Pestovanie šalátu je jednou z najodmeňujúcejších záhradníckych činností, ktorá prinesie čerstvú a chutnú zeleninu priamo na váš stôl. Hlávkový šalát je rýchlo rastúca jarná plodina, ktorú si doma ľahko vypestuje aj začínajúci záhradník. Je vhodný na konzumáciu buď samotný, alebo ako osviežujúca príloha k jedlu. Vyniká množstvom vitamínov a minerálnych látok a má vysoký obsah kyseliny listovej. Šalát, s jeho rôznymi druhmi a odrodami, ponúka nekonečné možnosti pre každého záhradkára, či už máte veľkú záhradu alebo len malý priestor na balkóne.
Prečo pestovať hlávkový šalát?
Hlávkový šalát (locika setá alebo locika šalátová Lactuca sativa) patrí k najstaršej a najpestovanejšej listovej zelenine. Ako mnoho iných zelenín sa k nám dostal zo Stredomoria. Hlávkový šalát obsahuje okrem iného bielkoviny, vlákninu, vápnik, železo, horčík, draslík, kyselinu listovú, vitamíny C, E a K. V jedinom liste šalátu sa ukrýva celý komplex vitamínov a minerálnych látok. Nájdete v ňom vitamíny A, B, C a E, z minerálov je bohatý najmä na železo, vápnik a mangán. Do svojej stravy by ste ho mali zaradiť aj pre obsah kyseliny listovej, vo farebných odrodách sa nachádzajú tiež karotény. Hlávkový, ľadový, rímsky - všetky odrody šalátu prispievajú k správnej činnosti trávenia, bojujú proti únave a slúžia ako prevencia proti kardiovaskulárnym ochoreniam.
Výber správnej odrody
Existuje mnoho druhov šalátu, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade. Každý typ má svoje jedinečné vlastnosti, chuť a textúru. Medzi najpopulárnejšie typy patria:
- Hlávkový šalát (Lactuca sativa): Tento šalát tvorí kompaktné hlávky a je známy svojou jemnou chuťou. Listy hlávkového šalátu tvoria ružicu alebo hlávky a môžu mať rôzne zafarbenie. Niektoré odrody môžu mať tiež kučeravé listy. Hlávkový šalát vám prinesie rýchlu úrodu - jeho vegetačné obdobie je len 30 - 110 dní. Pri jarných odrodách dokonca len 60 - 75 dní. Medzi populárne odrody patrí ‚Buttercrunch‘ a ‚Bibb‘.
- Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia): Má dlhé, tmavozelené listy a chrumkavú textúru. Často sa používa v Caesar šalátoch. Šalát rímsky je charakteristický svojou podlhovastou hlávkou. Má príjemnú chuť, listy sú o niečo pevnejšie a chrumkavejšie ako pri hlávkovom šaláte. Obľúbené odrody sú ‚Parris Island Cos‘ a ‚Little Gem‘.
- Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa): Tento šalát netvorí hlávky, ale má voľné listy, ktoré sa môžu zberať postupne. Na rozdiel od ostatných druhov, šalát listový nevytvára hlávku. Rastie v ružici listov, ktoré môžu mať rôzny tvar aj farbu podľa odrody. Medzi populárne odrody patrí ‚Red Sails‘ a ‚Green Ice‘.
- Ľadový šalát (Lactuca sativa var. capitata): Tvrdý a chrumkavý šalát, ktorý tvorí kompaktné hlávky. Je menej náročný na pestovanie. Ľadový šalát je vhodný na pestovanie počas celej sezóny, vybrať si môžete skoré, poloskoré a neskoré odrody. Tento druh má lepšiu odolnosť voči chorobám a nevybieha do kvetu, má tiež mohutnejší koreňový systém. Medzi obľúbené odrody patrí ‚Great Lakes‘ a ‚Iceberg‘.
Pri výbere odrody zohľadnite klimatické podmienky vášho regiónu, dostupný priestor a vaše chuťové preferencie. Rôzne druhy šalátu ponúkajú široké možnosti pre každého záhradkára.
