Dojčenie je základný predpoklad zdravého vývoja cicavcov. Jeho komplexný vplyv na optimálny psychosomatický vývoj bol preukázaný celým radom štúdií a prác a podpora dojčenia patrí k základným programom Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) na celom svete. Je dlhodobo známou a nespochybniteľnou skutočnosťou, že výživa materským mliekom - dojčenie je limitujúci životný faktor cicavčích mláďat.
Význam a nenahraditeľnosť materského mlieka
O výživu dieťatka sa už od počatia stará matka - najprv v brušku, a potom prostredníctvom materského alebo umelého mlieka. To mu dodáva všetky potrebné živiny. Druhovo špecifické materské mlieko (MM) svojím zložením garantuje optimálny prísun všetkých nutritívnych aj biogénnych zložiek potrebných pre optimálny rast a vývoj v ranom detstve, zásadne ovplyvňuje vývoj CNS a imunologické zrenie dieťaťa. Priaznivý účinok dojčenia perzistuje až do dospelosti.
Materské mlieko je na rozdiel od jeho umelého náhradníka živou tekutinou, ktorá obsahuje množstvo živých buniek, prospešných probiotík a prebiotík, zdravých baktérií, dôležitých protilátok a imunoglobulínov. Jeho zloženie sa neustále mení podľa potrieb dieťaťa, a to ako v závislosti od jeho rastu, tak aj v prípade choroby. Materské mlieko sa tvorí dieťaťu priamo na mieru. Umelé mlieko tieto benefity bohužiaľ ponúknuť nemôže, pretože je to „mŕtva tekutina“, ktorej zloženie je nemenné.
Ďalším veľkým rozdielom medzi materským mliekom a umelou mliekovou formulou je, že umelé mlieko je vyrobené z kravského mlieka. Kravské mlieko je však od ľudského veľmi odlišné, pretože teľatá majú štyri žalúdky a teda aj iný spôsob trávenia. Je už spoľahlivo preukázané, že kŕmenie umelými mliekovými formulami so sebou nesie nezanedbateľné riziká pre budúce zdravie, najmä riziko obezity alebo cukrovky.
Dojčenie je nielen spôsob kŕmenia bábätka, ale aj významný nástroj na budovanie pevných vzťahov a poskytovanie emocionálnej podpory. Dojčením sa bábätko aj batoľa upokojuje, pomáha mu lepšie zaspať a zaháňať rôzne chmúry a neduhy. Dojčiť sa dá podľa potreby, zatiaľ čo pri umelom mlieku je potrebné dodržiavať predpísané dávkovanie. Dojčenie pomáha rýchlejšie prekonávať choroby a materské mlieko je dostupné kedykoľvek, bez nutnosti prípravy.
Podpora dojčenia v slovenských nemocniciach: Dotazník MAMILA
Pre zlepšenie podpory dojčenia sa vykonávajú rôzne prieskumy. Prieskum, ktorý pripravila MAMILA, o. z., v spolupráci s ďalšími organizáciami, má za cieľ zistiť skutočný stav podpory dojčenia v slovenských nemocniciach. Tento prieskum sa netýka pôrodu, ale aspektov súvisiacich s podporou dojčenia po narodení bábätka. Otázky sú smerované na správanie personálu týkajúceho sa dojčenia, teda na poskytované služby ohľadne pomoci pri dojčení zo strany personálu. Nie je úlohou ani zámerom dotazníka posudzovať rozhodnutia žien týkajúce sa dojčenia. Vaša anonymita je zaručená.
Prieskum zohľadňuje kritériá vytvárania podmienok pre úspešné dojčenie, ktoré majú podľa BFHI (Baby Friendly Hospital Initiative) UNICEF spĺňať nemocnice priateľské k deťom.
Kľúčové oblasti dotazníka
Dotazník sa zameriava na nasledovné aspekty poskytovanej podpory a informácií:
- Dostali ste informácie o tom, ako vyzerá správna poloha a správne prisatie bábätka? (Uveďte Áno, ak vám personál tieto informácie ponúkol bez ohľadu na to, či ste o ne mali alebo nemali záujem.)
- Ukázal vám personál, ako počas dojčenia spoznáte, že bábätko skutočne pije mlieko z prsníka? (Uveďte Áno, ak vám personál tieto informácie ponúkol bez ohľadu na to, či ste o ne mali alebo nemali záujem.)
