Papriky patria medzi obľúbenú zeleninu, ktorú záhradkári často pestujú na svojich záhonoch. Úspešné pestovanie paprík vyžaduje nielen pravidelnú starostlivosť, ale aj starostlivú kontrolu rastlín. Pokiaľ totiž papriku niečo trápi, listy sú často prvými indikátormi vznikajúcich problémov. Sledovanie zmien na listoch a rýchla reakcia na prípadné choroby a škodcov môže výrazne prispieť k zdravému a silnému rastu vrátane bohatej úrody paprík. Radosť z ich pestovania však môže pokaziť mnoho chorôb a škodcov, ktorí ľahko dokážu zničiť celú úrodu. Jednou z pomerne bežných komplikácií pri pestovaní papriky je zhoršenie kvality samotných listov. Spoznajte podľa listov, čo papriku trápi a rýchlo konajte! Môžete tým zachrániť celú rastlinu.
Príčiny hnednutia a škvŕn na listoch papriky
Čierne fľaky na listoch rastlín sú častým problémom, ktorý môže mať viacero príčin. Ak sa tento problém nerieši včas, môže viesť k oslabeniu rastliny, zníženiu úrody alebo dokonca k jej odumretiu. Môžu byť dôsledkom plesňových a bakteriálnych infekcií, napadnutia škodcami, nevhodných pestovateľských podmienok alebo nedostatku živín.
Plesňové a hubové ochorenia
Hubové ochorenia sú jednou z najčastejších príčin čiernych škvŕn na listoch rastlín. Pleseň papriková je veľmi častá choroba, ktorá postihuje najmä listy paprík. Typickými príznakmi sú hnedé škvrny na listoch, ktoré sa postupne zväčšujú, až list úplne odumrie. Táto pleseň sa šíri najmä pri vysokej vlhkosti a teplotách okolo 20-25 °C. Septóriová škvrnitosť (Septoria spp.) sa vyskytuje na mnohých druhoch rastlín, najmä na paradajkách, paprike a celeri. Choroba sa prejavuje malými tmavými škvrnami s bledým stredom, ktoré sa postupne spájajú a môžu viesť k úplnému odumretiu listov. Antraknóza (Colletotrichum spp.) je ďalšie hubové ochorenie, ktoré postihuje ovocné stromy, vinič, fazuľu a mnoho okrasných rastlín. Škvrny sú tmavé, prepadnuté a často sa objavujú na listoch, plodoch alebo stonkách. Alternáriová škvrnitosť (Alternaria spp.) postihuje zeleninu, ovocné stromy aj okrasné rastliny. Typické sú čierne alebo tmavohnedé škvrny s koncentrickými kruhmi, ktoré sa postupne rozširujú.
V praxi sa najčastejšie stretávame s fuzáriovým alebo sklerocíniovým vädnutím papriky.
So škvrnitosťou listov hubového pôvodu, ako je feoramuláriová škvrnitosť (Phaeoramularia capsicicola), sa stretávame najmä v skleníkoch alebo fóliovníkoch. Na vrchnej strane listov sa objavujú nenápadné, 3 až 12 mm veľké žltozelené škvrny. V mieste škvŕn sa na spodnej strane listov nachádzajú sivobiele a neskôr hnedé povlaky. Pôvodca ochorenia potrebuje na šírenie vysokú vzdušnú vlhkosť a vyššie teploty, preto napáda len rýchlenú papriku pestovanú v zle vetraných fóliovníkoch a skleníkoch. V poľných podmienkach sa vyskytuje iba v tropických a subtropických oblastiach. Nebezpečenstvo infekcie vzrastá v hustých, prípadne zaburinených porastoch. Ochorenie podporuje aj výdatné hnojenie rastlín najmä dusíkom. Ak sú splnené podmienky na infekciu, ochorenie môže mať veľmi rýchly priebeh. Po vzniku škvŕn listy zožltnú, skrútia sa a predčasne opadávajú. Huba prezimuje na chorých rastlinných zvyškoch vo forme mycélia alebo konídií. Feoramuláriová škvrnitosť listov papriky sa objavuje zvyčajne až v druhej polovici vegetácie aj to len v prípade, keď sa výrazne ochladí.
