Treska obyčajná (Gadus morhua), v angličtine známa ako cod, je dravá ryba, ktorá obýva najmä severné vody Atlantického oceánu. Je to obľúbená morská ryba pre svoje chutné a jemné mäso, a tiež pre svoje zdravé zloženie. Po celom svete patrí medzi najobľúbenejšie ryby vďaka svojej vynikajúcej chuti.
Výskyt a charakteristika tresky
Treska obyčajná sa najčastejšie vyskytuje v severných vodách Atlantického oceánu, a to od Špicbergov k západnému pobrežiu Veľkej Británie, pozdĺž brehov Grónska a severnej Ameriky. Lovia sa aj na severoamerickom pobreží Atlantického oceánu. Táto ryba sa zväčša nachádza v hĺbke od 30 do 80 metrov, ale môže žiť aj poblíž morského dna, za kořistí však vystupuje do voľných vôd otvoreného mora.
Treska má tri oddelené chrbtové plutvy, hnedozelený tmavo škvrnitý chrbát a svetlejšie brucho. Tlama sa nachádza na spodnej časti hlavy a je vybavená zúbkami. Charakteristickým črtom tresky je dlhý fúz, ktorý sa nachádza na spodnej čeľusti. Jej telo je pokryté predĺženými šupinami a jej farba je rôznorodá, pretože sa vekom obmieňa. Väčšinou dorastá do dĺžky necelých 80 cm, tresky zo severných morí bývajú menšie, škvrnité výnimočne dosahujú dĺžku 200 cm pri hmotnosti okolo 90 kg, pričom priemerná ryba váži okolo 6 kg. Nakoľko nadmerný rybolov je neúmerný, tresky už nedosahujú takejto dĺžky a ani hmotnosti. Dosahujú maximálne hmotnosť približne od 11 do 15 kg. Treska je morská ryba, ktorá patrí do čeľade treskovitých. Táto ryba môže dorastať do veľkosti až 2 metrov. Je to silná a mohutná ryba. Sú veľmi citlivé na príliš vysoké, alebo príliš nízke teploty. Žijú len v slanej vode, ktorá musí mať teplotu od 4 do 10 stupňov Celzia.
Treska skrei: Tuláčka z Barentsovho mora
Treska skrei je špeciálny druh tresky obyčajnej, ktorý podniká jednu z najpozoruhodnejších migrácií v prírode. Každoročne prepláva až 1 000 kilometrov z chladných, čistých vôd Barentsovho mora k pobrežiu severného Nórska, najmä k súostroviu Lofoty, kde sa kladie ikry. Tejto rybe sa hovorí „skrei“, čo v nórčine znamená „tuláčka“ či „pútnička“. Táto náročná cesta robí z tresky skrei rybu s jedinečnými vlastnosťami. Jej mäso je vďaka tomu výnimočne kvalitné a chutné. Aby získala označenie „skrei“, musí byť ulovená v presne stanovenom období medzi januárom a aprílom a spracovaná podľa prísnych pravidiel. Tento sezónny lov zabezpečuje, že každá ryba, ktorá sa dostane na trh, spĺňa najvyššie štandardy kvality.
Rozdiely medzi treskou škvrnitou a treskou skrei
Hoci treska skrei patrí do toho istého druhu ako treska škvrnitá (Gadus morhua), existuje medzi nimi niekoľko zásadných rozdielov. Treska skrei je preto vnímaná ako prémiová verzia tresky obyčajnej, s jemnejšou chuťou, lepšou textúrou a jedinečným príbehom migrácie, ktorý sa odráža v jej kvalite.
- Pôvod a migrácia: Treska obyčajná žije v rôznych oblastiach severného Atlantiku, pričom mnohé populácie zostávajú v blízkosti svojich pôvodných teritórií. Na rozdiel od nej skrei absolvuje dlhú a náročnú migráciu z Barentsovho mora k nórskemu pobrežiu, čo ovplyvňuje jej štruktúru mäsa.
- Textúra mäsa: Neustály pohyb spôsobuje, že mäso skrei je pevnejšie, svalnatejšie a pritom zostáva šťavnaté. Treska obyčajná má mäkšiu textúru a vyšší obsah tuku.
- Sezónnosť: Treska obyčajná je dostupná celoročne, zatiaľ čo skrei sa loví len od januára do apríla. Tento obmedzený časový rámec z nej robí sezónnu delikatesu.
- Kvalita a spracovanie: Skrei sa musí spracovať podľa prísnych noriem, aby si zachovala najvyššiu kvalitu, kým bežná treska nemá takéto špecifické požiadavky na spracovanie.