Prehľad vybraných odrôd hlávkového šalátu
| Odroda | Typ | Popis |
|---|---|---|
| 'Adinal' | Poloskorý, celoročný | Odroda maslového typu so stredne veľkými guľatými hlávkami, odolná proti vybiehaniu do kvetu aj proti plesni šalátovej. Svetlo až stredne zelené listy sú jemne bublinaté. Dobre znáša krátkodobé skladovanie. |
| 'Batavus' | Skorý, celoročný | Šalát typu batávia má veľmi pevnú hlávku s hmotnosťou 300 až 400 g. Je vhodný na celoročné pestovanie vo voľnej pôde vrátane neskorého jarného rýchlenia. |
| 'Rosemarry' | Poloneskorý, na jarné a jesenné pestovanie | Odroda maslového typu je určená na poľné pestovanie, je značne odolná proti vybiehaniu do kvetu. Stredne veľká guľovitá, pevná a dobre uzavretá hlávka má stredne červené a výrazne bublinaté vonkajšie listy. |
| 'Kamenex' | Skorý, celoročný | Odroda, ktorá má stredne veľké hlávky so zelenými hladkými a krehkými, no pevnými listami, je vysokoodolná proti plesni šalátovej, vysokotolerantná proti odhnívaniu a veľmi dobre skladovateľná. |
| 'Červánek' | Skorý, na jarné a jesenné pestovanie | Tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky. Prvá česká červenohlávková odroda raného poľného šalátu. |
| 'LENTO' | Celoročná | Odroda vhodná na priamu konzumáciu a zdobenie pokrmov. Hlávka je väčšia s hmotnosťou od 200 do 280 gramov, tmavo zelená, guľovitá, dobre uzatvorená. Odroda má vysokú odolnosť voči vybiehaniu do kvetu, hlávky nepodhnívajú. |
| 'Maršálus' | Skorá | Skorá odroda tvoriaca veľké, svetlo zelené hlávky. Má tuhšie listy a je vhodný pre celoročné poľné pestovanie. |
| 'Deon' | Raná | Raná odroda tvorí stredne veľké, svetlo zelené hlávky, listy sú hladké, svetlo zelené. Roste rýchlo, odrůda je vhodná i pro pěstování pod textilií. |
| 'Major' | Jarná | Vyniká odolnosťou k vybíhaniu a výraznou rezistenciou k plísni salátové. Má menší manžetu a snáší hustší spon. Je vhodná pro pěstování pod porofólií nebo netkanou textilií. |
| 'Dětenická atrakce' | Stredne skorá | Odroda určená pre poľné pestovanie z priamych výsevov. Hlávka je kulovitá, pevná a veľmi dobre uzavřená, světle zelená, při dozrávání až bělavá. Je středně odolná proti vybíhání do květu a chorobám, je vhodná pro postupnou sklizeň. |
| 'Merkurion' | Poloraný | Poloraný salát s velkou hlávkou (350-380 g) má listy tuhé, hráškově zelené, dobře snáší chlad i vysoké teploty. |
Príprava pôdy
Šalát preferuje bohatú, dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym pH medzi 6,0 a 7,0. Príprava pôdy je kľúčová pre úspešné pestovanie šalátu:
- Zlepšenie pôdy: Zapracujte do pôdy organický kompost alebo zrelý hnoj. Tým zlepšíte štruktúru pôdy a zabezpečíte dostatok živín. Potrebovať bude dostatok živín, nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom. Šalát vyžaduje dobrú, dostatočne vzdušnú pôdu v II. trati. Je náročný na zásobenie živinami v okamžite prijateľnej forme.
- Drenáž: Uistite sa, že pôda je dobre odvodnená, aby nedochádzalo k hromadeniu vody, čo môže spôsobiť hnilobu koreňov.
- Testovanie pôdy: Ak je to možné, otestujte pH pôdy a upravte ho podľa potreby. Ak je pH príliš nízke, pridajte dolomitický vápenec; ak je príliš vysoké, použite síru na zníženie pH.
Doporučujeme slnečné polohy.
