Vzdelávací program ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj pomáha učiteľom na základných školách vytvárať podnetné prostredie a sprevádzať poznávací proces žiakov tak, aby si rozvíjali komplexnú prírodovednú gramotnosť. Žiaci objavujú prírodovedné súvislosti vlastnou výskumnou aktivitou v spolupráci s rovesníkmi, čím si rozvíjajú vedecké myslenie a spôsobilosti vedeckej práce potrebné aj v bežnom živote. Osemročná skúsenosť s ExpEdíciou potvrdzuje, že žiaci sú pri tomto prístupe aktívnejší, viac angažovaní, neboja sa urobiť chybu. Zlepšujú sa vo formulácií vlastných myšlienok, argumentácii v diskusii aj v schopnosti spolupracovať v tíme. Podobné princípy systematického výskumu, pozorovania a hľadania súvislostí hrali kľúčovú rolu aj pri odhaľovaní príčin závažných chorôb v minulosti, ako je napríklad beri-beri, a pri neustálom boji proti komplexným infekčným ochoreniam, akou je malária.
Vzdelávací program ExpEdícia: Rozvíjanie prírodovednej gramotnosti
Princípy a ciele
Pracovné zošity sú koncipované na princípe, kedy si žiaci priebežne tvoria vlastnú učebnicu. Základným princípom je viesť prvákov a prváčky k vlastným objavom. Ponúkajú výskumne ladené aktivity podporujúce induktívny poznávací proces detí. Pracovný zošit po každom tematickom celku ponúka dvojstranu zo sumarizáciou a sebahodnotením žiakov v oblasti osvojených poznatkov a spôsobilostí.
Pracovné zošity a učebnice
Séria pracovných učebníc zahŕňa ExpEdíciu A, B a C overených pre 1. ročník. Pre starších žiakov sú určené pracovné učebnice ako ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj - Chémia pre 8. ročník základných škôl a pre terciu osemročných gymnázií, ako aj pre 9. ročník. Taktiež sú dostupné vybrané aktivity v elektronickom formáte pre 9. ročník ZŠ a pre kvartu osemročných gymnázií. Pre 7. ročník ZŠ a pre sekundu osemročných gymnázií bola vyvinutá ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj Fyzika - pracovná učebnica 2, s materiálmi overovanými v pilotáži už od septembra 2019, vrátane pilotnej verzie Fyzika 1.
Súčasťou aktivít sú aj plnofarebné prílohy s prírodovednými ilustráciami a fotografiami. Súbor 24 strán plnofarebných príloh tvoria súčasť aktivít z Pracovného zošita 3 pre 5. ročník ZŠ v predmetoch biológia a geografia, rovnako ako aj súbor 24 strán príloh pre Pracovný zošit 2 a súbor 22 strán pre Pracovný zošit 1 pre 5. ročník ZŠ.
Tematické celky a predmety
Žiaci a učitelia biológie a geografie sú pozvaní na bádateľskú expedíciu s tematickými celkami Z mesta na vidiek a Do hôr, ktoré ponúkajú 30 aktivít (21 geografických a 9 biologických), alebo 24 aktivít (10 geografických a 13 biologických). Ďalšou možnosťou je tematický celok Vodná výprava, ktorý ponúka 26 aktivít (8 geografických a 18 biologických). Pracovné zošity sú koncipované na princípe, kedy si žiaci priebežne pod odborným a... Pracovná učebnica ponúka 26 výskumne ladených aktivít pre celý školský rok podporujúcich induktívny poznávací proces detí. Siedmaci riešia výskumné problémy a otázky individuálne aj v skupinách, formulujú predpoklady, pozorujú, experimentujú. Iná pracovná učebnica ponúka 33 výskumne ladených aktivít pre celý školský rok podporujúcich induktívny poznávací proces detí. Siedmaci riešia výskumné problémy a otázky individuálne aj v skupinách, formulujú predpoklady, pozorujú, experimentujú, tvoria.
Šiestaci riešia úlohy individuálne aj v skupinách. Ponúkajú 16 výskumne ladených aktivít na prvý polrok podporujúcich induktívny poznávací proces detí.
