Európska únia prechádza zmenou prístupu k reguláciám. Po rokoch kritiky zo strany občanov, ktorí krútili hlavami nad rozsiahlymi a niekedy bizarnými nariadeniami, prichádza sľub o obmedzení zásahov do oblastí, ktoré by mali byť v kompetencii členských štátov. Šéf Európskej komisie, Jean-Claude Juncker, avizuje koniec prehnaným reguláciám a zameranie sa na skutočne dôležité témy.
Reakcia na kritiku občanov a sľub obmedzenia regulácií
Jean-Claude Juncker sa v rozhovore pre český Blesk vyjadril k vnímaniu Európskej únie jej obyvateľmi. Pripustil, že niektorí ľudia majú pocit, že EÚ robí príliš veľa a zasahuje do oblastí, do ktorých by nemala. Juncker priznal, že v minulosti EÚ zasahovala do vecí, do ktorých nemusela. Preto pri nástupe do funkcie sľúbil, že Európska komisia sa bude venovať len tomu, čo je nevyhnutné, a nebude zasahovať do záležitostí, ktoré si členské krajiny a regióny dokážu lepšie vyriešiť samy. Zdôraznil, že tento sľub plní.
Konkrétne kroky k obmedzeniu regulácií
Európska komisia podnikla konkrétne kroky k obmedzeniu regulácií:
- Zníženie počtu nových iniciatív o 80 percent.
- Stiahnutie viac ako 100 predpisov.
- Zrušenie takmer 50 noriem.
- Ukončenie vydávania noriem o splachovaní na záchodoch alebo výške detských hojdačiek.
Nový prístup má Európskej únii umožniť sústrediť sa na naozaj dôležité veci, medzi ktoré patrí bezpečnosť, riadenie migrácie a zamestnanosť.
Príklady prehnaných regulácií v minulosti a mýtus o uhorkách
V minulosti EÚ vydala viaceré nariadenia, ktoré vyvolali údiv a kritiku verejnosti. Medzi najznámejšie patrí norma o zakrivení uhoriek. Tieto nariadenia boli vnímané ako zbytočné a prehnané zasahovanie do bežného života občanov. Mýtus o zakrivených banánoch a uhorkách je dodnes asi najznámejším mýtom o Európskej únii. V médiách a spoločnosti sa pritom objavil hneď niekoľkokrát. Euroskeptici si prijatie noriem o kvalite uhoriek či banánov, prijatých ešte Európskym hospodárskym spoločenstvom, vyložili po svojom.
Čo by sme nezvládli, keby USA odišli z NATO? Európa má silu, no chýba jej toto
História normy na uhorky
V júni 1988 vstúpilo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS, z ktorého sa o niekoľko rokov stane EÚ) do platnosti nariadenie o norme kvality pre uhorky. Norma rozdeľuje uhorky do štyroch tried podľa kvality.
Komisná, európska verzia normy priniesla o jednu kvalitatívnu kategóriu viac - tú s najnižšími požiadavkami. Dôležitejšia otázka však je, prečo tieto normy štáty prijímajú. Odpoveď znie, že v EÚ obchodujeme spolu na spoločnom trhu, na ktorom pôsobí veľa predajcov z rôznych štátov. Aby sme obchodovali efektívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie, potrebujeme spoločné a dostatočne pevné pravidlá, ktoré obchodníci vstupujúci na trh dodržia.
Krivá uhorka znie smiešne. Pohľad na krivú uhorku aj smiešny je. A tak sa stalo, že si normu na úrovni EHS (spoločného trhu) v osemdesiatych rokoch minulého storočia vyžiadali malo- a veľkoobchodníci. Spoločné pravidlá sú užitočné pre spoločný trh, ale prečo potrebujeme právne zaväzovať obchodníkov práve k tomu, ako veľmi majú byť zakrivené uhorky? Pretože uhorky k zákazníkom cestujú. Cestujú v kartónových škatuliach a je rozdiel, koľko do jednej škatule napcháte rovných uhoriek a koľko poohýbaných. Ak máte rovné uhorky, je nákupcovi jasné, že ste ich do krabice zmestili presne toľko, koľko očakáva, a že nebudú obité. Takmer identický tvar pomáha aj pri spracúvaní uhoriek. Je rozdiel, ak dáte do stroja nasekať uhorky, ktoré sa líšia len minimálne. Iná situácia je, ak sú rôzne pokrivené a stroje môžu mať problém ich spracovať.
