Akara modrá (Andinoacara pulcher, predtým Aequidens pulcher) je jednou z najfascinujúcejších cichlíd, ktorá si vďaka svojmu nezvyčajnému a krásnemu vzhľadu získala miesto medzi najkrajšími akváriovými rybami. Nie je príliš náročná na starostlivosť, znesie rôzne parametre vody a rôznu potravu. Je to celkom pokojná cichlida, ktorá sa dá bez väčších problémov chovať s podobne veľkými rybami v spoločenskom akváriu.
Pôvod a vzhľad
Akara modrá pochádza z pomaly tečúcich riek a jazier Strednej a Južnej Ameriky. Tento druh ryby má pôvod z Trinidadu a Tobaga, Kolumbie a Venezuely. Vyskytuje sa vo vnútrozemskom sladkovodnom a brakickom vodnom prostredí geografickej tropickej oblasti. Vo svojich ekologických nikách žije bentopelagickým spôsobom života, t.j. vyskytuje sa v blízkosti povrchu vody, v stredných vrstvách ako aj v blízkosti dna a na všetkých tých miestach výskytu prijíma potravu. Vodné prostredie je tvorené jednak kalným typom vôd ako aj veľmi čistými a tečúcimi vodami.
Živé odchytené vzorky vykazovali základné sfarbenie tela olivovo zelenej farby. Na bokoch tela sa nachádza kresba ôsmich priečne uložených tmavých pásov a s veľkým počtom svetlo-modro-zelených bodiek, ktoré sa okrem tela nachádzajú aj na hlave. Ich telo je prevažne svetlomodré so šupinami tvoriacimi tmavší vzor na koži. Často majú na bokoch biele, čierne alebo žltkasté škvrny. Plutvy sú tiež modré a majú oranžové lemovanie. Akara na prvý pohľad pôsobí neuveriteľne brilantnou kovovou farbou. Modrý svetlý odtieň, ktorý na prednej časti tela ryby mizne smerom k žltej farbe, zatiaľ čo horné okraje chrbtovej plutvy sú oranžovo - žlté.
Tento druh dorastá do dĺžky 15 - 20 cm, zvyčajne do 15 - 19 cm. Predajná veľkosť je 3,5 až 5 cm. Samce majú tendenciu byť väčšie a majú väčšiu hlavu s výraznejšími čelovými plochami. Pohlavie nie je možné odlíšiť, preto sa odporúča zakúpiť viac kusov, aby mladé rybky mali možnosť utvoriť páry.
Nároky na akvárium a prostredie
Akary modré sú veľmi zvedavé ryby - to je vidieť na ich záľube hrabať sa v substráte. Z tohto dôvodu sa odporúča v akváriu použiť jemný substrát so zaoblenými hranami, ideálne mäkký piesočnatý substrát. V akváriu by nemali chýbať odolné rastliny, kamene, drevo a úkryty. Akvárium by malo obsahovať veľa miest, kde môže ryba odpočívať a cítiť sa bezpečne, čo napodobňuje jej prirodzené prostredie.
Vytápění akvária a správný výběr topítka
Pre tento druh sa odporúča minimálne 180 litrov na jednu rybu, pričom väčšie akváriá sú výhodné pre väčšie skupiny. Najmenšia nádrž, ktorá je vhodná pre akaru, je 120 l a mala by byť dlhá aspoň 1,5 m. Pre chov páru akary electric blue sa odporúča akvárium s minimálnym objemom 150 l, pre dva páry je vhodnejšie akvárium s objemom 300 l. Dobre zakorenené širokolistové bahenné a vodné rastliny, ktoré sa bežne pestujú v akváriách. Osadenie volíme riedke a smerom k bočným, ako aj k zadnej partii akvária polohusté. V blízkosti jaskynky, najmä v okolí jej „vchodu“, sa neodporúča sadiť rastliny, pretože sú prakticky vždy vykorenené, aj keď to nemusí byť pravidlom. Okolie koreňov rastlín je vhodné obložiť plochými kamienkami, aby sa aspoň čo možno najviac obmedzilo ich vyrytie. Odporúčajú sa aj plávajúce rastliny.
Podmienky vody
- Teplota vody: 19 - 25 °C
- pH: 6,0 - 7,5 (optimálne 7 - 7,5)
- Tvrdosť vody: 6 - 20 dH
Voda musí byť číra, čistá, zbavená nálevníkov. Pravidelná a častá výmena vody je nevyhnutná, pretože ich výkaly silne znečisťujú vodu.
