Glukózo-fruktózový sirup a dôležitosť čítania etikiet potravín

V dnešnej dobe, keď sa na trhu nachádza neuveriteľné množstvo potravinárskych výrobkov, je schopnosť správne čítať etikety a zloženia nevyhnutnosťou pre každého zodpovedného spotrebiteľa. Čítanie etikiet na potravinách je zručnosť, ktorá sa na prvý pohľad zdá banálna, ale v skutočnosti môže zásadne ovplyvniť to, ako sa stravujeme, ako sa cítime a ako zdravo žijeme.

Európska únia a s ňou aj slovenskí zákonodarcovia sa snažia zabezpečiť, aby obaly potravín skutočne zodpovedali ich obsahu a neklamali spotrebiteľa. Etikety na potravinách nie sú len povinnou dekoráciou obalu. Sú to vlastne malé informačné letáky, ktoré výrobca zo zákona musí uvádzať, aby spotrebiteľ vedel, čo kupuje.

Klamlivé obaly a marketingové triky

Spotrebiteľ by sa nemal nechať oklamať iba vzhľadom obalu. Výrobcovia nesmú nazývať produkt napríklad jahodovým, ak namiesto ovocia obsahuje len syntetickú príchuť. Na etiketu takéhoto výrobku dokonca nepatrí ani obrázok či fotografia jahôd. Obal nesmie spotrebiteľov klamať a sľubovať účinky alebo vlastnosti, ktoré nemožno preukázať.

S rezervou je preto radno brať všetky nápisy a heslá. O nákupe výrobkov s označením „fit“, „fitness“ či „štíhla línia“ sa najskôr poraďte so svojím sedliackym rozumom a dôkladne preštudujte zloženie. Kritické myslenie by ste mali zapojiť aj pri produktoch s označením typu „light“ alebo „proteín“. Hoci legislatíva tieto označenia už berie do úvahy a výrobcovia musia spĺňať dané kritériá, neznamená to automaticky, že sú takéto výrobky naozaj zdravšie.

Pri bližšom preskúmaní ľahko odhalíte, že lákavé „bez cukru“ mnohokrát znamená skôr „plné umelých sladidiel“. Ďalšie prekvapenie sa skrýva v marketingových tvrdeniach na prednej strane obalu. Nápisy ako „light", „fit", „natural", „bez pridaného cukru" alebo „celozrnný" znejú skvelé, ale nie vždy znamenajú to, čo si pod nimi predstavujeme.

Označenie „light" napríklad znamená, že produkt obsahuje o tridsať percent menej tuku alebo cukru než jeho štandardná verzia - lenže ak tá štandardná verzia obsahovala obrovské množstvo tuku, aj tá „light" varianta ho môže mať stále veľa. Zaujímavé je aj to, ako výrobcovia pracujú s pojmom „prírodná aróma". Väčšina spotrebiteľov si pod týmto označením predstaví, že aróma pochádza priamo z daného ovocia alebo korenia.

V skutočnosti ale „prírodná aróma" znamená iba to, že východisková surovina bola prírodného pôvodu - ale mohla prejsť zložitým chemickým spracovaním a s pôvodnou surovinou už nemá takmer nič spoločné. Jahodová prírodná aróma tak nemusí pochádzať z jahôd, ale trebárs z plesne alebo kvasiniek, ktoré boli geneticky upravené tak, aby produkovali jahodovú chuť.

Obaly potravín s klamlivými marketingovými tvrdeniami

Pozorne čítajte zloženie

Kompletné zloženie sa najčastejšie ukrýva na zadnej strane obalu. Zoznam surovín, z ktorých sa potravina skladá, pritom nie je zoradený náhodne. Zložky sa vždy radia zostupne podľa množstva, v ktorom boli pri výrobe použité. Ak je konkrétna surovina uvedená v názve alebo vyobrazená na obale, v zložení by malo byť upresnené aj jej percentuálne zastúpenie.

Tučným písmom alebo podčiarknutím bývajú zvýraznené alergény. Formulkou typu „výrobok môže obsahovať stopy lepku“ potom výrobca upozorňuje na možnú krížovú kontamináciu, ktorá nastáva, ak sa potravina spracováva v rovnakej prevádzke ako potraviny s alergénom. Univerzálna poučka pre výber potravín znie: čím kratšie zloženie, tým lepšie. Ak sa nejedná o zoznam dvadsiatich rôznych druhov zeleniny, nekonečné zloženie býva varovným signálom.

