Poľovačka na husi a kačice má osobitú atmosféru. Kedysi mali poľovačky na divé husi či kačice doslova spoločenský charakter. Aj v treskúcom mraze bývala medzi poľovníkmi skvelá nálada, ktorá všetkých hriala. Dnes na ne poľujeme skôr individuálne a aj počet úlovkov klesá, najmä husí. Napriek tomu sú medzi nami vyznávači spoločných poľovačiek na divé husi, ktorí si radi vyjdú na večernú alebo rannú postriežku. Na Slovensku zimuje niekoľko desaťtisíc husí a ešte početnejšie sú kačice divé. Ich lov sa kombinuje, takže aj keď vyrazíte na husi, pravdepodobne si zastrieľate viac na kačice.
Lovené druhy a legislatíva
Dbajte však na to, čo sa smie loviť. Podľa zákona o poľovníctve a jeho vykonávacej vyhlášky sa u nás smie loviť na večernom a rannom ťahu spomedzi vodného vtáctva:
- hus divá (Anser anser)
- hus siatinná (Anser fabalis)
- hus bieločelá (Anser albifrons)
Okrem nich:
- kačica divá (Anas platyrhynchos)
- chochlačka sivá (Aythya ferina)
- chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula)
- a zástupca chriašteľovitých, lyska čierna (Fulica atra)
Poľovať na ne možno spoločne, ale aj individuálne. Povinné je použitie najmenej jedného poľovne upotrebiteľného psa s príslušnou odbornou skúškou na každú trojicu strelcov, i začatú ďalším poľovníkom.
Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky z 3. októbra 1975 o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zvierat definuje čas lovu pre rôzne druhy zveri. Niektoré druhy sú chránené celoročne, zatiaľ čo iné majú stanovené obdobie lovu.
Ochrana zveri
Po celý rok sa chránia tieto druhy zveri: všetky druhy divých kačíc (okrem druhov uvedených v § 2 ods. 1 č. 29), bernikla (všetky druhy rodu Branta), močiarnica mekotavá, čajka smejivá (s výnimkou ustanovení § 3 ods. 1 a 2), potápka chochlatá, kormorán veľký, volavka popoľavá, výr skalný, sovy (všetky druhy radu sov Striges), kaňa (všetky druhy rodu Circus), sokoly (všetky druhy rodu Falco), myšiak hôrny (s výnimkou ustanovenia § 3 ods. 1), myšiak severský (s výnimkou ustanovenia § 3 ods. 1), jastrab krahulec, orol (všetky druhy rodu Hieraeus a Aquila) a kršiak rybár.
Čas lovu
Čas lovu na nižšie uvedené druhy zveri sa ustanovuje takto:
| Druh zveri | Čas lovu |
|---|---|
| Husi rodu Anser | 1. október - 31. december |
| Kačica divá, kačica chrapačka, kačica chrapka | 16. august - 30. november |
| Lyska čierna | 16. august - 30. november |
Kačice divé a husi divé možno strieľať aj na ťahu, a to najskôr hodinu pred východom a najneskôr hodinu po západe slnka v sobotu alebo v dňoch pracovného pokoja a na večernom ťahu pred takýmto dňom.
Charakteristika lovených druhov
Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Najlovenejším druhom vodnej pernatej zveri na Slovensku je kačica divá, nazývaná tiež marcovka. Patrí medzi takzvané plávavé kačice, ktoré sú u nás po bažantovi druhou poľovnícky najvýznamnejšou skupinou pernatej zveri. Jej lov je povolený od 1. septembra do 31. januára.
Kačice divé u nás žijú v hojnom počte na všetkých vodných plochách, v blízkosti rybníkov, vodných nádrží, v zárastoch tŕstia i tráv, v povodiach potokov a riek, vo vrbinách a jelšinách. Sú veľmi plaché, ale dokážu sa usadiť aj v mestskom parku. Živia sa prevažne vodnými a pobrežnými rastlinami, korienkami, ale aj hmyzom, červami a mäkkýšmi. Potravu získavajú filtráciou bahna cez zobák.
Pri kačiciach je farebne nápadný pohlavný dimorfizmus. Obe pohlavia však majú na vrchnej strane krídel zrkadlo - obdĺžnik z peria s dúhovým leskom.
Husi
Z husí, ktoré môžeme loviť, je najpočetnejšia hus siatinná. Poľovačka na husi je veľmi zaujímavá a nevyspytateľná. Stáva sa, že v jeden večer vidíte veľa kŕdľov a nasledujúci večer žiadny. Husi pri lete hlasno gágajú, takže ich počuť zďaleka. Ak vidíte kŕdeľ, ale nepočujete gagot, určite ide o iné vtáky. Najmä neskúsený poľovník si môže v šere pomýliť letiace husi s kormoránmi alebo labuťami. Lov husí je povolený od 1. októbra do 20. januára.
Chochlačky a lyska čierna
Kŕdle chochlačiek vrkočatých a sivých prilietajú na naše územie v októbri a opúšťajú ho v priebehu apríla, aby sa vrátili na hniezdiská severne a západne od nás. Oba druhy majú veľmi podobný priebeh migrácie, a to počtom aj výberom lokalít, na ktorých sa zastavujú. Hromadne zimujú na Dunaji. Prezimujú aj na Váhu, Oravskej priehrade, Veľkej Domaši a Zemplínskej šírave, pokiaľ vodné plochy nezamrznú. Tieto chochlačky patria na Slovensku medzi poľovnú zver s obdobím lovu od 1. októbra do 15. januára. Vtedy sa smie loviť aj lyska čierna.
Živé mestá, živé miesta - Jeseň
Migrácie divých kačíc
Logickou príčinou migrácií divých kačíc po nástupe ochladenia je zamŕzanie vodných plôch a minimalizovanie potravných zdrojov v biotopoch, kde rozmanité druhy hniezdia a vyvádzajú mláďatá. Z európskych krajín vedú hlavné trasy smerom do Stredozemia a Afriky. V jarnom období nastáva opačná situácia, keď sa v mesiacoch marec a apríl vracajú sťahovavé druhy naspäť na sever a severovýchod, aby tu strávili vegetačné obdobie. Približne týmto spôsobom možno jednoducho charakterizovať princíp migrácií. Aj tu môžeme však prirodzene zaznamenať výnimky, a to napríklad v dôsledku neštandardných klimatických podmienok v zimnom období. Uvedený faktor vytvára predpoklady pre čiastočné pozastavenie migračného ťahu a niektoré „exotické“ druhy kačíc sa následne môžu dlhšiu dobu zdržovať v priebehu zimného obdobia aj v našich podmienkach. Odlet môže prípadne ovplyvňovať synantropizácia divých kačíc, čiže ich zdržovanie sa v blízkosti miest a ľudí, kde sú v mnohých prípadoch aj pravidelne kŕmené.
Prelety stredoeurópskou oblasťou sú spravidla mimoriadne intenzívne. Odhady migrujúceho vtáctva na tomto území sa pohybujú v miliónoch jedincov. Na Slovensku a v Českej republike, v súvislosti jednak s geografickou polohou v rámci uvedených migračných trás a taktiež v dôsledku rôznorodosti prírodných podmienok, ktoré vytvárajú predpoklady pre značnú druhovú diverzitu (druhová pestrosť), zaznamenáva sezónne poľovnícka prax viaceré druhy divých kačíc. Dôležitými migračnými koridormi sú veľké vodné toky, prípadne vodné nádrže, kde sa počas preletov vtáctvo zdržuje (vodné plochy zaberajú približne 1,1 % územia Slovenska a 1,4 % územia Českej republiky).
Popis druhov kačíc
Jednotlivé druhy sa líšia navzájom jednak veľkosťou tela, čiastočne rozdielnym prispôsobením sa vodným biotopom a spôsobom vyhľadávania potravy (kačice plávavé, potápavé). Pozornosť upúta pestré sfarbenie, ktoré je výrazné najmä u samcov (obdobie reprodukcie), pričom samice sú prevažne nenápadnejšej farby.
Plávavé kačice
Medzi tzv. plávavé kačice zaraďujeme:
- kačicu divú (Anas platyrhynchos) (♂ do 1,3 kg, ♀ do 1,1 kg)
- kačicu hvízdavú (Anas penelope) (♂ do 1,1 kg, ♀ do 0,9 kg)
- kačicu chrapľavú (Anas querquedula) (♂ ♀ do 0,5 kg)
- kačicu chrapkavú (Anas crecca) (♂ ♀ do 0,4 kg)
- kačicu chripľavú (Anas strepera) (♂ ♀ do 0,8 kg)
- kačicu lyžičiarku (Anas clypeata) (♂ ♀ do 0,7 kg), tá má na lovenie drobných vodných bezstavovcov prispôsobený rozšírený zobák, ktorý dal druhu meno vo väčšine jazykov
- kačicu ostrochvostú (Anas acuta) (♂ do 1,1 kg, ♀ do 0,9 kg)
Pre uvedené druhy je charateristické, že zadnú časť tela majú akoby vyzdvihnutú na hladinu a pri vzlietaní sa nerozbiehajú po hladine, ale vzlietajú z miesta.
Potápavé kačice
Opakom sú tzv. potápavé kačice, ktoré sú ekologicky viac prispôsobené životu na vode. Telo majú viac ponorené, sú dobre prispôsobené potápaniu do väčších hĺbok a pod vodou vydržia 30-60 sekúnd. Na štvrtom zadnom prste majú kožný lem, nohy majú posunuté viac dozadu a na suchu stoja vzpriamenejšie ako plávavé kačice. Zaraďujeme sem:
- chochlačku bielookú (Aythya nyroca) (♂ ♀ do 0,6 kg), ktorá je najmenšia z chochlačiek
- chochlačku morskú (Aythya marila) (♂ ♀ do 1,4 kg)
- chochlačku sivú (Aythya ferina) (♂ ♀ do 1,3 kg) hojnejší druh s počtom zimujúcich jedincov napr. v oblasti Dunaja až niekoľko tisíc, v Európe je považované za centrum areálu Poľsko, Česká republika, Maďarsko a východná časť Nemecka
- chochlačku vrkočatú (Aythya fuligula) (♂ ♀ do 1,0 kg) s typickými predĺženými čiernymi perami na tyle samca
- kajku morskú (Somateria mollissima) (♂ ♀ do 2,8 kg), hmotnostne najväčší druh spomedzi uvedených, ktorého areál sa v posledných päťdesiatych rokoch rozširuje smerom na juh
- hrdzavku potápavú (Netta rufina) (♂ ♀ do 1,6 kg)
- hlaholku severskú (Bucephala clangula) (♂ do 1,0 ♀ do 0,7 kg), druh s výraznejším výskytom na Slovensku (v roku 1995 bolo na Dunaji napočítaných 3418 exemplárov)
- kačicu ľadovú (Clangula hyemalis) (♂ ♀ do 1,0 kg), samec ma predĺžené čiernohnedé chvostové perá, na Slovensku boli väčšinou pozorované malé skupinky vtákov, alebo jednotlivé exempláre, ojedinelým bol prípad pozorovania kŕdľa s 22 jedincami na Vodnom diele Gabčíkovo v roku 1994.
- Ďalej do tejto skupiny radíme turpana čierneho (Melanitta nigra) (♂ ♀ do 1,6 kg) a turpana tmavého (Melanitta fusca) (♂ ♀ do 2,1 kg).
Lov divých kačíc v európskych krajinách
V mnohých európskych krajinách povoľuje legislatíva lov viacerých druhov divých kačíc. Nakoľko je výskyt jednotlivých druhov z regionálneho pohľadu rozdielny, riešia to napríklad v jednotlivých spolkových krajinách Nemecka a Rakúska rozdielnymi právnymi predpismi upravujúcimi podmienky lovu jednotlivých druhov tak, že v krajinách s vysokým výskytom toho ktorého druhu je tento povolený loviť. Ide o riadenie polovníctva regionálnym manažmentom, ktorý zohľadňuje miestne podmienky.
Na Slovensku je možné podľa Vyhl. č. 230/2001 Z. z. loviť iba kačicu divú. Obmedzenie lovu iba na jeden druh kačice nie je známe ani z jednej z okolitých krajín susediacich so Slovenskom. Podľa sledovaní z obdobia posledných 10 rokov dosahuje chochlačka sivá (polák velký) v oblasti juhozápadného Slovenska a najmä v podunajskom regióne početnosť, ktorá by umožňovala jej zaradenie medzi lovené druhy, a to bez ohrozenia jej výskytu. Na Slovensku bolo v oblasti Dunaja napríklad v januári v roku 1999 sčítaných 13 709 zimujúcich jedincov. Dunaj predstavuje štátnu hranicu medzi Maďarskom a Slovenskom. Na pravom brehu v Maďarsku je povolené uvedený druh loviť a pritom sa jedná o tie isté migrujúce populácie, ktoré sa premiestňujú celým územím slovensko-maďarského Podunajska. Zvyšujúce sa stavy uvedeného druhu vzbudzujú záujem aj z epizootologického aspektu najmä ak je celoročne chránený, bez účinných mechanizmov regulovania stavov. V Českej republike je možné na rozdiel od situácie na Slovensku loviť tri druhy.
Porovnanie vývoja odstrelu v SR a ČR
Pri porovnaní vývoja odstrelu od roku 1968 po súčasnosť badať najmä v ČR stúpajúci trend. Na Slovensku bolo v roku 1968 ulovených 14 771 a v Českej republike 91 979 divých kačíc. V roku 2004 bol na Slovensku vykázaný odstrel v množstve 19 817, v Českej republike 327 700. V priebehu sledovaného obdobia bolo dosiahnuté maximum na Slovensku 29 946 ks v roku 1977, v Českej republike 341 708 kusov v roku 2001. Vyššie odstrely v Českej republike súvisia s veľkým množstvom vypúšťaných umelo odchovaných divých kačíc a vyššou úrovňou starostlivosti. V prepočte na 1 km² územia sa najviac divých kačíc v Európe loví v Dánsku (23,24 ks) a v Holandsku (12,46 ks). Na Slovensku sa loví ročne okolo 0,34 ks na 1 km², v Českej republike 4,16 ks na 1 km².
Z hľadiska počtu ulovených kačíc na jedného poľovníka má prvenstvo Holandsko s 17,2 ks (aj vplyvom skutočnosti, že divé kačice sú jednou z mála zveri, ktorú možno ešte podľa legislatívy v Holandsku loviť), Česká republika 3 ks, Slovensko 0,4 ks a priemerne najmenej kačíc, v rámci sledovaných krajín, uloví poľovník v Írsku (0,3 ks).
Výskyt divých kačíc na Slovensku
Kačica divá dosahuje v európskych podmienkach najvyššiu početnosť v rámci čeľade kačicovitých. Početný stav európskych populácií sa odhaduje na 4 000 000 - 5 000 000 jedincov. Druh je rozšírený takmer na celom území Európy. V pohoriach Pyrenejí a Álp sa hniezdenie zaznamenalo aj nad 2000 m n. m. (hniezdiace populácie v SR 24 000 - 40 000 jedincov, v ČR podľa Červeného a kol. (2003) 40 000 - 80 000 jedincov). V zimnom období k nám prilietajú jedince zo severských krajín, pričom migračné ťahy na zimoviská v Európe majú juhozápadný trend. V zimnom období sa zvyšuje početnosť druhu na Slovensku až trojnásobne, a stavy zimujúcich exemplárov sa pohybujú na úrovni 60 000 - 120 000 jedincov. V súvislosti s dobou odstrelu divých kačíc na Slovensku (16. 09. - 15. 01.) sa práve zimujúce severské populácie podieľajú do značnej miery na úlovku. Počas januárových sčítaní v roku 1995 bolo len na 172 kilometrovom úseku Dunaja zaznamenaných 26 200 exemplárov (Danko a kol., 2002), čo je približne množstvo, ktoré v čase reprodukcie predstavuje celoslovenskú hniezdnu populáciu.
Hlavné oblasti výskytu divých kačíc sú nížiny s vyšším zastúpením vodných plôch a mokradí, čo je evidentné aj z prehľadu o odstrele v jednotlivých krajoch SR. V roku 2004 bolo podľa údajov zo štatistiky Národného lesníckeho centra vo Zvolene ulovených najviac divých kačíc v Trnavskom kraji 7 485 ks (37,77 %), 5 606 ks (28,29 %) v Nitrianskom kraji, 4 374 ks (22,07 %) v Bratislavskom kraji, 1 050 ks (5,3 %) v Košickom kraji, 506 ks (2,55 %) v Trenčianskom kraji, 347 ks (1,75 %) v Žilinskom kraji, 285 ks (1,44 %) v Banskobystrickom kraji a najmenej, a to 164 ks (0,83 %) v Prešovskom kraji. V Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji sa spolu ulovilo až 88,13 % všetkých divých kačíc. Z uvedených údajov vyplýva, že najviac divých kačíc sa loví na juhozápadnom Slovensku v oblasti Podunajskej nížiny. Z pohľadu regiónov sa na západnom Slovensku najviac divých kačíc loví v okrese Dunajská Streda (16 % z celkového odstrelu), ktorým preteká rieka Dunaj a od roku 1992 je v prevádzke Vodné dielo Gabčíkovo. Podunajsko predstavuje dôležitý migračný koridor aj pre ďalšie sťahovavé druhy ako napríklad pre kormorány. Migrujúce populácie preletujúce územím Slovenska a Českej republiky smerujú do krajín bývalej Juhoslávie, Grécka, Francúzska a na pobrežie Sicílie.
Ponuky poľovačiek v Maďarsku
Ponúkame Vám možnosť zorganizovania poľovačky na divé husi v troch lokalitách Maďarska (okolie jazera Tiszató (pri meste Karcag), okolie jazier Tatai tavak (pri meste Tata) a okolie obce Biharugra). V prípade ideálnych poveternostných podmienok sa na vodných plochách, v okolí ktorých lov prebieha zdržiava niekoľko desaťtisíc husí. Termín lovu je od novembra do januára.
Spôsob lovu: na rannom ťahu (od svitania do cca 10,00 hod.), resp. na večernom ťahu (od cca 14,00 hod. do zotmenia), v prípade hmlistého počasia po celý deň, v okolí jazier pri meste Tata a obci Biharugra pomocou balaban.
Strelci sú rozmiestnení na poliach (kukuričné strnisko, ozimina), kde husi prilietajú na pašu, príp. pri vodných plochách, odkiaľ vzlietajú za potravou, resp. sa vracajú z paše (v lokalitách Tata a Biharugra v na tento účel operatívne vykopaných jamách (tzv. libagödör)). Ideálne je 5-6 členné zloženie poľovníckej skupiny, minimálny počet členov poľovníckej skupiny je 3 (v prípade potreby doplníme danú skupinu lovcov o individuálnych záujemcov).
Cenník odstrelu (2 alternatívy):
- paušálna ponuka podľa kategórie revíru - II. - 300 EUR/deň (bez ohľadu na počet ulovených husí a kačíc vrátane diviny (v prípade neúspechu sa uhrádza 50% z tejto sumy, t.j. 150 EUR/deň)
- I. - 100 EUR/deň + ulovené husi (50 EUR/ks) na rannom, resp. na večernom ťahu.
Poplatok za vystavenie poľovného lístka s 30 dňovou platnosťou (vrátane zákonného poistenia) - 50 EUR/osoba. Záloha podľa dohody, obvykle viac ako 10 dní pred dohodnutým termínom poľovačky 25% z poplatku za odstrel, t.j. 50% sumy zálohy, 10 dní a menej pred dohodnutým termínom poľovačky 50% z poplatku za odstrel, t.j. plná suma zálohy.
tags: #husi #a #kacice #mozno #lovit #aj