Správanie a spolunažívanie
Akary modré sú pomerne tolerantné ryby, ktoré majú pokojnú povahu. S väčšinou rýb budú bez problémov vychádzať. Agresívne môžu byť počas obdobia rozmnožovania. Vo voľnej prírode sa môžu dožiť až 20 rokov, v akváriu pri dobrej starostlivosti a podmienkach až 10 rokov.
Tento druh je najšťastnejší, keď je chovaný ako samička a samec, pretože samce môžu byť veľmi teritoriálne. Andinoacara pulcher "Electric Blue" je kompatibilná s inými mierumilovnými cichlidami a veľkými rybami, ako sú tetry alebo razbory. Vhodnými spoločníkmi sú ryby v podobnej veľkosti. Môžete ju chovať s inými americkými cichlidami. V akváriu znesú aj väčšie tetry, skaláre, prísavníky aj pancierničky. Dôležité je, aby akara electric blue so svojimi spolubývajúcimi vyrastala, inak sa z nich stane jej korisť. Do akvária môžete pridať aj väčšiu dlhoramennú krevetu Macrobrachium dayanum.
Nevhodné druhy k akare sú: vzhľadom na veľkosť tejto ryby (15-19 cm) sú nevhodné rybky, krevetky a ďalšie živočíchy, ktoré sú menšie ako 5 cm. Rovnako sú nevhodné ryby, ktoré dosahujú ďaleko väčšie rozmery ako samotná Akara electric blue.
Potrava
Akara je všežravec, hoci hlavnou súčasťou potravy je mäso. Táto ryba potrebuje dostatok bielkovín, aby uspokojila svoje výživové potreby. Najlepšie kŕmenie je potrava, ktorá je podobná tomu, čo by jedli v prírode. Potrava je v biotopoch tvorená červami, kôrovcami a vodným hmyzom. Druh prijíma všetky druhy živej potravy, ktoré sa podávajú väčším druhom cichlíd, ako sú červy, larvy vodného a suchozemského hmyzu, nepohrdne ani slimákmi atď. Z náhradnej potravy je to chudé odblanené hovädzie alebo teľacie mäso nakrájané na potrebnú veľkosť, rybie filé atď. Ideálne je kombinovať aj mrazenú potravu, napríklad dafnie, larvy komárov a krevety.
Z priemyselne vyrábaných druhov potráv sú to tie, ktoré sú určené pre cichlidy, ale nikdy sa nesmú stať hlavným krmivom, pretože to je najčastejšia chyba pri chove a neskôr aj odchove nielen týchto, ale vo všeobecnosti aj všetkých druhov rýb. Nikdy, ani v prírode, nie je možné zaistiť vyváženú stravu, a preto tento druh potravy podávame iba ako doplnkovú v prípade nemožnosti zaistenia vhodnej prirodzenej, tzv. „živej“ potravy.
Kŕmiť by sa mali 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 3 minút.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie akár modrých je veľmi jednoduché a v akváriách sa bežne rozmnožujú bez problémov. Mladé páry sa zvyčajne vytvoria v nádrži, ktorá poskytuje dostatok priestoru. Samce a samice tvoria pevné páry a väčšinu času trávia blízko dna, pri skalách, kde kladú ikry na predčasne očistený kameň alebo dekoráciu. Samice znesú asi 150 - 200 ikier a zostanú pri nich, aby chránili potomstvo. Samce budú plávať o niečo ďalej a tiež ochraňovať mláďatá. Inkubačná doba zvyčajne trvá asi 2-3 dni. Po vyliahnutí sa poter chová pod starostlivosťou oboch rodičov, ktorí ich ochraňujú pred možnými predátormi.
Vnútrodruhová agresivita sa prejavuje iba v dobe trenia a najmä, čo je najčastejší prípad, keď sú chované v malom akváriu, v ktorom nie je vytvorený dostatočný počet úkrytov. Medzidruhová agresivita sa prejavuje iba pri už uvedenom chove v malom akváriu a pri nevhodne vytvorených chovných podmienkach.
Špecifické stravovacie návyky rýb a dôležitosť dna
Príroda je plná prekvapení a fascinujúcich adaptácií. Medzi ne patrí aj zvláštny spôsob stravovania niektorých rýb, ktoré konzumujú piesok. Hoci sa to môže zdať zvláštne, pre tieto ryby je to nevyhnutná súčasť ich prežitia. Pozrime sa na niektoré z týchto zaujímavých tvorov a ich jedinečné stravovacie návyky, ktoré súvisia s pieskovým dnom.
Cyphotilapia: Elegantný požierač dna
Medzi ryby, ktoré prijímajú potravu z dna a následne vypľúvajú substrát, patrí aj druh Cyphotilapia gibberosa, ktorý bol kedysi považovaný za formu Cyphotilapia frontosa. Tieto ryby obývajú hlbšie časti jazera Tanganika, približne 40 metrov pod hladinou. V akváriu je zaujímavé pozorovať, ako tieto ryby prijímajú potravu. Priblížia sa k dnu, nasajú vodu a s ňou aj potravu. Tlakom vody sa potrava dostane do ich papule a zvyšný substrát vypľujú. Preferujú väčšiu potravu, ako sú rybie filé, patentky, ale nepohrdnú ani špagetami. Menšie ryby, do veľkosti približne sedem centimetrov, sa môžu stať ich korisťou.
Chov týchto rýb si vyžaduje skúsenosti. Pre dospelé jedince je vhodné akvárium s objemom 1000 litrov a viac. V príliš nízkom akváriu môžu trpieť ich prsné plutvy. Hoci sú to inteligentné ryby, ktoré sa dokážu naučiť prijímať potravu z ruky a nechať sa pohladiť, sú zároveň dosť plaché a pri kŕmení môžu byť agresívne. Rozmnožovanie týchto rýb je náročné a vyžaduje pokojné prostredie.
Papagájovec: Piesok ako vedľajší produkt
Papagájovec je ďalšia ryba, ktorá prichádza do kontaktu s pieskom, hoci nie je jej primárnym cieľom. Táto ryba sa živí koralmi, ktoré trávi a následne vylučuje piesok. Papagájovce sa vyskytujú vo všetkých teplých moriach sveta. Pri zbieraní potravy obhrýzajú koraly a nestráviteľné zvyšky vylúčia ako piesok. Používajú na to mocné čeľuste, ktoré pripomínajú zobák papagája, a silné zadné zuby. Vďaka tomu, že papagájovce neúnavne ohrýzajú odumreté koraly, v niektorých oblastiach vytvárajú viac piesku než ktorýkoľvek iný prírodný proces. Tieto ryby plnia aj ďalšiu dôležitú úlohu. Keďže spásajú mŕtve koraly pokryté riasami a iným morským rastlinstvom, udržujú útesy v dobrom stave. Ak by si spolu s ostatnými bylinožravcami túto úlohu neplnili, riasy a chaluhy by koralový útes čoskoro udusili.
Po celom dni užitočnej práce si papagájovce potrebujú v noci dobre oddýchnuť. A aj v tomto ohľade sú jedinečné. Keďže naokolo číha veľa predátorov, papagájovce väčšinou spia schované pod prevismi alebo v škárach útesov. Takáto skrýša ich však nie vždy ochráni pred hladným žralokom. Niektoré druhy vylučujú na noc slizovitý obal, do ktorého sa zahalia ako do priesvitnej „nočnej košele“. Papagájovce patria k najfarebnejším a najnápadnejším rybám koralových útesov. Samičky aj samce papagájovca žiaria celou paletou živých farieb, ktoré sa dospievaním zmenia. Pozorovať papagájovce zblízka a počúvať, ako si pochutnávajú na koraloch, je zážitok, na ktorý človek len tak ľahko nezabudne.
Anentome Helena: Dravec v piesočnom prostredí
Medzi ďalšie zaujímavé živočíchy, ktoré sa vyskytujú v akváriách, patrí Anentome Helena, známy aj ako vražedný slimák. Tento dravec pochádza z juhozápadnej Ázie a živí sa inými slimákmi, zdochlinami a rozpadajúcimi sa organizmami. Hoci Anentome Helena priamo nežerie piesok, môže sa v ňom zahrabávať pri hľadaní potravy. Jeho sivé telo s tmavými škvrnami sa pohybuje pomerne rýchlo po akomkoľvek povrchu. Slimák vysáva svoju obeť zo škrupiny pomocou mäkkej trubice. Tento druh je predátorom iba smerom k iným slimákom a neprejavuje záujem o ryby ani krevetky.
Pre úspešné rozmnožovanie je potrebné zabezpečiť pokojné prostredie, dostatok krmiva a obmedziť prítomnosť dotieravých druhov. Samice kladú vajíčka po jednom na pevné predmety a mláďatá sa skrývajú v substráte, kým viac nenarastú.
Stiphodon sp. 'Undio Blue': Požierač rias
Ďalším zaujímavým druhom je Stiphodon sp. 'Undio Blue', nádherne sfarbený hlaváč, ktorý veľmi ochotne požiera rôzne druhy rias a dobre sa znáša aj s krevetkami. Je možný ako chov po pároch, tak v skupine, vždy záleží iba na veľkosti akvária. V prírode sa živí riasou a drobným zooplanktónom žijúcim v riasach. Hodí sa k menším mierumilovným rybám a krevetkám, prípadne pre samostatný chov. Je to veľmi zlý plavec a väčšinu času trávi na dne, ktoré by malo byť z jemnejšieho piesku. Je potrebné dbať na čistotu vody. Táto ryba je známa svojimi nádhernými farbami a unikátnym správaním.
Pre úspešný chov Stiphodon sp. 'Undio Blue' v akváriu je dôležité simulovať prirodzené podmienky, čo zahŕňa poskytnutie dostatočného prúdenia vody, vhodné úkryty a substrát bohatý na riasy a drobné organizmy, ktoré táto ryba konzumuje. Optimálna teplota vody pre túto rybu sa obvykle pohybuje okolo 22-26 °C a pH by malo byť v rozmedzí 7,0 až 8,0. Udržiavanie stabilných vodných parametrov je kľúčové pre zdravie a pohodu Stiphodon sp. Odporúča sa chovať pár v minimálne 30 litrovom akváriu v prípade jednodruhovej nádrže, v prípade viacdruhovej minimálne 60 litrov.
Dôležitosť dna pre akvárium
Pri zakladaní akvária je dôležité venovať pozornosť výberu dna. Pre akvárium s náročnými rastlinami sa odporúča vyhnúť sa stierke, pieskom a páleným médiám a zvoliť japonský substrát. Jedným z najznámejších je ADA Aqua soil Amazonia alebo jeho dvojča Platinum Soil. Ak chcete predĺžiť životnosť layoutu, môžete použiť ako spodnú vrstvu ADA Power Sand.
Na substráte sa dá ušetriť tak, že ak máte v pláne vyšší kopcovitý layout, na spod akvária použijete ako "vypchávku" lávovú drť alebo kamene. Dôležité je vyhnúť sa kombináciám s AGRO BIO substrátom pre vodné rastliny v kombinácii so štrkom, pretože tento substrát sa nesmie za žiadnu cenu dostať hore nad piesok, inak môže zničiť celé akvárium. Pre začiatočníkov je vhodný obyčajný akvaristický štrk s frakciou 3, maximálne 5 milimetrov (bez ostrých hrán!).
Prehľad niektorých rýb s neobvyklými stravovacími návykmi
Nasledujúca tabuľka sumarizuje informácie o rybách, ktoré súvisia s hrabaním alebo konzumáciou piesku.
| Druh ryby | Potrava | Vzťah k piesku/dnu | Minimálna veľkosť akvária |
|---|---|---|---|
| Akara modrá (Andinoacara pulcher) | Mäsitá potrava (patentky, kôrovce, dážďovky), vločky, granule | Záľuba hrabať sa v substráte (piesok) | 120-150 litrov pre pár |
| Cyphotilapia gibberosa | Rybie filé, patentky, špagety, menšie ryby | Prijíma potravu z dna a vypľúva substrát | 1000 litrov a viac |
| Papagájovec | Koraly (vylučuje piesok ako vedľajší produkt) | Ohrýza koraly, vytvára piesok | Závisí od druhu |
| Anentome Helena (vražedný slimák) | Iné slimáky, zdochliny, rozpadajúce sa organizmy | Zahrabáva sa v piesku pri hľadaní potravy | 15 litrov na kus |
| Stiphodon sp. 'Undio Blue' | Riasy, drobný zooplanktón | Väčšinu času trávi na dne z jemného piesku | 30-60 litrov |
tags: #ryba #akary #vybasabie #piesku