Beri-beri a prelomový objav súvislosti s ryžou
Expedícia na Jávu a záhada beri-beri
V októbri roku 1886 sa traja holandskí lekári vydali na cestu loďou za medicínskym výskumom na opačnú stranu zemegule. Preplavili sa Suezským kanálom, ktorý dokončili a otvorili len o niekoľko rokov predtým a o pár týždňov neskôr dorazili do Holandskej Východnej Indie (dnes Indonézia). Jáva a okolité ostrovy ich očarili fascinujúcou exotickou flórou a faunou, mohutnými lesmi s húšťavami a s vláknitými rastlinami, ktoré obyvatelia Jávy ťažili a exportovali do Japonska, kde sa z nich vyrábali rohože tatami. Život na Jáve bol úplne iný ako v Európe. K výdobytkom západného sveta sa človek dostal len zriedkavo a tropické teplo bolo všadeprítomné. Typický Holanďan si taktiež musel rýchlo zvyknúť na chuť ryže, ktorá bola v tejto oblasti Ázie základnou potravinou.
Jedným z týchto lekárov, v tom čase 28-ročný Christiaan Eijkman, nebol na Jáve po prvýkrát. V minulosti slúžil ako dôstojník holandskej armády v meste Batávia (dnešná Jakarta). Po dvoch rokoch služby sa nakazil maláriou a vrátil sa do Holandska. Malária bola jednou z mnohých chorôb typických pre tropické oblasti. Medzi ďalšie veľmi rozšírené choroby patrila chrípka, úplavica, mor a beri-beri. A práve beri-beri bola dôvodom návštevy trojice lekárov na Jáve. Bola to devastujúca choroba, čo naznačovalo aj jej pomenovanie. V Jávčine slovo beri znamená „slabý“ a zdvojenie slova zdôrazňovalo jeho význam. Choroba sa prejavovala značnou svalovou slabosťou, stratou váhy, stratou citlivosti a neskôr paralýzu končatín. Únava, ktorou postihnutí trpeli, sa časom prehupla do zmätenosti, depresie a podráždenosti. V niektorých prípadoch dochádzalo k hromadeniu tekutiny v nohách a k preťaženiu obehového systému, čo viedlo k zväčšeniu srdca a jeho zlyhaniu. Beri-beri bola smrteľnou chorobou a v tom čase na ňu umieralo viac ako 80 % postihnutých. Na konci 19. storočia sa beri-beri rozšírila v Ázii natoľko, že sa hovorilo o epidémii.
Od mikróbov k výžive: Eijkmanov objav
Beri-beri nebola novou chorobou južnej a východnej Ázie. Nikto však nepoznal jej príčinu a ani liek, ktorý by ju vyliečil. Rôzni ázijskí a európski vedci pracujúci v Ázii vysvetľovali príčinu beri-beri rôzne. Niektorí tvrdili, že beri-beri nie je samostatnou chorobou, ale kombináciou iných už známych chorôb. Iní vraveli, že je to druh otravy. Iní vinili pleseň rastúcu na ryži. Ďalší sa domnievali, že príčina by mohla byť v strave, ale zatiaľ čo jedni považovali za príčinu nedostatok tukov, druhí uvádzali, že je to nedostatkom proteínov alebo fosforu.
Eijkman počas svojej kariéry vnímal, ako sa postupne menia predstavy o chorobách. V tom čase bola úloha baktérii pri vyvolávaní chorôb relatívne novou myšlienkou. Po návrate do Holandska však Eijkmana nadchol rýchly rozvoj poznania v tejto oblasti. Obrátil preto svoju pozornosť od praktickej medicíny k výskumu a odcestoval do Berlína, aby študoval u svetového lídra v tejto oblasti, Roberta Kocha. Podľa Kochovej „mikrobiálnej teórie chorôb“ boli mnohé choroby spôsobené mikroskopickými organizmami, ktoré infikovali ľudské telo. Holandskí lekári vzali so sebou poznatky o všetkých týchto metódach, aby mali čo najväčšiu šancu objaviť baktériu spôsobujúcu beri-beri, izolovať ju a pripraviť proti nej očkovaciu látku. O rok neskôr boli lekári so svojou prácou na Jáve hotoví. Ich záverom bolo, že chorobu beri-beri vyvoláva nejaká baktéria. Eijkman ostal na Jáve ako riaditeľ miestnej lekárskej školy. Zariadil si malé laboratórium, kde pokračoval vo výskume beri-beri. Jeho úlohou bolo pripraviť čistú kultúru baktérie, a potom z nej vyrobiť očkovaciu látku.