EÚ ani EHS nikdy žiadne uhorky nezakazovali. Po vzore už platných medzinárodných noriem ich rozdelili do akostných tried, aby sa s nimi na spoločnom trhu obchodovalo jednotne. Norma sa výslovne netýkala nakladačiek ani uhoriek určených na spracovanie. Zmyslom bolo, aby poľská aj španielska uhorka Cucumis sativus L triedy II. spĺňala ten istý štandard.
Zrušenie normy a dôvody
Je rok 2008 a komisárka zodpovedná za pôdohospodárstvo reaguje na silný tlak politikov a rozhodne sa normu zrušiť. Používa pritom argument, že by sme nemali úrodu vyhadzovať. Ide o údajnú prax niektorých pestovateľov. Niekedy totiž pestovateľ nesplní podmienky akostnej normy, ktorú chcel, no zároveň sa mu neoplatí predávať ich v nižšej akosti. Lenže politický tlak je priveľký a z uhorky sa medzičasom stal symbol prebyrokratizovaného Bruselu, na ktorom si niektorí politici postavili kariéru. „Nový začiatok pre krivú uhorku a hrboľatú mrkvu“, vyhlási po zrušení komisárka Boelová. V roku 2008, po tom, čo EÚ normu zrušila, sa vraciame na Slovensku k takzvanej všeobecnej norme. Celoeurópske nariadenie o zrušení normy platí od 1. júla 2009.
Európska komisia (EK) 12. novembra oznámila, že v Európskej únii povolí predaj „krivých“ uhoriek, či ďalšieho „zahnutého“ ovocia a zeleniny. Rozhodnutie je súčasťou obmedzovania zbytočnej byrokracie. Od júla budúceho roku sa tak zrušia doteraz platné pravidlá týkajúce sa veľkosti a tvaru 26 druhov ovocia a zeleniny.
Obchodné normy stanovujúce povolený tvar a veľkosť zostanú aj naďalej platiť pre 10 druhov:
| Kategória | Druhy ovocia a zeleniny |
|---|---|
| Trvalo regulované | Jablká, citrusové ovocie, kivi, šaláty, broskyne a nektárinky, hrušky, jahody, sladká paprika, stolové hrozno, paradajky |
| Zrušené regulácie (od 1. júla 2009) | Marhule, artičoky, špargľa, baklažány, avokádo, fazuľa, ružičkový kel, mrkva, karfiol, čerešne, cuketa, uhorky, umelo pestované huby, cesnak, nelúpané lieskové orechy, hlávková kapusta, pór, melóny, cibuľa, hrach, slivky, stopkový zeler, špenát, nelúpané vlašské orechy, červené dyne a čakanka obyčajná |
„Je to nový začiatok pre krivé uhorky a hrboľatú mrkvu. Takéto veci jednoducho nepotrebujeme regulovať na úrovni EÚ. Je omnoho lepšie ponechať to na hospodárske subjekty. Navyše v týchto časoch vysokých cien potravín a všeobecne zlej hospodárskej situácie by mali mať spotrebitelia možnosť vyberať si z čo možno najväčšieho sortimentu výrobkov.
Dôvera v Európsku úniu na Slovensku a úloha Europarlamentu
Dôvera v Európsku úniu je na Slovensku vysoká. Dokonca je EÚ u mladých ľudí na Slovensku jednou z najdôveryhodnejších inštitúcií. Svedčí o tom prieskum Rady mládeže Slovenska. Vplyv Európskeho parlamentu na život Európanov je zásadný, aj keď si to stále mnoho ľudí neuvedomuje. Slovenský parlament preberá až tri štvrtiny legislatívy, ktorú schválili europoslanci. Dnes spolurozhoduje v takmer 70 oblastiach, kde sa prijíma spoločná európska legislatíva. Je to od fungovania spoločného trhu, cez opatrenia v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstvo až po schvaľovanie rozpočtu. Nie sú to teda len mýty o normách pre zakrivenie banánov alebo uhoriek, ale praktické veci.
Mýty o banánoch a uhorkách
Kollár hovorí o uhorkách a zakrivení v banánu v kontexte toho, že v Bruseli "rozhodujú o nás, že nás zošnurovávajú". Nariadenia a smernice regulujúce zakrivenie uhoriek a banánov sa často používajú ako príklady prílišnej byrokracie Bruselu, pričom ide o nesprávne vysvetlené predpisy. V prípade banánov ide o nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov, ktoré špecifikuje minimálne kvalitatívne požiadavky na predaj tohto tovaru v krajinách EÚ a nerieši mieru zakrivenia ovocia. „Ohnuté banány a uhorky. Bláznivé pravidlá EÚ, od ktorých sa teraz môžeme oslobodiť“, znie napriek všetkému nadpis článku v britských novinách The Sun z 25. júna 2016.
tags: #eurupska #unia #tvar #uhoriek