Husi divé sa presúvajú na zimoviská v hlučných kŕdľoch, pričom vo vzduchu aj na zemi sa hlasito zvolávajú a varujú pred nebezpečenstvom. Na Slovensku vídame husi divé najmä ako klinovité útvary na oblohe. Kŕdle sa sťahujú v jeseni na zimoviská a na jar zasa na hniezdiská. Cez naše územie zvyčajne iba preletia, pričom sa do diaľky rozlieha ich hlboký nosový spev, podobný gáganiu domácich husí. Husi divé sa presúvajú po oblohe za hlasného gagotu, pričom vo vzduchu, ale aj na zemi vydávajú zvolávacie či varovné zvuky. Majú vlastnú reč, ktorá im umožňuje udržať skupinu pohromade.
Charakteristika a správanie divých husí
Hus divá (Anser anser) je mohutnejšia ako kačica, má dlhší krk a na rozdiel od kačíc sa samce a samice nelíšia perím. Husi majú nohy umiestnené uprostred tela, čo im umožňuje vertikálne vzlietnuť. Pomerne veľká hmotnosť ich však núti k postupnému vznášaniu sa, čo predstavuje veľkú nevýhodu vzhľadom na ohrozenie predátormi. Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi v skupinách. Tie môže tvoriť niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Takéto skupiny mávajú často aj strážne hliadky, ktoré rýchlo signalizujú blízkosť predátora. Husi sa okrem toho rady pohybujú v prostredí bez vegetácie, čím takisto predchádzajú riziku nečakaného napadnutia.
Hus je veľmi ostražitá. Veľké kŕdle sa podriaďujú na zhromaždiskách a na zimoviskách autorite starých gunárov. Keď kŕdeľ odpočíva, jedna hus je vždy na stráži, väčšinou to býva práve starý gunár.
Hus sa živí rastlinnou potravou vo vode i na zemi. Zhltne takmer všetkým čo nájde a nepohrdne ani drobnými živočíchmi na vegetácii. Potrava husí je výlučne rastlinná: byliny, obilniny, tráva a všetko, čo v nej nájdu. V zime sa celé kŕdle pasú na oziminách.
Divé husi si potrpia na denný režim. Zvyky od nich prevzali aj naše husi domáce. Divá hus váži 3 až 4 kilogramy, staré gunáre sa dokážu „vypapať“ až do 5 kilogramov. Rozpätie ich krídel môže mať až 170 centimetrov. Domáce husi majú krídla menšie a sú tučnejšie, lietajú takmer vôbec.
Divé husi si stavajú pohodlné veľké hniezda na kopách tŕstia alebo na starých vŕbach pri vode. Vystielajú ich jemným páperím. Hus znáša koncom marca 3 až 8 vajec. Gunár ďaleko neodchádza a keď treba, spoločne svoj domov bránia údermi krídel a štípaním zobákom. Husi sú v obrane nebojácne. Dokážu sa postaviť proti komukoľvek a snažia sa ho zahnať. Takto sa bránia i navzájom.
Sťahovanie a migračné trasy
Počas sťahovania husi lietajú v lineárnych alebo typicky trojuholníkovitých skupinách. To šetrí energiu jednotlivcom, ktoré sledujú súkmeňovca na čele formácie. Vo vedení sa pravidelne striedajú, do čela prichádza menej unavený jedinec. Zoskupenie do klina umožňuje členom letiaceho kŕdľa dobre vidieť na vodcu. Husi dokážu bez zastávky prekonať veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je oblasť Dunaja.
Na koncoch krídel prvej husi vznikajú malé vzdušné víry. Ju samu brzdia, no ďalšiu hus už nadnášajú a ťahajú nahor. Takýto priestor pre ľahší let sa vytvára za obomi krídlami. Preto jedna hus na čele umožňuje, aby sa na ňu „zavesili“ hneď dve ďalšie. Tie sa ťahajú vždy do jednej strany preto, aby si nespôsobili problémy s vírením uprostred tvaru. Najľahšie sa im lieta vtedy, keď sa konce krídel vtákov letiacich v rade za sebou prekrývajú. Okrem toho, čo vidíme, že letia tesne jedna za druhou, sa držia aj mierne jedna nad druhou. Vodiaci vták vydrží prerážať vzduch len krátky čas, po ktorom sa sťahuje na výhodnejšiu pozíciu. Husi dokážu podržať na lepších pozíciách aj tie, ktoré sú chorľavé alebo menej húževnaté bez toho, aby ich niekto nútil raziť cestu ostatným.
Najviac husí sa na našom území vyskytuje v jeseni, keď sa tu zhromažďujú pred odletmi na zimoviská k brehom Čierneho a Stredozemného mora. V týchto dňoch môžeme vidieť kŕdle pasúcich sa husí na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Literatúra uvádza, že niekoľkotisícové kŕdle husí, ktoré sa pred zimou u nás sústreďujú v spomínaných lokalitách, odlietajú na juh Európy, niektoré až na severné pobrežie Afriky. Iné zimujú v oblasti východného Stredomoria a Čierneho mora.
Je to najmä európska populácia husi divej (Anser anser), ktorá u nás v obmedzenom počte aj hniezdi a každoročne vyvádza mladé. Husi, ktoré u nás zimujú, pochádzajú zo Škandinávie, z východného pobrežia Grónska, Islandu, z euroázijských tundier až po severné územie Ruska.
Druhy divých husí na Slovensku
Na Slovensku sa okrem husi divej (Anser anser) možno stretnúť aj s husou bieločelou (Anser albifrons) a husou poľnou (Anser fabalis), nazývanou aj siatinná. Tieto druhy sú u nás povolené na lov. Okrem toho sa počas migrácie na našom území objavuje hus piskľavá (malá) (Anser erythropus), hus krátkozobá (Anser brachyrhynchus) a veľmi sporadicky aj niekoľko druhov vzácnych bernikiel. Všetky tieto husi sú zákonom chránené.
Hus divá (Anser anser)
Hus divá je najväčšia zo všetkých husí, no i tak veľmi plachá. V minulosti sme na Slovensku vídali divé husi v období migrácie viac-menej len ako typické útvary na oblohe, ktoré cez naše územie s hlasným gagotom prelietali. Ostatné roky však u nás i v zimnom období vídať celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Časť z nich potom na jar pravidelne hniezdi na Záhorí, čoraz viac aj na Podunajskej nížine a na východe krajiny. Ich hniezdenie bolo zaznamenané tiež pri Leviciach či na Oravskej priehrade.
Hus bieločelá (Anser albifrons)
Hus bieločelá sa od divej odlišuje hlavne bielym sfarbením koreňovej časti zobáka a čela. Patrí k najpočetnejším európskym druhom divých husí. Hniezdi v severnej Európe, v pásme tajgy a tundry od Škandinávie až po východnú Sibír a v Grónsku. Je veľmi podobná husi divej. Odlišuje sa farbou krku a hlavy, na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Je veľmi spoločenská. Často sa ozýva jasným dvojslabičným hlasom, ktorý znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej. Sme zimoviskom aj týchto husí. Môžeme ich pozorovať na poliach, kam prilietajú za potravou a odpočívajú na vodných plochách. Najmä na Východoslovenskej nížine sa pasú stovky husí bieločelých, ktoré prilietajú zo severu Európy, aby tu prečkali zimu.
Zimoviská na Slovensku
Hus divá v klasifikácii európskych vtákov podľa stupňa ohrozenia patrí medzi zabezpečené druhy. Neveľká časť sťahujúcich sa husí ostáva u nás aj cez zimu. Zimujú na toku Dunaja, prípadne na iných nezamŕzajúcich vodách. Len tuhšie zimy ich prinútia odlietať ďalej na juh. Pre husi už Slovensko ostatné roky nebýva len „tranzitná krajina“. Čoraz častejšie u nás tieto sťahovavé vodné vtáky trávia miernejšie zimy. Najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Ich prezimovanie závisí od počasia. S príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy.
Na Slovensku sme im veľa priestoru na život nenechali. Občas sa objavia na Záhorí a výnimočne v Podunajsku a na východnom Slovensku. Ich stavy u nás zostali žalostné a vyhliadka, že by sa zlepšili, nie je takmer žiadna. Skôr naopak.
Husi si veľmi starostlivo vyberajú stanovištia, kde nocujú a odpočívajú, preto je len zopár lokalít, kde sa dá na ne poľovať. Takéto miesta sú u nás na nížinách, v oblasti tokov veľkých riek, ako sú Dunaj a Morava. Najviac im vyhovuje, keď sa v blízkosti nachádzajú polia ozimín a zberanej kukurice.
V zime na rybníkoch , Hus Bieločelá
Lov divých husí
Na hus divú možno poľovať od 1. októbra do 20. januára. Na oba uvedené druhy (hus divú a bieločelú) u nás možno poľovať od 1. októbra do 20. januára. Najviac husí sa u nás loví na Dunaji a táto poľovačka má svoje špecifiká. Optimálne podmienky na lov nastávajú, keď všetky stojaté vody zamrznú a nezamrznutý zostane iba hlavný tok Dunaja.
Druhy povolené na lov
- Hus divá (Anser anser)
- Hus siatinná (Anser fabalis)
- Hus bieločelá (Anser albifrons)
Špecifiká lovu
Poľovačka na ne je veľmi zaujímavá a nevyspytateľná. V jeden večer môžete vidieť pomerne veľa kŕdľov a v nasledujúci večer žiadny. Lov sa často kombinuje s lovom kačice divej, ktorá je podstatne početnejšia.
Ak s lovom divých husí nemáte skúsenosti, radšej sa spoľahnite na rady a pomoc domácich poľovníkov. Je logické, že poľovníci musia mať k dispozícii dostatočný počet poľovne upotrebiteľných psov. Dunaj je široký, husi a kačice ťahajú najčastejšie stredom toku a bez dobrého psa ulovené jedince z vody jednoducho nedostanete. Najlepšie sa osvedčili labradory. Aj stavače sú šikovné, ale už po pár prinášaniach drkocú zubami a labradorovi studená dunajská voda neprekáža, práve naopak.
Strelivo a technika lovu
Pri streľbe na husi používame hrubšie broky, najvhodnejšie s priemerom 4 až 4,5 milimetra. Optimálna vzdialenosť pri streľbe na husi je, keď im strelec vidí nohy. V praxi je to však oveľa zložitejšie, lebo strieľame na večernom alebo rannom ťahu za zníženej viditeľnosti. Neskúsený poľovník môže narobiť viac škody ako osohu, lebo by si mohol v šere pomýliť s husami kŕdeľ kormoránov alebo labutí. Husi pri lete jednoznačne gágajú a ich gagot počuť už zďaleka. Ak nepočujete gagot, určite ide o iný druh.
Lovec má väčšinou dostatok času prebiť si náboje s menším priemerom brokov na divé kačice za hrubšie broky na divé husi. Pre poľovníka s nedostatkom skúseností s lovom divých husí je výhodnejšie, keď stojí pri skúsenom lovcovi, ktorý ho upozorní, či skutočne ide o druh, ktorého lov je povolený a upozorní ho, keď letia napríklad kačice. Veľa času na mierenie nie je a v kŕdli je dostatok jedincov, takže lovci sa navzájom neobmedzujú a môžu strieľať obaja.
Husi treba púšťať na 25 až 30 metrov a po výstrele musí ísť pes rýchlo do vody, lebo strelenú hus unáša prúd. Menej skúsení poľovníci, ktorí chcú silou-mocou uloviť hus, strieľajú už na prvé kŕdle, a to je chyba! Okrem toho nevedia odhadnúť vzdialenosť, strieľajú aj na sto metrov, čo je príliš vysoko. Husi potom odlietajú na otvorené vodné plochy a vrátia sa až v noci, keď už sú poľovníci preč. Majú rady tichú vodu a tŕstie, kde si oddýchnu a prenocujú.
Podľa J. Hamšíka husi lepšie lietajú, keď prídu mrazy a voda v ramenách Dunaja zamrzne. Večerný lov je vhodnejší aj preto, lebo poľovník môže prísť k vode skôr ako husi. Ráno je to naopak. Husi o poľovníkoch vedia a húfne opúšťajú hladinu.
Znižovanie počtu ulovených husí
Lov husí má na Slovensku oproti minulosti, keď sa lovilo aj niekoľko tisíc kusov, klesajúcu tendenciu a v posledných rokoch sa ustálil na čísle okolo päťsto kusov.
Husi, ktoré odpočívajú na Dunaji a Morave, zalietavajú na pašu aj štyridsať kilometrov, a to nielen na blízky Žitný ostrov a Záhorskú nížinu, ale aj na rozľahlé roviny do Maďarska.
Etológia a Konrad Lorenz
Husiam sa podaril husársky kúsok, keď výrazne posunuli jeden vedný odbor o kus vpred. Etológia je náuka, ktorá sa zaoberá správaním zvierat. Práve vďaka etológii dostal rakúsky zoológ Konrad Zacharias Lorenz (1903 - 1989) Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 1973. Nie za husi, ale za to, že dokázal vysvetliť takzvaný včelí tanec, veľmi zrozumiteľnú a presnú komunikáciu týchto malých tvorčekov. Lorenzova veta je trefná: „Dlho hľadaným medzičlánkom medzi zvieraťom a skutočne humánnym človekom sme my.“
Husi okolo neho lietali odmala. Vyrastal pri Dunaji kúsok od Viedne. Husi mu na vlastnom príklade potvrdili aj to, že ľudské emócie sa rozvíjajú veľmi skoro a často zostávajú nezmenené do konca života. Ako malý chlapec ich videl nad hlavou lietať celé kŕdle. Už vtedy túžil letieť s nimi a rozumieť ich gagotu.
S husami fungoval tak, že prišiel k jazeru, zakričal na ne megafónom a ony prileteli či priplávali. Boli niečo ako jeho deti. Stačilo, aby sa mláďat včas ujal namiesto ich skutočných rodičov. Stačilo vystihnúť chvíľu, ktorá je dôležitá pre takzvané vpečatenie (imprinting). Húsa považuje za svoju matku prvého živého tvora, ktorého uvidí a nasleduje ho po celý svoj život. Husi ho sprevádzali všade, kam sa pohol. Keď plával vo vode, na kajaku, alebo keď sa prechádzal po chodníku okolo jazera.
Spoločenský život a monogamia
Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim jarným hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi vždy v skupinách. Sú monogamné, čo znamená, že vytvárajú páriky na celý život. Ak uhynie jeden z partnerov, druhý si málokedy nájde nového. Partnerské vyhľadávanie spočíva v opatrnom, ale vytrvalom približovaní sa, za súčasného gagotania. Pár vzniká vtedy, keď oba vtáky gagocú spoločne. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Až do nasledujúcej jari zostáva celá rodina pohromade.
Divé husi si potrpia na denný režim. Zvyky od nich prevzali aj naše husi domáce. Husi dokážu trúchliť tak, že jedna bez druhej prežívajú len ťažko.
tags: #hus #diva #stahovanie