Experimenty so sliepkami a ľudské štúdie
Prešli ďalšie tri roky, ale Eijkmanovi sa ani použitím nových Kochových techník nepodarilo izolovať baktériu zodpovednú za beri-beri. Popri svojich denných aktivitách, administratívnych povinnostiach, vyučovaní a liečení pacientov sa mu však jedného dňa náhodou podarilo pozorovať niečo nezvyčajné. Všimol si, že sliepky na dvore vojenskej nemocnice trpeli podobnými príznakmi ako pacienti s beri-beri. Tieto sliepky neisto kráčali a mali problémy pri sadaní. Neskôr ich videl ležať na boku, čo je pre tieto vtáky mimoriadne netypické! Mali tiež ťažkosti s dýchaním. Eijkman si položil logickú otázku. Bolo možné, aby sa sliepky nakazili mikróbom spôsobujúcim beri-beri? Uvedomoval si veľký potenciál možnosti študovať chorobu na populácii laboratórnych zvierat, vďaka čomu by mohol monitorovať ich životné podmienky omnoho detailnejšie. Mohol taktiež experimentálne tieto podmienky meniť podľa potreby.
Keď sliepky premiestnili, ich zdravie sa náhle zlepšilo bez akejkoľvek liečby! Podarilo sa mu vystopovať minimálne jeden rozdiel medzi miestom, kde sliepky našiel a miestom, kam ich nechal premiestniť. Predtým sliepky dostávali ostatky lúpanej ryže zo stolov dôstojníkov vo vojenskej nemocnici. Kuchár na novom mieste im však podával druh červenej ryže známej pod menom beras merah. Pôvodne mala miestna ryža červenkastý obal (botanickým termínom je perikarp). Tento obal bolo možné odstrániť pomocou lúpania alebo tzv. „leštenia“ ryže. Leštená ryža mala krajší biely vzhľad a mnohým ľuďom takto chutila lepšie. Kuchár na novom mieste si však povedal, že sliepky si nezaslúžia takú špeciálnu bielu ryžu a sypal im namiesto toho „pololeštenú“.
Keď si Eijkman uvedomil túto súvislosť, mal v rukách dôležitú indíciu. Leštená ryža musí byť zdrojom infekcie. Biela škrobová časť ryžového zrna musí obsahovať baktériu, po ktorej tak dlho márne pátral. To by vysvetľovalo, prečo bola beri-beri taká častá v regiónoch, kde bola hlavnou potravinou ryža. Eijkman síce neplánoval zameniť sliepkam stravu, keď sa rozhodol presunúť ich na iné miesto, ale nemohol si nevšimnúť efekt tejto zámeny, keď už k nej došlo. Náhodou sa tak dostal k poznatku, ktorý unikol jemu a jeho kolegom napriek piatim rokom usilovného štúdia. Onedlho sa Eijkmanovi darilo vyvolávať u sliepok ochorenie takmer ako na povel jednoduchou úpravou stravy. Keď ich kŕmil leštenou bielou ryžou, u zdravých sliepok sa čoskoro začali prejavovať príznaky podobné ľudským príznakom beri-beri. Keď chorým zvieratám podával červenú ryžu, vyzdraveli. Vyzdraveli aj vtedy, keď obaly ryžových semien - „šupky z ryže“ - pridal ku krmivu pozostávajúcemu len z lúpanej ryže. Na Eijkmana to muselo spraviť ohromný dojem, keď v niektorých prípadoch začali sliepky chodiť a dokonca poletovať len pár hodín po tom, ako zjedli ryžové šupky. Na základe toho vyvodil záver, že v šupkách musí byť akýsi neutralizačný faktor alebo protijed na baktériu. To by vysvetľovalo, prečo zdravé sliepky ostávali zdravé aj v prítomnosti chorých.