- Bolo vaše bábätko dokrmované umelým mliekom bez vášho informovaného súhlasu?
- Stalo sa, že vaše bábätko bolo dokrmované umelým mliekom a vy ste sa o tom dozvedeli až po tom, čo už bolo dokŕmené?
- Ak bolo vaše bábätko dokrmované, bol vám vysvetlený dôvod, na základe ktorého sa to stalo?
- Ak bolo vaše bábätko dokrmované, predviedol vám personál nemocnice ako to urobiť bez použitia fľašky a naučil vás tento spôsob efektívne používať?
Retrospektívny prieskum dojčenia v Banskobystrickom kraji
Reflexiou významu podpory dojčenia je fakt, že prolaktačný program BFHI sa stal nosným programom SZO a UNICEF a mal by byť základným programom Národného programu podpory zdravia. Všetky kroky prolaktačných aktivít si však vyžadujú nielen realizáciu, ale aj priebežné vyhodnocovanie ich efektivity.
Za podpory Slovenského výboru UNICEF sa na území Banskobystrického kraja (BBSK) v spolupráci s praktickými lekármi pre deti a dorast (PLDD) zorganizovala retrospektívna štúdia monitorujúca celý rad parametrov vzťahujúcich sa k dojčeniu a chorobnosti detí. V retrospektívnom prieskume sa skúmala situácia v dojčení na území Banskobystrického kraja na vzorke 550 párov matka - dieťa retrospektívne v 4. roku života dieťaťa. V dotazníku sa hodnotilo prenatálne obdobie, stav pri a po narodení dieťaťa z hľadiska prenatálnej a perinatálnej podpory dojčenia. Sledoval sa trend dojčenia a spôsob výživy v prvom roku života vo vzťahu k jeho podpore v perinatálnom období.
Metodika prieskumu
Základom štúdie bol autormi vypracovaný dotazník, ktorý mal dve časti. Prvú časť vyplnila matka dieťaťa. Úvodná identifikácia matky a dieťaťa bola v iniciálkach mien a v dátume narodenia - bez miestnej lokalizácie. Následne obsahovala časť údajov o gravidite, pôrode a postnatálnej starostlivosti - hlavne vo vzťahu k dojčeniu (osveta, inštruktáž a podobne) a praktikám okolo pôrodu a po narodení (včasné priloženie, rooming-in, BFHI). V časti B (po príchode domov) sa sledovala dĺžka dojčenia v mesiacoch, rady lekárov a sestier, začatie zmiešanej výživy a prikrmovanie (čím, odkedy, prečo).
Druhú časť dotazníka vyplnil praktický lekár pre deti a dorast (PLDD). Okrem opätovnej identifikácie dieťaťa boli otázky orientované na jeho rodinnú anamnézu (chronické choroby v rodine), perinatálnu anamnézu a chorobnosť. V tabuľke bol uvedený počet akútnych chorôb v prvom až štvrtom roku života a hospitalizácie. V celkovom vyhodnotení zdravotného stavu sa posudzovala prítomnosť chronických porúch výživy, prípadných neurologických poškodení a alergických chorôb.
Dotazníky sa zhromaždili a spracovali na štatistickom úseku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica podľa otázok položených vo výskume. Hodnotil sa súbor respondentov - matiek z hľadiska ich veku, vzdelania a pracovného zaradenia. V prenatálnom období sa sledovala kvalita prenatálnej starostlivosti (poradňa) a spôsob získavania prolaktačných informácií. Po pôrode sa analyzovala včasnosť priloženia dieťaťa, spôsob pobytu (klasika vs. rooming-in), nástup laktácie a prikrmovanie. Po prepustení sa sledovali hlavne parametre výživy a postoje matiek k nej.
Hlavné výsledky prieskumu
Spolu bolo PLDD zaslaných 550 dotazníkov s presnou inštruktážou ich vyplňovania. Kompletne vyplnených sa vrátilo 537 dotazníkov (detí), čo znamená, že návratnosť (response rate, RR) bola 97,6 %. Matiek - respondentiek bolo 531. Súbor matiek dokumentuje reprezentatívne zloženie - ide zväčša o vydaté ženy so stredoškolským vzdelaním, zamestnané. Vyšší podiel uvádzanej nezamestnanosti ide na vrub ich materskej dovolenky. Údaje o tehotnosti a pôrode opäť odrážajú očakávané výsledky.
Výsledky ukázali, že len niečo nad tretinu žien bolo poučených o dojčení ako takom, 44 % o technike dojčenia, pričom informácie sa týkali hlavne frekvencie dojčenia. Pozornosť venovaná dojčeniu stúpla postnatálne nad 90 %, avšak ťažkosti s dojčením uvádza až 40 % respondentiek. Z nich 60 % tieto ťažkosti prekonalo, no 40 % ich nezvládlo. Základným zdrojom informácií boli zdravotníci - prevažne sestry (v prenatálnom období aj lekári).
Pokiaľ ide o prax po pôrode, ihneď po narodení bolo priložených 21 % detí, ďalších 10 % za hodinu. Avšak viac ako 50 % detí bolo priložených o 3 hodiny a neskôr. Táto skutočnosť koreluje s tým, že ťažkosti s nástupom laktácie malo viac ako 40 % žien. Z pôrodnice odchádzalo 87 % detí plne dojčených, prikrmovaných bolo 7 % a až 6 % bolo na umelej výžive.
Zhrnutie kľúčových zistení prieskumu
| Parameter | Výsledok |
|---|---|
| Návratnosť dotazníkov | 97,6 % |
| Edukácia o dojčení pred pôrodom (celkovo) | >33 % žien |
| Edukácia o technike dojčenia pred pôrodom | 44 % žien |
| Ťažkosti s nástupom laktácie | >40 % žien |
| Deti priložené ihneď po narodení | 21 % |
| Deti priložené do 1 hodiny po narodení | 10 % |
| Deti priložené 3 hodiny a neskôr po narodení | >50 % |
| Dojčené deti pri prepustení z pôrodnice | 87 % |
| Deti na umelej výžive pri prepustení z pôrodnice | 6 % |
| Dojčené deti do 3. mesiaca | 60 % |
| Dojčené deti do 6. mesiaca | >30 % |
Trend dojčenia a prikrmovania podľa mesiacov ukázal, že do 3. mesiaca bolo dojčených 60 % detí a do 6. mesiaca vyše 30 % detí. V 7. mesiaci bolo dojčených ešte 20 % detí, avšak už v 100 % dostávali aj inú mliečnu dávku. Najčastejšou príčinou prikrmovania bolo „hladné dieťa“. Za závažné možno považovať argumenty „slabé mlieko“ (čo odráža neinformovanosť matky) v 15,6 % prípadov a „na radu lekára“ v 9 %.
Trend pridávania nemliečnych prídavkov do stravy detí naznačil, že ovocné kaše sú ponúknuté deťom takmer o mesiac skôr ako zeleninový predkrm, čo je zastarané odporúčanie z 80. rokov. Prídavky v 79 % odporučil pediater, v 12 % matka, respektíve iná osoba v 10 %. Vitamín D dostávalo 96 % detí, prípravky železa 17 % a viac ako 10 % iné potravinové doplnky. Pokiaľ ide o ukončenie dojčenia, v 78 % sa rozhodla sama matka, avšak až v 15 % bolo dojčenie ukončené na radu lekára. Za závažný možno považovať fakt, že len 76 % umelo živených detí dostávalo formulu umelej výživy, zatiaľ čo až 10 % bolo živené domácim kravským mliekom, mliekom zo sáčku (8 %), respektíve iným nevhodným mliekom.
Hlavným cieľom práce bolo porovnanie vplyvu niektorých parametrov na dojčenie. Zistilo sa, že matky poučené o dojčení pred pôrodom dojčili signifikantne častejšie ako nepoučené. Významne častejšie dojčili ženy, ktorým bolo dieťa priložené do 2 hodín po pôrode a ktoré boli spoločne s dieťaťom v rooming-in systéme. Resuscitácia dieťaťa po narodení a predčasný pôrod mali vysoko signifikantne nepriaznivý vplyv na nástup dojčenia.
Zaujímavý je vzťah vzdelania matky k dojčeniu. Ženy so základným vzdelaním dojčili pri prepustení z pôrodnice významne častejšie ako stredo- a vysokoškoláčky, avšak čo sa týka dĺžky dojčenia, vysokoškoláčky dojčili o takmer 2 mesiace dlhšie ako stredoškoláčky a o mesiac dlhšie ako ženy so základným vzdelaním.
