Spisovná slovenčina je bohatý a krásny jazyk, no aj v nej sa občas stretávame s výrazmi a väzbami, ktoré nie sú v súlade s kodifikačnými príručkami. Či už ide o hovorové výrazy, vplyv iných jazykov alebo jednoducho nepozornosť, je dôležité poznať a dodržiavať správne používanie jazyka, najmä v oficiálnom styku a písomnej komunikácii. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie chyby a nejasnosti, s ktorými sa môžeme stretnúť v každodennej jazykovej praxi.
Správne používanie predložiek: Pre vs. Po, Vzhľadom k vs. Vzhľadom na
Jednou z častých oblastí, kde dochádza k chybám, je používanie predložiek. Osobitnú pozornosť si zaslúži rozlišovanie medzi predložkami
pre a
po, najmä pri slovesách pohybu. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb; poslať pre noviny; ísť pre lekára; zohnúť sa pre vedro s vodou; ísť pre odporúčací lístok; ísť pre prsteň.
Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach.
Ďalším bežným prehreškom je používanie predložky
vzhľadom k. V písomných, ale aj ústnych prejavoch sa bežne stretávame s používaním predložky vzhľadom k. Napríklad: Vzhľadom k zaneseniu ventilátorov je nutné vykonať čistenie výmeny vzduchu., Vzhľadom k tropickým teplotám pretrvávajúcim počas leta bolo potrebné častejšie zavlažovať. Avšak takáto predložková väzba, v ktorej sa predložka viaže s datívom (3. pádom), je nesprávna. V spisovnej slovenčine používame predložku vzhľadom na, ktorá vyjadruje zreteľ a viaže sa s akuzatívom (4. pádom).
Vokalizácia predložiek
Vokalizácia predložiek znie na prvé počutie ako úplne cudzí jav, no stretávame sa s ním denne. Ide jednoducho o pridávanie samohlásky (vokálu) o alebo u k predložke. Neslabičné predložky s, z, v, k vokalizujeme vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú či výslovnostne podobnú spoluhlásku ako daná predložka.
Predložku k meníme na ku vtedy, keď sa dané slovo začína na k alebo g: ku káve, ku knihám, ku gymnáziu... Ale tiež vtedy, keď sa slovo začína na skupinu spoluhlások, v rámci ktorej je na druhom alebo treťom mieste spoluhláska k či g - ku škole. Vyslovujeme ju [gu]. Niekedy sa však vokalizuje aj pred inými spoluhláskami, práve preto, aby bola uľahčená výslovnosť daného slovného spojenia - ku cti.
Predložka s sa mení na so napríklad v týchto slovných spojeniach: so zborom, so Silviou, so školou, so žabou... Vyslovuje sa [zo], okrem jediného prípadu - so [so] mnou.
Vokalizácia predložky z je uplatnená napríklad tu: zo zeme, zo sna, zo života, zo dňa... Ako vyzerá vokalizácia v praxi? Základná škola patrí ku gymnáziu. Všetci nemajú rovnaký prístup ku vzdelaniu. Učitelia sa so študentmi ochotne delia o svoje skúsenosti. Išli sme na výlet spolu so školou. Výsledky budú vo štvrtok. Stretli sme sa vo dverách. Reformy v školstve sa nedajú robiť zo dňa na deň. Zo života treba vyťažiť čo najviac. Bezo mňa nemôžete nič urobiť.
A ako je (alebo nie je) používaná nesprávne? Poďme radšej k tebe. Ideme na zábavu s živou hudbou. V svete je ekonomická kríza. Nemám radosť z života.
Rozdelenie predložiek
Predložky - lat. prepozície - stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami - vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami (osôb, zvierat, vecí, činností alebo javov a stavov) - neohybný slovný druh - neplnovýznamový slovný druh - nemajú funkciu vetného člena.
Podľa toho, či môžu, alebo nemôžu byť iným slovným druhom ich delíme:
- prvotné - nemôžu byť iným slovným druhom a ani nepochádzajú z iného slovného druhu, napr. z, v, za, do, popod, poza, ponad
- druhotné - môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu
Podľa zloženia ich delíme:
- jednoduché - sú tvorené iba jednou predložkou, napr. z, v, do, okolo, medzi, miesto
- zložené - sú tvorené viacerými predložkami
Časté chyby v slovnej zásobe a gramatike
Okrem predložiek sa v slovenčine stretávame s viacerými slovami a spojeniami, ktoré sú buď nespisovné, alebo sa používajú v nesprávnom kontexte.
Nespisovné výrazy a ich spisovné ekvivalenty
| Nespisovný výraz | Spisovný ekvivalent |
|---|---|
| mať za to | byť presvedčený, predpokladať, nazdávať sa, myslieť si, domnievať sa, podľa môjho presvedčenia, podľa mňa, podľa môjho názoru |
| poriešiť | vyriešiť |
| odstavec | odsek |
| jednať, prejednať | konať, robiť, rokovať, diskutovať, vychádzať s niekým |
| za účelom | s cieľom |
| vadný, vada | chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci, chyba, kaz, nedostatok, porucha |
| kľud | pokoj, pokojný, pokojne |
| dozadu (v časovom význame) | pred |
| čiastka (vo význame suma) | suma |
| obdržať | dostať, prijať |
| naviac | navyše |
Gramatické úskalia
- Častica "ani" v záporných vetách: V záporných vetách sa v spisovnej slovenčine používa častica ani, ktorá má takú istú funkciu ako častica aj v kladných vetách, teda zosilňuje zápor. Správne hovoríme: Ani ja nepočujem., Ani on ju nemá rád., Ani ja sa nikoho nebojím.
- Písanie veľkého písmena: Použitie veľkého písmena v slovách vedúci, asistent, (generálny) riaditeľ, predseda a podobne je nesprávne. Takisto je nesprávne používať veľké písmeno v slove „mesto“ v spojeniach typu Mesto Žilina, Mesto Košice, Mesto Bratislava, Mesto Lučenec, Mesto Poprad a pod. Slovo mesto je všeobecné podstatné meno.
- Sloveso "napomáhať": Sloveso napomáhať má odlišnú pádovú väzbu - viaže sa so 4. pádom (akuzatívom). Napríklad: Produkty na vlasy obsahujúce toxické chemikálie napomáhajú vypadávanie vlasov.
- Zámená "taký" a "tak": Zámená taký a tak majú spoločnú ukazovaciu funkciu, ale nemožno ich zamieňať. Ukazovacie zámená taký, taká, také využívame na vyjadrenie miery či intenzity vlastnosti alebo stavu. Zámeno tak má charakter príslovky a ukazuje na spôsob alebo mieru deja či stavu. Príslovkové zámeno tak stojí pri príslovkách a slovesách (tak neskoro, tak chutiť, tak klamať).
- Slovesá "závisieť" a "záležať": Ak pri slovese závisieť je väzba s predložkou od, treba túto väzbu zachovať aj pri prídavnom mene a príslušnom podstatnom mene: závislý od vôle rodičov; závislý od drog, od alkoholu, od hracích automatov; závislosť od drog, od alkoholu, od hracích automatov.
- Používanie "je treba": Príslovka treba má v platnosť prítomného času. Tvar sponového slovesa byť - je stojí pri nej navyše, je zbytočný.
- Spojka "kedy": Nesprávne, nenáležite sa kedy používa pri uvádzaní vzťažnej vety prívlastkovej s časovým významom. Správne je používať spojku keď: Bolo to v tú sobotu, keď sme mali návštevu.
Dôležité aspekty úradnej korešpondencie
V úradnej komunikácii je správnosť a presnosť obzvlášť dôležitá.
Písanie dátumov
Dátum môžeme uvádzať buď číselne alebo slovno-číselne. Pri číselnom vyjadrovaní dátumu sa deň a mesiac píšu radovou číslovkou (s bodkou za číslicami) a rok základnou číslovkou, dôležité však je, že jednotlivé údaje sa oddeľujú medzerou, napríklad: 1. 5. 2015 alebo 7. 12. 2015. Pri slovno-číselnom vyjadrení, ktoré sa najčastejšie využíva vo vetnej súvislosti, sa názov mesiaca vypisuje slovom a odporúča sa uvádzať ho v 2. páde (v genitíve), napríklad: dovoľujeme si Vás pozvať na stretnutie, ktoré sa uskutoční 17. júla 2015. Zároveň nie je potrebné vo vetnej súvislosti pridávať pred dátum výrazy ako dňa, zo dňa, napríklad: odpovedáme na Váš list zo dňa 15. 8. 2015; správne: odpovedáme na Váš list z 15. 8. V bežnej úradnej korešpondencii sa nula pred číslicou označujúcou deň a mesiac nepoužíva. Píšeme: Váš list z 3. 2. 2015 alebo Váš list z 3. 8. 2015.
Oslovovanie a tituly
Pri úradnej korešpondencii sa z času na čas stretávame so slovnými spojeniami typu riaditeľ Nováková, vedúci Kováčová, doktor Beláková. Tieto podoby však nezodpovedajú pravidlám slovenského spisovného jazyka, podľa ktorých sa vetné členy v takýchto spojeniach musia zhodovať v gramatickom rode.
Použitie veľkého písmena v slovách vedúci, asistent, (generálny) riaditeľ, predseda a podobne je nesprávne.
Písanie skratiek a. s., s. r. o., spol. s r. o.
V skratkách a. s. (akciová spoločnosť), s. r. o., prípadne spol. s r. o. ak skratka stojí za názvom spoločnosti, od názvu ju oddeľujeme čiarkou. Čiarku píšeme za skratkou, ak za ňou nasleduje ďalšie slovo: Slovenská pošta, a. s., poskytuje moderné komunikačné, distribučné a platobné služby. Orange Slovensko, a. s., poskytuje mobilné telekomunikačné služby. Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., vám pri čítaní kníh praje veľa príjemných chvíľ. Vydavateľský dom Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o., vznikol spojením dvoch renomovaných vydavateľstiev. Energetika Ružomberok, spol. s r. o.