Medveď grizly (Ursus arctos horribilis), majestátny poddruh medveďa hnedého, je symbolom divočiny Severnej Ameriky. Jeho mohutný vzrast, dlhé pazúry a silný čuch mu umožňujú prežiť v drsných podmienkach a nájsť si potravu v rozmanitom prostredí. Napriek svojej povesti agresívneho mäsožravca je grizly predovšetkým všežravec, ktorého strava zahŕňa širokú škálu rastlinných aj živočíšnych zložiek, vrátane rýb.
Charakteristika a životný štýl medveďa grizly
Grizly dostal svoje pomenovanie podľa dlhých chlpov so striebornými končekmi, ktoré pokrývajú jeho plecia a chrbát a dodávajú srsti šedý nádych. Anglické „grizzle“ totiž znamená sivý, šedivý. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 180 do 680 kilogramov a v stoji môže dosiahnuť výšku až 2,44 metra. Samce sú približne 1,8-krát ťažšie ako samice, čo je príklad sexuálneho dimorfizmu. Farba srsti sa líši podľa geografického miesta, od blond po tmavohnedú, až čiernu.
Na ramenách má grizly veľký hrb tvorený svalmi, ktoré pomáhajú predným končatinám pri hrabaní. Jeho hlava je veľká a guľatá s vyhĺbenou tvárou. Grizly má tak dokonale vyvinutý čuch, že cíti zdochlinu na niekoľko kilometrov a dokáže sa k nej dostať aj cez hory, rieky a lesy. Niekedy sa postaví na zadné nohy, aby lepšie zachytil pach alebo dovidel na svoju korisť.
Medvede grizly väčšinou žijú osamote. Keď je nedostatok potravy, prejdú veľké územia - až do 780 km štvorcových - a keď bránia svoje územie, postavia sa na zadné laby, aby vyzerali ešte väčšie. Vo svojom prirodzenom prostredí je medveď grizly dominantným tvorom, ktorý nemá prirodzených nepriateľov. Na rozdiel od iných zvierat si grizly neurčuje žiadne pevne stanovené územie. Ostatným príslušníkom svojho druhu sa skôr vyhýba a do konfliktov s inými zvieratami sa púšťa len zriedka. Ak však dôjde k boju, napríklad počas obdobia rozmnožovania alebo pri obrane mláďat, medveď grizly zvyčajne vychádza ako víťaz.
Medvedica porodí v zime vo svojom brlohu až štyri mláďatá a stará sa o ne sama, vyhýbajúc sa ostatným samcom, ktoré by mláďatá zabili. Mláďatá zostávajú s matkou dva roky a viac. Matka ich učí rozoznať a hľadať potravu. Učia sa aj počas zápasov a na vlastných chybách. Mláďatá začínajú samy loviť počas druhého leta, ale zostávajú s matkou.
Počas jari a leta sa medveď grizly venuje najmä hľadaniu potravy, odpočinku a spánku. Jeseň je pre neho obdobím intenzívneho príjmu potravy, kedy zožerie obrovské množstvo jedla, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku pred nadchádzajúcim zimným spánkom.
Zimný spánok grizlyho
Na Aljaške a v severných častiach Skalnatých vrchov si grizly vyhrabáva hlboké nory, v ktorých v zime prespí až sedem mesiacov. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, medveď grizly neprespí celú zimu bez prebudenia. Počas chladného počasia upadá do akéhosi polospánku, pri ktorom sa jeho telesná teplota mierne zníži. Počas slnečných dní sa však prebúdza a hľadá potravu.
Niektoré medvede využívajú prirodzené úkryty, ale väčšina si vyhrabáva brloh v zemi. Grizly do neho zvyčajne zalieza, keď je zem pokrytá súvislou vrstvou snehu, a opúšťa ho až na jar. Ako prvé vyliezajú samce a samice, ktoré nemajú mladé, ale v zásade sa čas vychádzania líši podľa počasia a podľa zvyklosti toho ktorého medveďa.
Potrava medveďa grizly: Všežravec s obľubou rýb
Napriek povesti krvilačného mäsožravca si medveď grizly rovnako pochutnáva na lesných plodoch a ovocí ako na mäse. Hoci patrí medzi mäsožravce, podobne ako väčšina ostatných medveďov je všežravcom, ktorý nepohrdne žiadnou potravou. Medvede grizly sa živia rozmanitou potravou, väčšinou rastlinnou, vrátane tráv, bobúľ a orechov. Okrem toho sa živia aj hmyzom, hlodavcami, rybami a zdochlinami. Je mimoriadne inteligentný a ľahko sa naučí rozpoznať nové druhy potravy aj na menej zvyčajných miestach.
Rastlinná potrava
- Trávy
- Bobule
- Orechy
- Riasy
- Korienky a hľuzy (vďaka silným pazúrom ich ľahko vyhrabávajú)
Živočíšna potrava
- Hmyz (vrátane môr Euxoa auxiliaris, ktorých dokáže spočítať až 40 000 za deň)
- Hlodavce (niekedy ulovia aj vevericu)
- Ryby (hlavne lososy, pstruhy a ostrieže)
- Zdochliny (dokážu ich zacítiť na vzdialenosť až 28 kilometrov)
- Väčšia živá zver (lovia iba mladé, zoslabnuté alebo ranené jedince ako soby karibu, losy alebo jelene)
Medvede grizly: Dráma aljašského lososového behu | Aljaška 🌎 🇺🇸 | Cestovanie do prírody | Robert E. Fuller
Medveď grizly loví tak, že sa zrazu pustí do prudkého šprintu a zabije zver jediným úderom laby. Je mimoriadne silný a často pri hľadaní potravy prevracia aj ťažké kmene balvanov. Tieto medvede dokážu aj rýchlo šprintovať a na krátke vzdialenosti sa vyrovnajú aj koňom.
Význam rýb v strave grizlyho
Pre kanadské medvede nastáva obdobie hojnosti, keď proti prúdu riek začínajú na svoje tradičné miesto trenia tiahnuť lososy. Grizly sa bežne zhromažďuje v pobrežných oblastiach popri prúdoch riek, kde chytá lososy. Živiny obsažené v rybách nielenže poskytujú medveďom potrebnú energiu, ale aj hnoja pôdu v lese dusíkom, čo má pozitívny vplyv na celý ekosystém.
Vodopády Brooks v národnom parku Katmai na Aljaške, približne 350 km juhozápadne od mesta Anchorage, sú ideálnym miestom na pozorovanie týchto majestátnych tvorov pri love rýb.
Zachovanie a ochrana medveďa grizly
Medveď grizly sa kedysi vyskytoval v hojných počtoch od severného polárneho kruhu až po Mexiko. Poľovačky, otravy a ničenie jeho životného prostredia ho však na väčšine tohto územia takmer zlikvidovali. Dnes žije 70% jeho populácie v aljašskej divočine. Napriek tomu, že je grizly v USA a Kanade zákonom chránený, ľudia ho neustále zabíjajú. Niekedy ho zastrelia farmári alebo ľudia chrániaci si svoj majetok, inokedy ho ako trofej zastrelia poľovníci.
Veľa medveďov grizly žije v národných parkoch a rezerváciách, kde sa o ne intenzívne starajú ich zamestnanci. Národný park Denali na Aljaške je príkladom miesta, kde je prvoradým cieľom parku ochrana zvierat a zachovanie divokej prírody. To zahŕňa aj minimalizáciu turistických chodníkov, aby sa zachoval ráz krajiny.
tags: #grizzly #ktory #zere #rybu