Francúzska hudba má bohatú a rozmanitú históriu, ktorá ovplyvnila vývoj hudby po celom svete. Od klasických skladateľov až po moderné hudobné zoskupenia, Francúzsko dalo svetu množstvo talentovaných umelcov a nezabudnuteľných diel.
Významní francúzski skladatelia
Medzi najvýznamnejších francúzskych skladateľov patria Hector Berlioz, Georges Bizet a Claude Debussy. Ich prínos k hudobnému svetu je neoceniteľný a ich diela sú dodnes obdivované a interpretované.
Hector Berlioz
Hector Berlioz bol významný francúzsky hudobný skladateľ, ktorý sa už ako dieťa učil hrať na gitare a flaute. Vyštudoval kompozíciu a presadil sa ako hudobný kritik vďaka svojmu hudobnému a literárnemu nadaniu. Jeho tvorba v sebe skrývala príchuť revolučných myšlienok.
Berliozova výnimočnosť spočívala v tom, že nemal nijak zvlášť dobré hudobné vzdelanie, avšak na druhej strane to bol umelec s obrovskou fantáziou. Jeho prínos spočíval aj v tom, že v hudbe spájal a odhaľoval dovtedy neodhalené veci. Berlioz bol romantický skladateľ a jeho diela v sebe skrývali obrovské emócie.
Najväčším prínosom tohto umelca boli diela Fantastická symfónia, Romeo a Júlia, Smútočná a triumfálna symfónia a mnohé iné, ktoré boli inšpirované literárnymi dielami. Berlioz sa preslávil aj významnou učebnicou inštrumentácie, nazvanou Grand traité d'instrumentation et d'orchestration, ktorá sa používa dodnes.
Georges Bizet
Bizet bol hudobný skladateľ pochádzajúci z Francúzska. Celosvetovo ho preslávila jeho opera Carmen. Práve tento typ tvorby bol predzvesťou impresionizmu v hudbe. Napriek veľkému hudobnému nadaniu neboli Bizetove dramatické diela úspešné. Zlom prišiel až s operou Carmen, ktorá sa stala populárnou najmä kvôli krásnemu hudobnému podaniu. Najznámejšou sa stala skladba Carmen o láske - habanera. Zaujímavosťou pri tejto opere je, že v premiére sa neujala práve kvôli svojej originalite. Skutočne ocenená bola až o osem rokov neskôr, kedy však už Bizet bol mŕtvy.
Claude Debussy
Claude Debussy bol francúzsky hudobný skladateľ, ktorý je považovaný za zakladateľa hudobného impresionizmu. K tvorbe ho inšpirovala predbaroková tvorba a orientálna hudba.
Claude Debussy bol považovaný za akéhosi hudobného revolucionára, čo sa prejavilo najmä na harmonických väzbách, ktoré uvoľnil. Zmeny v jeho podaní sa udiali i v tradičnej orchestrácii, kde uprednostňoval dychové nástroje a hlboké tóny flauty pred sláčikovými nástrojmi. Podpísal sa aj pod zmeny vo vývoji klavírnej hudby. Jeho snahou v tomto smere bolo docieliť to, aby klavírne skladby nevyznievali ako skladby hrané na kladivkovom nástroji, ale aby zneli tak, akoby sa hráč dotýkal priamo jeho strún. Táto myšlienka sa mu podarila docieliť vďaka používaniu klavírnych pedálov.
Určitý rozruch Debussy narobil vyhláseniami, že štruktúra a forma hudobnej skladby nie je dôležitá. Preto sa v jeho tvorbe neobjavila ani jedna symfónia klasickej stavby. Medzi najvýznamnejšie diela tohto umelca patrí orchestrálna skladba Faunovo popoludnie, ktorá je inšpirovaná rovnomennou lyrickou básňou Stéphana Mallarmého. Skladba je zmesou jemnej a originálnej inštrumentácie a harmónie, ktorá je spojená s jemnou erotickou atmosférou básne. Charakteristickým pre skladbu je najmä flautové sólo. Skladba sa stala zlomovým dielom v Debussyho tvorbe, a taktiež sa stala medzníkom svetovej hudby 20. storočia.
V pondelok (22. 8.) si pripomíname 160 rokov od narodenia francúzskeho hudobného skladateľa Claudea Debussyho. Narodil sa 22. augusta 1862 v chudobnej rodine v mestečku Saint-Germain-en-Laye, ležiacom neďaleko Paríža. Neobyčajný talent pre hru na klavíri preukázal už od svojich siedmich rokov. Vďaka svojmu talentu začal už ako 11-ročný študovať na parížskom konzervatóriu hru na klavíri a kompozíciu.
V rokoch 1874 až 1884 získal niekoľko cien. Napríklad v roku 1884 vyhral so svojou kantátou Márnotratný syn (L’Enfantprodigue) prestížnu Rímsku cenu (Grand Prix de Rome).
Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka od vplyvnej ruskej patrónky umenia Nadeždy Filaretovny von Meck. Tá dlhé roky finančne podporovala skladateľa Petra Iljiča Čajkovského (vzájomne si počas vyše 13 rokov napísali 1 210 listov), aby s ňou hral štvorručne na klavíri a súčasne učil aj jej deti. Za rodinou von Meck odišiel v roku 1880 počas prázdnin najskôr do Švajčiarska a Talianska a neskôr do Moskvy. Tam sa zoznámil s dielami ruských hudobných skladateľov Modesta Petroviča Musorgského a Alexandra Borodina, ktoré jeho tvorbu značne ovplyvnili, rovnako ako aj hudba nemeckého skladateľa Richarda Wagnera.
Žiadosťou o ruku prekročil zaužívané spoločenské zvyklosti
Prázdninový pobyt v Moskve sa v roku 1882 stal jeho posledným v rodine von Meck. Zapáčila sa mu totiž dcéra ruskej mecenášky umenia. Tú požiadal o ruku, čím prekročil vtedajšie zaužívané spoločenské zvyklosti a zdvorilo ho poslali naspäť do Paríža.
Po návrate do metropoly Francúzska sa Debussy zaľúbil do krásnej mladej, ale vydatej speváčky Blanche Vasnierovej. Stala sa inšpiráciou mnohých jeho raných diel. Medzi také patrí aj Svit Luny (Clair de lune), ktorá je jednou z jeho najznámejších skladieb.
Počas svojej aktívnej tvorby, trvajúcej len 25 rokov, neustále nachádzal nové hudobné cesty a tvrdil, že esencia hudby je jeho chlebom a vínom. Je aj autorom opery Pelléas a Melisanda (1902). Medzi najvýznamnejšie Debussyho diela patrí orchestrálna skladba Faunovo popoludnie (1893), ktorá je inšpirovaná rovnomennou lyrickou básňou Stéphana Mallarmého. Skladba je zmesou jemnej a originálnej inštrumentácie a harmónie spojenou s jemnou erotickou atmosférou básne. Charakteristickým pre skladbu je najmä flautové sólo. Skladba sa stala zlomovým dielom v Debussyho tvorbe, a taktiež medzníkom svetovej hudby 20. storočia.
Debussyho od detstva fascinovalo more. To sa prejavilo aj v jeho kompozíciách. V roku 1905 mu venoval celú skladbu More (La Mer, skladal ju od roku 1903). Vo svojich posledných dielach, ako napríklad v klavírnych skladbách Čiernobielo (En blanc et noir, 1915) sa rozvetvil do spôsobov kompozície, ktoré sa neskôr rozvinuli v štýloch Igora Fiodoroviča Stravinského a maďarského skladateľa Bélu Bartóka.
Claude Debussy, ktorý obohatil hudbu nezvyčajnými prostriedkami presahujúcimi význam samotného hudobného impresionizmu, zomrel v Paríži 25. marca 1918 na rakovinu hrubého čreva vo veku 55 rokov.
Sviatok hudby vo Francúzsku a vo svete
Sviatok hudby (La fête de la musique) vznikol vo Francúzsku v roku 1981, kedy ho založil Jack Lang, vtedajší minister kultúry. Oslavuje sa 21. júna, v deň letného slnovratu, ktorý je zároveň najdlhším dňom v roku a začiatkom leta. Po celom Francúzsku sa v ten deň konajú veľké koncerty, väčšinou zadarmo.
Sviatok hudby sa postupne rozšíril i do ďalších krajín, ktoré ho takisto začali oslavovať. Tento rok si okolnosti vyžadujú, aby sme Sviatok Hudby oslávili skôr v digitálnej sfére a preto sme sa rozhodli vám ponúknuť malú retrospektívu o francúzskej klasickej hudbe cez štyri hudobné diela, od 18. storočia po súčasnosť.
Prehliadka francúzskej klasickej hudby
- Oiseaux si tous les ans: Začíname 18. storočím so skladbou « Oiseaux si tous les ans » od Mozarta. Aj keď tento svetoznámy skladateľ nie je Francúz, v tejto skladbe sa nechal inšpirovať francúzskym jazykom a galantným štýlom, aby mohol okúzliť istú krásnu mladú ženu, čo možno považovať za typický príklad romantizmu.
- Bájka o vrane a líške: Druhá fáza našej cesty nám umožňuje vzdať hold dvom popredným umelcom. Prvý z nich, Jacques Offenbach, je jedným z najslávnejších umelcov 19. storočia a jeho skladby sú súčasťou podstatného operného repertoáru klasickej hudby (napríklad Les contes d’Hoffmann). Jacques Offenbach zhudobnil bájku o vrane a líške od svetoznámeho francúzskeho bájkara Jean de la Fontaine. Bájka, o ktorej sa učia mnohí školáci na celom svete.
- Cesty lásky: Naša cesta pokračuje v 20. storočí s jedným z jej symbolických umelcov: Francisom Poulencom. „Cesty lásky“ sú najslávnejšou melódiou skladateľa, ktorá sa nachádza v divadelnej hre Léocadia od Jean Anouilh. V skladbe nachádzame v tej dobe veľmi obľúbený štýl, ktorý vychádza z kabaretu.
- L’orgue de Barbarie: Už sme na konci našej prehliadky francúzskej klasickej hudby z minulých storočí a pri tej príležitosti vzdávame hold Josephovi Kosmovi, poprednému hudobníkovi 20. storočia. Ako skladateľ „Listov smrti“ často spolupracoval s básnikom Jacquesom Prévertom.
❤️ Klasický francúzsky šansón – Jemné romantické piesne pre pokojné chvíle
Súťaže a festivaly frankofónnej hudby na Slovensku
Na Slovensku sa pravidelne konajú súťaže a festivaly, ktoré oslavujú frankofónnu hudbu a podporujú mladých talentovaných umelcov. Jednou z takýchto súťaží je Spievam po francúzsky, ktorá je určená všetkým milovníkom frankofónnej hudby, ktorí bývajú na Slovensku a ich materinským jazykom nie je francúzština.
Okrem toho sa každoročne koná Sviatok hudby (La fête de la musique), ktorý vznikol vo Francúzsku v roku 1981 a oslavuje hudbu všetkých žánrov.
tags: #francuzske #hudobne #dielo