Dojčenie je pre dieťa nenahraditeľné, poskytuje mu výživu, ochranu pred infekciami a podporuje jeho kognitívny a senzorický vývin. Zároveň má dojčenie dlhodobé pozitívne účinky aj na zdravie matky. Okrem toho sa mlieko ako základná potravina stáva predmetom mnohých edukačných aktivít, ktoré deťom zábavnou formou približujú jeho dôležitosť.
Intuitívne dojčenie: Spojenie matky a dieťaťa od prvých chvíľ
Skutočne k úspešnému dojčeniu nepotrebujeme užívať prírodné látky vo forme kapsúl či nakupovať všetky tie pomôcky na dojčenie. Postačí jednoducho „vrátiť sa späť“ a zamerať sa na to najpodstatnejšie: naučiť sa porozumieť prirodzeným prejavom správania dieťaťa a dojčiť intuitívne.
Fázy správania novorodenca po pôrode a prvé prisatie
Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi vieme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života, najmä pri kontakte koža na kožu.
- Popôrodný plač: Ako prvé po pôrode počujeme popôrodný plač, kedy sa dieťa nedostatkom kyslíka a chladom prvýkrát nadýchne a z pľúcnych mechúrikov vytlačí tekutinu. Jeho pľúca sa po prvýkrát rozširujú.
- Relax: Nasleduje relax, ktorý sprevádza upokojenie dieťaťa. Viditeľne nevykonáva žiadne pohyby.
- Prebudenie: Začína prvým otvorením očí, pohnutím úst a pohybmi rúk a pliec.
- Aktivita: Jeho aktivita sa začína zvyšovať, pohybuje telom, prstami, zdvíha hlavu a už má dlhšie otvorené oči.
- Oddych: Ten môže nastať kedykoľvek medzi jednotlivými fázami.
- Plazenie: Novorodenec sa na tele matky začne plaziť. Sú to pohyby, ktoré ho posúvajú bližšie k bradavke a dvorcu. Posúva nohy, akoby sa plazil, kĺže sa, hádže alebo tlačí smerom k prsníku.
- Zoznamovanie: Prebieha, akonáhle sa dostane k dvorcu. Začne ho olizovať, ochutnáva kolostrum (ak mu ho matka vytlačí na bradavke), pohybuje ústami okolo bradavky a dvorca.
- Satie a samoprisatie: Nastáva po krátkej chvíli. Dieťa sa dojčí, koľko potrebuje. Pomôcť mu môžeme stláčaním prsníka.
- Spánok: Prichádza zhruba po 1,5 až 2 hodinách po narodení.
K efektívnemu dojčeniu prispievame tak, že využijeme čas na dojčenie už počas prvého bondingu. Najsilnejší sací reflex má novorodenec do prvej pol hodiny po pôrode. Preto ak sa nám podarí, priložme dieťa na každý prsník. Inšpirovať ho môžeme vytlačením materského mlieka z prsníka. Doplazí sa za jeho vôňou a sladkou chuťou.
Ako prebieha intuitívne dojčenie?
Intuitívne dojčenie znamená, že sledujeme prejavy hladu bábätka a prikladáme ho na požiadanie podľa jeho potrieb. Neobmedzujeme dĺžku dojčenia a čas strávený na prsníku. Zdravý novorodenec sa priemerne potrebuje dojčiť až 8-12-krát v priebehu 24 hodín, pričom cyklus jedného satia trvá priemerne 48 až 52 minút. Názory, že dieťa má sať len 15 minút z každého prsníka sú pre neho obmedzujúce a nedostatočné pre nakŕmenie.
V úvodnej fáze je najdôležitejšie práve kolostrum, prvé materské mlieko, ktoré je husté a mazľavé. A tiež opakované a časté dojčenie bez obmedzení. Prvé dni dojčíme z oboch prsníkov vždy, keď na dieťati spozorujeme prvé prejavy hladu. Podporuje to tvorbu materského mlieka a dieťa má čas a priestor si medzi prsníkmi odgrgnúť. Môže to byť každé 2 až 3 hodiny, ale pokojne aj každú hodinu.
Žalúdok novorodenca je po narodení malý a kolostrum je ideálne v množstve aj kvalite. Dieťa sa len učí prijímať a spracovávať potravu, postupne si rozťahuje žalúdok a trávi viac a viac mlieka. Dojčenie podľa potrieb dieťaťa je najefektívnejšie - dieťa nie je frustrované, pretože aktívne reagujeme na jeho potreby. Pretože hlavným hormónom pre udržanie tvorby materského mlieka je prolaktín - efektívne satie dieťaťa podporuje a udržiava laktáciu. Pravidelné dojčenie znižuje tlak v mliečnych kanálikoch a zvyšuje produkciu mlieka.
