Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý významným spôsobom negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie a etické aspekty spoločnosti. Spolu s nezjedeným jedlom totiž končia v koši aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii.
Problémom sme najmä my - spotrebitelia. Uprednostňujeme ovocie a zeleninu štandardnej veľkosti bez nedokonalostí, čomu sa snažia prispôsobiť aj samotné supermarkety. Našťastie však v posledných rokoch narastá trend predaja takého „škaredého“ ovocia a zeleniny.
Podľa OSN sa na svete každý rok vyhodí viac než miliarda ton potravín, čo je približne tretina celej produkcie. Znamená to, že sa neplytvá len financiami, ale aj ostatnými faktormi zahrnutými v procese produkcie, vrátane hospodárskej pôdy, vody a ľudskej sily.
Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliárd ton oxidu uhličitého, čo je 8 % celkovej svetovej produkcie skleníkových plynov. Väčšiu uhlíkovú stopu ako potravinový odpad majú len Čína a USA. Až 28 percent poľnohospodárskej pôdy (1,4 miliardy hektárov) sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia ako odpad. Je to plocha, ktorá sa rovná rozlohe Číny, Mongolska a Kazachstanu.
Straty a plytvanie potravinami: aký je rozdiel?
Potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste).
- Food loss (strata potravy): Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia. Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,...). Food loss je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládne nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú.
- Food waste (plytvanie potravinami): Sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov. Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre „horší“ vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce.
Situácia na Slovensku a v Európe
Téma potravinového odpadu sa týka aj Slovákov. Množstvo potravinového odpadu v slovenskom poľnohospodárstve sa medzi rokmi 2008 až 2016 takmer zdvojnásobilo, najviac odpadu z potravín však vzniká v domácnostiach. Vyplýva to z Informácie o priebehu plnenia Plánu predchádzania plytvaniu potravinami, ktorú na dnešné rokovanie vlády predložila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
Dostupné štatistiky uvádzajú, že až 40 - 50 % komunálneho odpadu je tvoreného biologickým odpadom. Bežný Slovák vyrobí v priemere okolo 100 kg potravinového odpadu ročne, čo je dohromady takmer 550 tisíc ton vyhodeného jedla (niektoré údaje uvádzajú dokonca 900 tisíc ton ročne). Priemerný Slovák ročne vyhodí 111 kíl potravín. Podľa štatistík vyhodí priemerný Európan 186 kíl potravín. Aj keď sme vlastne podpriemer, stále je to veľmi zlé číslo a vieme s ním niečo robiť. V maloobchode, ale aj v domácnostiach sa najviac vyhadzujú čerstvé potraviny - zelenina, ovocie a pečivo.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si uvedomuje závažnosť tejto situácie. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad.
Európske krajiny stále hľadajú vhodné riešenia a darí sa im lepšie ako nám. Vo Francúzsku nedávno úplne zakázali vyhadzovanie potravín. Obchody namiesto toho musia všetky odovzdať a tie neskôr putujú na charitu. V Taliansku zas nedávno predajcom umožnili darovať potraviny po uplynutí dátumu spotreby. V susednom Česku je tiež možné darovať jedlo pred alebo po záruke, existujú tu aj špeciálne obchody, v ktorých takéto potraviny predávajú.
Na Slovensku sa bohužiaľ zmena legislatívy až tak nepodarila. Obchody a reťazce môžu potraviny pred zárukou darovať výlučne len Potravinovej Banke Slovenska. Realita je však taká, že banka nestíha všetko darované jedlo prerozdeľovať ďalej a obchody tiež nemôžu darovať také množstvo, aké by chceli.
Dôsledky plytvania potravinami
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) priniesla pohľad na plytvanie potravinami na globálnej úrovni. Čím neskôr sa potravinami v potravinovom reťazci plytvá, tým väčší je dopad na životné prostredie. Väčšina (50 - 60 %) potravinového odpadu končí na skládkach.