Eijkmanovi sa však stále nepodarilo jasne preukázať, ako leštená ryža súvisí s baktériami, ktoré u človeka vyvolávajú beri-beri. Potreboval k tomu správne zorganizovaný kontrolovaný experiment. Eijkman sa napokon obrátil na väznice. V nich bola strava vopred určená. Navyše veľký počet jednotlivcov vo väzniciach pomohol zabezpečiť, že výsledky prieskumu neboli vecou náhody alebo zhody okolností, ako by sa to mohlo stať pri malých skupinách. Presvedčil teda vedenie väznice Tolong, kde 5,8 % väzňov trpelo chorobou beri-beri, aby bielu leštenú ryžu nahradili pololeštenou. U všetkých pacientov s beri-beri došlo k uzdraveniu. A. G. Vorderman, supervízor Ústavu civilného zdravia na Jáve, viedol rozsiahly prieskum beri-beri v stovke väzníc na Jáve a malom priľahlom ostrove, kde v tom čase žilo 280 000 väzňov. Distribúcia choroby beri-beri v týchto väzeniach a jej frekvencia medzi väzňami bola skúmaná s ohľadom na konzumáciu rôznych typov ryže.
Odkaz Eijkmanovho výskumu
Eijkman za svoje objavy na Jáve napokon získal polovicu Nobelovej ceny. Jeho výskum, hoci pôvodne zameraný na mikrobiálnu príčinu, nakoniec preukázal, že beri-beri je spôsobená nedostatkom určitej látky v potrave, čo viedlo k objavu vitamínov.
Pravda a mýty o vitamíne D. Predávkovanie, slnenie, krémy, vek, váha, farba kože. MUDr. Janeková
Malária: Komplexná infekcia a globálna výzva
V súvislosti s maláriou je zaujímavá aj historická zmienka o chorobe beri-beri, ktorá sa v minulosti vyskytovala v oblastiach, kde bola ryža základnou potravinou. Avšak malária, ako samostatné infekčné ochorenie, predstavuje dodnes jednu z najzávažnejších globálnych zdravotných výziev.
Čo je malária a jej pôvodcovia
Malária, staršie známa aj ako bahenná horúčka, patrí medzi najzávažnejšie infekčné choroby na svete. Ročne ňou ochorie približne 300 - 500 miliónov ľudí, pričom až 1 - 3 milióny z nich zomrie. Až 90 % smrteľných prípadov sa vyskytuje v subsaharskej Afrike. Prevažná väčšina ochorení je u detí do 5 rokov. Nebezpečným formám malárie je vystavených až 40 % svetovej populácie. Samotný názov "malária" pochádza zo stredovekej taliančiny, kde "mala aria" znamená "zlý vzduch". Malária je tropické ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä v tropických oblastiach. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2021 podľa odhadov 247 000 000 prípadov malárie na celom svete, pričom počet úmrtí bol viac ako 600 000. Práve africký kontinent nesie prvenstvo v počte nakazených ľudí a úmrtí v celosvetovom meradle. Malária je parazitárne ochorenie, ktoré sa prenáša bodnutím infikovaného komára (rod Anopheles).
Malária je spôsobená plazmódiami, parazitickými prvokmi kmeňa Výtrusovcov (Apicomplexa). Ich prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles, kde patrí až 60 rôznych druhov. Najznámejší vektor je komár maláriový (Anopheles maculipenis). Malária je vyvolaná prvokom z rodu Plasmodium kmeňa Apicomplexa. U človeka vyvolávajú maláriu druhy Plasmodium falciparum, Plasmodium malariae, Plasmodium ovale, Plasmodium vivax. Až 80%-nú morbiditu a 90%-nú mortalitu spôsobuje Plasmodium falciparum. Parazitické plazmódiá tiež infikujú plazy, vtáky, hlodavce, opice a šimpanzy. Boli zaznamenané prípady infekcie človeka druhmi malárie, ktoré infikujú iné vyššie primáty, napr. Plasmodium knowlesi, Plasmodium inui, Plasmodium cynomolgi, Plasmodium simiovale, Plasmodium braziliarum, Plasmodium schwetzi a Plasmodium simium, ale s výnimkou P. knowlesi sa im nevenuje zvýšená pozornosť. Vtáčia malária zabíja hydinu, nespôsobuje však vážne ekonomické straty.
Životný cyklus plazmódií
Životný cyklus plazmódií prebieha v dvoch hostiteľoch: v komárovi a v človeku. Počas cicania krvi samička infikovaná plazmódiami v štádiu sporozoitov vpustí do hostiteľa sporozoity (1) a sama sa infikuje plazódiami v štádiu gametocytov (8). Sporozoity sa krvou dostávajú do pečene, kde vstupujú do hepatocytov (2), čím začína extraerytrocytárna fáza životného cyklu plazmódií (A), čo je nepohlavné rozmnožovanie v pečeni. Sporozoity v hepatocytoch dozrejú do štádia schizontov (3). Mnohojadrové schizonty sa rozpadnú na jednojadrové merozoity (4), ktoré infikujú červené krvinky (erytrocyty).
Je nutné dodať, že u druhov plazmódií P. ovale a P. vivax sporozoity sú schopné vytvoriť hypnozoity, ktoré predstavujú dormantné (spiace) štádium. Hypnozoity zotrvávajú bez aktivity v hepatocytoch po dlhú dobu a spôsobujú znovuobjavenie malárie tým, že sa prebudia, invadujú krvný obeh po niekoľkých týždňoch, dokonca rokoch. Napadnutie erytrocytov merozoitmi (5) vedie na nepohlavné rozmnožovanie v krvi za tvorby trofozoitov.
Nezrelé trofozoity (kruhové štádium) dospejú do štádia schizontov, ktoré prasknú za tvorby merozoitov (6), ktoré znova infikujú ďalšie červené krvinky. Merozoity sa dostávajú z vnútra červených krviniek praskaním červených krviniek, čo vyvoláva typické horúčky (maláriový syndróm, malarický syndróm). Niektoré nezrelé trofozoity prejdú do štádia gametocytov (7), čiže pohlavných buniek s haploidným počtom chromozómov. Pri satí krvi sa komár infikuje od človeka gametocytmi, ktoré v komárovi splynú v procese oplodnenia: samčí mikrogametocyt vstúpi do samičieho makrogametocytu (9). Tým začína sporogónická cyklus v komárovi (C). Po oplodnení makrogametocytu vznikne zygota, ktorá sa stane pohyblivou a natiahnutou ookinetou (10), ktorá sa dostane do steny stredného čreva komára, kde sa vyvinie na oocystu (11). Infikovaná samička komára Anopheles prenáša pohyblivé infekčné štádium výtrusovca Plasmodium vo svojich slinných žľazách.
Príznaky a formy malárie
Inkubačná doba sa v závislosti od pôvodcu nákazy pohybuje od 7 do 18 dní, v niektorých prípadoch až niekoľko mesiacov. Príznaky najčastejšej formy malárie sa zvyčajne objavia až po dvoch týždňoch od expozície, hoci v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým sa príznaky objavia. Medzi prvé príznaky ochorenia patria bolesti hlavy, svalov a kĺbov, nepravidelná horúčka so zimnicou a triaškou, črevné ťažkosti, nevoľnosť až zvracanie. Miernymi príznakmi malárie sú horúčka, zimnica a bolesť hlavy. Tie sa objavia spravidla do 10 - 15 dní po uštipnutí infikovaným komárom.
Medzi klasické príznaky patrí zimnica, horúčka a následné potenie trvajúce 4 až 6 hodín. Tento cyklus sa opakuje každých 48 hodín, Plasmodium vivax a Plasmodium ovale (malaria tertiana), resp. 72 hodín, Plasmodium malariae (malaria quartana). Plasmodium falciparum spôsobuje cykly s periódou 36 až 48 hodín alebo s malou prevalenciou aj kontinuálnu horúčku. Symptómy malárie sú: horúčka, triaška, bolesti kĺbov, zvracanie, anémia (spôsobená hemolýzou), hemoglobinúria a kŕče. Tiež sa objavuje pocit pálenia pod kožou. Tiež sa objavuje zväčšená slezina, silné bolesti hlavy, cerebrálna ischémia, zväčšenie pečene, hypoglykémia a hemoglobinúria s renálnou insuficienciou. Môže sa objaviť aj čierna horúčka, keď sa hemoglobín z rozložených červených krviniek dostáva do moču. Medzi závažné príznaky patrí únava, zmätenosť, záchvaty a ťažkosti s dýchaním. Keďže ide o masívne osídľovanie červených krviniek parazitom, príznakom sú aj anemické stavy, abnormálne krvácanie a môže sa objaviť krv v moči.
