Hnisavý vred, známy aj ako absces, je dutina v tkanive vyplnená hnisom, ktorá vzniká v dôsledku infekcie. Môže sa objaviť na rôznych miestach tela, vrátane kože, brušnej dutiny, pľúc, svalov alebo dokonca miechy. V tomto článku sa zameriame na hnisavý vred v pečeni, jeho príčiny, prejavy, diagnostiku a liečbu.
Čo je pečeňový absces?
Pečeňový absces je definovaný ako hnisavé ložisko v pečeni, ktoré sa môže vyvinúť pri poranení pečene alebo intraabdominálnej infekcii šírenej z portálneho obehu. Ide o závažný stav, ktorý si vyžaduje včasnú diagnostiku a adekvátnu liečbu. Ročná miera výskytu je asi 2,3 prípadu na 100 000 ľudí.
Väčšina abscesov je spôsobená pyogénnymi baktériami alebo amébiami, parazitmi a hubami. Väčšinu amébových infekcií spôsobuje Entamoeba histolytica. Pyogénne abscesy sú zvyčajne polymikrobiálne, ale častejšie sa v nich vyskytujú niektoré organizmy, napríklad E. coli, Klebsiella, Streptococcus, Staphylococcus a anaeróby.
Príčiny vzniku pečeňového abscesu
Absces pečene môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Tvorba abscesu je podmienená únikom črevného obsahu v brušnej dutine, ktorý prechádza portálnou žilou do pečene. Medzi najčastejšie príčiny patria:
- Bakteriálne infekcie: Pyogénne abscesy sú zvyčajne polymikrobiálne, ale častejšie sa v nich vyskytujú niektoré organizmy, napríklad E. coli, Klebsiella, Streptococcus, Staphylococcus a anaeróby. Hnisavý alebo hnisavý absces pečene má vždy infekčnú etiológiu a jeho patogenéza je spojená so vstupom mikróbov do pečene (najmä E. coli, St. milleri, St. pyogenes, St.).
- Amebióza pečene: Najčastejšie ju spôsobuje Entamoeba histolytica, ktorá sa do pečene dostáva fekálno-orálnou cestou, najmä v tropických a subtropických oblastiach. Améby napádajú črevnú sliznicu a môžu sa dostať do systému portálnej žily a potom preniknúť do pečeňového tkaniva, kde sa transformujú na trofozoity a upchávajú pečeňové kapiláry.
- Ochorenie žlčových ciest: V súčasnosti je dôvodom vzniku pyogénnych abscesov ochorenie žlčových ciest (žlčové kamene, striktúry, malignita a vrodené anomálie). Polovica z bakteriálnych abscesov je vyvolaná cholangitídou (zápal žlčových ciest).
- Poranenie pečene: Absces sa môže vyvinúť aj pri priamom poranení pečene.
- Intraabdominálna infekcia: Infekcie v brušnej dutine sa môžu šíriť do pečene cez portálny obeh.
- Apendicitída: Apendicitída bývala dávnejšie hlavným dôvodom vzniku pečeňového abscesu, ale ten sa znížil na menej ako 10%, pretože je k dispozícii lepšia diagnostika a liečba tohto ochorenia.
- Parazitárne infekcie: Askaridy a echinokoky môžu spôsobiť abscesy pečene. Echinokokové cysty sú spôsobované larválnym štádiom parazita Echinococcus granulosus.
Príznaky a prejavy pečeňového abscesu
Klinické príznaky pečeňového abscesu sú nešpecifické a podobné iným zápalovým procesom a infekciám hepatobiliárneho systému. Mnohé ochorenia pečene nemusia mať žiadne príznaky, kým nie sú vážne poškodené. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Bolesť v oblasti pravého rebrového oblúka: Bolesť sa môže zosilňovať tlakom.
- Horúčka: Pyrexia (horúčka nad +38,5 °C) so zimnicou a nadmerným potením v noci.
- Zhoršené dýchanie a prehĺbené dýchanie.
- Výskyt žltačky (zožltnutie kože a očných bulbov).
- Nepokoj, letargia a celková malátnosť.
- Popolavý sfarbený odtieň pleti.
- Nechutenstvo, nevoľnosť a únava.
- Zväčšené lymfatické uzliny.
Včasné príznaky ochorenia pečene
Diagnostika pečeňového abscesu
Včasná a presná diagnostika je kľúčová, pretože neliečený absces sa môže rozšíriť do okolitých tkanív alebo spôsobiť sepsu (otravu krvi). Absces sa diagnostikuje kombináciou klinického vyšetrenia, laboratórnych testov a zobrazovacích metód, ktoré pomáhajú presne určiť umiestnenie a rozsah zápalu.