Bakteriálne ochorenia
Bakteriálne choroby rastlín sa šíria hlavne prostredníctvom dažďa, zavlažovania alebo infikovaného osiva. Bakteriálna škvrnitosť listov (Xanthomonas spp.) spôsobuje čierne alebo tmavohnedé škvrny, ktoré sa často objavujú na okrajoch listov. Na listoch sa objavujú zelenožlté až tmavohnedé škvrny, napadnuté miesta zosychajú a listy sa v mieste poškodenia trhajú. Ide o bakteriálnu škvrnitosť, ktorá spôsobuje poškodenie, odumieranie a opadávanie listov. Napáda predovšetkým papriky a rajčiny. Menšie fialové škvrny s čiernym stredom sú znakom rýchlo sa šíriacej bakteriózy. Bakteriálna pleseň (Pseudomonas syringae) je vážne ochorenie, ktoré postihuje ovocné stromy, paradajky, papriky a mnohé iné rastliny. Škvrny sú vodnaté, rýchlo tmavnú a môžu viesť k odumretiu postihnutých častí rastliny. Pôvodcom tejto choroby je baktéria Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Ide o časté ochorenie, ktoré okrem papriky postihuje rajčiaky. Prenáša sa osivom a v menšej miere aj rastlinnými zvyškami. Počas vegetácie sa šíri vetrom, dažďom a mechanickým kontaktom. Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca.
Škodcovia
Listy papriky ohrozuje niekoľko škodcov, predovšetkým vošky, roztočce a húsenice. Niektorí škodcovia môžu priamo alebo nepriamo spôsobiť vznik čiernych škvŕn na listoch. Napríklad vošky vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa následne usadzujú čierne plesne. Napadnutie voškami sa prejavuje skrútením listov, spomalením rastu rastlín a tvorbou medovice. Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamitne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).
Roztočík paprikový (Polyphagotarsonemus latus) spôsobuje zvráskavené listy a hnednutie vegetačných vrcholov. Roztočíky sa veľmi ťažko zisťujú, lebo ich telo dosahuje dĺžku len 0,1 až 0,2 mm. Spoľahlivo sa dajú nájsť iba pod mikroskopom. Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Mínerky sú larvy drobných múch, ktoré vyžierajú pletivo listov a spôsobujú nepravidelné tmavé škvrny alebo cestičky. Ďalším častým problémom sú aj húsenice mory kapustovej či kelovej, ktoré sa živia listami paprík. Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.
Nevhodné podmienky a nedostatok živín
Nevhodné podmienky prostredia môžu prispieť k vzniku čiernych škvŕn. Niekedy za zlým stavom paprík nemusia stáť iba choroby alebo škodcovia. Aj nedostatok živín sa totiž prejavuje zmenou farby listov. Napríklad nadmerné slnečné žiarenie môže spôsobiť popáleniny na listoch, ktoré sa prejavia ako tmavé škvrny. Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté. Slnečný úpal priesad nemôžeme úplne zaradiť medzi choroby papriky. Okrem toho, že sa jedná aj o problém vyskytujúci sa aj pri iných priesadách, napr. paradajkách, je spôsobený vonkajším činiteľom. Slnečný úpal sa vyskytuje najmä vtedy, keď sa po daždivom, prípadne zamračenom počasí, ktoré pretrváva niekoľko dní, vyčasí a nastane slnečné počasie. S touto komplikáciou sa stretávam vrámci prvých dní po vysadení priesad do pôdy. Priesady sú zvyknuté na tlmené a rozptýlené interiérové svetlo a vystavíme ich prudkej zmene po presadení do voľnej pôdy.