Výsadba hlávkového šalátu
Šalát môžete pestovať priamo zo semien alebo z predpestovaných sadeníc. Môžete buď semena vysiať priamo na záhon, alebo zo semien vypestovať sadenice a tie potom vysadiť na záhon, alebo si kúpiť už hotovú sadbu. Samozrejme možná je kombinácia všetkých troch postupov, to už je len na vás. S výsevom semien na predpestovanie môžete začať 8 až 12 týždňov pred termínom výsadby, s priamym výsevom na záhon zhruba v marci.
Predpestovanie sadby hlávkového šalátu
Semena hlávkového šalátu vysievame 8 až 12 týždňov pred predpokladaným termínom výsadby. Platí, že čím je kratší deň, tým dlhší je čas predpestovania. Semená vysievame plytko do vlhkého sterilného výsevného substrátu približne 2 semena na 1 cm², hĺbka 0,5 až 1 cm. Sejeme ich do výsevných misiek, truhlíkov alebo priamo do sadbovačov. Semená pravidelne rosíme rozprašovačom, aby sme ich nevyplavili. Výsevní misku môžeme prekryť sklom, fóliou alebo použiť špeciálny domáci skleníček. Často vetráme! Po vzídení semien nesmie teplota v noci klesnúť pod 8 °C, cez deň nesmie prekročiť 22 °C. Ak vysievame do truhlíkov a misiek, tak šalát v štádiu tvorby pravých listov pikírujeme do sponu 4 x 4 cm alebo do sadbovačov či rašelinových kvetináčikov. Prepichujeme do substrátu s nižším obsahom živín tak, aby na každú sadenicu pripadlo 10 až 30 cm². Teploty vo dne udržujeme v rozmedzí 16-20 °C, v noci 4-6 °C.
⛔ NE-VY-SÉ-VEJ-TE SALÁTY dokud si nepustíte toto video! Výsev salátů pro předpěstování sazenic
Výsev semien hlávkového šalátu priamo na záhon
V teplých oblastiach môžete začať s výsevom hlávkového šalátu na vonkajšie stanovište už v marci a potom môžeme postupne vysievať až do jesene. Pri výseve priamo na záhon vysievame semena plytko do riadkov alebo po semienkach v spone 25 x 25 až 30 x 30 cm a rastliny po vzídení vyjednotíme. Na jar sa využíva netkaná textília na prikrytie rastlín, pretože sa pod ňou utvára priaznivé mikroklíma pre rýchle vzchádzanie a rast rastlín. Semienka vysievame do hĺbky asi 1 cm a jemne ich prikryte tenkou vrstvou pôdy.
Výsadba predpestovaných sadeníc
Priesady jarných odrôd s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon od konca marca až do apríla do sponu 25 × 25 až 30 cm, celoročné odrody aj neskôr. Priesady ľadového šalátu môžete sadiť na záhon od prvej tretiny apríla až do augusta, v chladnejších rokoch neskôr. Sadenice sú vhodné na presadenie, keď dosiahnu veľkosť 4 - 5 pravých listov. Predpestované sadeničky vysádzame pri 4-6 pravých listoch plytko na záhon tak, aby sme nezahrnuli srdiečko rastliny. Podľa veľkosti hlávok vybraných odrôd vysádzame sadeničky do sponou 25 x 25 (rýchlené a jarné) až 35 x 35 (veľkohlávkové ľadové) cm. Mělká výsadba je dôležitá! Hlávkový šalát musí rýchlo rásť, aby bol jemný a chutný. Vysadené predpestované sadenice šalátu prekrývame netkanou textíliou. Chráníme ich tak proti jarným prízemným mrazíkom a zároveň udržujeme potrebnú vlhkosť a bránime prerastaniu burín.
Pestovanie v špeciálnych podmienkach
Pestovanie na balkóne či doma za oknom
Bytové záhradníčenie sa musí vysporiadať s dvoma limitujúcimi faktormi, ktorými sú nedostatok miesta a nedostatok svetla. Platí to ako pre pestovanie na balkóne, tak pre pestovanie doma za oknom. Nedostatok svetla znáša najlepšie listová zelenina. Veľice vhodná pre pestovanie v truhlíkoch je roketa siata, ktorá neuveriteľne rýchlo rastie a dá sa pestovať aj v zimnom období. Podobne portulák a šaláty, z ktorých možno odporučiť starú odrodu Stupický kamenáč, ktorá má veľmi malé hlávky.