- Klinické vyšetrenie: Lekár zmeria teplotu pacienta a prehmatá brucho, pričom si všíma jeho citlivosť a bolestivosť.
- Laboratórne testy: Vyšetrenie krvi môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a ďalšie indikátory zápalu. Z laboratórnych vyšetrení má najvyššiu diagnostickú hodnotu onkomarker alfafetoproteín (AFP). Zvýšená koncentrácia AFP sa zisťuje u 69 - 93% pacientov s HCC pri cirhóze pečene (> 20 mg/L). U pacientov bez cirhózy pečene je koncentrácia zvýšená len u 33% pacientov. Ak existuje podozrenie na extraintestinálnu amebiázu, je potrebné vyšetriť stolicu na prítomnosť cýst alebo trofozoitov dysenterickej améby, ako aj výsledky sérologických testov. Laboratórna metóda ELISA je najcitlivejšia metóda pre diagnostiku Echinokokového abscesu.
- Zobrazovacie metódy:
- Sonografické vyšetrenie brucha (USG): Patrí medzi prvé vyšetrenia pri podozrení na nádorové ochorenie pečene.
- Počítačová tomografia (CT): Trojfázové CT vyšetrenie brucha je indikované pri pozitívnom náleze na USG. CT výborne zobrazí priestorové vzťahy tumoru k cievnym štruktúram.
- Magnetická rezonancia (MRI): Využíva sa pri zložitých alebo nervových lokalizáciách.
Kontrast počas vyšetrenia umožňuje presnejšie určiť povahu útvarov, stanoviť ich veľkosť a prítomnosť vnútorných priečok.
- Perkutánna corecut biopsia: Definitívne potvrdí diagnózu. Odber vzorky (biopsia) abscesu a rozbor odobranej vzorky je kľúčový. Z aspirovaného obsahu abscesu sa kultivujú patogény zápalu.
Diferenciálna diagnostika
Diferenciálna diagnostika pečeňových abscesov je veľmi náročná. Po prvé, je ťažké jasne rozlíšiť amébové pečeňové abscesy od pyogénnych. Diferenciálna diagnostika môže zahŕňať aj zváženie benígnych nádorov pečene, ktoré môžu byť náhodnými nálezmi pri zobrazovacích vyšetreniach.
Liečba pečeňového abscesu
Základom liečby abscesu pečene je odstránenie hnisu a eliminácia infekcie. Liečba zvyčajne zahŕňa:
- Drenáž abscesu: Ide o najúčinnejšiu metódu - lekár absces otvorí, vyčistí a v prípade potreby zavedie drén, ktorý umožní postupný odtok zvyškov hnisu. Na odstránenie hnisavého obsahu z dutiny sa vykonáva punkčná drenáž pečeňového abscesu kontrolovaná ultrazvukom alebo CT. Drenážne katétre sa zavádzajú cez kožu všetkým pacientom buď ihneď po úvodnej aspirácii počas diagnostiky, alebo do 24 hodín od exacerbácie. Trvanie zavedenia katétrov, cez ktoré vychádza hnis, sa môže pohybovať od troch dní do týždňa, čo závisí od výsledkov opakovanej vizualizácie abscesu a klinického stavu pacientov.
- Antibiotiká: Podávajú sa podľa typu baktérie zistenej kultiváciou. Najčastejšie sa používajú antibiotiká zo skupiny penicilínov, cefalosporínov alebo linkozamidov (napr. klindamycín). Súčasne sa predpisujú nasledujúce lieky: antibiotiká Amoxiclav (Amoxil, Augmentin), Clindamycín (Klimitsin, Cleocin, Dalacin C), Ceftriaxón atď. Lieky sa podávajú intravenózne: Amoxiclav - 1000 mg každých 8 hodín; Clindamycín - 250-300 mg až 4-krát denne; Ceftriaxón - 50 mg na kilogram telesnej hmotnosti.
- Antiprotozoálne lieky: Pri amébovom abscese pečene sa používajú metronidazol, tinidazol a diloxanid. Metronidazol pôsobí priamo na trofozoity E. histolytica. Metronidazol sa najčastejšie používa parenterálne - vo forme dlhodobých infúzií 0,5-1 g 4-krát denne.
- Chirurgická liečba: Chirurgická liečba abscesu pečene je nevyhnutná, keď je konzervatívna terapia neúčinná. A spravidla je chirurgický zákrok potrebný, keď je absces komplikovaný.
- Starostlivosť o ranu: Miesto treba udržiavať v čistote, pravidelne dezinfikovať podľa pokynov lekára a nedotýkať sa ho neumytými rukami. V prvých 24 až 48 hodinách po drenáži treba postihnuté miesto chrániť, udržiavať prekryté čistým obväzom a vyhnúť sa nadmernému pohybu. Dôležité upozornenie: Absces nevytláčajte a neužívajte antibiotiká ani masti bez odporúčania lekára.