Veľkým problémom pri plytvaní potravinami je aj plytvanie pitnej vody. Existuje predpoklad, že ročne sa na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera, najväčšieho alpského jazera. Napríklad ak vyhodíte 1 kilogram hovädzieho mäsa, vyhodí sa s ním aj 50 000 litrov vody, ktorá bola použitá na jeho výrobu.
Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd €. Štvrtina vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom, ktorí sa nachádzajú na Zemi. 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje.
Dokumentárny film skúma vplyv plytvania potravinami na životné prostredie
Príčiny vyhadzovania ovocia a zeleniny obchodmi
Obchody vyhadzujú ovocie a zeleninu z viacerých dôvodov:
- Kozmetické vady: Supermarkety nemôžu zo zákona predávať hnedé banány, oťukané jablká či potraviny s uplynutým dátumom spotreby, hoci mnohé z nich je možné bez problémov konzumovať. Ovocie a zelenina sú zavrhované pre chyby, ktoré sú často čisto kozmetické a vznikli okrem iného v dôsledku poveternostných vplyvov.
- Dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti: Na Slovensku až tretina ľudí nerozlišuje medzi dátumom spotreby a dátumom trvanlivosti. Väčšinou, keď uvidia dátum pri trvanlivých potravinách, majú pocit, že táto potravina už nie je dobrá, preto ju vyhodia. Pritom je daná potravina do toho dátumu minimálne dobrá a pravdepodobne je dobrá aj potom.
- Nadprodukcia a konkurencia: Medzi obchodmi je veľká konkurencia a žiaden tovar nesmie chýbať na pulte, inak prejde zákazník inde. Prípadne je ten istý tovar aj od viacerých výrobcov.
- Logistické zdržania: V logistike môže dôjsť k takému zdržaniu, že vlastne celý kamión múky alebo nejakého produktu príde do obchodu veľmi neskoro a obchodník ho nemôže alebo nechce prijať, pretože sú tam ochranné lehoty a nestihol by ho predať.
Iniciatívy obchodných reťazcov
Boj proti plytvaniu potravinami je v Lidli dlhodobou prioritou. Jedným z hlavných pilierov tejto stratégie sú balíčky ovocia a zeleniny, ktoré by kvôli drobným nedostatkom alebo roztrhnutému obalu inak skončili ako odpad. Vďaka projektu „S Lidlom šetríme jedlom“ si toto ovocie a zeleninu môžu zákazníci kúpiť za symbolické 1 €. Novinkou je zmena balenia na papierové tašky a umiestnenie stojanov priamo na predajnú plochu. Každá taška je originál a ukrýva iný mix - nájsť v nej môžete jablká, zemiaky, citróny, mrkvu či cesnak. Hmotnosť balenia zostáva na dvoch kilogramoch.
Len v roku 2025 si zákazníci kúpili vyše 230-tisíc balíčkov, čím zachránili viac ako 460-tisíc kilogramov ovocia a zeleniny. Od spustenia projektu v októbri 2022 do konca roka 2025 sa podarilo zachrániť už vyše 820-tisíc balení, čo predstavuje viac ako 2 178 ton kvalitných potravín.
Lidl plánuje v iniciatívach proti plytvaniu pokračovať aj v tomto roku a neustále hľadať spôsoby, ako robiť udržateľné nakupovanie ešte jednoduchším. Reťazec svojim zákazníkom ponúka udržateľnejší a zodpovednejší nákup hneď niekoľkými spôsobmi. V rámci svojho konceptu čerstvosti oddeľuje a špeciálne označuje produkty s blížiacim sa dátumom spotreby, pričom ich potom predáva za nižšiu cenu až do posledného dňa pred dátumom spotreby. Pred rokmi ich začal ponúkať v chladiacich regáloch v špeciálnych boxoch s označením „Potraviny bez viny! Zachráň nás, sme ešte dobré.“ Zákazníci si taktiež môžu kúpiť chlieb Priamo z pece do poludnia druhého dňa po vypečení s 50% zľavou.