Testovaniu vplyvu dĺžky dojčenia na chorobnosť sa venovala značná pozornosť. Štatistickým spracovaním sa overovali rôzne varianty dĺžky dojčenia vo vzťahu k akútnej aj chronickej morbidite súborov. Signifikantnou sa preukázala súvislosť dojčenia do 4. mesiaca veku a akútna chorobnosť do prvého roku života. Dojčenie do 4. mesiaca významne znižuje výskyt katarov horných dýchacích ciest (KHDC), dolných dýchacích ciest (DDC) a gastrointestinálnych infekcií (GII). Frekvencia akútnych otitíd (AOM), pneumónií (pneumon.) a iných infekcií bola u nedojčených vyššia, nie však v signifikantných hladinách. Dĺžka dojčenia sa v tomto súbore signifikantne neprejavila na zmene akútnej chorobnosti v ďalších rokoch života.
Hoci výskyt takmer všetkých sledovaných odchýlok bol vyšší u krátko dojčených detí, zistené rozdiely neboli štatisticky signifikantné. Vyšší výskyt anémie u dojčených signalizuje relatívne malé zásoby železa u matiek súboru (nutričné návyky) - vo formulách umelej výživy je železo fortifikované. Hoci výskyt astmy a iných alergií bol u dlhšie dojčených nesignifikantne nižší, zaujímavý je vyšší výskyt ekzému u dlhšie dojčených.
Výživa dojčiacej matky a prvé príkrmy pre dieťa
Odporúčania pre výživu dojčiacej matky
Pre dojčiace matky je dôležité udržiavať vyváženú stravu a nájsť podporu v okolí. Denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka. Živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale bolo dokázané, že majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti. Rovnako, ako ani počas tehotenstva už dávno neplatí, že „mamička by mala jesť za dvoch“, ani počas dojčenia by sa žena nemala prejedať. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20% kalórií viac, než v období pred tehotenstvom. Ak však dojčiaca žena neprijíma dostatok kalórií, ktoré sú potrebné na produkciu mlieka, živiny sa začnú odčerpávať z jej tkanív.
Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky. Strava ženy v období tehotenstva a dojčenia by mala byť pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Obdobie dojčenia nie je ideálne na experimentovanie, žena by mala konzumovať všetky základné potraviny, hlavne tie, ktoré sú charakteristické pre náš región a na ktoré je zvyknutá. Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Doplniť do tela dostatok jódu ale nie je také jednoduché, keďže sa vyskytuje najmä v rybách, morských živočíchoch a, samozrejme, v jodidovanej soli. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg (deti do 5 rokov 90 μg, deti od 6 do 12 rokov 120 μg), u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg. U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo. Vápnik do tela doplníme jednoducho - konzumáciou mliečnych výrobkov. Dojčiace ženy by mali pamätať na to, že mliečne výrobky je vhodné jesť aspoň 2 hodiny pred jedlom, ktoré je bohaté na železo, pretože vápnik znižuje jeho vstrebateľnosť. Aj koncentrácia vitamínu C v materskom mlieku je dôležitá. Po pôrode je zdravý imunitný a nervový systém matky veľmi dôležitý - vďaka omega-3 mastným kyselinám, ktoré spoločne s horčíkom zaručujú psychickú pohodu, mamičky zvládajú stresové situácie pri starostlivosti o bábätko lepšie.
Ak je vaše podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, odôvodnené, poraďte sa s lekárom alebo laktačnou poradkyňou. Len odborník môže zodpovedne posúdiť, či je mlieka skutočne málo a dieťatko neprospieva. Ako skvelá podpora dojčenia slúži aj tesnejší telesný kontakt mamy s dieťaťom s cieľom stimulovať tvorbu oxytocínu, ktorý pozitívne vplýva na tvorbu mlieka. Na tvorbu mlieka zaberajú bylinky ako senovka grécka a benedikt lekársky.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa odporúča plné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa. Štandardne panuje názor, že materské mlieko je vítaným doplnkom stravy a cenným zdrojom vitamínov aspoň do dvoch rokov dieťaťa. Všetko je to ale veľmi individuálne a najlepšie je riadiť sa potrebami bábätka, ako aj vašimi osobnými preferenciami.