Komplikácie
Komplikácie abscesu pečene sú početné a veľmi nebezpečné. Neliečený absces v brušnej dutine môže predstavovať pre pacienta veľké riziko, pričom v konečnom dôsledku môže byť až život ohrozujúci. Ak absces nie je drénovaný, môže sa ďalej plniť hnisom a zväčšovať svoj objem, čím vyvíja tlak na okolité orgány a krvné cievy. V konečnom dôsledku môže až prasknúť, čo spôsobí rozšírenie baktérií do ďalších tkanív. V prvom rade ide o ruptúru abscesovej dutiny s vyliatím nekrotických hmôt do pleurálnej alebo peritoneálnej dutiny. Výsledkom je pleurálny empyém alebo peritonitída s rizikom sepsy.
Peritonitída je zápal pobrušnice, tkaniva, ktoré lemuje vnútornú stenu brucha a pokrýva väčšinu brušných orgánov. Môže rýchlo viesť k potenciálne smrteľným komplikáciám, ako je sepsa a septický šok, ktoré spôsobujú masívny pokles krvného tlaku, zlyhanie orgánov a smrť.
Prienik hnisu a jeho hromadenie v priehlbine nachádzajúcej sa pod kupolou bránice vedie k tzv. subfrenickému abscesu.
Prevencia
Prevencia abscesov zahŕňa:
- Dobrú hygienu: Pravidelné umývanie rúk a dodržiavanie hygienických zásad pri príprave jedál.
- Posilňovanie imunitného systému: Zdravá strava, dostatok spánku a minimalizácia stresu.
- Včasné riešenie infekcií: Najmä zubných, kožných a pohlavne prenosných.
- Opatrnosť pri cestovaní: Pri cestách do exotických tropických či subtropických krajín je odporúčané konzumovať len riadne balenú vodu a rovnako potraviny, o ktorých sme si istí, že sú bezpečné.
Prognóza
Podľa WHO sa prognóza výsledku abscesu pečene za posledných 30 rokov výrazne zlepšila.
Súvisiace informácie o pečeni
Anatómia a funkcia pečene
Pečeň je multifunkčný a fascinujúci orgán tráviaceho systému, ktorý možno prirovnať k vyspelému chemickému laboratóriu. Pečeň leží v pravej hornej časti brucha pod pravým rebrovým oblúkom, čiastočne siaha do stredu nad žalúdok a je chránená rebrami a je v tesnom kontakte so žlčníkom a veľkými cievami.
Kľúčová funkcia pečene spočíva v detoxikácii škodlivých látok, metabolizme tukov, cukrov a bielkovín, tvorbe žlče na trávenie tukov, zásobení organizmu glykogénom (zásobná forma glukózy) a ukladaní niektorých vitamínov. Pečeň sa podieľa aj na tvorbe bielkovín dôležitých pre zrážanie krvi a udržiavanie správneho zloženia krvi. Je zodpovedná za syntézu albumínu - bielkoviny, ktorá udržiava tzv. normálny onkotický krvný tlak. Pečeň premieňa tiež jedlo na energiu a udržuje primeranú hladinu cukru v krvi. Váži asi 1,5 kg, tak veľký a vyťažený orgán rýchlo a bolestivo reaguje na nevhodnú stravu, látky, ktoré zvyšujú aktivitu centrálneho nervového systém a vírusy.
Ochorenie pečene všeobecne
Ochorenie pečene je patológia tráviaceho systému, ktorá má dedičné, infekčné a imunologické príčiny. Keď je funkcia pečene narušená, vzniká ochorenie pečene, ktoré môže dlhodobo prebiehať bez výrazných príznakov a prejaviť sa až únavou, zažívacími ťažkosťami, žltnutím kože alebo zväčšením brucha. Súhrnne sa rôzne zápalové, toxické, metabolické a nádorové postihnutia pečene označujú ako ochorenia pečene alebo hepatopatia pečene.
Príčiny ochorení pečene: Poruchy pečene môžu byť vrodené (Gilbertov syndróm) a získané (hepatitída alebo cirhóza). Príčiny ochorení pečene sú metabolické poruchy v dôsledku nesprávnej výživy, užívanie alkoholu, vírusové infekcie a vplyv toxických látok na organizmus. V dôsledku dlhodobého užívania liekov (antibiotiká alebo steroidné lieky) môže dôjsť k poškodeniu pečene. Alkoholické ochorenia pečene (cirhóza alebo alkoholická hepatitída) sa objavujú v dôsledku škodlivého účinku etanolu (alkoholu) na bunky orgánu. Zápalové ochorenia pečene sa vyvíjajú v dôsledku prenikania vírusov a infekcií (hepatitída A, B, C alebo cytomegalovírus) do tela. Autoimunitné ochorenia pečene sa vyskytujú menej často, keď imunitný systém vytvára protilátky proti vlastným hepatocytom (pečeňovým bunkám).