Nedostatok vápnika alebo draslíka môže viesť k čiernym nekrotickým škvrnám na listoch. Ak má rastlina nedostatok dusíka, môžete vidieť žltnutie a následné opadávanie listov. V prípade nedostatku horčíka sa žltnutie zase prejavuje medzi žilkami na listoch. Okrúhle hnedé škvrny tvoriace sa vždy na rovnakom mieste − na špičke, či už dozretých alebo nedozretých plodov sú typickým príznakom nedostatku pre rastliny prijateľného vápnika v pôde. Ide teda o fyziologickú poruchu. Suchá hniloba špičiek plodov vzniká z dôvodu nedostatku vápnika, no môže ísť len o relatívny nedostatok. Okrem nadbytku iných živín môže príjem vápnika rastlinou brzdiť aj nerovnomerný prísun vlahy. Napríklad keď pôda príliš preschne, rastlina stratí schopnosť prijať vápnik koreňmi. Suchá škvrnitosť, ako choroby papriky, sú veľmi časté. Spoznať ju môžeme vďaka bledohnedým škvrnám rôznych tvarov a na rôznych povrchoch. Tieto škvrny sa môžu stenčovať, prípadne môžu začať mokvať, plesnivieť. Najčastejšou príčinou vzniku suchej škvrnitosti na plodoch papriky sú externé faktory. Nedostatok vlahy, prepolievanie. Ochorenie sa najčastejšie však objavuje v pôdach, ktoré disponujú značnými hnojenými dávkami draslíka a dusíka. Nie že by paprike tieto látky škodili, ale vo veľkom množstve spôsobujú blokovanie príjmu vápnika paprike, ktorý v pôde môže byť prítomný, avšak do koreňov sa nedostane. Mnohí záhradkári sa nechajú zmýliť vizuálnym výjavom škvrny, ktorý môže pôsobiť tak, že bola spôsobená hubovým ochorením.
Padanie priesad a vädnutie
Úhyn vzchádzajúcich priesad je častou komplikáciou pri presadení do voľnej pôdy. Najčastejším problémom je rýchla zmena podmienok, pričom sa priesady zväčša prvotne predpestujú v interiérových podmienkach. V bytových podmienkach sú nároky na vlahu, teplo či slnečné svetlo iné, ako po presadení priesady do voľnej pôdy. Padanie priesad sa netýka len paprík, ale aj iných priesad. Parazitické vädnutie plodovej zeleniny sa dá zameniť s množstvom iných chorôb, napr. s deficitom dusíka, horčíka, s poškodením živočíšnymi škodcami, stolburom, vírusovými chorobami, s poškodením suchom a nedostatkom vlahy, zasolenosťou pôdy a pod. Pri odlišovaní parazitického vädnutia od ostatných chorôb a škodcov si treba všímať hlavné diagnostické znaky, ktorými sú postupné vädnutie a usychanie, výskyt v ohniskách a potrebné je hľadať buď škvrny na stonke (S. sclerotiorum), alebo hnednutie cievnych zväzkov na priereze stonky, listov a koreňov (Verticillium spp. a F. oxysporum).
Vädnutie papriky je spôsobené agrotechnickými a pestovateľskými nedostatkami. Pôvodcovia choroby: Fusarium oxysporum, Verticillium alboatrum, V. Choroba sa prejavuje pomalým alebo náhlym vädnutím listov, ktoré postupuje odspodu nahor. Niekedy býva zvädnutá iba časť rastliny alebo len niektoré listy. V závislosti od konkrétneho prípadu a patogéna rastlina rýchlo alebo pomaly celá zvädne a uschne. Verticíliové vädnutie (huby z rodu Verticillium) sa prejavuje postupným zvädnutím spodných listov a žltými škvrnami. Vädnutie spôsobené Fusarium oxysporum je okrem žltnutia listov typické ich skrútením. Huba Sclerotinia sclerotiorum spôsobuje na stonkách (najmä na ich bázach) predĺžené, svetlé až svetlohnedé škvrny. Stonka sa v mieste škvrny rozkladá, prerastá bielym mycéliom huby, v ktorom sa tvoria čierne skleróciá. Vädnutie sa vyskytuje najmä pri častom pestovaní rajčiakov, papriky a uhoriek na tom istom pozemku. Zdrojom infekcie sú rastlinné zvyšky, pôda, ojedinelo osivo. Optimálna teplota pre šírenie ochorenia spôsobené hubou Fusarium oxysporum sa pohybuje okolo 28°C. Pre vädnutie spôsobené patogénmi z rodu Verticillium sú priaznivejšie nižšie teploty - pod 20°C. Kým sklerocíniové vädnutie papriky sa častejšie vyskytuje vo vlhkých, zle vetraných rýchliarňach, s fuzáriovým vädnutím sa stretávame hlavne za horúcich letných dní, keď upchaté cievne zväzky nestačia transportovať dostatok vody do nadzemných častí rastlín. Presné rozlíšenie pôvodcu choroby je niekedy komplikované, medzi popísanými symptómami vznikajú často rôzne prechody a v špecifických prípadoch sa konkrétny patogén dá spoľahlivo určiť iba v laboratóriu. Vizuálne sa dá spoľahlivo určiť huba S. sclerotiorum.