Zavádzanie prvých príkrmov
Nejedna mamička sa zamýšľa nad tým, či materské mlieko naozaj dieťatku stačí a kedy začať s prvými príkrmami. Väčšinou sa uvádza, že s prikrmovaním sa začína medzi 4. až 6. mesiacom, podľa pripravenosti dieťaťa. U plne dojčených detí je to zvyčajne okolo 6. mesiaca života, u detí na umelej výžive niekedy už od 4. mesiaca. Nie je to však dané fixne.
Pri pravidelnej kontrole sa vás tiež môže pediater spýtať, či vás dieťa sleduje a so záujmom pozoruje pri jedle. Aj toto sa niekedy považuje za jeden zo signálov, že je pripravené na svoj prvý príkrm. K ďalším signálom patrí to, že je dieťa po dojčení ešte hladné, prípadne na váhe nepriberá tak, ako by malo. V tomto prípade by ste sa mali poradiť s pediatrom o podávaní príkrmu. Tak, ako by ste nemali dieťa oboznamovať s inými potravinami pred dovŕšením 4. mesiaca života, nie je dobré, ak to budete zbytočne odkladať.
Keď budete hľadať informácie o tom, kedy a ako začať dieťatko prikrmovať a „zoznámiť“ ho s prvými alergénmi, pravdepodobne sa stretnete s mnohými protichodnými názormi. Presne imunologické okno predstavuje pomyselné okno trvajúce niekoľko týždňov, kedy by mala byť detská imunita najprispôsobivejšia. To nás privádza k pojmu orálna tolerancia. Orálna tolerancia je proces, pri ktorom prijímanie rozpustných bielkovín ústami potláča špecifickú imunitnú reakciu tela. Vďaka orálnej tolerancii nebude imunitný systém vášho dieťatka reagovať na bežné, „neškodné“ potraviny a považovať ich za hrozbu. Ak tento proces zlyhá, môže vzniknúť potravinová alergia alebo dokonca celiakia.
Prvá vec, na ktorú by ste mali myslieť je, že s prikrmovaním bábätka začíname postupne. A to nielen čo sa týka množstva samotného príkrmu, ale aj toho, čo má obsahovať. Pri najmenších detičkách sa úplne vyhýbajte soleniu a cukreniu. Vhodné nie sú ani výrazné koreniny. Domáce príkrmy vždy varte z čerstvých surovín - žiadne polotovary, instantné zemiakové kaše a podobne. Začína sa vždy jednozložkovými kašami, ktoré podávame v čase obeda. Väčšina mamičiek vyskúša najprv kašičku z varenej mrkvy, neskôr zemiakov, mladého hrášku či brokolice.
Ak sa vám nechce variť a mixovať domáce jedlo, skvelou voľbou sú hotové príkrmy pre deti napríklad od značiek ako Hipp alebo Hami. Nemusíte sa báť, že by obsahovali konzervanty či iné nevhodné zložky. K zelenine možno postupne pridať zložky ako varené chudé mäso (asi jednu polievkovú lyžicu), prípadne 1 varený žĺtok. Postupne, ak dieťaťu kašičky chutia a dobre ich znáša, môžete zvyšovať množstvo až do objemu 150 - 200 ml.
Nové druhy zeleniny a ovocia pridávame do príkrmu vždy s odstupom troch až štyroch dní. To znamená - zavedieme mrkvovú kašičku, tú podávame po dobu 3 dní a sledujeme reakcie dieťaťa. Ak je všetko v poriadku, pridáme iný druh zeleniny alebo mäso. Alergény sa vždy zavádzajú postupne a ideálne samostatne. Vajcia - podáva sa najprv iba varený žĺtok ako bielkovinová zložka zeleninového príkrmu, celé vajce až keď je dieťa staršie. Mlieko - podáva sa ako súčasť príkrmov a mliečnych kaší. Novú potravinu vždy skúšajte zavádzať po troškách. Najprv len lyžičku-dve, aby ste videli, či to dieťaťu chutí.
Samozrejme, že dojčaťu smiete podávať aj ovocné príkrmy. Obľúbené sú napríklad prvé príkrmy z jablka, hrušiek, sliviek či marhúľ. Opäť platí, že by ste mali najprv začať jednozložkovými príkrmami. Ak dieťa dobre znáša zeleninové a ovocné príkrmy, môžete mu vyskúšať podať aj nemliečnu kašu s obsahom obilnín. Ako spomíname vyššie, často ide o prvý kontakt detičiek s lepkom. Tieto kaše sú vhodné buď od dovŕšenia 4. alebo 6. mesiaca života bábätka. Najčastejšie v nich nájdete obilniny ako ovos, pšenica, a tiež pridané vitamíny a iné zložky - napríklad železo či B1.
