Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. Jedna z najslávnejších bitiek v histórii ľudstva, vo svete známa ako Austerlitz, ukončila najoslnivejšie ťaženie Napoleona I., cisára Francúzov, a bola darom k prvému výročiu jeho korunovácie. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
Strategické rozloženie síl a prípravy na boj
Bojiště u Slavkova si vybral Napoleon. Proti jeho 75 000 mužom mohli spojenci postaviť 91 000 vojáků a měli také převahu v dělostřelectvu. Na odpor sa mu postavili s presilou, spojencov bolo do 90 tisíc a Francúzov len 67 tisíc. Spojenci sa nechali oklamat Napoleonovým předstíráním slabosti a manévrovali přesně podle jeho očekávání. Napoleon sa zámerne rozvinul tak, aby mal slabé pravé krídlo, na ktoré chcel spojencov nalákať. Rátal s tým, že túto časť na poslednú chvíľu posilnia Davoutove divízie pochodujúce od Viedne.
Napoleon potreboval svojich protivníkov čo najskôr donútiť k rozhodujúcej bitke, preto východne od Brna na cisárskej ceste k Olomoucu a neďaleko Slavkova zastavil, akoby sa spojencov bál. Spojenci uverili, že je príliš slabý a stavili na strategickú možnosť obchvatu jeho pravého krídla s cieľom odstrihnúť ho od cesty na Viedeň. Spojenecká vojska byla rozložena mezi Pozořicemi a Újezdem a jejich plán operace počítal s hlavní ofenzívou na levém křídle.
Bitka troch cisárov pri Slavkove - Napoleon
Priebeh bitky na Prateckom kopci
Bitka sa začala tým, že sa o 7. hodine ráno ľavé krídlo a stred zostavy spojencov vydali v štyroch kolónach z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo k obce Telnice. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pod velením maršala Soulta pohol proti tej časti zostavy spojencov, ktorá ostala na Prackom kopci. Napoleon sa chcel Levím skokom dostať do boku spojeneckej zostavy a dokončiť obchvat do ich tyla.
Francúzsky útok na Pratecký kopec bol úspešný, zmocnili sa mnohých diel a vytlačili nepriateľa k obciam Sokolnice a Telnice. Na výšinách sa rozhorel urputný boj kto z koho, zásah Vandammovej divízie však nakoniec situáciu stabilizoval. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. V pasci ale uviazli aj Kienmayerove a Dochturove jednotky, ustupujúce od Telníc, a s nimi aj časť Langeronových síl.
| Armáda | Približný počet vojakov | Odhadované celkové straty |
|---|---|---|
| Francúzsko (Napoleon I.) | ~75 000 | ~9 188 (vrátane ranených) |
| Rusko (Alexander I.) | ~91 000 (spolu s Rakúskom) | ~20 400 |
| Rakúsko (František I.) | ~16 000 | ~5 922 |
Dôsledky triumfu a Bratislavský mier
Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. Bratislavského mieru a zrušeniu rímsko-nemeckej ríše. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu (Bratislave) dva dni po bitke 26. decembra 1805 mierovú dohodu, Rakúsko stratilo mnohé územia a muselo navyše platiť reparácie. Ruské vojsko sa stiahlo späť na svoje územie.
Napoleon bol svojim skvelým víťazstvom veľmi potešený a verejne vzdal vďaku svojim vojakom. Začal rozdávať vysoké odmeny a sumu 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom. Pre vdovy po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. V sieni slavkovského zámku Napoleon predniesol svoj slávny príhovor, ktorý začal slovami: „Vojaci, som s vami spokojný.“
Bitka troch cisárov pri Slavkove - Napoleon
Historické pamiatky: Mohyla mieru a Slavkovské bojište
Slavkovské bojiště zahrnuje oblast o rozloze asi 120 km² a v roce 1992 byla vymezená část území vyhlášena krajinnou památkovou zónou. Nejvýznamnějším památníkem a súčasne hromadným válečným hrobem je bezesporu Mohyla míru, umístěná na nejvyšším bodě slavkovského bojiště - Prateckém kopci. Záměr postavit tento první mírový pomník svého druhu v Evropě je spojen se jménem katolického kněze P. Aloise Slováka.
Mohyla je realizována v secesním stylu a zpodobňuje staroslovanskou mohylu. Je vybudována z lomového kamene a tvoří ji čtyřboký komolý jehlan vysoký přes 26 metrů. Uvnitř památníku se nachází čtvercová kaple o rozměrech 10 × 10 metrů s mramorovým oltářem. Na bojisku sa nachádza množstvo ďalších pamiatok - pomníkov, křížů, kapliček a hromadných hrobov.
Presun ruských vojsk cez územie Slovenska
Po porážke pri Slavkove požiadal ruský cár Alexander I. rakúskeho cisára, aby umožnil odchod vojsk cez územie Uhorského kráľovstva. Medzi 11. a 13. decembrom 1805 sa mestom Sereď niesol dupot kopýt tisícok koní, na ktorých tiahli na východ ruskí dragúni, husári a kozáci. 1. jazdecká kolóna vyrazila z Čáčova a pokračovala cez Trstín, Trnavu, Sereď a ďalšie obce smerom na východ.
V Seredi sa 13. decembra zastavil palatín arcivojvoda Jozef s oddielom husárov. 2. pešia kolóna sa presúvala po osi Senica - Trstín - Malženice - Rišňovce - Veľký Lapáš - Vráble, ktoré mala dosiahnuť 17. decembra. Touto trasou sa nakoniec presúvala aj cárska garda pod velením generálporučíka Alexeja Semjonoviča Kologrivova.
tags: #francuzske #uzemie #u #slavkova