Pokiaľ je zloženie potraviny dlhé ako týždeň pred výplatou, tým viac musíme spozornieť. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ide o vysoko priemyselne spracovanú potravinu plnú cukru, nekvalitných tukov a prídavných látok. Dobrým pravidlom je zamerať sa na potraviny, ktoré obsahujú menej než 5 prísad. Lyofilizované (sušené mrazom) ovocné alebo zeleninové zmesi majú často krátke zloženie a napriek tomu vydržia dlho, čo je výsledkom moderných technológií spracovania.

Zoradenie zložiek na etikete potravín

Glukózo-fruktózový sirup - podrobný pohľad

Glukózo-fruktózový sirup (GFS), známy aj ako izoglukóza, je sladidlo vo forme hustého sirupu. Ide o lacné sladidlo, ktoré sa nachádza v širokom spektre priemyselne spracovaných potravín. Glukózo-fruktózový sirup sa objavuje na etiketách mnohých výrobkov. Ako už názov napovedá, glukózo-fruktózový sirup je zmesou vyrobenou z glukózy a fruktózy.

GFS môže mať rôzny podiel obsahu fruktózy (5-55%). GFS sa vyrába predovšetkým zo škrobu. Najčastejšou surovinou pre výrobu glukózo-fruktózových sirupov je kukurica, sirupy môžu byť vyrábané aj z pšenice či iných surovín obsahujúcich škrob. GFS sa vyrába hydrolýzou škrobu, vďaka čomu sa získava čistá glukóza. Časť glukózy je následne enzymatickou cestou (izomerizácia - odtiaľ občasný názov izoglukóza) premenená na fruktózu.

Následne sa vytvorí zmes, z ktorej po filtrácii a odparení vznikne hustý sirup. Výroba GFS sirupu je jedným z posledných krokov v rámci spracovania škrobu. Bežný spotrebiteľ sa s týmito produktami nesetká v maloobchodnej sieti, ale za to sú veľmi často používané v celej rade potravín. Prečo sa vôbec GFS pridáva do potravín a nápojov? Jeho výhodou je tekutá forma, ktorú uprednostňujú výrobcovia nápojov - sirup sa ľahšie rozmieša s ďalšími ingredienciami. Tekutosť prispieva aj k jemnejšej textúre a nadýchanejšiemu objemu potravín.

GFS je jednoduchý sacharid (energetická hodnota 4 kcal / gram). Jeho vplyv na zdravie je porovnateľný s klasickým rafinovaným cukrom, a teda nadmerná konzumácia oboch škodí. Sirupy majú rôzne obsahy glukózy a fruktózy. Vyšší podiel fruktózy dodáva sirupu vyššiu sladivosť. Bežne je vyrábaný sirup s 42 % fruktózy. Separačnými postupmi možno získať produkt s obsahom fruktózy 90 %.

Miešaním sirupov s 42 % fruktózy a 90 % fruktózy v určenom pomere možno získať produkt s 55 % fruktózy. Tento produkt má podobnú sladivosť ako sacharóza a preto je často využívaný miesto cukru pri výrobe nealkoholických nápojov za účelom dosiahnutia podobných chuťových vnemov. Sirup s 42 % fruktózy je menej sladký vďaka nižšiemu podielu fruktózy. V trvanlivom pečive či iných potravinách sa stretávame so širším spektrom rôznych chutí.

U glukózo-fruktózových sirupov býva často diskutovaný vplyv na zdravie. Môžeme sa stretnúť aj s názorom, že glukózo-fruktózové sirupy sú v tomto smere horšie ako samotný cukor. Častým argumentom býva nárast konzumácie fruktózy v rámci týchto sirupov. Niekedy sú za týmito názormi aj ekonomické záujmy. Obecný názor, že by glukózo-fruktózové sirupy boli z hľadiska vplyvu na zdravie horšie ako sacharóza, však nie je vedecky preukázaný.

Molekula sacharózy je tvořená jednou molekulou glukózy a jednou molekulou fruktózy. Najčastejšie používané sirupy majú pomer fruktózy a glukózy veľmi blízky tejto rovnováhe (42 % alebo 55 % fruktózy), čo nie je veľký rozdiel od 50 % zastúpenia fruktózy v sacharóze. Navíc používáním obou typů sirupů v potravinách sa poměr fruktózy a glukózy konzumované prostřednictvím sirupů ještě více přibližuje přirozenému podílu 1:1 v sacharóze. Sacharóza je pri procese trávenia prostredníctvom enzýmov rýchlo rozštiepená na glukózu a fruktózu, ktoré sú ďalej v organizme metabolizované. Všetky sirupy i sacharóza patria do kategórie pridaných cukrov.

Obavy z jeho príjmu preto nie sú na mieste. Mnohí experti dnes tvrdia, že za pandémiu obezity je zodpovedný GFS. Toto tvrdenie si dovolíme opraviť: za pandémiu obezity je zodpovedný nadmerný príjem GFS, či energie celkovo. Štúdia z roku 2014 porovnávala niekoľko štúdií a prišla k záveru, že cukor či fruktóza nemajú sami o sebe negatívny vplyv na zdravie. Glukózovo-fruktózového sirupu sa netreba báť. Cukru sa netreba báť, ani toho, ak si občas doprajete Coca Colu.

Na internete koluje množstvo mýtov, týkajúcich sa jeho trávenia i škodlivosti. Na mnohých miestach si môžete prečítať, že fruktóza z GF sirupu sa metabolizuje inak ako fruktóza z repného cukru, čo však nie je pravda! Repný cukor (čo je sacharóza zložená z molekuly glukózy a molekuly fruktózy) sa rozkladá v tenkom čreve práve na tieto dva cukry, teda glukózu a fruktózu, pomocou enzýmu sacharázy. Odtiaľ putuje fruktóza portálnou žilou do pečene, kde sa premení na využiteľnú energiu (zabuduje sa do procesu glykolýzy) a spáli sa, alebo sa premení na pečeňový glykogén.

V prípade nadbytku energie sa však ochotne ukladá do formy triglyceridov (tukov). Toto platí pre fruktózu zo sirupu a aj pre fruktózu z repného cukru! Ovocie, ktoré je bohaté na fruktózu, sa však nemusí stať niečím, čomu by sme sa mali vyhýbať! Nadmerná konzumácia potravín s fruktózovým sirupom je ošemetná hlavne z toho hľadiska, že fruktóza má veľmi nízky glykemický index (19) a nedvíha hladinu inzulínu a leptínu v takej miere ako glukóza (toto sa využíva napríklad u diabetikov, keď môže fruktóza slúžiť ako "dia sladidlo").

GFS sirup sa používa do obrovského množstva potravín, ako sú sušienky, limonády, raňajkové cereálie, müsli tyčinky, proteínové tyčinky, pečivo, dressingy, ale napríklad aj mäsové výrobky! Glukózo-fruktózový sirup a palmový olej sa často vyskytujú v zapekaných müsli.

Chemická štruktúra glukózy a fruktózy

GLP-1 Supreme Recenzia - Prírodná Alternatíva k Injekciám na Chudnutie? (POZOR!)

Cukor a jeho mnoho podôb

Potravinársky priemysel je v skrývaní cukru mimoriadne kreatívny. Cukor sa na etiketách môže skrývať pod desiatkami rôznych názvov. Podľa niektorých odhadov existuje viac než šesťdesiat rôznych názvov pre cukor, ktoré sa môžu objaviť na etikete. Ak kupujete napríklad ovocný jogurt a na prvom mieste v zložení vidíte cukor alebo glukózo-fruktózový sirup, malo by vás to zaraziť.

Tu je prehľad najčastejších označení cukru na etiketách:

KategóriaPríklady označení
Monosacharidy a disacharidysacharóza, glukóza, fruktóza, laktóza, dextróza, maltóza
Sirupyglukózový sirup, fruktózový sirup, glukózo-fruktózový sirup, kukuričný sirup, kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy, ryžový sirup, agávový sirup, javorový sirup, sladový sirup, sirup z hnedej ryže, sirup z cukrovej trstiny
Ostatné sladidlá a koncentrátyinvertovaný cukor, hroznový cukor, datľový cukor, hnedý cukor, trstinový cukor, kokosový cukor, dextrín, maltodextrín, jačmenný slad, kukuričný slad, med, karamel, melasa, koncentrát ovocnej šťavy, šťava z cukrovej trstiny

Iné problematické zložky, ktorým sa radšej vyhnúť

Niektoré zložky by ste mali v zozname radšej hľadať s nedôverou. Medzi tie, ktorým sa je vhodné vyhnúť, patria:

  • Chemické konzervanty, umelé farbivá a zvýrazňovače chuti: Kvalitné jedlo ich nepotrebuje. Zodpovední výrobcovia nachádzajú ich prírodné alternatívy, napríklad prášok z jahôd alebo repy na dodanie červenej farby.
  • Umelé sladidlá: Hoci sa ich problematickosť zatiaľ nepodarilo jednoznačne preukázať, ide o syntetické, pre telo neprirodzené látky. Ak hľadáte nízkokalorické sladidlo, dajte prednosť prírodným alternatívam ako stévia, čakankový sirup alebo xylitol.
  • Palmový olej a stužené tuky: Ani škodlivosť palmového oleja nemá jednoznačné rozuzlenie, ale všetko naznačuje, že jeho nadužívanie neprospieva nášmu zdraviu a planéte. Je preto lepšie voliť iné oleje. Vyhnúť by ste sa mali aj stuženým tukom a transmastným kyselinám, ktoré zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení.
Potraviny s vysokým obsahom palmového oleja a inými problematickými zložkami

„Éčka“ - nie všetky sú nepriateľom

Nie je možné hádzať všetky „éčka“ do jedného vreca. Mnohé z nich sú neškodné, dokonca prospešné. Napríklad aditívum E100 je prírodné farbivo kurkumín a kyselina askorbová (E300) je vlastne vitamín C, ktorý sa používa ako antioxidant. E330 je kyselina citrónová.

Bez niektorých aditívnych látok, ako sú emulgátory, stabilizátory, zahusťovadlá alebo sójový lecitín (používaný v čokoládach), by sme sa v potravinárstve nezaobišli. Tieto látky môžu byť úplne prírodné a bezpečné. Problém môže nastať, ak výrobcovia z úsporných dôvodov uvádzajú prídavné látky len číslom E, čo môže spotrebiteľov zbytočne odradiť. Na druhej strane, uvádzanie názvu bez kódu môže byť pre menej informovaného spotrebiteľa mätúce, ak nevie, že ide o aditívum.

Príklady bežných

Orientácia vo výživových hodnotách

Pochopenie tabuľky výživových hodnôt nevyžaduje špecializované vzdelanie. Druhou dôležitou informáciou na obale výrobku je výživová hodnota. Najčastejšie má podobu tabuľky alebo zoznamu a umožňuje zistiť, koľko je v danom výrobku (v jednej porcii a/alebo na 100 g).

  • Energetická hodnota: Uvádza sa v kilojouloch (kJ) a kilokalóriách (kcal). Priemerný dospelý muž by mal prijať asi 10 000 kJ za deň, žena okolo 8 000 kJ. Tieto hodnoty sú však individuálne a závisia od mnohých faktorov.
  • Sacharidy: Dodávajú energiu. Dôležité je sledovať aj obsah cukrov (monosacharidov).
  • Bielkoviny: Zasýtia, podporia regeneráciu a budovanie svalovej hmoty.
  • Tuky: Umožňujú vstrebávanie vitamínov, správnu funkciu hormónov a zabezpečujú termoreguláciu. Delia sa na nasýtené a nenasýtené. Pri tukových výrobkoch, napríklad olejoch, margarínoch alebo v cukrovinkách či v mliečnych výrobkoch, sa udáva pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín v tuku. Platí zásada, že v našej strave by mali prevažovať nenasýtené mastné kyseliny nad nasýtenými, ktoré pri nadmernej konzumácii zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Vyberať by sme si preto mali najmä výrobky s vyšším obsahom nenasýtených mastných kyselín.
  • Vláknina: Prospieva črevám a celkovej vitalite. Odporúčané denné množstvo pre dospelého je približne 30 gramov.
  • Soľ: Nadbytok (viac ako 6 gramov denne) škodí najmä seniorom a ľuďom s vysokým krvným tlakom. Málokto tiež vie, že soľ sa na etiketách môže skrývať pod označením „sodík". Ak chcete zistiť skutočný obsah soli, musíte hodnotu sodíka vynásobiť číslom 2,5. Takže keď na etikete vidíte 0,8 gramu sodíka na 100 gramov, skutočný obsah soli je 2 gramy - čo už je pomerne veľa, najmä ak zjete väčšiu porciu.

Pri výbere potravín uprednostňujte tie s čo najnižším obsahom jednoduchých cukrov, nasýtených tukov a soli. Naopak, vyššie množstvo vlákniny je plus. Výživové tabuľky uvádzajú živiny na 100 gramov alebo 100 mililitrov. Prepočet na vlastnú spotrebovanú hmotnosť je jednoduchý (napr. 40 gramov = 0,4 násobok). Niektoré výrobky uvádzajú hodnoty aj na jednu porciu, čo môže uľahčiť orientáciu, ale treba si dať pozor na definíciu „porcie“.