Tesco zaviedlo rad "Dokonale nedokonalej" pokrivenej zeleniny a ovocia a zlepšili zásobovanie, aby urýchlili dodanie citrusového ovocia a predĺžili čerstvosť o dva dni. Za štyri roky znížilo Tesco množstvo potravinového odpadu o 69 % a za minulý rok vyhodili len 0,5 % potravín. Snažia sa nemať akcie "jedna plus jedna" pri čerstvých potravinách, aby nepodporovali nadbytočné nakupovanie.
V Tesco sa snažia pozerať na všetky časti biznisu. V prvom rade je to to, čo ľudia nevidia. Je to o nakupovaní, o správnom sledovaní zákazníckeho správania a o tom, aby objednali len toľko, koľko si zákazník nakúpi. Čo je, samozrejme, extrémne náročný proces. Potom fungujú v obchode, čo už zákazník vidí. Je to hierarchia odpadu, kde sa snažia v prvom rade všetko predať. Ak ho nepredajú, alebo keď sa blíži dátum spotreby pri čerstvých potravinách, tak v tom momente ich dávajú do zľavy. Je to preto, aby sa produkt predal a mal čo najdlhšiu dobu, kým je ešte spotrebovateľný. Ak sa im produkt nepodarí predať a je stále vhodný na konzumáciu, tak ho darujú potravinovej banke.
Ako môžeme prispieť k zníženiu plytvania?
Dokáže to zmeniť každý jeden z nás. Toto nie je o veľkých investíciách, legislatíve alebo o nových zariadeniach. Toto skutočne dokáže ovplyvniť každý jeden z nás. Potravinový odpad vzniká preto, lebo si potraviny nevážime. Nevážime si ich preto, lebo ich meriame peniazmi a nie námahou či celým procesom, čo tie potraviny skutočne stoja.
- Plánovanie nákupov: Začať treba plánovaním nákupov. Pozrieť sa, čo mám v chladničke, v špajzi či v skrinke a nakúpiť to, čo potrebujem. Samozrejme, v obchode nakúpiť aj veci, na ktoré mám momentálne chuť. Veci, ktoré som si naplánoval a mám na ne chuť, samozrejme, nekúpim v obrovských množstvách, ale rozumne.
- Využitie "škaredého" ovocia a zeleniny: Optické chyby nemajú žiadny vplyv na chuť a kvalitu. Z popučených jabĺk a starých nahromadených mrkiev je možné stále pripraviť lahodné a zdravé smoothie alebo z nich vytlačiť šťavu. I keď listy vyzerajú poškodené alebo zvädnuté, samotná zelenina je stále v dobrej kondícii. Popučené ovocie nevyhadzujte, ale uvarte ho!
- Rozlišovanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti: Väčšinou, keď ľudia uvidia dátum pri trvanlivých potravinách, majú pocit, že táto potravina už nie je dobrá, preto ju vyhodia. Pritom je daná potravina do toho dátumu minimálne dobrá a pravdepodobne je dobrá aj potom.
- Triedenie bioodpadu: Samosprávy majú povinnosť zbierať kuchynský odpad z domácností. Bioplynárňa je zariadenie na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov, vrátane potravinového odpadu. Jej výhodou je, že odpad sa spracováva anaeróbnym procesom, takže bez prístupu vzduchu. Z týchto zariadení je vedľajším produktom energia.
- Filozofia zero waste: Cieľom je vytvorenie čo najmenšieho množstva odpadu. Stačí si osvojiť zopár jednoduchých pravidiel: odmietnuť to, čo nepotrebujete, zredukovať veci len na tie, ktoré potrebujete, naučiť sa veci znovu použiť a opravovať.
- Vážiť si potraviny: Mali by sme sa vrátiť k vzťahu s jedlom, aký mali naši starí rodičia. Bolo to niečo vzácne, na čom sa namakali, kým to vypestovali, či povymieňali. Rozmýšľali a spotrebovali aj to, čo my dnes vyhadzujeme. Ak mali odrezky mäsa, vyvarili ich a spravili polievku. Mali domáce zvieratá, ktorým mohli dať šupy a podobne.
tags: #ovocie #ktore #obchody #vyhadzuju