Pestovanie vo vyšších polohách (600 - 900 m n. m.)
K pestovaniu do vyšších polôh možno odporučiť druhy s kratšou vegetačnou dobou. Najmä listovú zeleninu, ktorá zaplodí výrazne skôr než zelenina koreňová či plodová. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar.
Pestovanie v skleníku
Osvedčenou plodinou pre skleník je šalát, ktorý sa tu pestuje buď na jar či na jeseň, čím pekne doplňuje paradajky. V lete sa tu šalát nepestuje, pretože vybieha do kvetu. Pre aprílovú úrodu sa robí výsev šalátu už v decembri s výsadbou vo februári až marci. Pre úrodu v novembri až decembri vysievame šalát koncom augusta a do skleníka vysádzame koncom septembra.
Starostlivosť o rastliny
Šalát je pomerne nenáročný na starostlivosť, no niekoľko základných pravidiel vám pomôže zabezpečiť zdravý rast:
- Zalievanie: Udržujte pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú. Pravidelné zavlažovanie je kľúčové najmä počas suchých období. Ideálne je zalievať ráno, aby mali listy čas vyschnúť pred nocou. Pri výdatnej zálievke bude svieži a šťavnatý. Po výsadbe až do tvorby hlávok zalievame pravidelne, ale nepremokrujeme, aby ku koreňom mohol vzduch. Hlávky musia čo najrýchlejšie oschnúť, vrátane pestovateľskej zeminy, a preto zalievame zásadne ráno.
- Mulčovanie: Použitie mulča pomáha udržať vlhkosť v pôde a potlačiť rast burín. Mulč tiež pomáha regulovať teplotu pôdy. Zeleninu je lepšie nemulčovať, najmä doporučujeme vyhnúť sa organickému mulču, ktorý slimákom poskytuje úkryt.
- Hnojenie: Počas rastu môžete rastliny ľahko prihnojiť organickým hnojivom, aby ste podporili ich rast. Aplikujte hnojivo každé 4-6 týždňov. Šalát je náročný na zásobenie živinami v okamžite prijateľnej forme.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Šalát môže byť napadnutý rôznymi škodcami a chorobami. Medzi najbežnejších škodcov patria slimáky, húsenice a listové vši. Choroby môžu zahŕňať plesne a baktérie.
Ako na slimáky bez chémie?
Najefektívnejšia ekologická ochrana pred slimákmi na záhrade je ručný zber kombinovaný s kladením pascí, prípadne nasadenie kačíc. Aromatické bylinky, ihličie, popol, drvené škrupiny apod. Mladé rastliny sa vyplatí chrániť tiež akýmsi golierom z plastovej fľaše od balenej vody. Odrežme pruh, na širšej hornej strane vystriháme zúbky, dolnú stranu necháme rovnú. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Pivná pasca je účinný spôsob, ako sa zbaviť slimákov v záhrade. Slimáci sa zbierajú v dobe, kedy na záhradu nesvieti priame slnko. To jest večer po západe či ráno pred východom slnka, za daždivého a zamračeného počasia, prípadne za tmy s čelovkou. Veľmi sa nám osvedčilo kombinovať zber s kladením pascí z dosiek či veľkých listov rastlín, ako je bohyška, rebarbora či chren. Dosky či listy sa rozložia okolo záhonov a slimáci sa pod ne začnú sťahovať. Nie je potrebné slimáky zbierať po celý rok. Dôležitá je ochrana rastlín najmä v jarnom období, kedy sú drobné a zraniteľné. Akonáhle zosilnejú, slimáci už pre ne nie sú hrozbou. Šaláty bývajú obľúbenou pochúťkou slimákov a plzáků, preto (okrem rôznych pascí a inej ochrany - pomôžu napríklad jedlá sóda, lógr, vaječné škrupiny, ocot) pestujeme v blízkosti hlávkového šalátu tymián, kapucínku, kôpor, šalviu, nechtík, kostihoj, petržlenovú vňať alebo pažítku. Tieto aromatické bylinky odrádzajú slimáky od hostiny.
