Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Ak počujete názvy ako máčanka alebo tarkanka, možno si len matne spomeniete na detstvo. Tieto jedlá sú základom našej kuchyne a oplatí sa ich pripomenúť. Dnes sa mnohé z týchto jedál vracajú na stoly v modernejšej podobe.
Tradičná slovenská kuchyňa je jednoduchá, poctivá a zakorenená v tom, čo ponúka naša zem. Je založená na sezónnych surovinách a dostupných plodinách ako zemiaky, kapusta, múka a strukoviny. V minulosti sa z týchto surovín varilo najčastejšie a recepty sa odovzdávali z generácie na generáciu.
História a tradície slovenského stravovania
Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty.
V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Základné suroviny slovenskej kuchyne
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli a stále sú múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z týchto surovín vzniklo množstvo jedál, ktoré sú typické pre našu krajinu.
Chlieb: Dar od Boha a druhý chlieb pre Slovákov
Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha.
Zemiaky: Revolúcia v Kuchyni
Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb. Navyše ich pestovaniu sa darilo aj v severných a chladnejších oblastiach. Ich použitie bolo skutočne všestranné.
Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky, jedávala sa kapusta, ale v nížinách bol jedálniček pestrejší.
Mäso a mliečne výrobky
Súčasťou stravy bolo aj mnoho mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, tiež veľa ovocia a zeleniny. Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Ku každému druhu mäsa museli mať špeciálnu omáčku na víne či pive. Chudobnejší chovali zvieratá predovšetkým na mlieko, vajíčka či kožušinu.
Raz do roka sa zvykla konať dlhoočakávaná udalosť - zabíjačka. Stretla sa na nej rodina, priatelia, do sýtosti sa najedli a upravili mäso tak, aby mohli zo zásob čerpať dlhý čas. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso. V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa ryby stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu.
V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské mlieko, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka. Tým najlepším ochucovadlom v prípade bryndze nie je soľ či nejaké korenie, ale zdravá paša plná aromatických byliniek.
Typické slovenské jedlá
Niektoré jedlá sú typické pre jednotlivé regióny, iné sú moderné verzie klasických receptov. Naša kuchyňa je bohatá na rôzne jedlá, ktoré čerpajú z prírodných a sezónnych surovín, a bezmäsité pokrmy majú v tejto gastronómii dôležité miesto. Tradičné slovenské jedlá sú nielen chutné a výživné, ale odrážajú aj životný štýl a históriu nášho národa. V minulosti bolo bežné, že sa počas pôstnych období alebo z dôvodu náboženských obmedzení jedli pokrmy bez mäsa. Takéto jedlá sa stali pevnou súčasťou slovenskej kuchyne, pričom sa prispôsobovali dostupným surovinám a regionálnym špecifikám.
Bryndzové halušky - slovenské národné jedlo
Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo. Nemôžu chýbať v žiadnej reštaurácii, ktorá sa zameriava na lokálne jedlá. Úspech spočíva v správnom pomere zemiakového cesta na halušky. Pravé bryndzové halušky sa pripravujú zo zemiakov, múky, soli, bryndze a slaniny. Je to prácne, ale sýte jedlo, ktoré poteší každého, kto má rád klasické slovenské recepty.
Ošúpte zemiaky, nastrúhajte ich na jemno do väčšej misy. Pridajte múku, soľ a trochu vody. Do veľkého hrnca dajte variť vodu a osoľte ju. Keď voda začne vrieť, cez haluškovač pretlačte cesto priamo do vriacej vody. Slaninu nakrájajte na malé kocky a opečte ju na panvici dozlatista. Pridajte na vrch halušiek.
Lokše - placky zo zemiakového cesta
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko aj na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom alebo tvarohom, zavinuté ako palacinky, alebo lokše potreté maslom k polievkam.
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred. Popučené zemiaky len jednoducho zmiešajte s múkou, so soľou, cesto rozdeľte na rovnaké kúsky a rozvaľkajte na lokše. Husacími lokšami je preslávená hlavne obec Chorvátsky Grob, no tento chutný pokrm je obľúbený na celom Slovensku, a to v rôznych podobách. Na východe ich majú radšej hrubšie, neraz plnené fazuľou, pri Trenčíne sú obľúbenejšie skôr sladké varianty s rozpusteným maslom. Popularite sa tešia i na južnej Morave, no v Poľsku či Rakúsku sú celkom nepoznané.
Haruľa, zemiakové placky
Haruľa, zemiakové baby alebo zemiakové placky sú jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji alebo masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak.
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Polievky a prívarky
Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným.
Perfektné jednoduché jedlo, ktoré je hotové bleskovou rýchlosť a zo surovín, ktoré sú vždy po ruke. Dáme variť. Voda by mala byť iba tesne nad zemiaky. Keď už sú zemiaky takmer uvarené, v mlieku rozhabarkujeme polovicu téglika kyslej smotany a lyžicu hladkej múky. Pri nízkej teplote prevaríme pár minút, aby sa chute prepojili. Odstavíme z ohňa a na záver pridáme ocot.