Príznaky ochorení pečene: Poruchy funkcie pečene v počiatočných štádiách sú asymptomatické a prejavujú sa už v pokročilom štádiu. Samotné pečeňové tkanivo nemá typické nervové zakončenia, v ktorom vzniká bolesť, avšak bolestivý býva najmä obal orgánu a okolité štruktúry pri zväčšení pečene alebo zápale. Symptómy pečeňových patológií zahŕňajú neustálu únavu a slabosť, zmenu farby výkalov a moču (výkaly sú svetlé a moč stmavne), zníženú chuť do jedla a stratu hmotnosti, žltosť kože (žltačka), vyrážku na derme (papuly a škvrny), bolesť v pravom hypochondriu, bolesti kĺbov, nevoľnosť a zvracanie, pocit horkosti a nepríjemný zápach a chuť v ústach. Vonkajším príznakom môže byť výskyt pigmentácie na koži (hnedé škvrny na čele a spánkoch) a svrbenie kože bez sprievodnej vyrážky. Pri problémoch s pečeňou má jazyk zapálený vzhľad, môže byť prítomný čierny alebo žltý povlak. Môže sa objaviť aj červená vyrážka na tvári a tele, opuch nôh a brucha (ascites - "žabie brucho"). Modriny a sklon k tvorbe modrín sú ďalšie kožné príznaky chorej pečene. Zhoršené detoxikačné procesy vedú k hromadeniu toxínov v tele, ktoré priamo ovplyvňujú činnosť mozgu (napr. čpavok), čo sa prejaví rozvojom hepatálnej encefalopatie.
Najčastejšie ochorenia pečene
Každé ochorenie pečene má svoje špecifiká, ale spoločným menovateľom je poškodenie pečeňových buniek a zhoršená schopnosť orgánu plniť svoje funkcie.
| Názov | Dôvod | Zvláštnosti |
|---|---|---|
| Hepatitída typu A | Prenáša sa fekálno-orálnou cestou a kontaktnou cestou v domácnosti. | Neprechádza do chronickej formy, pri správnej liečbe sa pečeň úplne obnoví. Príznaky prejdú aj bez liečby, ale zotavenie trvá niekoľko týždňov. |
| Hepatitída typu B | Prenáša sa pri transfúzii krvi, injekciách, pohlavnom styku a z matky na dieťa. | Nebezpečná pre zdravie, môže viesť k fibróze pečene a smrti jej buniek. Akútna infekcia môže prejsť do chronickej formy. |
| Hepatitída typu C | Prenáša sa krvou, menej často pri pohlavnom styku. | Je dlhodobo asymptomatická a objavuje sa v neskorých štádiách, keď sú pečeňové zmeny nezvratné. S včasnou diagnózou je úspešne liečená. |
| Hepatitída typu D (HDV) | Prenášaná krvou. | Môže sa vyskytnúť v akútnej a chronickej forme. Pokročilá forma môže viesť k cirhóze a vážnemu poškodeniu pečene. Vyvíja sa iba u pacientov s hepatitídou B. |
| Hepatitída typu E | Prenáša sa hlavne kontaminovanou vodou. | Spravidla prejde po niekoľkých týždňov, bez trvalých komplikácií. |
| Cirhóza pečene | Vyskytuje sa v pokročilom štádiu hepatitídy, zjazvenie tkaniva pečene. | Nezvratné progresívne poškodenie pečene, ktoré vedie k smrti jej tkanív. Považuje sa za najzávažnejšie ochorenie pečene a môže viesť k smrti. V počiatočných štádiách je ešte liečiteľná. |
| Tuková hepatóza (tuková dystrofia) | Vyskytuje sa v dôsledku zneužívania alkoholu a nesprávnej výživy. | Tuková dystrofia vedie k poškodeniu pečeňových buniek a môže sa vyvinúť do cirhózy. |
| Hemochromatóza pečene | Vzniká v dôsledku genetickej poruchy metabolizmu. | Je sprevádzaná nadmernou akumuláciou železa v tkanivách pečene, čo vedie k ich zničeniu. |
| Liečivé poškodenie pečene | Vyskytuje sa v dôsledku toxických účinkov po užití liekov. | Pri správnej liečbe sa pečeňové bunky úplne obnovia a orgán obnoví svoje plné fungovanie. |
| Novotvary v pečeni (cysty a nádory) | Vznikajú v dôsledku zápalových procesov a metabolických porúch. | Novotvary v pečeni môžu byť nezhubné alebo zhubné, ktoré ohrozujú život. Cysty heparu sú často náhodným nálezom a bývajú asymptomatické. |
| Parazitické poškodenia pečene | Vyskytujú sa v dôsledku infekcie helmintmi (ascariáza a amebiáza). | Po odstránení príčiny ochorenia sa obnovia funkcie pečene. |
Včasné príznaky ochorenia pečene
Diagnostika ochorení pečene
Na diagnostiku a ďalšiu liečbu ochorení pečene sa používajú ultrazvuk, počítačová tomografia a laboratórne krvné testy. Ultrazvuk pečene odhaľuje patologické novotvary, zápaly a cievne zmeny. Biochemické krvné testy ukazujú chronický a akútny zápal v pečeni alebo metabolické poruchy. Cieľom diagnostiky je zistiť, či ide o miernu poruchu funkcie pečene, zápal, stukovatenie alebo závažné ochorenie pečene s rizikom trvalého poškodenia. Gastroenterológ alebo hepatológ musí dešifrovať výsledky testov a stanoviť diagnózu.