Niektorým novorodencom postačí jeden prsník, iné sa dojčia z obidvoch, dokonca ich aj 2x vystriedajú. Postupne si so svojím dieťaťom vytvoríme rytmus a dĺžku dojčenia podľa toho, ako bude vyhovovať obidvom. Spočiatku by nás nemalo prekvapiť, ak novorodenec saje naozaj dlho a často. Dokonca aj čas medzi dojčeniami, dĺžka spánku a aj dĺžka dojčenia sa môžu meniť v priebehu dňa a môžu byť diametrálne odlišné od iných detí. Na tretí či piaty deň môžeme už pozorovať väčšie množstvo mlieka, a ak dieťaťu jeden prsník stačil, môžeme použiť druhý prsník až na ďalšie dojčenie. V prípade, že je prsník preplnený a tlačí, môžeme ho mierne odsať rukou do pocitu úľavy.
Dieťa by malo zostať na prsníku v ideálnom prípade, kým ho nepustí. Až potom mu ponúkneme druhý prsník. Zároveň môžeme počas dojčenia jemne stláčať prsník, čím dieťaťu pomáhame rýchlejšie sa napiť a zvyšujeme obsah tukov v materskom mlieku. Pre ideálny nástup laktácie je dôležitý kontakt koža na kožu. Častým kontaktom, dotykmi, hladkaním, ovoniavaním a bozkami podporujeme nielen vzájomný vzťah, ale aj tvorbu oxytocínu - hormónu, ktorý uvoľňuje mlieko z prsníkov.
Ako spoznám, kedy je moje dieťa hladné?
Šestonedelie je obdobím, kedy sa s dieťatkom navzájom spoznávame. Učíme sa rozpoznávať prejavy jeho tela a reagujeme na jeho potreby. Novorodenec je síce krehké a bezbranné stvorenie, no vie nám povedať, kedy sa zľakne, necíti sa dobre, či je hladný. Pozorovaním svojho dieťaťa sa naučíme postupom času najlepšie reagovať na jeho potreby. Aj preto je na oddelení šestonedelia potrebný rooming-in, teda neustály kontakt s novorodencom. Už tu vzniká priestor na vzájomné zoznamovanie, častý kontakt a dojčenie.
- Prvé prejavy hladu: Vyplazovanie jazyka, oblizovanie pery, rýchly pohyb očných buliev, cmukanie, oblizovanie a cmúľanie rúk. Novorodenec tak dáva najavo, že je pripravený prisať sa.
- Zvýšené pohyby: Zvýšené pohyby okolo úst, strečing tela, hniezdenie sa a naťahovanie znamenajú ďalšie prejavy hladu novorodenca. Čím skôr si dieťa privinieme k sebe a nakŕmime, tým je to lepšie. Vyhneme sa tak jeho nervozite a frustrácii.
- Plač: Je posledným štádiom hladu a môže výrazne sťažovať dojčenie. Pri plači má novorodenec jazyk v ústach hore na podnebí. Nedokáže sa teda prisať k prsníku. Preto ho sa ho pokúsime najskôr upokojiť, až potom ho priložíme k prsníku.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normálne, ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľkokrát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom v správaní dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka. Pozorovaním, rozpoznaním a včasným reagovaním na potreby dieťaťa výrazne prispievame k jeho pocitu pohody. Pretože pri dojčení neuspokojujeme iba jeho hlad a smäd, ale pomáhame mu prekonať bolesť, nepríjemné pocity a uspokojiť potrebu lásky.
Význam dojčenia pre dieťa a matku
Prečo je potrebné dojčiť svoje dieťa?
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné.
- Ochrana pred infekciami: Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín, ktorý ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy.
- Kognitívny a senzorický vývin: Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
- Stimulácia mozgu: Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
- Vývoj predčasne narodených detí: Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Zdravotné riziká nedojčenia pre matku
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich:
- Zdravie tepien: Výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili.
- Depresia po menopauze: Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze."
- Cukrovka po pôrode: Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu.
- Endometrióza: Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Aké výhody poskytuje dojčenie mamičkám po pôrode?
Hneď v úvode je potrebné si upraviť túto myšlienku a interpretovať informácie správnym spôsobom. Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu. V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca.
Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia. Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení. Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode. Tie bývajú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie.
Ako funguje tvorba mlieka - jednoduché vysvetlenie
Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.
V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
- možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
- dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
- časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: „Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne:
- mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje).
- bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať.
- bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí.
- môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
- bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú).
- bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
- bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore.
Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako rozlíšiť nedostatok mlieka?
Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť. Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka?
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
- bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
- bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
- bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
- bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
- bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
- bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
- dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
- veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
- paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne?
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Dojenie kravského mlieka a jeho spracovanie
V súčasnosti sa pri voľnom ustajnení dojníc používa prevažne dojenie v dojárňach. Znamená to, že dojnica musí do dojárne prejsť. Dojárne majú stabilné alebo pohyblivé dojacie stojiská. Pracovníci dojárne majú prístup k dojniciam zozadu. Dojacie zariadenie pozostáva z dojacích jednotiek a potrubného mliekovodného, vzduchovodného a dezinfekčného okruhu. Súčasťou dojacej jednotky je dojacia súprava, dlhé mliekovodné a vzduchovodné hadice, pulzátor a iné prídavné zariadenia. Dojacia súprava pozostáva zo štyroch ceckových nástrčiek, krátkych hadičiek a zberača.
Priebeh dojenia
- Príprava zariadenia: Pred dojením musí byť dojacie zariadenie, ktoré bolo po skončení predchádzajúceho dojenia vyčistené a vydezinfikované, prepláchnuté čistou teplou vodou. Dostatočnosť preplachu sa zabezpečuje skúškou lakmusovým papierikom, ktorý preveruje pH vody.
- Kontrola a hygiena: Dojič vizuálne zhodnotí čistotu stojiska, zdravotný stav a čistotu vemena. Ak je stojisko, poprípade vemeno znečistené, opláchne ho teplou vodou a dosucha ho osuší hygienickou utierkou.
- Kontrola prvých strekov: Po toalete vemena dojič ručne skontroluje prvé streky oddojením na oddojovaciu podložku s vedierkom. Ak je mlieko vizuálne zmenené, vydojí sa oddelene do kanvy a toto mlieko sa likviduje.
- Dojenie: Ak mlieko zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám, dojič nasadí ceckové násadce a začína sa dojenie.
- Po dojení: Po vydojení sa odložia ceckové násadce a vydezinfikujú sa struky ponorením do dezinfekčného prípravku.
Spracovanie nadojeného mlieka
Nadojené mlieko prechádza nerezovým potrubím do nádrže, kde sa musí do 150 minút od začiatku dojenia schladiť. Mlieko sa počas napúšťania neustále mieša. Počas skladovania mlieka v chladiacej nádrži sa mlieko mieša v pravidelných intervaloch.
- Prietokový chladič: Podstatou činnosti prietokového chladiča je odovzdanie tepla mlieka cez tenkú stenu kovovej dosky chladiacemu médiu. Pre teploty tesne nad 0°C sa používa voda.
- Mliečny tank: Úlohou mliečneho tanku je udržiavať mlieko čo najdlhší čas na takej teplote, akú malo pri prechode do tanku. Na dlhšie uchovávanie mlieka majú niektoré typy tankov zariadenie na dochladzovanie mlieka. Tank je stojatá dvojplášťová valcová nádoba s pevným kužeľovitým dnom a vekom. Uprostred dna je otvor, ktorý slúži na napúšťanie a vypúšťanie obsahu nádrže.
Pri dojení a manipulácii s mliekom sú mikroorganizmy asociované do mlieka. V zdravej mliečnej žľaze je mlieko sterilné.
Edukácia o mlieku a jeho dôležitosti
Svetový deň mlieka v školách je medzinárodná udalosť, ktorá je od roku 2000 každoročne podporovaná a propagovaná Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo. Mlieko je zdrojom minerálnych látok (vápnik, fosfor, draslík), vitamínov (B2 a B12), enzýmov a esenciálnych látok, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Preto je dôležité, aby deti vedeli, aké dôležité je mlieko pre ich zdravý rast a vývin. V tomto článku vám prinášame niekoľko edukačných aktivít, ktoré môžete s deťmi vyskúšať, aby sa o mlieku dozvedeli viac a zábavnou formou si osvojili jeho význam pre zdravie.
Praktické aktivity
-
Dojenie kravy
Rukavice naplnené vodou budú predstavovať vemeno kravy. Deti si môžu vyskúšať „dojenie“ tým, že stláčajú prsty a sledujú, ako „mlieko“ vyteká.
-
Ochutnávka mliečnych výrobkov
Pripravte ochutnávku rôznych mliečnych výrobkov. Každý výrobok deťom ukážte a nechajte ich ho ovoňať a ochutnať. Deti zapojením zmyslov vnímajú rozdielne vône a príchute mliečnych výrobkov.
-
Cesta mlieka
Deti sa môžu pozerať na obrázky a rozprávať príbeh o tom, ako sa mlieko dostáva od kravy až do ich pohára. Spoločne sa snažia zložiť jednotlivé obrázky v správnom poradí tak, aby vznikla „cesta mlieka“.
Ako sa vyrába mlieko
-
Výroba masla
Naplňte zaváracie poháre smotanou a nechajte deti nimi triasť, až kým sa nevytvorí maslo. Ukážte im, že zo smotany vznikne maslo, ktoré môžu aj ochutnať. Deti na vlastné oči vidia, ako sa z tekutiny vyrobí tuhé maslo.
-
Kravička z krabice od mlieka
Deti vytvoria vlastnú kravičku z krabice od mlieka. Na krabicu = telo, nalepia vystrihnutú papierovú hlavu, ktorú predtým vyfarbia. Na opačnú stranu krabice prilepia kúsok motúzika ako chvost. Lekárnické paličky zapichneme cez diery odspodu ako nohy. Z ružového papiera vystrihnú vemeno a nalepia odspodu kravy. Nezabudnite svojej kravičke zo zeleného papiera nastrihať aj množstvo čerstvej trávičky!
Hry a piesne
-
Identifikácia zvierat
Deti majú za úlohu pozorne počúvať a identifikovať v texte zviera, ktoré dáva mlieko. Môžeme využiť napríklad pieseň o domácich zvieratách ako „Strýko Donald farmu mal“ či upravenú verziu „Starý farmár farmu mal“ a pod.
-
Obchod s mliečnymi produktami
Deti si zariadia obchod s mliečnymi produktami. Ponúkajú, kupujú a predávajú, pričom používajú názvy mliečnych výrobkov. Deti si určia role - predavači, zákazníci, skladníci, dodávatelia.
-
Tvorba plagátu „Deň mlieka“
Deti v detských časopisoch a omaľovánkach vyhľadávajú, vystrihnú a na spoločný plagát nalepujú obrázky zvierat, ktoré dávajú mlieko - kravičky, kozičky, ovečky. S našou pomocou napíšu alebo z písmen zložia nadpis „DEŇ MLIEKA“ a dátum.
Dôležitosť mlieka pre batoľatá
Jedálniček detí v batoľacom veku prekonáva množstvo zmien, je však dôležité, aby stále obsahoval dostatok mlieka. Mlieko je totiž pre batoľatá dôležitým zdrojom živín potrebných na jeho správny rast a vývoj. Týmito dôležitými živinami sú napríklad vápnik, vitamín D a železo. Nie všetky mlieka sú však rovnaké a výberu mlieka by ste tak mali venovať značnú pozornosť.
Štúdie upozorňujú na nedostatky vo výžive slovenských batoliat, týkajúce sa predovšetkým vitamínu D, železa a vápnika. Nedostatočný príjem železa má podľa štúdie 78% batoliat, nedostatok vitamínu D sa týka takmer všetkých batoliat (95 %) a 65 % detí má málo vápnika. Následky dlhodobého nedostatku týchto živín môžu byť veľmi závažné - v prípade nedostatku železa hrozí málokrvnosť, pri dlhodobom nedostatočnom príjme vitamínu D krivica a spomalenie rastu. Súčasne vyšlo najavo, že slovenské batoľatá majú nevhodnú skladbu jedálnička - konzumujú príliš mnoho bielkovín a soli.
Porovnanie batoľacieho a kravského mlieka
Zatiaľ čo v obsahu vápnika sa batoľacie mlieka a kravské mlieko nelíšia, pri ostatných živinách nájdeme podstatné rozdiely. Batoľacie mlieka dodajú v odporúčaných 330 ml vášmu batoľaťu až 90 % odporúčanej dennej dávky vitamínu D a 66 % železa. Oproti tomu kravské mlieko v rovnakom množstve zaistí len 2 % denného odporúčaného príjmu vitamínu D a 25 % železa. Naopak, kravské mlieko obsahuje v porovnaní s mliekom pre batoľatá dvojnásobné množstvo bielkovín, ktorých by nemalo byť v jedálničku batoliat priveľa.
| Živina | Batoľacie mlieko (330 ml) | Kravské mlieko (330 ml) |
|---|---|---|
| Vápnik | Rovnaké množstvo | Rovnaké množstvo |
| Vitamín D | 90 % ODD | 2 % ODD |
| Železo | 66 % ODD | 25 % ODD |
| Bielkoviny | Optimálne množstvo | Dvojnásobok oproti batoľaciemu mlieku |
tags: #dojenie #mlieka #edukacna #aktivita