Základné pravidlá spisovnej slovenčiny a úskalia jazykovej praxe

Spisovná slovenčina je bohatý a krásny jazyk, no aj v nej sa občas stretávame s výrazmi a väzbami, ktoré nie sú v súlade s kodifikačnými príručkami. Či už ide o hovorové výrazy, vplyv iných jazykov alebo jednoducho nepozornosť, je dôležité poznať a dodržiavať správne používanie jazyka, najmä v oficiálnom styku a písomnej komunikácii. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie chyby a nejasnosti, s ktorými sa môžeme stretnúť v každodennej jazykovej praxi.

Správne používanie predložiek: Pre vs. Po, Vzhľadom k vs. Vzhľadom na

Jednou z častých oblastí, kde dochádza k chybám, je používanie predložiek. Osobitnú pozornosť si zaslúži rozlišovanie medzi predložkami

pre a

po, najmä pri slovesách pohybu. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb; poslať pre noviny; ísť pre lekára; zohnúť sa pre vedro s vodou; ísť pre odporúčací lístok; ísť pre prsteň.

Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach.

Ďalším bežným prehreškom je používanie predložky

vzhľadom k. V písomných, ale aj ústnych prejavoch sa bežne stretávame s používaním predložky vzhľadom k. Napríklad: Vzhľadom k zaneseniu ventilátorov je nutné vykonať čistenie výmeny vzduchu., Vzhľadom k tropickým teplotám pretrvávajúcim počas leta bolo potrebné častejšie zavlažovať. Avšak takáto predložková väzba, v ktorej sa predložka viaže s datívom (3. pádom), je nesprávna. V spisovnej slovenčine používame predložku vzhľadom na, ktorá vyjadruje zreteľ a viaže sa s akuzatívom (4. pádom).

Infografika: Správne používanie predložiek

Vokalizácia predložiek

Vokalizácia predložiek znie na prvé počutie ako úplne cudzí jav, no stretávame sa s ním denne. Ide jednoducho o pridávanie samohlásky (vokálu) o alebo u k predložke. Neslabičné predložky s, z, v, k vokalizujeme vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú či výslovnostne podobnú spoluhlásku ako daná predložka.

Predložku k meníme na ku vtedy, keď sa dané slovo začína na k alebo g: ku káve, ku knihám, ku gymnáziu... Ale tiež vtedy, keď sa slovo začína na skupinu spoluhlások, v rámci ktorej je na druhom alebo treťom mieste spoluhláska k či g - ku škole. Vyslovujeme ju [gu]. Niekedy sa však vokalizuje aj pred inými spoluhláskami, práve preto, aby bola uľahčená výslovnosť daného slovného spojenia - ku cti.

Predložka s sa mení na so napríklad v týchto slovných spojeniach: so zborom, so Silviou, so školou, so žabou... Vyslovuje sa [zo], okrem jediného prípadu - so [so] mnou.

Vokalizácia predložky z je uplatnená napríklad tu: zo zeme, zo sna, zo života, zo dňa... Ako vyzerá vokalizácia v praxi? Základná škola patrí ku gymnáziu. Všetci nemajú rovnaký prístup ku vzdelaniu. Učitelia sa so študentmi ochotne delia o svoje skúsenosti. Išli sme na výlet spolu so školou. Výsledky budú vo štvrtok. Stretli sme sa vo dverách. Reformy v školstve sa nedajú robiť zo dňa na deň. Zo života treba vyťažiť čo najviac. Bezo mňa nemôžete nič urobiť.

A ako je (alebo nie je) používaná nesprávne? Poďme radšej k tebe. Ideme na zábavu s živou hudbou. V svete je ekonomická kríza. Nemám radosť z života.

Rozdelenie predložiek

Predložky - lat. prepozície - stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami - vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami (osôb, zvierat, vecí, činností alebo javov a stavov) - neohybný slovný druh - neplnovýznamový slovný druh - nemajú funkciu vetného člena.

Podľa toho, či môžu, alebo nemôžu byť iným slovným druhom ich delíme:

  • prvotné - nemôžu byť iným slovným druhom a ani nepochádzajú z iného slovného druhu, napr. z, v, za, do, popod, poza, ponad
  • druhotné - môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu

Podľa zloženia ich delíme:

  • jednoduché - sú tvorené iba jednou predložkou, napr. z, v, do, okolo, medzi, miesto
  • zložené - sú tvorené viacerými predložkami

Schéma: Rozdelenie predložiek v slovenčine

Časté chyby v slovnej zásobe a gramatike

Okrem predložiek sa v slovenčine stretávame s viacerými slovami a spojeniami, ktoré sú buď nespisovné, alebo sa používajú v nesprávnom kontexte.