Jedným z najväčších prekvapení pre mnoho spotrebiteľov býva veľkosť porcie, z ktorej sa nutričné hodnoty počítajú. Výrobcovia totiž často uvádzajú hodnoty na jednu porciu, nie na celé balenie. A tá porcia môže byť nerealisticky malá. Užitočnou pomôckou, ktorou výrobcovia v poslednom čase uľahčujú orientáciu v nutričných hodnotách, je informácia o odporúčanej dennej dávke jednotlivých živín. Vďaka nej sa spotrebiteľ dozvie, koľko percent dennej dávky skonzumuje v jednej porcii.

Vzorová tabuľka výživových hodnôt s vysvetlivkami

Dátumy trvanlivosti a skladovania

Etiketa väčšiny potravín musí informovať o odporúčanom skladovaní a trvanlivosti. Častým problémom medzi spotrebiteľmi je pochopenie rozdielu medzi pojmami "mal by sa spotrebovať do" a "mal by sa spotrebovať pred". Hoci tieto dve frázy znejú takmer rovnako, majú úplne odlišný význam, ktorý je potrebné poznať, aby sme sa nevystavili nepríjemným zdravotným následkom, ako sú hnačka a bolesti žalúdka.

  • Dátum spotreby: Označuje potraviny rýchlo podliehajúce skaze. Po uplynutí sú považované za zdravotne závadné. Dátum "spotrebujte do" znamená, že výrobok nie je vhodný na konzumáciu po určitom dátume, pretože predstavuje riziko ochorenia. Súvisí to predovšetkým s rizikom mikrobiologického znehodnotenia. Preto sa takýto popis nachádza na výrobkoch, ako je mlieko, syr, mäso a ryby.
  • Dátum minimálnej trvanlivosti: Uvádza sa na trvanlivejších potravinách. Po jeho uplynutí sa potravina nemusí stať závadnou, ale môže zmeniť farbu alebo chuť. Pred konzumáciou je vhodné ju skontrolovať. Takáto informácia sa bude nachádzať na suchých výrobkoch, napr. krúpach, cestovinách, obilninách. Znamená to, že výrobok si zachováva všetky svoje výživové vlastnosti do dátumu uvedeného na obale. Po uplynutí tohto dátumu je výrobok stále vhodný na konzumáciu bez rizika otravy, ale jeho kvalita bude oveľa horšia.

Je vhodné pamätať na to, aby ste výrobky skladovali v súlade s odporúčaniami uvedenými na obale. Vďaka tomu budete mať istotu, že výrobok je kvalitný a bezpečný. Ak však otvoríte výrobok, ktorý má podľa dátumu ešte "rezervu" do dňa skazy, ale svojou vôňou alebo vzhľadom vzbudil vaše obavy, je lepšie neriskovať jeho konzumáciu.

Rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti

Legislatívny rámec na Slovensku a záväzné informácie na obale

Súčasné pravidlá pre označovanie potravín na Slovensku, ktoré platia od decembra 2014 (a niektoré úpravy od apríla 2015), sú výsledkom implementácie európskej legislatívy. Tieto pravidlá sa vzťahujú na všetky potraviny určené pre konečného spotrebiteľa, vrátane tých z prevádzok spoločného stravovania. Výrobcovia mali možnosť baliť potraviny podľa starých pravidiel do 12. decembra 2014.

Každá etiketa v Európskej únii musí podľa nariadenia EÚ č. 1169/2011 obsahovať niekoľko povinných údajov:

  • Názov potraviny: Jasne a zrozumiteľne.
  • Zoznam zložiek: S poradím od najvyššieho obsahu po najnižší.
  • Alergény: Povinnosť platí pre balené aj nebalené potraviny.
  • Množstvo: V gramoch alebo mililitroch.
  • Dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby.
  • Podmienky skladovania: Ak je to potrebné.
  • Krajina pôvodu alebo miesto pôvodu: Ak jeho absencia môže uviesť spotrebiteľa do omylu.
  • Návod na použitie: Ak je to potrebné.
  • Adresa výrobcu, dovozcu alebo predajcu: Pre zodpovednosť a kontakt.
  • Výživové hodnoty.

Kľúčové zmeny a povinnosti zahŕňajú aj:

  • Informácia o náhradách surovín: Ak sa namiesto drahšej suroviny použije jej náhrada, musí byť táto informácia uvedená na obale.
  • Informácia o rozmrazených výrobkoch: Spotrebiteľ musí byť informovaný, ak je produkt vyrobený z rozmrazených surovín.
  • Označenie pôvodu mäsa: Od apríla 2015 sa toto označenie týka bravčového, ovčieho a kozieho mäsa.
  • Zjednodušené označovanie na malých plochách: Ak je najväčšia plocha obalu menšia ako 10 cm², je povolené uviesť len názov, množstvo, dátum trvanlivosti (alebo spotreby) a alergény.

Slovenský právny poriadok definuje alkoholické nápoje podrobne, pričom sa odvoláva na zákon č. 530/2011 Z. z. a súvisiace predpisy. Zákon tiež špecifikuje označovanie piva, kde sa musí uvádzať množstvo extraktu v pôvodnej mladine (okrem nealkoholického, ľahkého, piva so zníženým obsahom alkoholu, pšeničného a kvasinkového piva). Skutočný obsah alkoholu v % obj. sa uvádza na obale. Podrobné pravidlá sa týkajú aj ovocných vín, ciderov a perry, kde sa definujú povolené prísady, aromatické látky a minimálny podiel ovocnej šťavy. Miešané nápoje sú klasifikované podľa obsahu alkoholu.

Certifikáty ako záruka kvality a zodpovednosti

Na etikete nájdete aj certifikáty, ktorým sa v rámci uvedomelej spotreby oplatí venovať pozornosť. Môže to byť deklarácia BIO kvality, certifikát Fairtrade alebo Non-GMO. Takto označené potraviny vznikli za férových podmienok a sú ohľaduplnejšie k planéte i vášmu telu. Napríklad čokolády z Madagaskaru sa môžu pýšiť certifikátom Raise Trade, ktorý zaručuje špecifické etické a environmentálne štandardy.

Je tiež dobré vedieť, že bio a ekologické certifikácie majú svoje prísne pravidlá. Ak produkt nesie logo EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo (zelený list s hviezdičkami), musí spĺňať podmienky stanovené európskou legislatívou - minimálne 95 percent poľnohospodárskych zložiek musí pochádzať z ekologického poľnohospodárstva.

Slováci a čítanie etikiet: Prieskum a praktické tipy

Pri nákupe potravín Slovákov najviac zaujíma cenovka. O kvalite, výživovej hodnote a zložení potraviny však veľa napovie etiketa a nie štítok s cenou. Prieskum Združenia pre zdravie a výživu ukázal, že etikety na potravinách študuje iba pätina z nás. Najčastejšie ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 45-54 rokov.

Naopak, až štyria z desiatich Slovákov etikety na potravinách nesledujú nikdy. Sú medzi nimi predovšetkým nezamestnaní, dôchodcovia, ale aj študenti, spomedzi ktorých sa o zloženie potravín nezaujíma vyše 40 percent. Celkovo sa ženy zaujímajú o etikety dvakrát častejšie ako muži. Docentka Jana Jurkovičová zo Združenia pre zdravie a výživu upozorňuje, že nízkym záujmom o etikety sa ukracujeme o hodnotnú stravu. Výrobky s nižšou cenou totiž často obsahujú aj menej základnej suroviny, kvôli ktorej potravinu kupujeme.

Zodpovedná spotreba začína informovanosťou. V ideálnom prípade by mali byť informácie o zložení a pôvode potravín ľahko dostupné. V bezobalových predajniach by mal predajca poskytnúť zloženie na vyžiadanie. Dôvera v predajcov a ich produkty je kľúčová. Výrobcovia, ktorí sú hrdí na svoje suroviny, radi poskytnú podrobné informácie o ich pôvode, odrode a triede.

Pre tých, ktorí sa chcú v etiketách orientovať lepšie, existuje niekoľko praktických tipov. Predovšetkým je dobré si zvyknúť vždy otočiť obal a prečítať si zadnú stranu - predná strana je reklama, zadná strana je realita. Ďalej sa oplatí porovnávať nutričné hodnoty vždy na 100 gramov, nie na porciu, pretože jedine tak sa dajú férovo porovnať dva podobné produkty. Nákup potravín nie je veda, ak k nemu pristupujeme zodpovedne a informovane. Správnym čítaním etikiet a zložení si zabezpečíme nielen kvalitnejšiu stravu, ale aj podporíme zodpovedných výrobcov a prispejeme k zdravšiemu životnému prostrediu.

Spotrebiteľ čítajúci etiketu v supermarkete

tags: #glukozo #fruktozovy #sirup #etiketa

Populárne príspevky: