Fenikel, rastlina s nezvyčajnou chuťou a vôňou, si zaslúži viac pozornosti. Vzhľadom sa podobá kôpru a čiastočne aj vôňou, no jeho chuť je odlišná - jemne sladká, miestami mierne pikantná až horkastá, čo mu dodáva nádych podobný sladkému drievku. Fenikel obyčajný je paradoxne neobyčajná rastlina, ktorá v sebe ukrýva nespočetné množstvo prospešných látok s účinkami podporujúcimi zdravie človeka. Okrem svojich kulinárskych vlastností ponúka aj prekvapivo veľa zdravotných benefitov. Poďme sa bližšie pozrieť na pôvod jeho názvu, históriu a rôznorodé využitie.
Pôvod a história názvu fenikla
Fenikel obyčajný (lat. Foeniculum vulgare) je rastlinný druh pochádzajúci z oblasti Stredozemného mora a západnej časti Ázie. Podľa knihy Ovocie a zelenina ako liek má fenikel svoj pôvod konkrétne v Grécku. Je dokázané, že táto rastlina bola známa už pred viac než 5000 rokmi - starovekí Gréci fenikel nazývali „maratón“. To, že niesol rovnaký názov ako známe miesto neďaleko Atén nie je náhoda. Práve tu v roku 490 p. n. l. Gréci porazili Peržanov a hovorí sa, že toto významné miesto pomenovali práve po byline, ktorá hojne rástla v okolí.
Gréci tiež nazývali feniklové semená maraíno, čo znamená schudnúť, čo naznačuje ich skoré poznanie diuretických účinkov. Podľa gréckej mytológie bohovia sídliaci na vrchu Olymp poslali bylinu fenikla ľuďom v podobe žeravých uhlíkov na stonke rastliny.
Do našich končín sa fenikel dostal až v období stredoveku, keď ho do strednej Európy priniesli benediktínski mnísi. V stredoveku Karol Veľký nariadil pestovať fenikel spolu s rôznymi inými bylinkami v záhradách kláštorov. Príkladom bol kráľ Frankov a cisár Západu Karol I. Veľký (*742 - †814), ktorý rozkázal, aby fenikel pestovali vo všetkých cisárskych záhradách.
Podobne spravil aj Eduard I. (*1239 - †1307), zvaný Eduard Dlháň (angl. Edward Longshanks) alebo Kladivo na Škótov (angl. Hammer of the Scots). V rámci kráľovskej správy a zvykového práva určil, aby sa obyvateľstvom spotrebovalo viac ako 4 kilogramy (kg) feniklu mesačne. Kolonisti priviezli fenikel ako jednu zo základných bylín do Severnej Ameriky, kde si ju veľmi rýchlo obľúbili.
Botanický opis a druhy fenikla
Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare L.) je dvojročná až trváca rastlina, zriedka len jednoročná. Stonku má jemne ryhovanú a lysú a dorastá do výšky až 2 metrov (m). V prvom roku vegetácie má rastlina prízemnú ružicu listov. Listy sú jemné, nitkovité, v druhom roku pošvité a krídlato perovité. Kvety má drobné, voňajúce, usporiadané do dvakrát zloženého plochého okolíka sýtožltej farby, päťpočetné a obojpohlavné, dlhé 5 až 12 milimetrov. Plody fenikla bývajú oválne, podlhovasté a rebrovité dvojnažky. Medzi piatimi rebrami sa nachádza silicový kanálik. Tisíc semien váži od 2 do 7 gramov (g).
Poznáme dva hlavné druhy fenikla: sladký fenikel (Foeniculum vulgare var. dulce) tvoriaci chutnú buľvu a fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare var. vulgare), z ktorého sa získavajú plody známe ako feniklový plod horký (Foeniculi amari fructus). Fenikel sladký vytvára „buľvy“ - zdužinatené pošvy listov, ktoré sa konzumujú ako zelenina. Silica poddruhu fenikel obyčajný pravý (Foeniculum vulgare subspecies sativum) obsahuje najmä bicyklický ketón fenchón, ktorý dodáva semenám typickú horkastú chuť.
Celá rastlina obsahuje silice, ktoré priaznivo ovplyvňujú trávenie, mnohým konzumentom však nie sú príjemné. V Stredomorí fenikel rastie vo voľnej prírode a na prvý pohľad by ste si ho mohli pomýliť s kôprom, ktorý mu je veľmi podobný.
Pestovanie fenikla
Fenikel pochádza z južnej Európy a zo stredozemných krajín, v minulosti rástol ako divoká rastlina. V súčasnosti je šľachtený vo všetkých teplejších oblastiach sveta. Na Slovensku sa spravidla pestuje ako 2- až 3-ročná plodina, v ďalších rokoch už pestovanie nie je rentabilné. V slovenskej kuchyni sa fenikel používa zriedka a inak to nie je ani s pestovaním v záhradách, hoci si zaslúži väčšiu pozornosť.
Požiadavky na pestovanie
Fenikel vyžaduje teplú, mierne vlhkú a kyprú pôdu s vysokým obsahom živín. Pre dobrú kvalitu konzumnej časti je dôležité zavlažovanie a prihnojovanie dusíkom. Mladé rastliny neznášajú pôsobenie mrazu a dospelé sú poškodzované teplotami nižšími ako mínus 5 °C. Na klíčenie vyžaduje teplotu pôdy až 15 - 16 stupňov Celzia (°C). Počas zimného obdobia môže pri holomrazoch vymrznúť. Keď kvitne a tvorí plody, vyžaduje teplotu 20 - 23 °C.
Feniklu sa dobre darí na pôdach zásobených živinami, hlinitých, piesočnatohlinitých a nezamokrených pôdach. Najvyššie nároky na vlahu má v období predlžovania stoniek až kvitnutia. Najvhodnejšími predplodinami fenikla sú obilniny a hnojené okopaniny. Fenikel produkuje veľké množstvo nadzemnej biomasy ročne, presnejšie 40 - 60 ton na hektár (t.ha-1), preto rastlina vyžaduje veľké množstvo živín.
Príprava pôdy a výsev/výsadba
Základnú prípravu pôdy robíme na jeseň orbou. Pri klasickej príprave je možná orba do hĺbky 0,22 - 0,26 m so zapracovaním priemyselných hnojív. Na jar čo najskôr pripravíme pozemok na sejbu, osivové lôžko vyhĺbime do 60 milimetrov (mm) na ľahkých a 40 mm na ťažkých pôdach.
S prvými výsevmi na predpestovanie priesad môžete začať už v marci. Podarí sa vám ich dopestovať len pri novších odrodách a v teplom prostredí. Ideálna teplota klíčenia je 20 °C. Po 4 až 5 týždňoch ich môžete sadiť do sponu 40 x 20 cm, pôda však musí byť prehriata minimálne na 18 °C. Ak ich zasadíte príliš hlboko, zostanú buľvy malé a ploché. Od mája do polovice júla môžete fenikel siať priamo na hriadky.
Dodržte medziriadkovú vzdialenosť 30 cm a po vzídení rastliny jednoťte na 15 až 20 cm. Osivo nesejte veľmi hlboko, postačí asi 1,5 cm. Približne o dva týždne sa objavia malé rastlinky, ktoré, ak rastú príliš nahusto, jednotí na vzdialenosť asi 15 až 20 cm, aby mali dostatok priestoru na rast. Medziriadková vzdialenosť je 0,40 - 0,50 m, hĺbka sejby 20 - 30 mm. Fenikel je možné vysievať aj začiatkom novembra, v tom prípade osivo vyklíči na jar, keď teplota pôdy dosiahne 6 - 8 °C.
Starostlivosť a ochrana
Najdôležitejšia je pravidelná zálievka, aby dužinatá časť zostala krehká a šťavnatá. Keď rastliny začnú kvitnúť, odrežte ich vo výške 30 až 40 cm. Keď buľvy dosiahnu šírku asi 5 cm, prihrňte k nim zeminu tak, aby zbeleli. Fenikel by sa nemal vysádzať na hriadky po koreňovej zelenine, aby sa obmedzil výskyt koreňomorky fialovej.
Zber a skladovanie fenikla
Po priamej sejbe dozreje fenikel o 13 až 14 týždňov. Rastliny sa zberajú odrezaním nad povrchom pôdy. Listy sa skrátia nad dužinatou časťou. Mesiac pred predpokladaným zberom hľúz ich prihrňte pôdou, získajú tak jemnejšiu chuť a budú šťavnatejšie. Úrodu fenikla si môžete vychutnávať od septembra do novembra. Fenikel sa pre veľkú hmotnosť nadzemnej biomasy a neskoré dozrievanie semien zberá pomerne ťažko.
V prvom roku obyčajne v októbri, v druhom a treťom roku v septembri. Na zber používame kombajn a semená zbierame v čase, keď je väčšina vo voskovej zrelosti a nemôžeme ich roztlačiť prstom. Semeno je potrebné v každom prípade dosušiť. Teplota nesmie byť vyššia ako 40 °C. V chladničke vydrží čerstvý fenikel približne 7 dní. Pre spotrebu v zimných mesiacoch možno rastliny vybrané zo zeme aj s koreňmi založiť v pivnici do piesku, podobne ako čakanku štrbákovú.
Využitie fenikla v kuchyni
Fenikel je obľúbenou kuchynskou prísadou, či už ako zelenina alebo ako korenie. Má sladkastú aromatickú vôňu a všetky jeho časti sú jedlé a chutné. Výhodou fenikla je, že sa dá zužitkovať úplne celý - semienka, listy, stonka aj cibuľa sú jedlé a chutné.
Cibuľka feniklu sa používa ako zelenina, zatiaľ čo jeho listy možno využiť ako bylinku podobným spôsobom, ako kôpor. Peľ z fenikla je zas prvotriednym korením. Mimoriadne obľúbené sú plody fenikla (často označované ako „semená“). Ich intenzívna sladká chuť pripomína aníz a sladké drievko.
Fenikel ako korenie
Feniklové semienka patria k vyhľadávaným koreninám, najmä v talianskej a francúzskej gastronómii. Často sa objavujú v perníkových zmesiach, ale využitie nachádzajú aj v sladkom pečive či sušienkach. Skvele sa hodia aj na dochutenie zeleninových a rybích polievok. Podobne ako aníz, aj fenikel sa tradične pridáva do chleba, a často sa používa aj v koláčoch a pečive.
Zároveň je aromatickým obohatením sladkých aj slaných pokrmov po celom svete. Polievky, omáčky, ryby, bravčové mäso, hydina, zemiaky, cibuľa, olivy aj pomaranče získajú pridaním feniklu sviežu, mierne horkastú chuť. Ak celé semená fenikla mierne opražíte nasucho na panvici, zintenzívni to ich chuť. Feniklové lístky by sa naopak nemali variť, ale mali by sa do jedla sypať začerstva. Fenikel chutí obzvlášť dobre v kombinácii s anízom, rascou, koriandrom a cesnakom, ktoré výborne dopĺňajú jeho chuť. Silica poddruhu fenikel obyčajný pravý (Foeniculum vulgare subspecies sativum) obsahuje najmä bicyklický ketón fenchón, ktorý dodáva semenám typickú horkastú chuť; tie sa využívajú na ochucovanie mäsa, nápojov, pečiva, cukroviniek, v mletej forme ako súčasť niektorých koreniacich zmesí (napr. karí).
Fenikel ako zelenina a bylinka
Kvety a stonky sa používajú pri zaváraní zeleniny a výborne zapadnú aj do sviežich šalátov. Strednú časť stonky možno konzumovať surovú alebo použiť na prípravu šalátov. Vonkajšie listy sú však pevné, a aby zmäkli, musia sa variť v slanej vode. Fenikel nájde uplatnenie nielen v slanej, ale aj v sladkej kuchyni. Nasekaná vňať skvele oživí šaláty, listy môžete naplniť syrom a zapiecť. Fenikel je vhodný aj do polievok či na vyprážanie. A ak si túto rastlinu obľúbite, určite stojí za to vyskúšať aj voňavé feniklové rizoto.
Zdravotné benefity a liečivé účinky
Fenikel nie je len aromatická zelenina, ale aj výživová bomba. Fenikel obyčajný je veľmi nápomocný pri zlom trávení či zápaloch očí a oddávna sa používa ako liečivá rastlina. Jeho azda najznámejším účinkom je priaznivý vplyv na tráviaci systém.
Hippokrates (*460 - †370 pred n. l.), jeden z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, predpisoval fenikel na upokojenie žalúdka pri dojčenskej kolike. O 400 rokov neskôr ho lekár, lekárnik a botanik Dioscorides (*40 - †90) podával na potlačenie chuti do jedenia a jeho semená odporúčal dojčiacim matkám na podporu tvorby mlieka. Rímsky prírodný liečiteľ Plínius Starší (*23 - †79) si túto bylinu obľúbil a zaradil ju do svojich receptov. Všimol si totižto, že hady sa po zvliekaní starej kože treli o feniklové rastliny, pričom sa im vyčistili oči. Svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 - †1179) ako významná bylinkárka, prírodovedkyňa a botanička odporúčala fenikel pri prechladnutí, chrípke či chorobách srdca, na zlepšenie nálady, trávenia i telesného pachu.
Bohaté nutričné zloženie
Hľuza fenikla je skutočný multitalent a je neuveriteľne zdravá. Obsahuje množstvo aktívnych látok a disponuje bohatým nutričným zložením. Ako uvádza kniha Ovocie a zelenina ako liek, obsahuje vysoké množstvo draslíka a vitamínu C, doplnené o 12 stopových prvkov a 14 aminokyselín. Táto kombinácia podporuje imunitu, pomáha telu zbavovať sa prebytočnej vody a prispieva k lepšiemu fungovaniu čriev. Obsah vitamínu C je pritom takmer dvakrát taký vysoký ako u pomarančov.
| Kategória | Zlúčeniny a látky |
|---|---|
| Vitamíny | A, B (vrátane B9 - kyselina listová, cholín, pantoténová kyselina), C, E, K |
| Minerály a stopové prvky | Draslík, Sodík, Vápnik, Železo, Horčík, Fosfor, Zinok, Meď, Mangán, Selén |
| Makroživiny a iné | Bielkoviny, Sacharidy, Vláknina, Aminokyseliny, Karotény, Luteín, Zeaxantín |
| Silice (v semenách) | Anetol (až 60%), Fenchón, Fenkulín, Metylchavikol, Karvol |
Vitamín A je dôležitý na správne fungovanie a ochranu pokožky, očí a slizníc. Vitamín E je jeden z najdôležitejších ochranných vitamínov, ktorý posilňuje imunitný systém a pôsobí protizápalovo. Rovnaké účinky má aj vitamín C. Vitamín K je zase nesmierne dôležitý pre zrážanlivosť krvi. Jeho nedostatok môže spôsobiť silné krvácanie, a to aj pri tých najmenších zraneniach.
Liečivé vlastnosti a použitie
Feniklový olej sa skladá z esenciálnych olejov, ktoré sa osvedčili pri poruchách trávenia ako je plynatosť, nadúvanie a žalúdočné kŕče. Okrem toho má priaznivý vplyv na nervovú sústavu, zlepšuje náladu, pomáha pri zápche, znižuje cholesterol a napomáha chudnutiu.
- Semená fenikla pôsobia spazmolyticky (uvoľňujú kŕče).
- Svojou schopnosťou podporovať tvorbu sekrétov je fenikel účinný pri odkašliavaní.
- Významne pomáha pri nadúvaní a známe sú aj jeho močopudné účinky.
- Výraznou mierou zvyšuje laktáciu dojčiacich žien.
- Priamo pomáha činnosti žalúdka.
- Môže sa užívať aj pri črevných kolikách, chronickej zápche, žlčníkových a obličkových kameňoch a nepravidelnej menštruácii.
- Pri zápalových ochoreniach očí sa používa zápar z drogy (nálev z fenikla pôsobí na zmiernenie zápalu spojiviek).
Feniklová silica má tiež mnohostranné účinky. Je dokázané, že rozpúšťa hlieny, podporuje vykašliavanie, uvoľňuje kŕče, pôsobí proti nadúvaniu, urýchľuje pohyb tráveniny (chýmu) v žalúdku a črevách a pôsobí proti baktériám. Okrem uvedeného sa výborne hodí aj do kúpeľa. Na lekárske účely sa používa predovšetkým horký fenikel.
Feniklový čaj sa odporúča najmä dojčiacim ženám. Feniklové semienka sú účinné galaktagogum, čo znamená, že podporujú vylučovanie mlieka z mliečnych žliaz. Ak si chcete pripraviť aromatický feniklový čaj, na jednu šálku rozdrvte v mažiari jednu čajovú lyžičku feniklových semien. Rozdrvené semená vložte do čajového sitka a ponorte ich do vody na sedem minút. Jedna šálka čerstvo pripraveného teplého čaju sa pije 2- až 3-krát denne medzi jedlami. Odvar na odtučňovaciu kúru urobíme z 25 g feniklovej vňate, ktorú zalejeme 0,5 l studenej vody, privedieme do varu a varíme štvrť hodiny na miernom ohni. Koreň, listy a semená varené v jačmennej vode slúžia pri odtučňovacej kúre.
Fenikel ako okrasná rastlina
Nielen korenina či zelenina, fenikel má uplatnenie aj v okrasnej záhrade. Fenikel obyčajný ‘Purpureum’ je okrasnou formou, ktorá nájde uplatnenie aj v kvetinovom záhone. Pýši sa vzpriameným rastom, bronzovobordovým sfarbením listov a na rast jej stačí iba kúsok miesta. Táto jedinečná trvalka môže byť výrazným, no zároveň jemným a nadýchaným prvkom okrasnej záhrady. Dorastá do maximálnej výšky 150 cm a listy sa neskôr prefarbujú do tmavozelena. Prosperuje vo vlhších pôdach na dostatočne slnečnom stanovišti. Tmavé listy nádherne kontrastujú s bielo kvitnúcimi margarétami (Leucanthemum), kosatcami (Iris) alebo so šalviou bielou (Salvia apiana). Veľmi príjemná je tiež kombinácia s oranžovými a žltými rebríčkami (Achillea filipendulina) i s majestátnou fakľovkou (Kniphofia uvaria). Tmavopurpurové listy fenikla obyčajného ‘Purpureum’ pekne vyniknú v zoskupení s krvavočerveným orlíčkom ‘Ruby Port’.
Agastache feniklová (Agastache foeniculum) je vhodná do trvalkových aj bylinkových záhonov. Ide o aromatickú rastlinu, ktorej listy krásne voňajú čiernym anízom a feniklom. Pochádza zo Severnej Ameriky a v našich podmienkach sa jej dobre darí i v zimnom období.