Ako liečiť ochorenie pečene?
Liečbu ochorení pečene by mal predpísať gastroenterológ na základe výsledkov vyšetrení a laboratórnych testov. Liečba ochorení pečene ľudovými prostriedkami môže byť nebezpečná pre zdravie a viesť k zvýšenému zápalu orgánu. Zápal pečene sa lieči hepatoprotektormi, choleretikami a cholelitholytickými látkami. Tieto lieky obnovujú funkcie pečeňových buniek, odstraňujú toxíny a zlepšujú metabolické procesy. Na liečbu hepatitídy sa používajú antivírusové látky a imunomodulátory. Lekár taktiež odporučí výživu, ktorá zníži zaťaženie pečeňových buniek a podporí ich rýchlejšiu regeneráciu.
Pečeňové tablety vo forme doplnku stravy sú založené na rastlinných výťažkoch, hlavne z artičoky, reďkovky a ostropestreca mariánskeho. Používajú sa na urýchlenie trávenia (najmä tukov) a podporu celkovej funkcie pečene. Niektoré lieky na pečeň je možné zakúpiť len na lekársky predpis a treba ich brať predovšetkým v súlade s odporúčaniami lekára.
Prevencia ochorení pečene
Správna výživa a zdravý životný štýl pomôžu predchádzať problémom s pečeňou. Prevencia ochorení pečene zahŕňa boj proti nadmernej hmotnosti (tuk uložený na pečeňových bunkách ju ničí), užívanie liekov len podľa predpisu lekára, vynechanie konzumácie alkoholu a očkovanie proti vírusovej hepatitíde B. Na prevenciu ochorení pečene je potrebné vylúčiť zo stravy tučné, vyprážané a údené jedlo. Aby sa predišlo infekcii hepatitídou, je taktiež potrebné vylúčiť nechránený pohlavný styk. Včasná diagnostika a preventívne vyšetrenie gastroenterológom aspoň raz ročne pomôže odhaliť dysfunkciu pečene v počiatočnom štádiu a zabráni vzniku nebezpečných následkov. Ak sa u vás vyskytli problémy s pečeňou už v minulosti, ako sú zvýšené pečeňové testy, stukovatenie alebo prekonaná hepatitída, je prevencia ešte dôležitejšia.
Diéta pri ochoreniach pečene
Stravovanie pri ochoreniach pečene by malo byť pravidelné, štyrikrát až päťkrát denne. Treba sa vyhýbať hladovaniu a prejedaniu sa, konzumácii studených nápojov a jedál. Gastroenterológovia odporúčajú pri ochoreniach pečene diétu č. 5. založenú na konzumácii jedál na pare, varených a dusených jedál. Diétny tanier pri ochoreniach pečene by mal mať pomer medzi bielkovinami, tukmi a sacharidmi 1:1:4. Malo by sa vylúčiť užívanie alkoholu, kávy a kakaa. Pri ochoreniach pečene a žlčníka môžete piť minerálnu vodu bez plynu s obsahom sodíka a síranu. Odporúča sa používať mrkvové a tekvicové šťavy. Menu s receptami pri ochoreniach pečene by malo obsahovať varené, pečené a dusené jedlá.