Spôsob života a rozmnožovanie
Na počiatku života sa treska živí planktónom, neskôr sa z nej stáva dravá ryba. Mladé exempláre sa živia mäkkýšmi a malými krabmi, neskôr lovia aj menšie ryby. Ich správanie je zaujímavé, nakoľko samci tresky vydávajú zvuky. Rozmnožovanie tresky, čiže trenie, prebieha hlavne v jarných mesiacoch. V tomto období sa teplota vody pohybuje od 4 do 6 stupňov. Zväčša sa rozmnožujú v hĺbke od 100 do 200 metrov. Jedinci musia ísť niekedy aj tisícky kilometrov k miestu trenia. Na tomto mieste samice vypustia niekoľko miliónov ikier. Tieto ikry sú vo veľkosti okolo 1,5 milimetrov. Z oplodnených vajíčok sa od dvoch do štyroch týždňov vyliahnu mladé rybky, ktoré následne žijú pri dne. Behom 2 až 4 rokov sa treska dostáva do pohlavnej dospelosti.
Význam a využitie tresky
Treska obecná patrí medzi najdôležitejšie ryby chytané Nórskymi rybármi. Tresky pochádzajú najmä z morí severovýchodného Atlantiku, teda Severného mora, nórskeho a ruského Barentsovho mora a z pobrežia Islandu a Faerských ostrovov. Mäso voľne žijúcich tresek, ktoré boli ulovené v krátkej, len niekoľko mesiacov trvajúcej sezóne zimného ťahu, je výnimočne kvalitné a chutné. Treska obyčajná sa stala na juhu Európy a v Škandinávii obľúbenou v sušenej, nasolenej podobe. Nórsko je priekopníkom farmového chovu tresiek a zaviedlo celý rad prísnych opatrení, aby zaručilo jeho optimálny rozvoj pri rešpektovaní okolitých ekosystémov. Ryby musia mať dostatok priestoru, kvalitnú vodu a správne krmivo. Jednotlivé fázy chovu nesmú narušovať prírodné cykly ostatných živočíchov a farmovaným exemplárom sa zamedzuje únik do voľnej prírody, aby neoslabovali populáciu voľne žijúcich rýb. Ich lov je prísne regulovaný, smú sa loviť len ryby určitých rozmerov a povoleným spôsobom (udice, dlhé šnúry s udicami a malé siete). Treska z Islandu má bledé mäso a tým, že žije v chladnejších vodách, má mäso pevnú textúru.
Nutričné hodnoty a prínos pre zdravie
Tresky majú príjemnú morskú chuť, ale nechutia príliš rybacinou. Ich mäso obsahuje veľmi málo kalórií a menej ako 1 gram tuku na 100 gramov. Vďaka dostatku pohybu i bohatej, pestrej a zdravej strave je biele tresčie mäso pevné, jemné a šťavnaté. Je chudšie ako mäso iných rýb tohto druhu a nemá mnoho kostí. Skvele vonia a chutí a navyše obsahuje vitamíny B1, B2 a B12, ďalej draslík, sodík, horčík, vápnik a fosfor. Treska je veľmi významná pre zdravie vďaka svojmu zloženiu, keďže je veľmi bohatá na tryptofán a serotín. Mäso tresky je bohaté na tryptofán, základný stavebný kameň pre tvorbu serotonínu, „hormónu šťastia“. Treska má nízky obsah tuku aj kalorickú hodnotu. Je zdrojom vitamínu B12, jódu a selénu.
Príprava tresky: Kulinárske tipy
Jej lahodné mäso má výraznú chuť a najlepšie sa pripravuje smažené na panvici alebo pečené v rúre. Zo zhruba 200g filiet možno pripraviť širokú škálu pokrmov stredomorskej či ázijskej kuchyne. Ingrediencie nesmú prehlušiť jemnú chuť rybieho mäsa, ktorého vlastnosti najlepšie vyniknú pri šetrnom varení v teplote 71-82 °C alebo pri príprave v pare. Rybu možno tiež piecť, smažiť, fritovať či grilovať tak vcelku, ako aj vo forme filiet. Tresčie mäso sa ľahko rozpadá, preto šéfkuchári odporúčajú starostlivé dodržiavanie času tepelnej úpravy a opatrné zaobchádzanie: fileta na panvici alebo na grile by sa mala obracať iba raz, aby na tanieri dobre vyzerala. Chuť mäsa sa najlepšie rozvinie, ak vnútri zostane priehľadné. Klasickým variantom je pečenie jemne osolenej a okorenenej tresky s kožou. Jemný a chutný pokrm vznikne varením tresčieho mäsa vo vývare so zeleninou a čerstvými bylinkami. Tradičným nórskym predkrmom je treska marinovaná za surova vo vysokokvalitnom oleji. Fileta z tresky je v teplej kuchyni obľúbeným rybím pokrmom. Filety sa pečú obaľované, na prírodno, takisto výborne chutí grilovaná, hodí sa na dusenie a na varené rybie pokrmy. Tresku možno dochutiť aj pridaním citrónu, jemného chrenu a bylinkových omáčok, ale aj bylinkových dipov. S prísadami by sa to však nemalo preháňať, aby sa príliš neprekryla vlastná chuť tresky. Čerstvú rybu je nutné spotrebovať v čo najkratšom čase.
Recept: Pečená treska so syrovou krustou
- Najprv rúru predhrejeme na 200 °C a plech vymastíme najideálnejšie olejom, ale ak nemáte olej, môže byť aj bravčová masť.
- Vezmeme rybie mäso, opláchneme ho a pokvapkáme citrónovou šťavou.
- Následne rybu osolíme a dáme na ňu čierne korenie.
- Vezmeme omastený plech a položíme naň rybu.
- Vezmeme si stredne veľkú misku, v ktorej rozmiešame 2 lyžice olivového oleja, strúhanku, mäkký syr, nadrobno pokrájaný cesnak (ideálnejšie by bolo, keby bol pretlačený), pridáme umytú a postrúhanú kôru citróna a následne pridáme aj šťavu z týchto dvoch citrónov.
- Podľa chuti už dokoreníme a osolíme, a dôkladne premiešame.
- Toto syrové cesto rovnomerne nanesieme na filety a pečieme približne 12-15 minút.
- Pečieme dovtedy, kým cestíčko nie je urobené do zlatista.
- Hotové mäso naložíme na tanier a ozdobíme petržlenovou vňaťou.
Treska na Slovensku: Fenomén majonézového šalátu
Ryby stále nepatria medzi bežné jedlá na Slovensku. Priemerne ročne sa na jedného obyvateľa skonzumuje len okolo 5 kilogramov rýb, hoci lekári odporúčajú spotrebu aspoň o jeden a pol kilogramu vyššiu. Jeden pokrm z ryby, a to morskej, sa však konzumuje masovo. Je to šalát z tresky v majonéze. Treska v majonéze je fenomén, aký nemá v slovenskej kuchyni obdobu. K typickým národným jedlám krajiny suchozemcov patrí šalát z morskej ryby.
V povojnových rokoch bolo potrebné priniesť obyvateľom Československa nové, výživné zdroje potravy. Práve mäso z tresky bolo v minulosti dôležitým zdrojom jódu pre obyvateľstvo. Jód je dôležitý minerál potrebný pre správne fungovanie štítnej žľazy a dopyt po ňom sa výraznejšie prejavil práve v období po druhej svetovej vojne. Záujem obyvateľstva o morské ryby sa stále stupňoval, a štát sa tak rozhodol podporiť ich import zo zahraničia. Národný podnik Ryba v tomto zohrával významnú úlohu a od začiatku sa podieľal na distribúcii mäsa samotného, ale aj vo forme rôznych rybích výrobkov. V roku 1946 sa vo výrobných plánoch postupne začali objavovať aj novinky, medzi ktorými nechýbal ani dnes už tradičný rybací šalát s majonézou. V päťdesiatych rokoch sa obmedzil kontakt so západným svetom a rybie mäso ako také, najmä z tresky, sa stávalo pre širokú populáciu čoraz drahšie a nedostupnejšie. Preto štát hľadal prijateľný spôsob, ako dostať tento bohatý zdroj živín do jedálnička ľudí v Československu. V roku 1954 po prvýkrát namiešal tresku, legendárnu kombináciu z vareného mäsa tresky, marinovanej zeleniny a majonézy, vedúci výroby v bratislavskom podniku Ryby - kuchár a cukrár Július Boško, pôvodom z Nového Mesta nad Váhom. Autorom receptúry, ako sa zhodujú rôzne zdroje, bol bratislavský kuchár a cukrár Jozef Boško, rodák z Nového Mesta nad Váhom.
Treska sa stala jedlom pracujúcich aj inteligencie, tak sa dobovo vravelo všetkým občanom za socializmu. Nikto nezarábal veľa, ale na 10 dekov tresky, dva rožky a pivo či malinovku k nej mali všetci. Treska sa stala slovenským hamburgerom, podávala sa a podáva v bufetoch, dnes je na policiach všetkých supermarketov. Je to naozaj gastronomický úkaz. Sme národ bez mora, ale jedným z našich najobľúbenejších jedál je pokrm, základom ktorého je ryba z oceánu. Za treskou sa cnie Slovákom, ktorí odchádzajú pracovať do cudziny, práve tak ako za slovenským chlebíkom. Na internete koluje množstvo receptov, ako si vyrobiť tresku ďaleko od domova. V prímorských krajinách, kde sú rybie trhy, je to jednoduché. Stačí si kúpiť tresku a ostatné prísady, potom povariť rybu a správne všetko namiešať. Doma sa spravidla spoliehame na profesionálnych výrobcov. Tí nám ponúkajú tresku v dvoch podobách: obyčajnú i exklusiv so 45-percentným obsahom rybieho mäsa.
tags: #informacie #o #zivocichovi #treska