Až do ukončenia prvého roka života je materské mlieko, prípadne umelá detská výživa, primárnym zdrojom potravy a živín. Príkrmy podávajte ako náhradu jedného mliečneho kŕmenia - ideálne medzi spánkami. U detičiek vo veku 5 mesiacov by malo tvoriť väčšinu stravy materské mlieko, prípadne dojčenská výživa. V závislosti od špecifických potrieb môžete postupne skúšať zavádzať zeleninové príkrmy - najprv jednozložkové, a ak dieťa dobre znáša jednotlivé druhy, možno ich kombinovať.
Čo ak bábätku príkrm nechutí?
V prvom rade pamätajte na to, že je to normálne. Nie je dôvod panikáriť a určite by ste dieťaťu nemali príkrm podávať nasilu. Jednoducho to skúste opäť o niekoľko dní a po malých množstvách.
Ako často pridávať nové potraviny?
Nové potraviny zavádzajte do príkrmov vždy po 2 až 3 dňoch - čiže niekoľko dní podávajte napríklad mrkvový príkrm, ak je všetko v poriadku, vyskúšajte cuketový, hráškový a podobne.
Ako zistiť, že dieťa na príkrm reaguje zle?
Pri zavádzaní nových potravín sledujte reakcie ako vyrážky, výsyp, prípadne hnačku. Tie sú najčastejšie. V prípade vážnejšej alergickej reakcie sa môže objaviť aj opuch či dýchacie ťažkosti. Zavádzanie prvých príkrmov je dôležitý míľnik v živote bábätka aj rodiča. Hoci existujú všeobecné odporúčania, vždy sledujte potreby a signály svojho dieťaťa a príkrmy zavádzajte postupne. Začnite jednoduchými zeleninovými kašami, nové potraviny pridávajte pomaly a sledujte reakcie. Najdôležitejšie je, aby bolo zavádzanie príkrmov pre dieťa bezpečné, pokojné a prirodzené.
Odporúčané výživové dávky (OVD) pre obyvateľstvo SR
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 11 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlasuje aktualizované Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (9. revízia). Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (ďalej „OVD“) vytvárajú základný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy (§2 ods. 1 písm. s) zákona č. 355/2007 Z. z.).
Pri vypracovaní OVD boli ako základné kritériá zohľadňované vek, pohlavie, výškovo-hmotnostný index, ďalej u detí a mladej populácie základné ukazovatele funkcie telesného rastu a vývinu, ale tiež pohybové aktivity. U dospelých sú zohľadnené napríklad údaj výškovo-hmotnostného indexu, celková fyzická činnosť, fyziologické osobitosti (gravidita, dojčenie), aktuálny stav výživy, povaha zdrojov výživy a geografické podmienky. 9. revízia OVD podľa súčasných vedeckých poznatkov zo štúdií u ľudí, experimentálnych prác na zvieratách, klinických a epidemiologických výskumov stavu výživy populačných skupín, zodpovedá všestranným fyziologickým potrebám výživy zdravých jedincov populácie Slovenska (98 %-tám osôb jednotlivých fyziologických skupín).
OVD sú vypracované pre 29 fyziologických populačných skupín, z toho 11 skupín tvoria deti, v tom samostatne tvoria 2 skupiny dojčatá a dospievajúca mládež oboch pohlaví a 18 skupín dospelí, diferencovane podľa pohlavia (ženy tvoria 10 a muži 8 skupín). Zvlášť sa sledujú výživové požiadavky dojčiat vo veku 0 - 6 mesiacov a 7 - 12 mesiacov. OVD tvoria základné dávky určené pre praktickú potrebu s obsahom 16 tabelovaných nutričných faktorov, ktoré sú základom pre bežnú prax a plánovanie zabezpečenia výroby a spotreby potravín obyvateľstva. Okrem uvedených nutričných faktorov v tabuľkovej časti je dôležitým usmernením oblasť denného príjmu kuchynskej soli, ktorý u detí od 15 rokov a dospelej populácie by nemal byť väčší ako 5 g na deň (u mladších detí sa toto odporúčanie nachádza v pásme od 0,5 g až 2 g na deň).
tags: #dotaznik #o #vyzive #materskym #mliekom