Nepriateľ hlávkového šalátu: pleseň šalátová
Častou chorobou šalátov je pleseň šalátová (Bremia lactucae). „Prejavuje sa svetlozelenými až žltozelenými škvrnami najmä na starších listoch. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú a zasychajú. Na spodnej strane škvŕn je zrejmý belavý poprašok. Napadnuté listy väčšinou hynú a opadávajú. Choroba na rastlinách často pokračuje aj po ich zbere. Napadnuté mladé rastliny môžu uhynúť," vysvetľuje šľachtiteľ a pestovateľ Jan Prášil. Chorobu podporuje vysoká vzdušná vlhkosť (nad 90 %), ovlhčenie listov (daždivé počasie, nevhodná zálievka) a teploty medzi 15 a 20°C. Prevencia chorôb zahŕňa správnu rotáciu plodín, udržiavanie čistoty v záhrade a zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu medzi rastlinami.
Zber šalátu
Šalát je pripravený na zber, keď sú listy plné a šťavnaté. Zberajte ráno, keď sú listy ešte čerstvé a plné vody. Pri zbere postupujte podľa typu šalátu:
- Listový šalát: Zberajte vonkajšie listy postupne, čím podporíte ďalší rast. Môžete tiež zozbierať celú rastlinu naraz.
- Hlávkový a ľadový šalát: Zberajte celú hlávku, keď dosiahne plnú veľkosť. Odrežte ju pri základni rastliny.
- Rímsky šalát: Podobne ako pri hlávkovom šaláte, zberajte celú hlávku, alebo postupne odrezávajte vonkajšie listy.
Doba od výsevu do zberu je zhruba 3 mesiace, u listových odrôd môžeme začať zbierať už po 6 týždňoch.
Skladovanie šalátu
Čerstvo zozbieraný šalát uchovávajte v chladničke. Pred uložením do chladničky šalát neumývajte, pretože vlhkosť môže spôsobiť hnilobu. Šalát skladujte v perforovaných plastových vreckách alebo obalený vo vlhkej papierovej utierke, aby si zachoval čerstvosť.
Pestovanie vlastných semien hlávkového šalátu
Ak sa rozhodnete, že si na budúci rok vypestujete šalát zo semien, je potrebné už pri výsadbe myslieť na to, že semenný šalát potrebuje viac miesta. Z tohto dôvodu je nutné ho sadiť do širšieho sponu asi 30 krát 30 až 40 krát 40 cm. Starostlivosť o semenný šalát je potom rovnaká. Ne každá hlávka šalátu je vhodná na osivo. Vyberte také hlávky, ktoré sú predovšetkým zdravé, majú strednú až väčšiu veľkosť, sú dobre zavinuté, uzavreté a hlavne pevné. Ich pevnosť zistíte tak, že ich jemne premnete medzi prstami. Tie, ktoré ľahko prečiahnete prstami, neberte. Voľte také, ktorých listy sú pevnejšie a tvrdšie. Akonáhle sa hlávky vyvinú, prestaňte šalát postupne zalievať. Skôr či neskôr sa objavia prvé kvety. Pamätajte, že čím neskôr vykvete, tým lenom lepšie. Preto vyberte takú hlávku, ktorá vytvorí kvetenstvo najneskôr. Šalát kvitne drobnými žltými kvietkami, ktoré po opylení tvoria nažky s bielym chmýrím. Podľa chmýří poznáte, že semena vo vnútri kvetu sú zrelé. Kvitnutie trvá niekoľko týždňov a semena sa tvoria na každej rastline postupne. Prvotne vytvorené semena majú obvykle vyššiu klíčivosť. Najkvalitnejšie semena sú také, ktoré idú ľahko vytrepať pri ručnom zbere. Len také semena sú plne vyvinuté. Preto pri zbere obchádzajte postupne rastlinu za rastlinou a do nádoby vytrepávajte len tie semena, ktoré sa samy vytrousia. Zostávajúce semena ešte nemusia byť dostatočne vyvinuté. Zozbierané semena môžete ešte prečistiť tak, že ich dáte na tanier či plech a jemným fúkaním ich zbavíte zostávajúceho chmýří, a prípadne tiež nedovyvinutých či podradných semien. Semena uložte na suché a chladné miesto. Vzhľadom k tomu, že si semena uchovávajú klíčivosť štyri až päť rokov, máte na ďalšie roky o úrodu postarané. Semienka potom môžete vykúpať v bylinkovej kúpeľni, čím získajú nielen ochranu proti chorobám, ale aj rýchlejšie vyklíčia.
