V tejto obsiahlej príručke preskúmame gramatiku francúzskych plnovýznamových slovies, ich použitie, formy a nuansy. Cieľom je poskytnúť pevný základ pre všetkých, ktorí sa snažia ovládnuť francúzštinu, či už sú úplní začiatočníci alebo si chcú utriediť existujúce znalosti.
Plnovýznamové slovné druhy
Plnovýznamové slová označujú:
- Podstatné mená (substantíva): osoby, zvieratá, veci a abstraktné pojmy. Sú pomenovania vecí a samotné názvy vlastností, dejov, duševných hnutí a stavov. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád.
- Konkrétne - sú pomenovania zjavov prístupných našim zmyslom: osoby, zvieratá, rastliny, veci; napr.: človek, pes, jačmeň, atrament.
- Abstraktné - sú pomenovania pojmov vzniknutých zovšeobecnením rozumových a myšlienkových vzťahov: vlastností, dejov, duševných hnutí, stavov; napr.: priateľstvo, beh, zdravie.
- Všeobecné mená - sú také, ktoré nešpecifikujú konkrétny jedinec.
- Prídavné mená (adjektíva): vlastnosti a vlastnícke vzťahy. Vyjadrujú vlastnosti vecí. Rozlišujú gramatický rod, číslo a pád, ktorými sa vždy zhodujú s podstatnými menami, ku ktorým patria.
- Akostné - vyjadrujú vlastnosti osôb alebo vecí, čiže ich akosť, napr.: kvetnaté lúky, skvelý výkon, horúci čaj. Slovný význam sa môže stupňovať tvorením druhého a tretieho stupňa (komparatív a superlatív). Napr.: statočný človek - statočnejší človek - najstatočnejší človek.
- Vzťahové - vyjadrujú, z čoho alebo odkiaľ predmet pochádza, alebo vyjadrujú osobu alebo vec, ku ktorej alebo ktorej určená osoba alebo vec patrí, čia je: horský potok, poľná tráva, otcov hlas, hlasový ústroj.
- Číslovky (numeráliá): číselné vzťahy. Vyjadrujú číselný význam, a to najmä počet a poradie. Majú rôzne typy skloňovania, niektoré sú aj nesklonné.
- Určité číslovky - vyjadrujú počet jedincov alebo celkov určitým číslom, možno ich označiť aj číslicami (1, 2, 10, 100, 1948, ...).
- Neurčité číslovky - neudávajú presné číslo, len neurčité množstvo. Delia sa ako určité číslovky. Napr.: mnoho, málo, menej, viac, najviac, hodne, veľa, ...
- Príslovky (adverbiá): okolnosti alebo vlastnosti deja a vlastnosti.
- Zámená (pronominá): odkazujú alebo ukazujú na všetko predchádzajúce. Zastupujú podstatné alebo prídavné mená, predmety nepomenúvajú, ale iba na ne poukazujú.
- Určité zámená - naznačujú vo forme zisťovacej otázky a pozitívnej odpovede osobu, vec, vlastnosť ako všeobecné pojmy.
- Neurčité zámená - poukazujú na osobu, vec, vlastnosť len približne, neurčito. Tvoria sa z opytovacích zámen pridaním rôznych predpôn alebo prípon.
- Slovesá (verbiá): označujú činnosť alebo stav. Sú pomenovania dejov. Slovesné tvary sa delia na určité a neurčité, určité rozlišujú osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, sčasti gramatický rod.
- Činnostné slovesá - pomenúvajú činnosti, ktoré niekto koná, činiteľom je podmet vety. Pýtame sa: Čo robí podmet vety?
- Stavové slovesá - vyjadrujú stav, zmenu stavu alebo nadobúdanie vlastnosti (belieť sa, belieť); všetky sú bezpredmetové. Pýtame sa: Čo sa deje s podmetom vety?
Francúzska konjugácia: Ako sa naučiť francúzske slovesá naspamäť
Ovládnutie francúzskych slovies je kľúčové pre plynulú komunikáciu. Tu je niekoľko tipov a prehľad základných slovies, ktoré pomôžu začiatočníkom zorientovať sa.
Základné francúzske slovesá pre začiatočníkov
Keď znáte a ovládate tieto francúzske slovesá, môžete sa domluviť v bežných situáciách:
- Être (byť): Je suis à la maison. (Som doma.)
- Avoir (mať): J’ai une famille. (Mám rodinu.)
- Faire (robiť): Il fait le dîner. (Robí večeru.)
- Aller (ísť): Je vais à l’école. (Idem do školy.)
- Dire (povedať): Je dis bonjour. (Poviem dobrý deň.)
- Pouvoir (môcť): Je peux partir maintenant. (Môžem teraz odísť.)
- Vouloir (chcieť): Je veux un gâteau. (Chcem koláč.)
- Savoir (vedieť): Je sais parler le français. (Vieme hovoriť po francúzsky.)
- Voir (vidieť): Je te vois. (Vidím ťa.)
- Prendre (vziať): Je prends un café. (Dám si kávu.)
- Apprendre (učiť sa): J’apprends le français. (Učím sa francúzsky.)
- Donner (dať): Je donne à ma mère des fleurs. (Dávam mame kvety.)
- Acheter (kúpiť): J’achète du pain. (Kupujem chlieb.)
- Commencer (začať): Je commence mon travail tôt. (Začínam svoju prácu skoro.)
- Continuer (pokračovať): Je continue à apprendre. (Pokračujem v učení.)
- Terminer (skončiť): Je termine tard. (Končím neskoro.)
- Arriver (prísť): J’arrive chez toi à 15h. (Prídem k tebe o 15h.)
- Partir (odísť): Je pars en vacances. (Idem na dovolenku.)
- Entendre (počuť): J’entends du bruit. (Počujem hluk.)
- Mettre (položiť, obliecť si): Je mets un bonnet sur la tête. (Dám si čiapku na hlavu.)
- Rendre (vrátiť): Je te rends ton baladeur mp3. (Vrácam ti tvoj mp3 prehrávač.)
- Passer (projít, projet, strávit): Je passe chez toi ce soir ? (Zastavím sa u teba dnes večer?)
- Venir (prísť, prísť, pochádzať): Je viens de République tchèque. (Pochádzam z Českej republiky.)
- Lire (čítať): Je lis un livre. (Čítam knihu.)
- Aimer (milovať, mať rád): J’aime les fleurs. (Mám rád kvety.)
- Parler (hovoriť): Je parle un peu le français. (Hovorím trochu francúzsky.)
- Écouter (počúvať): J’écoute de la musique. (Počúvam hudbu.)
- Regarder (pozerať): Je regarde la télévision. (Pozerám televíziu.)
- Travailler (pracovať): Je travaille dans une ferme. (Pracujem na farme.)
- Étudier (študovať): J’étudie l’histoire à l’université. (Študujem históriu na univerzite.)
- Manger (jesť): Je mange une pomme. (Jem jablko.)
- Boire (piť): Je bois du thé. (Pijem čaj.)
- Voyager (cestovať): Je voyage en France. (Cestujem vo Francúzsku.)
- Habiter (bývať): J’habite à Prague. (Bývam v Prahe.)
- Se lever (vstať): Je me lève à 7 heures. (Vstávam o 7. hodine.)
- Se laver (umývať sa): Je me lave les mains. (Umývam si ruky.)
- Déjeuner (obedovať): Je déjeune à midi. (Obedujem na obed.)
- Rentrer (vrátiť sa domov): Je rentre à la maison. (Vraciam sa domov.)
- Dîner (večerať): Je dîne à 19 heures. (Večeriam o 19. hodine.)
Prítomné časy (Présent) vo francúzštine
Prítomné časy (present tenses) používaš pri opisovaní zvykov, dejov, faktov a udalostí, ktoré sú spojené s prítomnosťou. Predstavujú základ pre bežnú každodennú konverzáciu.
Prítomný čas jednoduchý (Présent simple)
Vyjadruje hlavne trvalý stav alebo opakovaný dej, ktorý je všeobecný.
Príklady:
- I live in Nitra. (Žijem v Nitre.)
- He visits his grandparents every week. (Navštevuje svojich starých rodičov každý týždeň.)
Prítomný čas priebehový (Présent continu)
Použiješ predovšetkým na vyjadrenie dejov a činností, ktoré prebiehajú práve teraz, alebo sú dočasné. Častejšie sa môžeš stretnúť s názvom present continuous, ale je dobré, aby si vedel, že sa môžeš stretnúť aj s druhým pomenovaním. Používanie prítomného priebehového času kvôli zveličeniu alebo zdôrazneniu je zaužívaný štylistický trend.
Príklady použitia:
- What are you doing? (Čo robíš?)
- I am reading a book. (Čítam knihu.) - Veta naznačuje to, že mám knihu rozčítanú.
- Mom is cooking dinner for us. (Mama nám varí večeru.)
- You are talking too fast. (Hovoríš príliš rýchlo.)
- We can´t visit you this weekend because we are painting our apartment. (Nemôžeme vás tento víkend navštíviť, pretože maľujeme náš byt.) Tu tiež platí, že v momente rozhovoru prerábka prebiehať nutne nemusí.
- He is constantly forgetting my birthday. (Stále zabúda na moje narodeniny.)
- She is always asking me silly questions. (Stále sa ma pýta hlúpe otázky.)
- Mike is preferring the pork schnitzel over the chicken schnitzel. (Mike uprednostňuje bravčový rezeň pred kuracím.) Tu vidíš, že toto neoznačuje vlastnosť, ktorou osoba dlhodobo disponuje, ale dočasnú preferenciu.
Všetky zjednodušené francúzske slovesné časy
Všimni si, že v prvej časti vety je použitý present simple, keďže sa jedná o zvyk. Avšak v druhej vete musí byť present continuous, keďže tu ide o dočasný dej. Bežne tlačiareň funguje, ale veta naznačuje, že je teraz dočasne pokazená.
Ďalšie časy a ich použitie
Predprítomný čas jednoduchý (Present perfect)
Označuje dej/stav, ktorý sa začal alebo odohral v minulosti (nie je dôležité, kedy), ale má následky aj v prítomnosti. Nie samotný proces, ale výsledok je dôležitý.
Príklady:
- We have been neighbours since 2015. (Sme susedia od roku 2015.)
- I have lost my wallet. (Stratil som peňaženku.)
Predprítomný čas priebehový (Present perfect continuous)
Použiješ, keď hovoríš o deji, ktorý začal v minulosti, ale má svoje následky v prítomnosti alebo stále pokračuje. Celý priebeh deja je v tomto prípade dôležitý.
Príklady:
- It has been raining for two weeks now. (Prší už dva týždne.)
- I have been trying to make him to stop smoking here. (Snažím sa ho prinútiť, aby tu prestal fajčiť.)
Tvorba záporu a otázok
Tvorba záporu
Zápor v jednoduchom minulom čase tvoríme použitím pomocného slovesa did (teda minulého času slovesa do). K nemu pridáme časticu not, ktorá značí, že ide o zápor. Pomocné sloveso na seba prevezme všetky gramatické funkcie.
Keďže pomocné sloveso indikuje aj minulý čas, plnovýznamové sloveso, ktoré za ním nasleduje, bude už v prítomnom čase. Pri zápore môžeme tiež často naraziť na skrátenú formu didn’t.
Výnimka zase vzniká v prípade slovesa to be, ktoré pri tvorbe záporov pomocné sloveso do nepotrebuje.
Tvorba otázok
V 1. osobe jednotného čísla použiješ v kladnej vete tvar „am“ a v zápornej „am not“. Pri všetkých ostatných osobách, t.j. 2. osoba jednotného čísla a 1.,2.,3. Svoje miesto vo vete si vymení pomocné sloveso s osobou.
Aj v slovenčine sa vieme pýtať záporom, robíme to pomerne často a nie je to nič nezvyčajné. (Napríklad: Nechceš niečo? Neprídeš ma pozrieť? Nedáš si kávu? Nezostávame doma?)
Príklady:
- Are you reading any interesting books these days? (Čítaš posledné dni nejaké zaujímavé knihy?)
- Think of your favorite celebrity. (Zamysli sa nad tvojou obľúbenou celebritou.)
- Show your partner a picture on your phone. (Ukáž tvojmu partnerovi obrázok na mobile.)
- What is your favorite sports team? (Aký je tvoj obľúbený športový tím?)
Vzdelávacie štandardy a učenie francúzštiny
Vyučovanie cudzích jazykov je činnostne zamerané, žiaci sa učia jazyk, nie o jazyku a jeho štruktúrach. V prvom cykle rozhodne nehovoríme o zvládaní gramatických javov - žiaci sa s nimi oboznamujú v kontexte zmysluplných aktivít, najmä prostredníctvom recepcie cudzieho jazyka - počúvaním (učiteľ vytvára v triede "prirodzené jazykové prostredie", žiaci počúvajú krátke dialógy, audio nahrávky, sledujú krátke videá a pod. - aktivity na počúvanie slúžia ako jazykový vzor (výslovnosť) a zdroj jazykových prostriedkov) + prostredníctvom hovorenia (produkcia) - žiaci v prvom rade reprodukujú modelové vety, prostredníctvom nich si osvojujú jazykové prostriedky a teda aj gramatické javy, automatizujú si ich a následne používajú v personalizovaných kontextoch v rámci tematických okruhov.
Ciele sú jasné a zrozumiteľné. Bude však potrebné ich dobre odkomunikovať učiteľom, ktorí ich ešte stále berú dosť formálne, neriadia sa cieľmi, ale skôr obsahom učebnice a kladú príliš veľký dôraz na jazykové prostriedky vytrhnuté z kontextu.
Učenie sa cudzieho jazyka nie je postavené na znalosti štruktúry materinského jazyka; je nevyhnutné, aby si žiaci osvojovali cudzí jazyk prirodzene; deti zvládnu toľko jazykov, koľkým sú vystavené (existuje na to dostatok dôkazov v posledných viac ako 50 rokoch), dôležité je, akým spôsobom sú tomu to jazyk vystavené a aby sa predčasne nezačalo so zbytočnou orientáciou na uvedomelý učebný proces tradične orientovaný na štruktúry jazyka.
Osobne by som časy nechávala až v druhom cykle - prípadne začala iba s prítomným jednoduchým časom. V prvom cykle - čiže pre menšie deti - by som sa zameriavala skôr na učenie formou rôznych ilustrácii - obrázky im môžu slúžiť svojím spôsobom aj ako mnemotechnická pomôcka, ľahšie si učivo môžu zapamätať. Obrázky by som využívala aj ako formu skúšania - napr. ukázala by som druh oblečenia alebo nejaké zviera a dieťa by ho pomenovalo.
Prehľad vzdelávacích štandardov pre cudzí jazyk
Tabuľka poskytuje odporúčanú dotáciu a obsah pre jednotlivé cykly výučby cudzieho jazyka.
| Cyklus | Odporúčaná dotácia | Obsah |
|---|---|---|
| 1. cyklus | 2 hodiny týždenne | Zameranie na počúvanie a rozprávanie, osvojovanie jazykových prostriedkov. |
| 2. cyklus | 2 hodiny týždenne | Upevňovanie prítomnosti a úvod do minulosti, systematické uvedomenie si slovies. |
Zdá sa, že takto postavený obsah bude realizovateľný aj pri dotácii 2 hod. týždenne (na 2. cudzí jazyk) od 7. ročníka. Záleží na tom, aký bude stanovený rozsah slovnej zásoby.
