Domáca hus, vedecky známa ako Anser anser domesticus, je domestikovaná forma divokej husi divej (Anser anser). Je to veľmi obľúbený druh hydiny, ktorý sa vyznačuje svojou mohutnosťou, dlhým krkom a charakteristickým kvákavým zvukom. Pôvod domácej husi siaha tisíce rokov späť, s domestikáciou, ktorá začala pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Je rozšírená po celom svete a poskytuje mnohostranný úžitok.

Charakteristika a vlastnosti domácej husi
Domáca hus má veľké, silné telo s dlhým krkom a nohami. Na rozdiel od divých husí, ktoré dorastajú najviac do hmotnosti 5 kg, môže domáca hus vážiť až 13 kg. Hmotnosť a farba husí sa líši podľa plemena. Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú.
Sociálne správanie a dlhovekosť
- Dlhověkost: Husy sú známe svojou dlhovekosťou medzi domácimi vtákmi a pri kvalitnej starostlivosti sa dožívajú 10 až 15 rokov, niekedy aj viac.
- Hlasitá komunikácia: Husy sú veľmi hlasní vtáci, čo ich robí skvelými "strážcami" na farme. Sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako „prírodný alarm“ na dvore. Sú veľmi podozrievavé a hlásia výskyt neznámych osôb či zvierat v ich teritóriu pomocou hlasného kriku. Navyše, husi sú v prípade ohrozenia schopné značnej agresie. A práve vďaka týmto vlastnostiam boli často využívané ako strážcovia na vidieckych dvoroch a farmách. Vo svojom hlavnom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je „ga-ga-ga“, pretože tento hlas poznáme u domácich husí.
- Emocionálna inteligencia: Husy preukazujú vysokú mieru emocionálnej inteligencie. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské.
- Monogamia a rodinný život: Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. Mladé vtáky sa dávajú dokopy už počas prvej zimy. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husy. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláďatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom. Divé husi odlietajú na zimu do teplých krajín a aj keď sa ich presúva len niekoľko na kratšiu vzdialenosť, radia sa do tvaru 1 alebo V, čím šetria energiu a využívajú vzdušné prúdenie. Vodiaci vták vydrží prerážať vzduch len krátky čas, po ktorom sa sťahuje na výhodnejšiu pozíciu. Husi dokážu podržať na lepších pozíciách aj tie, ktoré sú chorľavé alebo menej húževnaté bez toho, aby ich niekto nútil raziť cestu ostatným.
Domáci chov ošípaných
Výživa a odolnosť
Husi sú prevažne bylinožravce. Živia sa rastlinnou potravou vo vode i na zemi. Zhltnú takmer všetko, čo nájdu, a nepohrdnú ani drobnými živočíchmi na vegetácii. Potrava husí je výlučne rastlinná: byliny, obilniny, tráva a všetko, čo v nej nájdu. V zime sa celé kŕdle pasú na oziminách. Správne kŕmenie je zásadné pre zdravie a produktivitu domácej husi. Je dôležité dbať na to, aby krmivo bolo vyvážené a obsahovalo dostatok vitamínov a minerálov. Prebytok bielkovín alebo nízka kvalita krmiva môže viesť k zdravotným problémom. Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístrešok.

Úžitok z chovu husí
Chov husí poskytuje mnohostranný úžitok. Okrem mäsa a masti aj perie, prípadne trus, ktorý sa zvykne používať ako hnojivo. Menej sa využívajú husie vajcia. Niektoré plemená sa chovajú ako okrasné a môžu tiež slúžiť na údržbu krajiny vypásaním. Husi môžu prispieť k udržateľnosti farmy.
- Mäso: Husacina je o niečo tvrdšia ako kuracina, vyznačuje sa príjemnou vôňou a špecifickou neporovnateľnou chuťou.
- Pečeň (foie gras): U niektorých plemien (napr. Suchovská hus) je vysoko cenená.
- Perie: Kvalitné, vhodné na spracovanie (napr. do vankúšov).
- Vajcia: Hoci menej využívané ako kuracie, sú veľké a chutné.
- Ozdobné plemená: Pre vzhľad a spestrenie dvora.
Husacie hody a kulinárske využitie
Pečená husacina je slovenská špecialita, ktorá sa podáva hlavne v jesennom období. Husacie mäso má v slovenskej kuchyni svoje pevné miesto už stáročia. Medzi tradičné pokrmy patria pomaly pečená hus s dusenou červenou kapustou, husacia pečienka s jabĺčkami, lokše s paštétou z husacej pečienky, čerstvý chlebík s husacou masťou a cibuľkou. Pre labužníkov je tučná pečeň - foie gras - vyhľadávanou delikatesou. Tip na prípravu: Pripravte si pomarančovú glazúru z marmelády, džúsu, bieleho vína a potierajte ňou hus počas pečenia. Husaciu pečeň pripravujeme jednoducho a z minima surovín, aby vynikla jej delikátna chuť.

Plemená husí
Existuje mnoho plemien domácich husí, od malých, ako je čínska hus, až po veľké plemená, ako je embdenská hus. Plemená husí sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé, stredne ťažké a ťažké typy.
Plemená chované na Slovensku
Na Slovensku sa tradične chová Slovenská biela hus a v susedných Čechách Suchovská hus.
Slovenská biela hus
Slovenská biela hus je tradičné slovenské plemeno husí, ktoré vzniklo prirodzenou domestikáciou divej husi (Anser anser). Je to stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením, oranžovým zobákom a nohami. Plemeno má pôvod na území dnešného Slovenska, kde sa chovalo už v minulých storočiach. Charakteristickým znakom je biela farba peria na celej ploche tela a veľká hlava s dlhým krkom, ktorý je zdobený hrdzavými pruhmi. Oči sú tmavé a nohy sú oranžovo-žlté. Slovenská biela hus je plemeno s hmotnosťou samcov okolo 5 kg a samíc okolo 4 kg. Patrí medzi mäsové plemená husí a jej mäso sa vyznačuje vysokou kvalitou, chutnosťou a výdatnosťou. Okrem toho sa využíva aj na produkciu veľkých vajec. Slovenské husi sú kľudné, spoločenské a znášanlivé zvieratá. Počas párenia tvoria monogamné páry, ktoré bývajú stabilné aj niekoľko rokov. Samica znesie za sezónu 30 až 50 vajec, v závislosti od výživy a podmienok chovu. Doba inkubácie je 28 až 30 dní. Slovenské husi sú spoľahlivé liahnice, často sa využívajú aj na vysádzanie vajec iných husí. Je vysoko odolná voči klimatickým podmienkam a pri kvalitnej starostlivosti sa dožíva 12 až 15 rokov.
Suchovská hus
Suchovská hus získala svoje pomenovanie od mena českého chovateľa Josefa Suchovského, ktorý ju vyšľachtil v 50. rokoch 20. storočia krížením niekoľkých starších plemien. Má stredne veľké telo s dlhým a mohutným krkom. Hlava je pomerne malá, s vysokým čelom a hnedými očami. Charakteristickým znakom plemena je hlavne vysoké postavenie krídel, ktoré sa ťahajú cez chrbát a tvoria tzv. "paket". Farba peria Suchovskej husi sa môže líšiť, no najčastejšie sa vyskytuje strieborno-šedá farba s belším bruchom. Je považovaná za vynikajúce plemeno hlavne na chov pre mäso a pečeň.
Ďalšie plemená
Medzi ďalšie známe druhy chovaných husí patrí Africká hus (Anser cygnoides domesticus), ktorá je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie. Líši sa najmä výrazným výrastkom (hrbolom) na koreni zobáka, ktorý je typický najmä pre samcov. Africká hus bola vyšľachtená v Číne alebo Juhovýchodnej Ázii a do Európy sa rozšírila cez obchodné trasy. Africké husi majú vďaka svojej robustnej stavbe obmedzenú schopnosť lietania. Sú ostražité a zvedavé, dokážu si vytvoriť puto k svojmu chovateľovi, ale voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne. Majú dobrú odolnosť voči chladu, no v silných mrazoch potrebujú suchý a závetrný prístrešok. Pri dobrom zaobchádzaní sa dožívajú 10 - 15 rokov.
Chov husí a výkrm
Chov husí je dobrá príležitosť aj pre začínajúcich chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie i na zloženie kŕmnej dávky. Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia vďaka rýchlejšiemu opereniu, veľkému počtu tukových buniek a skoršej termoregulácii.
Teplota a vetranie pri odchove
Dôležité je, aby mal chovateľ po vyliahnutí húsat v letnom období k dispozícii priestory, kde by mohol regulovať vonkajšiu teplotu počas prvých troch týždňov. Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 ºC, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 ºC. Ak sa chovateľ rozhodne chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie.

Spôsoby výkrmu husí na Slovensku
Na Slovensku poznáme tri spôsoby výkrmu husí:
- Brojlerový výkrm: Zvieratá sa kŕmia do hmotnosti okolo 4 kg, čo korešponduje s obdobím prvej zrelosti peria. Tento spôsob výkrmu nie je na Slovensku veľmi zaužívaný.
- Výkrm mäsovej jatočnej husi: Husi sa chovajú do veku druhej zrelosti peria, čo predstavuje obdobie výkrmu 110 až 115 dní. Husi pri tomto spôsobe dosahujú konečnú hmotnosť okolo 5 kg a mali by mať súvislú vrstvu podkožného tuku.
- Výkrm na tučnú pečeň: Labužníci nedajú dopustiť na pečeň - tá patrí k vyhľadávaným delikatesám. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil. V súčasnosti je trend vykrmovať mladé husi. Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Cieľom výkrmu je zväčšiť hmotnosť husacej pečene zo 75-100 gramov na 450 a viac gramov. Počas výkrmu sa husiam obmedzí pohyb a jedinou potravou je kukurica namočená vo vode so soľou a bravčovým tukom, spolu s pitnou vodou a gritom. Tento dokrm trvá približne 21 dní.
Tabuľka porovnania plemien husí chovaných na Slovensku
| Plemeno | Hmotnosť samcov (kg) | Hmotnosť samíc (kg) | Farba peria | Úžitkovosť | Charakteristické znaky |
|---|---|---|---|---|---|
| Slovenská biela hus | ~5 | ~4 | Biele | Mäso, vajcia | Oranžový zobák a nohy, dlhý krk s hrdzavými pruhmi |
| Suchovská hus | Stredne veľké | O niečo menšie | Strieborno-šedá s belším bruchom | Mäso, pečeň | Vysoké postavenie krídel (tzv. "paket") |
Zaujímavosti o husiach
- Fráza "ja som s tebou husi nepásol" sa zvykne používať, keď chce niekto niekomu vysvetliť, kde je jeho miesto.
- V starom Ríme kedysi husi upozornili Rimanov, že k mestu sa blíži nepriateľ. Napriek tomu, že strážne psy neštekali, husi posvätené bohyni Júno, chované v Kapitolskom chráme, spustili veľký rozruch a gáganie. Táto udalosť sa stala symbolom ostražitosti a oddanosti.