Ako zabrániť vybiehaniu šalátu do kvetu?
Pre vypestovanie kvalitného šalátu je rozhodujúci termín výsevu či výsadby. Šalát sa vysádza pri krátkom dni v marci až apríli pre jarnú či časne letnú úrodu, alebo v auguste až septembri pre jesennú úrodu. Pri dlhom dni šalát vybieha do kvetu a hlávku buď vôbec nevytvorí, alebo dôjde k jej znehodnoteniu a zhorknutiu. Dôležité je tiež to, ako ďaleko od seba sú rastliny vysadené.
Časté problémy pri pestovaní šalátu
Prečo mi semena neklíčia?
- Nekvalitné osivo s nízkou klíčivosťou. Solidní osivárske firmy Vám také osivo nepredajú. Prvou zásadou by preto malo byť kupovať semena z preverených zdrojov.
- Nízka či vysoká teplota. Teplota má na klíčenie semien zásadný vplyv. Nízka teplota patrí častým príčinám nevyklíčenia semien. Týka sa to najmä paradajok, paprík, baklažánu, uhoriek, melónov, ačokči. Optimálna teplota pre vyklíčenie semien týchto druhov sa pohybuje v rozmedzí 25 - 30°C. Niektoré semena vyžadujú k vyklíčeniu naopak teplotu nižšiu v rozmedzí 15 - 20°C. To je prípad šalátu, špenátu, cibule a hrachu.
- Nedostatok vlahy. Semena potrebujú k vyklíčeniu vlahu. V suchom stave klíčiť nezačnú. Problém môže nastať, keď čiastočne naklíčené semena po výseve vyschnú. V suchu im okamžite zasychá klíček a nastáva uhynutie. Preto je dôležité výsevné misky či osiate záhony pravidelne zavlažovať a nenechať nikdy vyschnúť.
- Príliš hlboký výsev. Drobná semena zasadené príliš hlboko nemajú dosť energie k tomu, aby prerazili silnú vrstvou zeminy či substrátu. Platí jednoduché pravidlo, že semena vysievame približne do hĺbky rovnej štvornásobku ich veľkosti. Drobné semienka opatrne prihrnieme len niekoľkými mm substrátu.
- Príliš krátka doba od výsevu. Aj v optimálnych podmienkach môže klíčenie niektorých semien trvať sedem až desať dní. Ak nie sú podmienky optimálne (napríklad z dôvodu nízkej teploty), môže sa klíčenie pretiahnuť na tri týždne až mesiac. To platí pre väčšinu zeleninových semien.
Skladovanie semien
Zakúpené semena vydržia minimálne jeden rok alebo dlhšie. Ako dlho presne, to sa odvíja od druhu a veku semien a tiež od podmienok skladovania. Každopádne sa nie je potrebné obávať, že keď kúpite semena napríklad na jeseň, nevydržia Vám do jari. Doba spotreby je vždy uvedená na obaloch, v ktorých sú semena balené. Ak semena uchováte na suchom a chladnom mieste (pod 20°C), vydržia až päť rokov.
Ako správne skladovať semena?
- Sucho. Semena musia byť dobre vysušené a zabezpečené proti zvlhnutiu.
- Chladno. Čím nižšia teplota, tým dlhšie semena vydržia. Uložte ich preto doma na čo najchladnejšie miesto. Ak chcete semena uchovať po dobu desiatich a viac rokov, uložte ich do mrazáku pri teplote -18°C. Tak Vám vydržia až dvadsať rokov. Uistite sa ale predtým, že sú naozaj dobre vysušené.
- Tma. Na semena by nemalo svietiť priame slnko a ideálne je uchovávať ich v úplnej tme. Napríklad ako sušené bylinky.
Môže mráz poškodiť semena?
Dobre vysušené semena mráz nepoškodí. Nemusíte sa teda báť zasielania semien poštou v zime, keď je vonkajšia teplota pod nulou.
tags: #hlavkovy #salat #v #semene