Biela hovädzia polievka
Ján Babilon vo svojej knihe spomína aj bielu hovädziu polievku:
„Podľa počtu osôb sa vezme na každý pol funta hovädziny, postaví sa do vodou naplneného hrnca, šamutina sa usilovne zberá, žeby polievka čistá a priezračná ostala, a nechá sa zvoľna variť. Kto rád jedáva dobrú hovädziu polievku a kus mäsa, lebo hovädzia polievka je neomylne najlepšia, nesmie byť mäso čerstvé zo zabitého hoväda, ale má byť podľa času, t. j. či je zima, jar, jeseň lebo leto, viac lebo menej odležané. Do hrnca sa pridajú ešte teľacie kosti a krídelká z morky, z husi a iného hydu. Keď sa mäso dobre povarilo, pridá sa v studenej vode čisto umytý petržlen, mrkva, paštrnák, pór, zeler, pol hlávky kelu a šupky zo žltej cibule - spolu sa nechajú variť, a keď sa blíži hodina obeda, odloží sa hrniec s polievkou nabok, masť sa z nej zoberie a polievka sa cez čisté plátno alebo cez husté cedidlo precedí a podľa vôle dá sa do nej hocičo, napr.“
Kapustnica
Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.
Zabíjačkové špeciality
Jednou z tradícií slovenského vidieka bola zabíjačka. Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
Ďalšie tradičné jedlá
- Zemiakové pirohy: Pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom sú pochúťkou, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.
- Šúľance s makom alebo orechmi: Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. Hotové vyvarené šúľance prelejte rozpusteným maslom a posypte pomletým makom alebo mletými orechmi.
- Koložvárska kapusta: Je jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.
- Halušky či strapačky
- Úhrabky, lepenice
- Krúpna baba
Sladké potešenie: Koláče a štrúdle
Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.
Štrúdľa
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom.
Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Príprava Skalického Trdelníka
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Rebríček najlepších slovenských jedál podľa Taste Atlas
Taste Atlas, renomovaný kulinársky portál, ktorý nás pravidelne zásobuje rebríčkami najlepších jedál z celého sveta, zverejnil svoj najnovší zoznam najlepších slovenských pochúťok. Pozrime sa na to, ktoré slovenské jedlá sa dostali na vrchol tohtoročného rebríčka a aké chute by ste rozhodne nemali prehliadnuť:
| Poradie | Názov jedla | Popis |
|---|---|---|
| 1. | Ovčí salašnícky údený syr | Ikonický syr známy svojou jedinečnou chuťou a vôňou. Je vyrobený z ovčieho mlieka a je tradične údený nad drevom. |
| 2. | Zemiakové placky | Populárne jedlo vyrábané z nastrúhaných zemiakov, vyprážané do zlatej a chrumkavej dokonalosti. |
| 3. | Bryndzové halušky | Národný pokrm z drobných zemiakových halušiek s tradičnou bryndzou a slaninou. |
| 4. | Lokše | Tenké zemiakové placky pečené na suchom povrchu, podávané na sladko aj na slano. |
| 5. | Slovenské šišky | Podobné americkým donutom, fantastické, úžasne mäkké. |
| 6. | Tradičný slovenský guláš | Hustá a sýta polievka pripravená z mäsa, zemiakov, cibule a korenín. |
| 7. | Halušky | Okrem bryndzových halušiek si aj klasické halušky našli svoje miesto na rebríčku. |
| 8. | Kapustnica | Hustá kyslá kapustová polievka. |
| 9. | Parené buchty | Mäkké a nadýchané pečivo plnené ovocnými náplňami, ako je napríklad slivkový džem či čokoláda. |
| 10. | Slovenská parenica | Syr z kravského mlieka s nezvyčajnou rolovou formou a jemnou chuťou. |
Májové tradície a kuchyňa
Máj, mesiac lásky a prebúdzajúcej sa prírody, je na Slovensku bohatý na tradície, zvyky a kulinárske špeciality. Od starodávnych obradov až po moderné oslavy, máj ponúka pestrú paletu zážitkov pre každého. V minulosti bol máj časom osláv a obradov, ktoré sa viazali k láske, plodnosti a zabezpečeniu úrody. Niektoré z týchto tradícií pretrvávajú dodnes a sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.
Májové tradície a zvyky
- Stavenie májov: Jednou z najznámejších májových tradícií je stavanie májov. V noci z 30. apríla na 1. mája mládenci potajomky stavali pred domy svojich vyvolených vysoké, štíhle stromy ozdobené farebnými stužkami. Máj symbolizoval záujem mládenca o dievča a bol pre ňu prejavom úcty a lásky. Ak chlapec postavil dievčaťu máj, rodičia dievčaťa ho spolu s kamarátmi pozvali do domu, pohostili ich a prípadne im dali aj peniaze, za ktoré mladí pripravili májovú zábavu. Dievča svojmu mládencovi darovalo pierko za klobúk, čím mu opätovalo svoje city. Na konci mája sa máje zvyčajne zvalili, čo opäť sprevádzala zábava.
- Sviatok práce a bozkávanie pod čerešňou: Prvý májový deň je na Slovensku Sviatkom práce, dňom pracovného pokoja. Okrem osláv práce sa v tento deň dodržiava aj romantická tradícia bozkávania sa pod rozkvitnutou čerešňou. Verí sa, že ak sa muž pobozká so ženou 1. mája pod čerešňou, bude milovaná počas celého roka.
- Deň matiek: V druhú májovú nedeľu sa na Slovensku oslavuje Deň matiek. Tento sviatok, ktorý pôvodne pochádza z USA, sa v Československu začal oslavovať v roku 1923. Po druhej svetovej vojne sa začal preferovať Medzinárodný deň žien, ale po roku 1989 sa Deň matiek začal opäť oslavovať a oslavuje sa až dodnes. Po celej krajine sa konajú rôzne kultúrne podujatia s bohatým programom, ktorý je venovaný všetkým mamám.
tags: #hovadzie #maso #k #privarkom #zemiaky #na