Máte úplnú pravdu v tom, že preberanie akéhokoľvek času je v prvom cykle nevhodné. Vhodné je napríklad počúvanie krátkeho, ilustrovaného príbehu, dialógu, a pod. Následné opakovanie použitých jednoduchých viet v zmysluplných kontextoch a zahranie si samotného dialógu priamo v triede. V tomto prípade sa netreba obávať ani prítomného priebehového času.
Prítomný priebehový čas odporúčame zaviesť až v 2. cykle. Treba hlavne klásť dôraz na to, aby učivo cudzieho jazyka nepredbiehalo učivo materinského jazyka. Nenútiť deti čokoľvek si písať, ak ešte písanie nemajú zvládnuté v materinskom jazyku.
Osobne som za to, aby vyučovanie cudzieho jazyka v 1. a 2. cykle nebolo vôbec povinné. Deti majú dosť čo robiť, aby zvládli materinský jazyk. Treba, aby sa najprv naučili komunikovať, písať a čítať s porozumením v rodnom jazyku. Až potom je možné na týchto schopnostiach stavať a rozvíjať ich v cudzom jazyku.
Odporúčania pre výučbu francúzskych slovies
- Prítomný priebehový čas - vypustiť z 3. ročníka a presunúť ho do 2. cyklu.
- Prítomný čas jednoduchý základných plnovýznamových slovies - 3. osoba - tvorenie otázok, kde majú vlastne iba prevrátiť slovosled zvládajú samostatne iba šikovní žiaci.
- Nie je presne stanovené, či to majú vedieť žiaci na základe reprodukovania alebo samostatne, ústnou alebo aj písomnou formou?
- čiastočne We, they - nie je nutné, deti v tomto období sa sústreďujú výhradne na seba (ja a moje okolie) až neskôr vnímajú svet okolo nich.
- Abeceda nechýba, je uvedená jednotne pre všetky cudzie jazyky v druhom cykle.
- S uvádzaním spelovania/hláskovania môžeme začať už v treťom ročníku tak, že sa žiaci oboznamujú s hláskovaním, ale je to natoľko náročné vzhľadom na úroveň abstraktného myslenia, že nie je vhodné to dávať ako požadovaný výstup, úplne to stačí dať do druhého cyklu, kde sa to aktuálne nachádza.
- To isté platí pre "there is/are", ak to bude učiteľ dostatočne často používať v rámci osvojovania si to žiaci budú uvedomovať, ale zamerať na to pozornosť a dať to ako výstup stačí pre druhý cyklus. Pre prvý cyklus sa jednoznačne presadzuje pri všetkých uvedených štruktúrach len ich osvojovanie si a nie ich vedomé ovládanie, pri ktorom žiaci vedome so štruktúrami pracujú. Majú im rozumieť a používať ich podľa príkladov, ktoré okolo seba vidia a počujú.
- Prítomný čas jednoduchý základných plnovýznamových slovies - v singulári aj pluráli? Časovanie v PST nezvládajú ani vo 4., mnohí aj v 5. ročníku vnímajú ako problém. Na akej kognitívnej úrovni majú zvládať PST v 3. ročníku, ak je to zároveň 1. rok vyučovania CJ? Rovnako chýba aj štandard, čo má žiak vedieť v PST. Len reprodukovať, alebo aj tvoriť. Tvoriť otázku? Zápor? Počúvať, hovoriť, čítať, či aj písať...? Rovnako pre prítomný priebehový čas....! - nepatrí do 3. ročníka.
tags: #francuzske #plnovyznamove #slovesa