Ťažké prípady malárie sú vyvolané predovšetkým Plasmodium falciparum a prepuknú asi 6 až 14 dní po infekcii. Najťažšie prípady končia kómou alebo smrťou, predovšetkým u neliečených detí alebo tehotných žien, ktoré sú najzraniteľnejšie. Ťažká malária môže progredovať veľmi rýchlo a spôsobiť smrť v intervale niekoľkých hodín či dní. V najťažších prípadoch je prevalencia mortality až 20 %, aj pri intenzívnej lekárskej opatere. V endemických oblastiach je liečba menej uspokojivá a celková mortalita je 10 %. Chronickú maláriu spôsobujú Plasmodium vivax a Plasmodium ovale, nie však Plasmodium falciparum. V tejto forme môže nastať relaps až po niekoľkých mesiacoch či rokoch od expozície parazitmi, pretože zotrvávajú v latentnej forme v pečeni. Preto nie je možné považovať neprítomnosť parazitov v krvi za znak vyliečenia. Bol zaznamenaný prípad s inkubačnou dobou 30 rokov.
Diagnostika malárie
Včasná diagnostika malárie je kľúčová. Čím skôr sa malária diagnostikuje, tým rýchlejšie sa predíde zhoršeniu stavu. Prvoradý je odber anamnézy. Samotná diagnostika je založená najmä na laboratórnom vyšetrení krvi, prípadne na tzv. RDT testoch - rýchlotestoch. Maláriu dokážu určiť už z kvapky krvi na prste. Lekári v tropických oblastiach vedia na základe príznakov veľmi rýchlo odhadnúť, že sa jedná práve maláriu. Dominantným príznakom je horúčka, ďalej bolesti hlavy, malátnosť, slabosť, gastrointestinálne ťažkosti, bolesti svalov.
Na presné stanovenie diagnózy sa hodnotí hrubý a tenký krvný náter. Ten predstavuje rýchlu a vysoko senzitívnu metódu stanovenia ochorenia. Podľa hrubého krvného náteru sa potvrdí výskyt parazita v erytrocytoch. Ide hlavne o kvantitatívne stanovenie prítomnosti ochorenia. Krvný náter by sa mal realizovať čo najskôr. Napriek problémom s narastajúcou odolnosťou je malária pri včasnom zistení vyliečiteľná. Diagnóza sa potvrdzuje počas vysokej horúčky akútneho ochorenia mikroskopickým dôkazom parazitov v krvi, následne tiež vyšetrením špeciálnych protilátok.
Liečba malárie
Liečba musí byť zahájená čo najskôr po diagnostikovaní ochorenia. Postup terapie závisí od veku pacienta, typu parazita (Plasmodium), oblasti nákazy, vážnosti príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. V prípade malých detí, tehotných žien a imunodeficientných pacientov, je čas diagnostiky a liečby kľúčový. Prvá fáza liečby je zameraná na trofozoity, ktoré napádajú a usmrcujú erytrocyty. Aktívna malária (najmä typu falciparum) si okamžite žiada hospitalizáciu pacienta. Pri včasnom a vhodnom dávkovaní liekov je možné pacienta celkom uzdraviť. Kedysi veľmi účinný chlorochín, používaný v rámci prevencie i liečby už v súčasnosti v mnohých oblastiach nezaberá, kvôli získanej rezistencii plazmódií. Maláriu je možné liečiť linkozamínovým antibiotikom klindamycínom. Liečba môže byť aj profylaxická, čo znamená, že je zameraná na zastavenie aj ostatných štádií vývojového cyklu parazita, napríklad v hepatocytoch.
V súčasnosti sa používajú rôzne lieky, ktoré sú výlučne na lekársky predpis. V prípade, že vám ich lekár predpisuje, oznámte mu, či sa trvalo liečite, ste tehotná alebo predpokladáte tehotenstvo, dojčíte, ste alergik alebo niektoré lieky neznášate, trpíte epilepsiou, duševným ochorením, alebo vaša profesia vyžaduje zvýšenú pozornosť a koordináciu.
| Liek (liečivo) | Použitie | Dávkovanie / Poznámky | Nežiadúce účinky / Kontraindikácie |
|---|---|---|---|
| PLAQUENIL (hydrochlorochín) | Liečba akútnej malárie, profylaxia | Celková dávka 32 mg/kg hmotnosti počas 3 dní podľa dávkovacej schémy. U dospelých 400 mg 1x týždenne na profylaxiu. Odporúča sa užívať 2 týždne pred plánovanou cestou. | Je účinný proti kmeňom Plasmodium falciparum, P. vivax, P. ovale a P. malariae. |
| Malarone (proguanil vo fixnej kombinácii a atovachónom) | Liečba akútnej a nekomplikovanej malárie (najmä Plasmodium falciparum), profylaxia | Liečba sa má zahájiť 24 alebo 48 hodín pred odcestovaním do krajiny s hroziacou nákazou, má pokračovať celý pobyt a následne trvať ešte 7 dní po odchode z endemickej oblasti. Na liečbu 4 tablety denne po tri dni. | Je účinný na kmeň Plasmodium falciparum. |
| Chlorochin (firemný názov Delagil) | Profylaxia, pohotovostné samoliečenie | Na profylaxiu 300 mg 1x týždenne (pri hmotnosti nad 75 kg dávka 450 mg týždenne). Samoliečenie je trojdenná kúra (prvý deň 600 mg a za 8 hodín 300 mg; 2. a 3. deň 300 mg). | Nevoľnosť, bolesti hlavy, závrate a nespavosť. Väčšinou sa znáša dobre. Nesmie sa používať u pacientov s epilepsiou a ťažkými poruchami pečene a obličiek. Používa sa v oblastiach, kde sú plazmódiá na chlorochin citlivé. |
| Chlorochin s proguanilom (firemný názov Savarine) | Profylaxia | 1 tableta 1x týždenne. Profylaxia začína jeden týždeň pred odchodom a pokračuje počas pobytu a štyri týždne po návrate. | Výhodou je možnosť podávania deťom a tehotným ženám. V poslednej dobe sa ale znižuje citlivosť plazmódií na toto antimalarikum. |
| Meflochin (firemný názov Lariam) | Profylaxia, pohotovostné samoliečenie | Profylaxia: 250 mg raz týždenne. Začína sa týždeň pred odchodom, pokračuje počas celého pobytu a tri týždne po návrate. Samoliečenie: 750 mg, za 6 hodín 500 mg a za ďalších 6 hodín 250 mg. | Nechutenstvo, bolesti brucha, pocity na zvracanie, emočné poruchy a depresie, poruchy sústredenia a priestorovej orientácie. Nesmú užívať ľudia trpiaci epilepsiou, kŕčovými stavmi, psychickými depresiami, v tehotenstve a pri ťažších poruchách pečene a obličiek. |
| Doxycyklin (firemný názov Deoxymykoin) | Profylaxia, liečba (pri rezistencii na meflochin) | Profylaxia: 100 mg raz denne. Liečba: 100 mg po dvanástich hodinách prvých 5 dní, ďalej 100 mg raz denne. | Výrazná fotosenzibilita (precitlivelosť na slnečné žiarenie), nevoľnosť, niekedy zápaly úst. Nesmie sa užívať pri alergii na tetracykliny, v tehotenstve, u detí do 8 rokov a pri ťažkých poruchách pečene. |
Prevencia malárie a ochrana cestovateľov
Najlepšou ochranou proti malárii je zabrániť uštipnutiu komármi. V rámci prevencie je nutné nosiť dlhé rukávy a nohavice, počas spánku používať sieťku proti komárom. Pri pobyte v tropickej oblasti s výskytom malárie sa odporúča nosiť svetlé oblečenie s dlhým rukávom a dlhé nohavice, ktoré si zapravíte do ponožiek. Samozrejmosťou je pokrývka hlavy. Celkovo je odporúčané mať zakrytú čo najväčšiu časť tela. Nezdržiavať sa v miestach, kde sa komáre roja - stojaté vody, močariská a rovnako sa neodporúča zdržiavať sa vonku po súmraku - vtedy sú komáre aktívnejšie. Iné druhy tropických komárov sú však aktívne počas dňa, preto je potrebné sa pred komármi chrániť celý deň. Zostaňte v blízkosti oblastí, ktoré majú účinnú klimatizáciu a tienenie dverí a okien. Použite repelent proti hmyzu na pokožku a v prostredí, kde spíte. Nezabudnite ho často opakovať. Antimalariká znižujú riziko infekcie len o 90 %.
Vždy sa odporúča, aby ste užívali antimalariká, keď cestujete do oblastí, kde existuje riziko malárie. Je potrebné užiť správnu dávku a dokončiť kúru antimalarickej liečby. Pri pobyte v oblastiach s výskytom malárie je potrebné užívať účinné profylaktiká (používa sa doxycyklínová postexpozičná profylaxia, ktorá obsahuje antibiotikum doxycyklín, ďalej sa preventívne užíva chinín, respektíve jeho deriváty hydroxychlorochín a chlorochín). Chemoprofylaxia je jedným z najdôležitejších prostriedkov ochrany osôb pred ochorením maláriou a je možné ju použiť pre krátkodobé i dlhodobé pobyty v malarických oblastiach. Žiadna profylaxia však nezabezpečuje stopercentnú ochranu proti ochoreniu.
V minulosti sa malária liečila prípravkami na báze chlorochínu a vo veľkej miere sa využívali postreky tzv. DDT (DDT - dichlórdifelyltrichlóretán). Na začiatku bol tento prístup efektívny, ale postupom času si komáre vyvinuli rezistenciu na insekticíd a začali dané oblasti opäť zamorovať. V súčasnej dobe sa využíva najmä používanie ochranných sietí na posteliach ošetrených insekticídom a použitie reziduálnych insekticídov v interiéri - na steny, závesy, záclony a iné povrchy.
Účinná očkovacia látka v súčasnosti (2024) existuje, istá nádej existuje v rozšírených možnostiach skúmania genómu plazmódií. V roku 2022 boli vyvinuté dve vakcíny založené na mRNA, ktoré ešte neboli schválené príslušnými liekovými agentúrami na klinické použitie. Aj nemecká farmaceutická spoločnosť BioNTech vyvinula vakcínu proti malárii, ktorá je momentálne v klinickom skúšaní. Prirodzená odolnosť proti malárii je spojená s ochorením s názvom kosáčikovitá anémia (ovalocytóza).
Malária na Slovensku: Importované prípady
Malária sa na Slovensku prirodzene nevyskytuje. Zvyknú sa však objavovať importované prípady u cestovateľov - a teda že sa cestovateľ nakazí ešte v zahraničí a ochorenie si so sebou „prinesie“ na územie Slovenska. Na Slovensku boli za ostatné dva mesiace zaznamenané už štyri prípady ťažkej malárie. „Osoby si ochorenie priniesli z malarických oblastí (Nigérie a Tanzánie) a boli hospitalizované na jednotkách intenzívnej starostlivosti,” potvrdzuje Alena Koščálová, primárka Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Od roku 2020 k dnešnému dňu evidujeme v Epidemiologickom informačnom systéme celkovo 10 nahlásených prípadov malárie. Všetky ochorenia boli importované a súviseli s cestou do malarických oblastí v krajinách ako Tanzánia, Mauretánia, Nigéria, Uganda a Sudán.”
Hlavný hygienik SR Ján Mikas spolu s primárkou bratislavskej infektologickej kliniky Alenou Koščálovou upozorňujú cestovateľov, aby ešte pred vycestovaním do malarických oblastí preventívne mysleli na ochranu a chránili sa pred aj počas pobytu v rizikových oblastiach. Po návrate treba v prípade akýchkoľvek zdravotných ťažkostí (aj bez teploty) ihneď vyhľadať lekára a informovať ho o pobyte v malarickej oblasti. Túto informáciu je potrebné poskytnúť aj niekoľko mesiacov po návrate. Je dôležité dbať na prevenciu ochorenia. Skontrolujte, či potrebujete preventívnu liečbu malárie v krajinách, ktoré navštevujete. Je tiež potrebné navštíviť svojho všeobecného lekára alebo miestnu cestovnú kliniku pre informácie o malárii hneď, ako viete, kam sa chystáte cestovať. Stále musíte prijať opatrenia na ochranu pred infekciou, ak cestujete do rizikovej oblasti, aj keď ste vyrastali v krajine, kde je malária bežná.
tags: #expedicia #pracovny #zosit #ako #suvisi #ryza