Stolbur papriky
Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Pôvodcom ochorenia je fytoplazma (Tomato stolbur phytoplasma), ktorá napáda rastliny z čeľade ľuľkovitých - papriku, rajčiak, zemiak, baklažán, ale aj z čeľade mrkvovitých. V prírode ju šíria rôzne druhy cikádok, hlavne žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Ide o teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný. V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Príznaky napadnutia: Na paprike sa prvé príznaky objavujú na vrchných častiach rastliny, listy sa stáčajú, ich okraje sú chlorotické (bledozelené až žlté) a medzi žilnatinou sa tvoria žltkasté škvrny. Neskôr sa chloróza rozširuje po celej rastline, ktorá nadobúda vertikálnejší vzrast. Značná časť kvetov je sterilná a opadáva. Ak sa vytvoria plody, sú deformované, drobné a tvrdé. Za 10 až 15 dní po prejavení prvých príznakov rastlina začína odspodu vädnúť. Listy opadávajú, koreň odumiera. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená.
Tajemství super brzké sklizně: Zasaďte papriky TAKTO a získejte plody o měsíc dříve!
Riešenia a prevencia
Správna starostlivosť a agrotechnické opatrenia
Správna starostlivosť o rastliny môže výrazne znížiť riziko vzniku čiernych škvŕn. Zalievajte rastliny pri koreni, aby ste zabránili zbytočnému zvlhčeniu listov. Mokré listy sú ideálnym prostredím pre mnohé hubové a bakteriálne infekcie. Rastliny umiestnite na dobre vetrané miesto, aby sa minimalizovala vlhkosť vzduchu. Používajte odrody rastlín, ktoré sú odolné voči hubovým a bakteriálnym chorobám. Pravidelne aplikujte vyvážené hnojivo, aby ste predišli nedostatku živín. Najdôležitejším krokom v prevencii je udržiavanie rastlín v optimálnych podmienkach - správne zavlažovanie, dostatok svetla, vetranie a vyvážená výživa. Najlepšou stratégiou je vždy prevencia - silné, zdravé rastliny sú menej náchylné na choroby a dokážu lepšie odolávať nepriaznivým podmienkam.
V prípade fuzáriového vädnutia je to každoročné striedanie pestovateľských plôch papriky a opatrné hnojenie najmä spomínaným hnojom od hydiny. Dôležité je dodržiavanie osevného postupu - papriku a iné druhy z tejto čeľade vysádzať na rovnaké miesto až po troch rokoch a ničenie burín hlavne z čeľade ľuľkovitých a bôbovitých. Pôda na hriadke musí byť priepustná, zavlažovanie a výživa vyvážené. Hriadky, na ktorých sa pestuje paprika, treba hlboko zorať, aby sa buriny a zvyšky rastlín dostali do hlbších vrstiev. Proti vädnutiu existuje iba prevencia, pretože pri výskyte choroby nie sú účinné žiadne opatrenia ani fungicídy. Ako prevencia sa uplatňuje odstraňovanie pozberových zvyškov, dezinfekcia pôdy pred pestovaním rajčiakov v skleníkoch a pestovanie rezistentných odrôd. Najzákladnejšou zásadou je však striedanie plodín, osobitne v skleníkoch a fóliovníkoch (premiestňovanie fóliovníkov, výmena zeminy v statických skleníkoch), kde sa táto zásada najčastejšie nedodržiava. Preventívne opatrenia proti stolburu: Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného.
