochúťky a ako sa premenili do súčasnej podoby? Väčšina retro zmrzlín sa predáva aj dnes, často sú ale kvôli pribúdajúcim novinkám a zaujímavým príchutiam prehliadané.
Vzpomienky na léto v socialistickém Československu mají často chuť vanilky, kokosu nebo hutné smetany. Díky retro vlně se některé ze zmíněných nanuků objevují v obchodech stále, dokonce i s původními obaly. Zmrzlina Míša sa stále vyrába, už sedem desiatok rokov. „To je veľký kult,“ komentuje Martin Franc. Prvýkrát ľudia Míšu ochutnali v polovici 50. rokov, od začiatku 60.
Legendárne nanuky a zmrzliny socializmu
Zmrzlinový sortiment v Československu bol podriadený centrálnemu plánovaniu. Výroba sa sústredila do niekoľkých závodov a vďaka tomu sa rovnaké nanuky objavovali po celej republike.
Najznámejšie retro nanuky
- Míša: Zmrzlina menom Míša je českého pôvodu, na trh ju uviedla mliekareň Laktos v roku 1962. Vtedy mala zmrzlina na obale bieleho ľadového medveďa a bola zabalená do pergamenového papiera. Až na prelome 60. a 70. rokov získal Míša podobu, akú poznáme dodnes. Nanuk Míša uzrel svetlo sveta už v 50. rokoch 20. storočia v pražských Vysočanoch v továrni Laktos. Pôvodná verzia nemala polevu a ani drievko, jednalo sa o tvarohový kváder zabalený do papiera s kresbou bieleho medveďa. Cena jedného nanuku Míša sa pohybovala od 50 halierov do 1 Kčs za kus. Zásadnou zmenou prešiel nanuk Míša v roku 1962, kedy si zaslúžil polevu i drievko, navyše sa nanuk zväčšil z pôvodných 33 ml na 55 ml. Základom nanuku Míša je tvaroh a kakaová poleva - pôvodná receptúra stála na jednoduchých, dostupných surovinách.
- Táboráček: Zmrzlina menom Táboráček je jahodová dreň, ktorá bola vo svojej dobe nesmierne obľúbená. Bola ideálna pre každého, kto nemal v láske smotanové zmrzliny a alebo skrátka dával prednosť tým ovocným. Tenkrát by ste za ňu zaplatili 1,60 Kčs a zoženiete ju aj dnes.
- Eskymo: Vynikajúca zmrzlina Eskymo vznikla v roku 1921 v USA, kde ju vymyslel dánsky podnikateľ Christian Kent Nelson. Zmrzlinu si nechal patentoval pod názvom Eskimo Pie, teda Eskymácky koláč. V roku 1934 začal Eskymo vyrábať v Československu židovský podnikateľ Emil Probst, ktorý s ňou mal pomerne veľký úspech. Probst však bohužiaľ i s celou svojou rodinou skončil v koncentračnom tábore počas druhej svetovej vojny a firma bola po vojne skonfiškovaná vtedajším ministerstvom poľnohospodárstva. Obľúbený nanuk s kokosovou príchuťou a kakaovou polevou sa u nás začal vyrábať v roku 1934, kedy židovský pražský obchodník Emil Probst požiadal o povolenie živnosti na výrobu tejto zmrzliny. Jeho obchod bol násilne uzavretý o päť rokov neskôr, kedy bol deportovaný do Terezína.
- Ruská zmrzlina: Klasikou medzi zmrzlinami bola a stále je Ruská zmrzlina, ktorá má jemne krémovú chuť vďaka obsahu smotany a masla. Je známa svojim kvádrovým tvarom a oplatkami na každej strane zmrzliny. Jej pôvod siaha do 30. rokov 20. storočia, kedy sa začala vyrábať v Sovietskom zväze. Predtým sa ruská zmrzlina dovážala z Ruska, dnes už si ju v Českej republike vyrábame sami (a dokonca ju aj vyvážame). Jej zloženie je prísne hliadano. Musí obsahovať minimálne 8 % mliečneho tuku, rastlinný v nej nesmie byť obsiahnutý vôbec. Hutná a sladká, balená v oblátkovom sendviči, bývala symbolom luxusnejšej mrazenej pochúťky. Do Československa sa dovážala zo Sovietskeho zväzu. Krémový smotanový kváder mal na obale pôvodne „tajomný“ nápis v azbuke. Kto sa už azbuku naučil, vedel ho rozkódovať ako maroženoje, teda zmrzlina.
- Polárka: Zmrzlina Polárka, ktorá v sebe skrýva zamatovo jemný smotanový krém, vznikla v roku 1949 a firma Alimpex ju predáva dodnes. Svoje meno dostala po medvedici narodenej v roku 1943 v pražskej zoo, ktorá bola údajne iba druhým odchovaným mláďaťom v ČSR. Práve medvedica sa dostala aj do loga značky.
- Ledňáček: Vanilková zmrzlina s kakaovou polevou bola jednou z obľúbených stálic. Na bielom obale sa usmieval chlapec s korčuľami a hokejkou.
Spomienky na život za socializmu sú často spojené s nostalgiou, najmä pokiaľ ide o chute detstva. Medzi ikonické produkty patrili aj rôzne sladkosti a nápoje. Napríklad Salco, ktoré sa predávalo v konzervách a používalo sa na dochucovanie jedál, ale aj na priamu konzumáciu deťmi pre jeho sladkú chuť. V kelímkoch sa predávali smotanové krémy a obľúbené boli aj mrazené drene. Sirup s príchuťou čaju bol ďalším hitom, ktorý sa dal piť za studena aj zaliaty horúcou vodou, čím poskytoval okamžitý osviežujúci nápoj.
Letná a zimná zmes cukríkov v kovových dózach, ako aj žuvačky s farebnými obrázkami či tetovačkami, patrili k obľúbeným pochúťkam. Malinové nápoje v sklenených fľaškách a šumienky s Vitacitom, ktoré voňali a penili v pohári, dotvárali obraz sladkého sveta socializmu.
Porovnanie cien a životnej úrovne
Pri dnešnej hospodárskej kríze sa občas stretávame s názorom, že za socializmu bolo lepšie. Každá doba má svoje čaro, aj tá z čias socialistického Československa. Ale určite by som si vedel predstaviť ceny potravín a iných tovarov z tej doby v dobe dnešnej. A napríklad aj školstvo, či zdravotníctvo, alebo poľnohospodárstvo. Za socializmu, kam moje oko dovidelo, sa pestovali potraviny. Socialistický štát bral svojim občanom z hrubej mzdy 20 percent. Bezplatné školstvo od materskej až po vysokú školu. Študenti platili len internáty a stravy. Na tú dobu relatívne kvalitnú a cenovo každému dostupnú dopravnú sieť. Výška dôchodku bola 65 percent z dosiahnutej mzdy za posledných odpracovaných 5 rokov. Toto všetko ste dostali za odrobených 42,5 pracovných hodín týždenne (170 mesačne). Ak si zoberiete kalkulačku, ľahko si spočítate výšku životnej úrovne ľudí vtedy a teraz.
Ceny potravín a iných tovarov v roku 1960 pri plate cca 1350 Kčs boli nasledovné: Chlieb (1 kg): okolo 2,60 Kčs, Mlieko (1 liter): 2 Kčs, Maslo (1 kg): 16-18 Kčs, Cukor (1 kg): 7-8 Kčs, Vajcia (1 ks): 1 Kčs, Pivo (0,5 l): 2-3 Kčs, Cigarety (krabička): 8-10 Kčs, Benzín (1 liter): približne 2,10-2,20 Kčs, Cestovné v mestskej doprave: lístok na električku alebo autobus stál približne 1 Kčs, Nájomné za byt: záviselo od veľkosti a lokality, ale bežne sa pohybovalo okolo 100-300 Kčs mesačne.
Mal som byt na Panskej 2.kat - bez ústredného kúrenia, urobil som si etážové s plynovým prietokovým boilerom, kúpelňu a záchod z práčovne a za 2,5 izbový byt som platil 90 Sk. neskôr to zvýšili na 100. Plat som mal 1 125.- v čistom. Obed v robote stál 2,50, liter vína od 9.- do 27.- liter, sviečková s hovädzím a knedľou v Albánke kde dnes stojí Prior stal ca 5.-, pivo obyčajné 90 hal., desina 1,10, benzín 2,50, neskôr 4.-/liter atď. Ceny sa postupne zvyšovali, no aj platy.
Zmrzlina a studená voda predstavujú pre domácnosti tovary, ktoré od pádu socializmu v našej krajine zdraželi najviac. Tisíc litrov vody (jeden m³) stálo celé desaťročia iba 0,60 Kčs, pričom mzdy a platy v Československu postupne rástli. Lacnou vodou preto ľudia vo veľkom rozsahu plytvali napríklad tým, že ňou polievali záhrady. Dnes stojí dodávka pitnej vody domácnosti od 2,70 do 3,10 eura za m³, t. j. v prepočte na koruny až 150-násobne viac ako v minulom režime. V Česku je to v prepočte na eurá ešte viac, keďže tam stojí 1 m³ studenej vody bežne 5 až 6 eur. Dôvodom nižších cien u nás je prísna cenová regulácia zo strany štátu a odlišná vlastnícka štruktúra vodárenských spoločností. V ČR je distribúcia vody v zásade v súkromných rukách, čo logicky vedie k oveľa intenzívnejšej liberalizácii cien dodávok vody. Na druhej strane, vodárenské spoločnosti u nás pri súčasných cenách vody a čoraz vyšších prevádzkových nákladoch zas nemajú finančné rezervy na rekonštrukcie a rozvoj infraštruktúry.
Z pohľadu trhovej ekonomiky je zaujímavé i porovnanie cien niektorých služieb za socializmu a dnes. Počnúc cenami v kaderníctvach, kde pánsky strih stál 6 Kčs a dnes stojí aspoň 10 eur. Podobné je to aj s cestovným v MHD, kde základné cestovné stálo do roku 1990 iba 1 Kčs a dnes je to zväčša viac ako jedno euro. Viac eur ako kedysi československých korún pritom v súčasnosti zarába máloktorý zamestnanec.
Súčasnosť a retro v zmrzlinárstve
V Trenčíne sídli jedna z najlepších a najobľúbenejších zmrzlinární na Slovensku. Vyplýva to z hodnotení ľudí cez službu a aplikáciu Foursquare. Z 90 slovenských podnikov získala Oilá - Remeselná zmrzlina ôsme miesto.
„V Taliansku som objavila gelato artigianale, teda remeselnú zmrzlinu, a hneď som sa do nej zamilovala. Na Slovensku som zmrzlinu nejedla, lebo mi nechutila. Všetka bola na jedno kopyto a veľakrát príchuť nezodpovedala názvu. Manžela Slovensko lákalo. Na zmrzline si tu ale nevedel pochutiť ani on, tak sa rozhodol, že sem prinesie pravé talianske gelato. No a tak vznikla naša gelateria,“ povedala majiteľka Zuzana Boasso Dolinská.
V júni oslávila ich prevádzka piate narodeniny, ich cieľom je predávať zmrzlinu z pravého ovocia bez aróm a polovýrobkov. „Má prírodnú chuť a je bez pridaných farieb a aróm. Pistácie sú dovezené priamo zo Sicílie, teda zo zeme pistácií. V obľúbenosti jej konkuruje slovenská národná chuť, teda maková zmrzlina. Smotanová krémová zmrzlina väčšine zákazníkov pripomína makové slíže od babičky,“ prezradila majiteľka s tým, že pri výrobe často experimentujú s rôznymi chuťami, nie všetky ale predávajú počas celej sezóny. Jednou z nich je bryndzová zmrzlina so sladko-slanou chuťou.
Používajú slovenské a talianske suroviny. Obsadenie ôsmeho miesta v rebríčku prevádzok top slovenských zmrzlinární v aplikácii Foursquare majiteľov potešilo. „Máme chuť zlepšovať sa, okrem toho hľadáme nové, kvalitné suroviny, aby sme uspokojili klientov,“ podotkla majiteľka s tým, že pri výrobe sú najdôležitejšie primárne suroviny. „Dobré jedlo sa nedá vyrobiť zo surovín nízkej kvality. Chuť zmrzliny musí odrážať chuť danej suroviny a tak aj so zatvorenými očami musíte rozoznať, o akú zmrzlinu ide. Chuť musí byť vyvážená, a to dosiahneme len použitím kvalitných surovín.“
Niektoré z nich nakupujú z dôvodu nedostupnosti na slovenskom trhu v Taliansku, ostatné pochádzajú od lokálnych výrobcov. Ponuku zmrzlín navyše prispôsobujú ľuďom s alergiami a intoleranciami, od prvého dňa predávali niekoľko sorbetov bez laktózy. Klientela sa však natoľko rozšírila, že dnes ponúkajú aj čokoládovú bez laktózy, i zmrzlinu bez cukru. Všetky druhy zmrzlín sú navyše bez gluténu. Zuzana Boasso Dolinská prízvukuje, že kvalitnú zmrzlinu od nekvalitnej vedia ľudia bez problémov odlíšiť.
„Prvú klientelu tvorila kategória ľudí, ktorí zmrzlinu nejedli, lebo ich chuťovo neuspokojila. Ľudia však cestujú, ochutnávajú rôzne jedlá a potom si ich často žiadajú aj tu. Tak je to aj so zmrzlinou. V horúcich letných dňoch každý hľadá nejaké ochladenie a zmrzlina je na tento účel ako stvorená. Snáď žiadna iná pochúťka nepatrí k letu ako nanuky, ak teda nepočítame klasickú kopčekovú alebo točenú zmrzlinu. Milujú ich hlavne deti, ale rady si ich dajú aj mnohí dospelí, čo uľahčuje aj fakt, že existuje toľko príchutí, že si vyberie snáď každý.
Zmrzlinári ako Rami Imeri, ktorý sa stal známym ako "Košický zmrzlinový kráľ," dokázali vďaka výnimkám a vlastným receptúram vyrábať kvalitnú zmrzlinu. V roku 1976 sa Rami Imeri pokúsil presadiť výrobu zmrzliny aj v zime, čo sa stretlo s odporom úradov. Nakoniec však dosiahol svoj cieľ, čo prispelo k popularite zmrzliny počas celého roka.
V minulosti niektoré zručnosti či remeslá boli späté s určitou špecializovanou skupinou ľudí, ktorí so svojimi vedomosťami a schopnosťami odkiaľsi prišli do nášho mesta a usadili sa tu. Možno to začalo kedysi habánskym hrnčiarstvom, neskôr liehovarníctvom a ďalšími. V čase mladosti autora a jeho rodičov to boli trenčianski zmrzlinári, ktorých sme medzi sebou nazývali "turci", čo asi doslovne nebola pravda. Nebolo ich veľa, ale poznal ich každý, lebo v letnej sezóne svoj pohyblivý obchod so zmrzlinou vykonávali všade, kde bolo viac ľudí. Bývali prajní voči zákazníkom, najmä deťom niekedy k bežnej porcii zmrzliny ešte priložili naviac.
Lacnejšie to už azda ani nejde! Milovníci zmrzliny v košickej Šaci si vedia dopriať fantastickú zmrzlinu len za 40 centov za kopček. Už 11 rokov ju tu predáva Tomáš Bačo (59). Prevádzku prebral po bývalom zmrzlinárovi, ktorý tu so svojím otcom pôsobil ešte v 60. rokoch minulého storočia. Za chladenou pochúťkou sem pritom mieria ľudia z celého regiónu. V centre Šace stojí stánok od roku 1964. Súčasný prevádzkovateľ Zmrzliny Šaca Tomáš Bačo (59) ho prevzal pred 11 rokmi. „Zobral som to od pána, ktorý ma oslovil, či v tom chcem pokračovať. Už mal asi aj zdravotné problémy a okolnosti, ktoré mu nedovoľovali pokračovať, tak som prevzal štafetu,“ opísal Bačo s tým, že zmrzlináreň založil ešte otec pána, od ktorého stánok prevzal.
„Chodí sem tak už tretia generácia Šačanov. Vtedajší chlapci sú už dnes zrelí páni, dôchodcovia a stále sem chodia po tú svoju zmrzlinu,“ dopĺňa s úsmevom. Jedným dychom dodáva, že na 90 % majú takú istú ponuku, aká bola aj pred 50 rokmi. „Myslím, že ani chuť sa nezmenila, receptúra je v princípe stále taká istá. Aj preto tu ponúkame tradičné príchuti ako čokoládovú, vanilkovú, jahodovú či citrónovú, bez ktorej si už bežný deň domáci ani nedokážu predstaviť.“ Okrem skvelej chuti a tradície ľudí lákajú aj fantastické ceny. Kopček zmrzliny predávajú len za 40 centov.
písnička netopýra Mojmíra | Mlsné medvědí příběhy | Bionaut
tags: #do #coho #sa #predavala #zmrzlina #za