Nielen svetlušky si vedia posvietiť na cestu. Ďalším živočíchom s lucerničkou je morský ďas, nevzhľadná ryba žijúca v kilometrových hĺbkach. Ide o dravú rybu, ktorá sa drží pri dne, aby bola nenápadná a má veľmi vhodné maskovanie. Vypadá podobne ako rozplácnutý kameň. Ďas morský je ryba, na ktorú jej meno sedí na 100 percent. Krásy moc nepobrala a je skôr desivá.
„Ľudia morského ďasa poznajú z rozprávky Hľadá sa Nemo. Hlavný hrdina, rybka Nemo, tomuto dravcovi takmer padol za obeť. Hoci o jeho existencii ľudia vedia, málokto ďasa skutočne videl. Patrí medzi zatiaľ málo prebádané živočíchy,“ uvádza biológ Jaroslav Petr.
Bioluminiscencia a jej využitie
Na chrbte ďasa sa zdvíhajú dve chrbtové plutvy. Prvé tri lúče chrbtovej plutvy sú premenené na dlhé útvary, pripomínajúce tykadlá. Na prvom sa nachádza zvláštny svetielkujúci útvar, ktorý slúži ako návnada pri love. „Lucerničku majú samičky, lákajú s jej pomocou korisť a partnerov. Lampička svieti vďaka baktériám, ktoré si ryba chová,“ dodáva Jaroslav Petr.
Ďas sa vyskytuje v tmavých hlbinách. Nedostatku svetla sa skvele prispôsobil. Na prednej časti chrbtovej plutvy má výbežok pripomínajúci tykadlo, ktorý svieti. Používa ho na lákanie koristi, ktorú svetlo omámi a nasmeruje priamo do ďasovej ohromnej tlamy plnej ostrých zubov. Vďaka tomu nemusí byť ani moc rýchly.
Chovné baktérie a symbióza
Podobných tesných spolužití baktérií s vyvinutejším živočíchom poznáme v prírode viac. Niektoré spolužitia sú veľmi úzke, iné voľnejšie. Ukazuje sa, že v prípade baktérie u ďasa to bude niekde na pomedzí. Tesné spoločenstvo sa vyznačuje tým, že hostiteľ - teda baktérie, má svoju dedičnú informáciu scvrknutú na minimum. „Nič jej nechýba, žije si v bezpečí vnútri bunky hostiteľa, nemusí si zabezpečovať potravu ani ju tráviť, proste všetko má hotové a zaistené,“ dopĺňa Jaroslav Petr.
Ako sa teraz ukázalo, lucernové baktérie morského ďasa predstavujú tretí typ. „Majú veľmi zmenšenú dedičnú informáciu, asi na polovičku, ale majú zachované aspoň niektoré gény dôležité pre život vonku. Neuchyľujú sa do vnútra buniek rýb. Žijú vo svetelnom orgáne, ale mimo buniek,“ dodáva biológ.
Svetelné maskovanie
Iné baktérie využívajú tiež hostiteľa, ale spolužitie s ním je voľnejšie ako v prvom popísanom prípade. Napríklad baktérie vibrio sa vedia prichytiť k sépioli bodkovanej, čo je malý hlavonožec žijúci v plytkom mori okolo Havajských ostrovov. Tieto baktérie svietia len v noci na brušku sépioly, pretože cez deň to nie je potrebné. Sépiola sa vie pre živočíchy, napríklad dravé ryby plávajúce nad ňou, zamaskovať, prispôsobí sa farbe dna pod ňou. Ale ak sa na ňu predátor pozerá zospodu, môže ju vidieť.
„Cez deň sépiola vypudí baktérie do mora a v noci ich zase nasaje, ony sa na nej namnožia, a keď sa zahustia, tak sa rozsvietia. Tieto baktérie nemajú genetickú informáciu zmenšenú. Cez deň musia v mori obstáť,“ vysvetľuje Jaroslav Petr.