Vlhkosť vzduchu je jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú výskyt plesní a baktérií. Ak pestujete rastliny v skleníku, pravidelne vetrajte a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu. Zálievka by mala byť vykonávaná správne - vyhýbajte sa polievaniu listov a zamerajte sa na korene. Najlepšie je zalievať skoro ráno, aby mala rastlina čas uschnúť počas dňa. Použitie správneho substrátu je tiež dôležité. Rastliny pestované v príliš ťažkej alebo zle priepustnej pôde môžu trpieť premokrením, čo podporuje vznik hubových ochorení. Hnojenie by malo byť vyvážené. Nedostatok niektorých živín môže spôsobiť oslabenie rastliny a zvýšenú náchylnosť na choroby. Dôležité je používanie zdravého osiva, zavlažovanie rastlín podmokom, včasné a dôsledné likvidovanie rastlín s prvými príznakmi napadnutia.
Kultivačné podmienky pre papriku
Pestovanie papriky v jej rozmanitých podobách sa stalo neodmysliteľnou súčasťou našich záhrad. Paprika potrebuje svetlo, teplo a dostatočnú zálievku. Ani zabezpečenie primeraných pestovateľských podmienok však nemusí vždy postačovať. Papriky v závislosti od odrody kvitnú priemerne po 60 až 90 dňoch od výsadby. Papriky potrebujú slnečnú pozíciu, kde majú 6 - 8 hodín slnečného žiarenia denne. Paprika je samoopelivá, čo znamená, že sa opeľuje vlastným peľom. Teoreticky by ste sa k úrode mali dopracovať aj vtedy, ak vysadíte čo i len jednu rastlinu. Niekedy je síce násada kvetov bohatá, no nevznikajú z nich plody. Veľa kvetov býva predzvesťou množstva plodov, no takáto náhla záťaž vedie k vytváraniu malých plodov. Samotná rastlina papriky nemá dostatok živín, aby vytvárala rovnomerne veľké plody ani dostatočne silný vzrast, aby všetky naraz uniesla.
Živiny a vápnenie
Vápnenie pôdy netreba robiť každý rok, no pravidelné udržiavacie vápnenie drží pH aj dostupnosť vápnika pod kontrolou. Aj keď poctivo používate kompost a pôda nevyzerá „kyslá“, vápnik sa môže stať pre rastliny neprijateľným. Je rovnako dôležitý ako dusík, draslík či fosfor - ovplyvňuje funkciu bunkových stien, rast koreňov, kvitnutie aj odolnosť proti chorobám. Dostupnosť vápnika znižuje aj prehnojenie dusíkom alebo draslíkom. Nadbytok týchto živín narúša, až blokuje jeho príjem. Preto môžete mať „na papieri“ vápnika dosť, a predsa vidieť typické symptómy. Väčšina vápenatých hnojív pôsobí pomaly - prvé plné účinky uvidíte až po 2-3 rokoch. Preto sa nevápni preventívne každý rok, ale v cykloch: udržiavacie vápnenie typicky každých 4-5 rokov. Uhličitanové formy (mletý alebo dolomitický vápenec): najvhodnejšie do záhrady. Presná dávka závisí od pH, typu pôdy a jej nasiakavosti. Pri silne kyslej pôde alebo korekčnom zásahu je rozumnejšie dávku rozdeliť na dve menšie aplikácie (dva po sebe idúce roky) než ju dodať naraz. Neaplikujte spolu s maštaľným hnojom ani s hnojivami na báze amónneho dusíka - hrozí únik amoniaku. V strede sezóny pôdu nepovápnite. Teraz musíte siahnuť po hnojive s vysokým obsahom vápnika. Aby zabralo čo najrýchlejšie, neaplikujte ho ku koreňom, ale priamo na listy formou postreku. Vápenaté hnojivá sú na trhu rôzne, preto vždy skontrolujte, koľko vápnika, respektíve oxidu vápenatého (CaO) daný produkt obsahuje. Aby tento spôsob ochrany úrody pred suchou hnilobou naozaj fungoval, treba začať s vápenatým postrekom preventívne. Ak sa teda problém každoročne opakuje, jednak by ste mali zvážiť jesenné vápnenie a začať s preventívnym vápenatým postrekom už v čase, keď budú plody rajčín (paprík) veľké asi 2 cm. Keď už sa na rajčinách alebo paprikách suchá hniloba objaví, poškodený plod treba odtrhnúť. Ani vápenatý postrek ho už nevylieči. Suchá hniloba špičiek plodov sa môže prejaviť už aj na nezrelých plodoch.
| Typ vápnenia | Frekvencia | Poznámky |
|---|---|---|
| Preventívne vápnenie | Každých 4-5 rokov | Udržiavacie vápnenie pre kontrolu pH a dostupnosti vápnika |
| Korekčné vápnenie | Rozdelené na 2 menšie aplikácie v 2 po sebe idúcich rokoch | Pre silne kyslé pôdy alebo väčší zásah |
| Akútny nedostatok vápnika | Počas sezóny (listový postrek) | Hnojivá s vysokým obsahom vápnika priamo na listy |
Mechanické a biologické opatrenia
Mechanické opatrenia sú jednou z najjednoduchších metód boja proti čiernym fľakom. Pri prvých príznakoch infekcie odstráňte napadnuté listy, aby sa choroba nešírila ďalej. Ak preferujete ekologické riešenia, biologická ochrana je skvelou voľbou. Jednou z možností je použitie prírodných fungicídov, ako je cesnakový alebo nechtíkový výluh. Cesnak obsahuje alicín, ktorý má silné antimikrobiálne účinky a dokáže potlačiť rast plesní a baktérií. Stačí rozdrviť niekoľko strúčikov cesnaku, zaliať ich vodou a nechať lúhovať aspoň 24 hodín. Ďalším účinným spôsobom biologickej ochrany je použitie prospešných mikroorganizmov, napríklad húb rodu Trichoderma spp. alebo baktérií Bacillus subtilis, ktoré potláčajú patogénne huby v pôde a na rastlinách. Pri miernych infekciách môže pomôcť aj roztok sódy bikarbóny. Stačí zmiešať jednu čajovú lyžičku sódy bikarbóny s litrom vody a pridať pár kvapiek rastlinného oleja alebo mydla na lepšiu priľnavosť. Z hľadiska biologickej ochrany je možná preventívna aplikácia (do pôdy) bioprípravkov na báze huby Trichoderma harzianum.
Chemická ochrana
Ak je infekcia rozsiahla a biologická ochrana nestačí, je vhodné použiť chemické prípravky. Na boj proti hubovým chorobám môžete použiť fungicídy obsahujúce meď alebo síru, ktoré sú účinné proti širokému spektru patogénov. Na hubové infekcie spôsobené druhmi Alternaria, Colletotrichum či Diplocarpon sa často používajú fungicídy na báze mankocebu, chlorothalonilu alebo tebukonazolu. V extrémnych prípadoch po vysokom výskyte choroby je možná komplexná dezinfekcia pôdy biocídom. Toto opatrenie je však náročné, účinnosť nie je dlhodobá a nemožno ním úplne riešiť nedostatky prevencie. Negatívnym faktorom je aj ekonomická náročnosť a zdĺhavá procedúra (prevrstvenie pôdy granulátom, prikrývka substrátu resp. pôdy a pomerne dlhé obdobie pôsobenia).
tags: #hnednutie #listov #paprika