| Druh stravy | Môže sa konzumovať pri ochorení pečene | Nemôže sa konzumovať pri ochorení pečene |
|---|---|---|
| Polievky | Polievky bez mäsa na zeleninovom vývare (predbežne roztlačené); mliečne polievky s cestovinami alebo obilninami; boršč (varený bez mäsa). | Koncentrované hubové a mäsové bujóny, mliečna okroška. |
| Druhé jedlá (príloha) | Obilná kaša (pyré alebo polotekutá); pudingy, suflé a tvarohové koláče s hrozienkami. | Müsli a ovsené vločky, perličkový jačmeň, kukuričná krupica, krupice a proso. |
| Jedlá a občerstvenia | Zeleninový vinaigrette; sleď (vopred namočený); ovocné alebo zeleninové šaláty. | Zázvor (nakladaný). |
| Ryby, mäso a morské plody | Krevety, mušle a chobotnice; losos (na páre alebo jemne solený); mäso a ryby (maximálne trikrát týždenne). | Vnútornosti (pečeň, obličky, žalúdky, jazyk atď.); klobása a párky; solené ryby. |
| Zelenina | Cvikla, cuketa, tekvica, zemiaky, mrkva (varené, pečené); baklažán, brokolica, zeler; dusená kapusta; šalát, paradajky, uhorky, paprika. | Surová kapusta, reďkovka, kukurica; cibuľa, cesnak. |
| Bobuľové ovocie/ovocie | Jablká (hlavne pečené); granátové jablko (bez hemochromatózy). | Surové ovocie a bobule. |
| Pekárske výrobky | Jednodňový chlieb; sušienky (iba galettes). | Palacinky a čerstvý chlieb; lístkové cesto a kysnuté cesto. |
| Sladkosti | Pirohy s plnkou z bobúľ a zemiakov; lekvár a džem; marmeláda na pektíne; pena, domáce želé, vlastnoručne vyrobené želé; sušené ovocie (marhule, slivky a datle); jablkové marshmallows a pusinky. | Zmrzlina; koláče a krémy; halva; čokoláda (horká, mliečna). |
| Mliečne výrobky | Jogurt, kefír, kyslá smotana; rjaženka, kyslé mlieko; syr, plnotučné pasterizované mlieko. | Výrobky s obsahom tuku viac ako 2%. |
| Maslo | Maslo (do 30 g); rastlinné maslo (od 10 do 15 g). | |
| Kuracie vajcia | Proteínové omelety; vaječný žĺtok (nie viac ako ½ ks za deň). | Natvrdo uvarené vajíčko. |
| Nápoje | Odvary (šípky); čerstvo vylisované šťavy (bez pridaného cukru); kompóty; želé (domáce); peny (varené na xylitole). | Zelený čaj a káva; alkoholické nápoje a sýtená voda. |
| Koreniny a dressingy | Vanilka a škorica; bazalka, kôpor a petržlen; omáčky (ovocné); sójová omáčka. | Kečup, horčica a majonéza (kúpené v obchode); korenie a chren; ocot a feferónka. |
Najužitočnejšie vitamíny pre pečeň sú kyselina listová, vitamín C, B6, B12, selén a draslík.
Regenerácia pečene
Pečeň je jeden z mála orgánov, ktorý má obrovskú schopnosť regenerácie. Podmienkou jej rekonštrukcie je používanie správnej a zdravej stravy, vylúčenie látok, ktoré viedli k jej poškodeniu. Ako dlho trvá regenerácia pečene? Od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov. Tento čas závisí hlavne od stupňa poškodenia orgánov, ako aj od prijatých terapeutických opatrení vrátane prísneho dodržiavania diéty. Niekedy je prah poškodenia taký vysoký, že regenerácia pečene je nemožná a jediným riešením je transplantácia. Prvým riešením na poškodenú pečeň je úplný zákaz alkoholu a obmedzenie mastných jedál, ktoré sú zdrojom cholesterolu. Oplatí sa prejsť na tzv. „pečeňovú diétu“ - teda takú, ktorá brzdí rozvoj neduhov a urýchľuje regeneráciu pečene. Na kontrolu regenerácie pečene si môžete spraviť testy funkcie pečene.
Koreň púpavy má silný žlčotvorný účinok a priamo stimuluje funkciu pečene. Pestrec mariánsky obsahuje silymarín, ktorý bráni vstrebávaniu toxínov do pečene, stimuluje metabolické procesy, chráni pred voľnými radikálmi a urýchľuje delenie buniek. Zlepšuje tráviace procesy a stimuluje vylučovanie žlče v pečeni. S bylinkovou podporou pôjde detox pečene určite oveľa rýchlejšie.
Všeobecné informácie o vredoch
Vred je defekt sliznice alebo kože, v závislosti od lokality. Môže viesť k rôznym komplikáciám. Pochopenie rozličných druhov a ich príčin, ako aj prevencie a liečby je dôležité.
Čo je vred?
Ulcus (vred) je defekt kože alebo sliznice vyznačujúci sa zhoršenou hojivosťou. Vred, porušenie alebo zranenie kože či mukóznej membrány vyplýva z dezintegrácie povrchu epitelového (výstelkového) tkaniva. Vred môže byť povrchový, alebo hĺbkový. Vyskytuje sa v rôznych vrstvách kože či iného tkaniva (žalúdok, črevo, ...). Jedná sa o spadnutú spodinu alebo kráter obkolesený ostro ohraničenými okrajmi. Tie niekedy vystupujú nad povrch okolitého tkaniva. Vred sa prejavuje hlavne bolesťou.
Medzi hlavné príčiny vzniku vredov sú infekcie, zhoršené prekrvenie, poškodenie nervu či trauma. Niekedy spôsobujú vred vitamínové deficiencie (avitaminóza - nedostatok), hlavne tiamín - vitamín B1. Rakovina tiež môže viesť k vredovému ochoreniu. Infekcie ako tuberkulóza či syfilis môžu viesť k vzniku vredov na hociktorom povrchu ľudského tela. Iné infekcie môžu viesť k vzniku kožného zapáleného vredu. Keď sa vred kože nehojí alebo je problematický na dotyk, musí byť zvážená možnosť rakoviny kože. Prihliada sa vtedy na vek, rakovina sa vyskytuje v tomto prípade u pacientov v strednom veku častejšie. Vredy na okraji dolnej pery u starších mužov sú častejšie rakovinou. Kancerogénne vredy sa môžu vyskytnúť aj v žalúdku, tenkom či hrubom čreve a v konečníku. Niekedy však vredy spôsobujú vírusy, hlavne tie na perách. Vredy v ústach majú podobnú prognózu - môžu vyústiť do rakoviny, častejšie sa však jedná o infekciu.
Typy vredov
Vredy môžu vznikať v rôznych lokalitách a mať rôzne príčiny. Niektorí autori delia vredy na:
- Arteriálne (ischemické): Ide o kožné vredy, ktoré vznikajú na podklade poruchy obehu tkanivom. Tam, kde nie je dostatočný prietok krvi, môžu sa vyformovať rany, ktoré voláme arteriálny ulcus.
- Venózne (stagnačné, varikózne): Sú podobné ako tepnové, a celkom bežné. Vznikajú na dolných končatinách a prezývajú sa aj stagnačné vredy nohy či varikózne vredy. Predkolenné vredy sú spôsobené oslabenou cirkuláciou krvi žilami dolnej končatiny. Ulcus cruris (vred predkolenia) je rana, ktorá sa nachádza medzi kolenom a členkom. Ľudia s varixami (kŕčové žily) sú náchylnejší na vznik vredu predkolenia.
- Ústne: Bežný typ vredu formujúci sa vo vnútri úst.
- Genitálne: Vznikajú v oblasti penisu, vagíny, análu a priľahlej kože.
- Peptické: Vznikajú v žalúdočnej a dvanástnikovej sliznici. Sú vyvolané nerovnováhou v zložení žalúdočnej šťavy. Rozlišujeme aj pojem stresový vred, ktorý vzniká na podklade záťaže organizmu (po veľkej operácii, polytraume, šokovom stave).
- Dekubitálne: U imobilných pacientov sa môže objaviť vred dekubitálny, t.j. z preležaniny.
- Ulcus durum (tvrdý vred): Sa vyskytuje ako vred na penise v prvom štádiu ochorenia syfilis. Je to sexuálne prenosné ochorenie spôsobené baktériou Treponema pallidum.
- Vredy nohy a priľahlých prstov: U pacientov trpiacich cukrovkou sa pozorujú poškodenia ciev končatín aj nervov, čo je predispozícia k vzniku vredového ochorenia predkolenia.
- Rohovkový vred (ulcus cornae): Najčastejšie spôsobený úrazom alebo vírusovým ochorením (herpesvírus, adenovírus).
Príčiny vzniku iných typov vredov
- Infekcia Helicobacter pylori môže viesť k vzniku žalúdkového alebo dvanástnikového vredu.
- K vredu gastroduodena (žalúdku či dvanástnika) môžu viesť nesteroidné protizápalové lieky ako ibuprofén, kyselina acetylsalicylová a podobne.
- Zölinger-Ellisonov syndróm môže tiež viesť k vzniku žalúdočných vredov, kedy sa v pankrease tvorí zvýšene enzým gastrín, ktorý stimuluje tvorbu žalúdočnej šťavy.
- Príčiny vzniku ulcus cruris (vredu predkolenia) sú úraz dolnej končatiny, či stagnácia krvi v žilách dolnej končatiny pri nedostatku pohybu.
- Príčinou vzniku tvrdého vredu je baktéria Treponema pallidum, spôsobujúca syfilis.
- Príčiny vzniku vredu nohy a priľahlých prstov sú cukrovkárska (diabetická) neuropatia (poškodenie nervu), poranenie, zhoršené prekrvenie cievami nohy, celulitída a na ňu nasadajúca infekcia či nezvyčajne formované prsty.
- Rohovkový vred býva najčastejšie spôsobený úrazom, alebo vírusovým ochorením (herpesvírus, adenovírus).
Prejavy iných typov vredov
- Pri vredovej chorobe gastroduodena sa zvykne vyskytovať silná pálivá bolesť v oblasti žalúdka, pocit plnosti či netolerancia jedál s obsahom tukov. Môže byť prítomná nauzea (pocit na vracanie), vracanie krvi či čierna natrávená krv v stolici, pocit slabosti či chudnutie a zmeny apetítu.
- Ulcus cruris (vred predkolenia) sa prejavuje bolesťou, pálením a opuchom.
Prevencia a liečba iných typov vredov
- Peptický vred: Medzi hlavné preventívne ciele patrí obmedzenie alkoholu a cigariet, vyhýbanie sa korenistým jedlám a citrusom. Liekom prvej voľby sú inhibítory protónovej pumpy. Pri preukázanej infekcii Helicobacter pylori sa niekedy používa liečba antibiotikami.
- Ulcus cruris: Je liečiteľné ochorenie. Medzi hlavný liečebný prístup patrí čistenie rany a kompresia elastickou bandážou. Z liekov sa používajú antibiotiká, aby nedošlo k zaneseniu infekcie. Prevencia sa zakladá na skončení fajčenia, znížení telesnej váhy a pravidelnom cvičení.
- Tvrdý vred pri syfilise: Je možné liečiť penicilínom.
- Rohovkový vred: Tiež sa lieči antibiotikami, avšak rieši sa aj chirurgicky - transplantácia rohovky.
Vplyv stresu na vznik rôznych ochorení
Stres môže mať negatívny vplyv na imunitný systém a prispievať k vzniku rôznych ochorení. Ak ste dlhšie v napätí, kompletne sa menia hormonálne hladiny a telo prestáva fungovať, ako má. Chronický stres nám dokáže rozhodiť celý imunitný systém. Nejde pritom len o zvýšenú náchylnosť na vírusy a baktérie, ale aj na omnoho závažnejšie choroby.
Medzi ochorenia, ktoré môžu byť spojené so stresom, patria vírusové a bakteriálne ochorenia, ochorenia štítnej žľazy, zápalové ochorenia čriev, hnačky, nechutenstvo, žalúdočné vredy, pálenie záhy, potravinové alergie, ekzémy, astma, srdcovo-cievne ochorenia, nádorové ochorenia, oslabenie imunity, oslabenie plodnosti, ťažkosti s menštruáciou a menopauzou, bolesti hlavy, migrény a bolesti chrbtice. Zlá výživa, nedostatok pohybu a vysoká úroveň stresu môžu oslabiť imunitný systém, čo uľahčuje šírenie infekcií, vrátane vredov a karbunkulov na koži.
Benígne nádory pečene
Predtým, ako sa zameriame na hnisavé vredy, je dôležité spomenúť benígne nádory pečene, ktoré môžu byť niekedy diagnostikované ako náhodné nálezy pri zobrazovacích vyšetreniach. Diferenciálna diagnostika nemusí byť vždy jednoduchá.
- Hemangiómy: Patria medzi najčastejšie benígne tumory pečene, vyskytujú sa u približne 7 % dospelej populácie a častejšie postihujú ženy. Sú tvorené cievami arteriálneho pôvodu a malé hemangiómy sú zvyčajne asymptomatické. Diagnostikujú sa náhodne pri USG alebo CT vyšetrení brucha. Liečba asymptomatických hemangiómov nie je potrebná, chirurgická resekcia sa zvažuje len pri rýchlom raste nádoru a vzniku klinických príznakov.
- Fokálna nodulárna hyperplázia (FNH): Je druhý najčastejší benígny tumor pečene, ktorý sa väčšinou diagnostikuje u žien vo veku 30 - 50 rokov. Väčšinou je asymptomatická a diagnostikuje sa náhodne pri USG vyšetrení. Chirurgická resekcia sa zvažuje iba u symptomatických pacientov. FNH sa považuje za hyperplastickú reakciu, ktorá vzniká v dôsledku arteriálnej malformácie.
- Hepatocelulárny adenóm (HA): Je zriedkavá benígna lézia pečene, ktorá sa vyskytuje častejšie u mladých žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu. Riziko vzniku HA narastá s dĺžkou užívania orálnych kontraceptív a mierou obsahu steroidov v nich. HA je spojený s rizikom krvácania a malígnej transformácie.
tags: #hnisavy #vred #v #peceni