Hlboké vody a ich obyvatelia
Do hĺbky pod 1 000 m už nepreniká takmer žiadne denné svetlo. Je tu tmavý, studený svet. Tlak vody narastá a ľudia tu prežijú, iba ak sú chránení trupom špeciálnych ponoriek. Pre loviace ryby je v týchto hĺbkach potrava už zriedkavá, a tak hlbokomorské dravce majú veľké, doširoka roztvorené ústa a zakrivené zuby - nič im nesmie uniknúť. V tomto prechodnom pásme sa nenachádza veľa druhov rýb.
Niektoré hlbokomorské ryby majú svietiace návnady, lákajúce korisť do ich otvorených úst. Vo veľkých hĺbkach sú mnohé ryby už celkom slepé. Aby našli korisť, spoliehajú sa iba na chuťový zmysel alebo na pruh zmyslových orgánov, tzv. postrannú čiaru, ktorá prebieha po stranách tela. Hlbokomorská ryba sa pohybuje pomaly, čakajúc na korisť, čo jej príde do cesty.
Zaujímaví obyvatelia hlbín
Hlbokomorské ryby sú fascinujúce svojimi adaptáciami na extrémne podmienky. Medzi nich patria napríklad:
- Kalmary: Nie všetky kalmary dorastajú do veľkých dĺžok. Niektoré sú menšie než 15 mm. Práve tie žijú v takýchto hlbokých vodách. Ako najrýchlejšie z mäkkýšov môžu dosiahnuť rýchlosť až 32 km/h. Plávajú smerom nazad, poháňané prúdom vody, ktorú vystrekujú zo svojho tela. Často plávajú vo veľkých húfoch. Kalmar obrovský je najväčším živočíchom bez chrbtice. Namiesto nej je jeho mäkké telo zvnútra vystlané rohovinovou štruktúrou, nazývanou aj „pero“. Má osem chápadiel a dve dlhšie ramená, ktoré vyrastajú rovno z hlavy, ktorá je spojená s telom. Oko kalmara obrovského je najväčšie, aké kedy existovalo v svete prírody. Môže mať priemer až 40 cm; veľké oči pomáhajú kalmarom loviť v hĺbkach. Kalmar loví tak, že sa prisaje chápadlami na svoju korisť, a potom ju roztrhá zobákovými čeľusťami. Kalmar využíva na svoju ochranu okamžité sfarbenie celého povrchu tela.
- Žralok veľkoústy: Širokými čeľusťami filtruje žralok veľkoústy z vody morské kôrovce a iné malé živočíchy. Meria 4,5 m a je veľmi vzácny. Objav tohto druhu žraloka veľkoústeho roku 1976 bol jedným z najdôležitejších pri skúmaní žralokov v tomto storočí. Chytených bolo iba päť kusov - pri Havaji, v Západnej Austrálii, Japonsku a pri pobreží Kalifornie.
Ryba súdneho dňa
Na mexickom pobreží na polostrove Baja California Sur objavili na pláži neobvyklú rybu. A to uhynutú hlbokomorskú rybu, známu aj ako „Ryba súdneho dňa“ alebo „Nostradamus z hlbín“. Tento dlhý a strieborný druh ryby obvykle žije v hlbinách mora a je veľmi zriedkavo vidieť na povrchu. Keď ju našli, bola ešte nažive, a preto sa ju pokúsili vrátiť do vody. „Hneď som vedel, že ide o ňu. Nikdy som ju predtým naživo nevidel,“ povedal Robert Hayes pre portál Washington Post.
Táto konkrétna netradičná ryba bola menšia, merala len asi meter a pol, pričom dospelí jedinci môžu dorásť až do sedem metrov a sú považovaní za jedných z najväčších rýb na svete. Podľa povier je výskyt týchto rýb mimo obvyklej hĺbky považovaný za predzvesť prírodných katastrof, najmä zemetrasenia. Ako sme už informovali, odborníci tvrdia, že táto fáma sa môže zakladať na pravde. Ide o bežné ryby, ktoré rybári občas ulovia, ale sú zriedka videné na povrchu, pretože žijú v hĺbkach až do jedného kilometra.
tags: #hlbokomrska #ryba #s #lampickov