Nespisovné výrazy a ich spisovné ekvivalenty

Nespisovný výraz Spisovný ekvivalent
mať za to byť presvedčený, predpokladať, nazdávať sa, myslieť si, domnievať sa, podľa môjho presvedčenia, podľa mňa, podľa môjho názoru
poriešiť vyriešiť
odstavec odsek
jednať, prejednať konať, robiť, rokovať, diskutovať, vychádzať s niekým
za účelom s cieľom
vadný, vada chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci, chyba, kaz, nedostatok, porucha
kľud pokoj, pokojný, pokojne
dozadu (v časovom význame) pred
čiastka (vo význame suma) suma
obdržať dostať, prijať
naviac navyše

Gramatické úskalia

  • Častica "ani" v záporných vetách: V záporných vetách sa v spisovnej slovenčine používa častica ani, ktorá má takú istú funkciu ako častica aj v kladných vetách, teda zosilňuje zápor. Správne hovoríme: Ani ja nepočujem., Ani on ju nemá rád., Ani ja sa nikoho nebojím.
  • Písanie veľkého písmena: Použitie veľkého písmena v slovách vedúci, asistent, (generálny) riaditeľ, predseda a podobne je nesprávne. Takisto je nesprávne používať veľké písmeno v slove „mesto“ v spojeniach typu Mesto Žilina, Mesto Košice, Mesto Bratislava, Mesto Lučenec, Mesto Poprad a pod. Slovo mesto je všeobecné podstatné meno.
  • Sloveso "napomáhať": Sloveso napomáhať má odlišnú pádovú väzbu - viaže sa so 4. pádom (akuzatívom). Napríklad: Produkty na vlasy obsahujúce toxické chemikálie napomáhajú vypadávanie vlasov.
  • Zámená "taký" a "tak": Zámená taký a tak majú spoločnú ukazovaciu funkciu, ale nemožno ich zamieňať. Ukazovacie zámená taký, taká, také využívame na vyjadrenie miery či intenzity vlastnosti alebo stavu. Zámeno tak má charakter príslovky a ukazuje na spôsob alebo mieru deja či stavu. Príslovkové zámeno tak stojí pri príslovkách a slovesách (tak neskoro, tak chutiť, tak klamať).
  • Slovesá "závisieť" a "záležať": Ak pri slovese závisieť je väzba s predložkou od, treba túto väzbu zachovať aj pri prídavnom mene a príslušnom podstatnom mene: závislý od vôle rodičov; závislý od drog, od alkoholu, od hracích automatov; závislosť od drog, od alkoholu, od hracích automatov.
  • Používanie "je treba": Príslovka treba má v platnosť prítomného času. Tvar sponového slovesa byť - je stojí pri nej navyše, je zbytočný.
  • Spojka "kedy": Nesprávne, nenáležite sa kedy používa pri uvádzaní vzťažnej vety prívlastkovej s časovým významom. Správne je používať spojku keď: Bolo to v tú sobotu, keď sme mali návštevu.

Dôležité aspekty úradnej korešpondencie

V úradnej komunikácii je správnosť a presnosť obzvlášť dôležitá.

Písanie dátumov

Dátum môžeme uvádzať buď číselne alebo slovno-číselne. Pri číselnom vyjadrovaní dátumu sa deň a mesiac píšu radovou číslovkou (s bodkou za číslicami) a rok základnou číslovkou, dôležité však je, že jednotlivé údaje sa oddeľujú medzerou, napríklad: 1. 5. 2015 alebo 7. 12. 2015. Pri slovno-číselnom vyjadrení, ktoré sa najčastejšie využíva vo vetnej súvislosti, sa názov mesiaca vypisuje slovom a odporúča sa uvádzať ho v 2. páde (v genitíve), napríklad: dovoľujeme si Vás pozvať na stretnutie, ktoré sa uskutoční 17. júla 2015. Zároveň nie je potrebné vo vetnej súvislosti pridávať pred dátum výrazy ako dňa, zo dňa, napríklad: odpovedáme na Váš list zo dňa 15. 8. 2015; správne: odpovedáme na Váš list z 15. 8. V bežnej úradnej korešpondencii sa nula pred číslicou označujúcou deň a mesiac nepoužíva. Píšeme: Váš list z 3. 2. 2015 alebo Váš list z 3. 8. 2015.

Oslovovanie a tituly

Pri úradnej korešpondencii sa z času na čas stretávame so slovnými spojeniami typu riaditeľ Nováková, vedúci Kováčová, doktor Beláková. Tieto podoby však nezodpovedajú pravidlám slovenského spisovného jazyka, podľa ktorých sa vetné členy v takýchto spojeniach musia zhodovať v gramatickom rode.

Použitie veľkého písmena v slovách vedúci, asistent, (generálny) riaditeľ, predseda a podobne je nesprávne.

Písanie skratiek a. s., s. r. o., spol. s r. o.

V skratkách a. s. (akciová spoločnosť), s. r. o., prípadne spol. s r. o. ak skratka stojí za názvom spoločnosti, od názvu ju oddeľujeme čiarkou. Čiarku píšeme za skratkou, ak za ňou nasleduje ďalšie slovo: Slovenská pošta, a. s., poskytuje moderné komunikačné, distribučné a platobné služby. Orange Slovensko, a. s., poskytuje mobilné telekomunikačné služby. Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., vám pri čítaní kníh praje veľa príjemných chvíľ. Vydavateľský dom Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o., vznikol spojením dvoch renomovaných vydavateľstiev. Energetika Ružomberok, spol. s r. o.

tags: #idem #pre #chlieb

Populárne príspevky: