Chlieb je základnou potravinou ľudstva už od čias, keď sa ľudia usadili a začali pestovať ob

Chlieb, ktorý spája: Od úrody k Eucharistii a spoločenstvu

Chlieb, kto G rý sa premieňa v Pánovo C tel Ami oz mnohých D zrniek pšenič D7 ných pochá G dz C a. G Víno, čo sa krvou Ježišovou stalo, z mnohých kvapiek hroznových sa zlialo.

Refrén: /: Jak ten G chlieb, čo G7 spojil zlaté C kl Ami ásky,nech nás G spojí Emi sila Jeho Ami7 lás D7 ky.Jak ka G lich, čo G7 objal kvapky C vína Ami ,tak aj D Cirkev svätá D7 nás objí C ma Ami . :/

Chlieb je základnou potravinou ľudstva už od čias, keď sa ľudia usadili a začali pestovať obilie. Chlieb, základná potravina ľudstva, presahuje svoju rolu jednoduchého pokrmu. Je zrkadlom kultúry, histórie a tradícií, ktoré sa odrážajú v jazyku, umení, zvykoch a dokonca aj v obchode. Či už ho jete doma alebo v reštaurácii, tradičný chlieb je viac než len jedlo - je to dedičstvo. Existuje viac ako 3000 druhov chleba a každá kultúra má svoje vlastné jedinečné recepty a tradície spojené s jeho prípravou. Od jednoduchého pšeničného chleba až po zložité viaczrnné a bezlepkové varianty, chlieb zohráva dôležitú úlohu v našej výžive a kultúre. Tento článok sa ponára do hlbokého významu chleba v slovenskej spoločnosti a širšom kontexte.

Zrod chleba a jeho historický vývoj

Zrod chleba bol oddávna veľkým zázrakom, hlboko zakoreneným v histórii a kultúre slovenského národa. Od pozlátených lánov obilia až po vôňu čerstvo upečeného chleba, každý krok v procese jeho vzniku bol spojený s úctou a vďačnosťou.

História pestovania obilia a história výroby chleba sa navzájom prekrývajú, a to obdobím 4- až 6-tisíc rokov pred naším letopočtom, keď starí Egypťania pestovali dnes už neexistujúce sorty obilnín. Naklíčené obilniny sa rozdrvili medzi kameňmi a následne preosievali cez papyrusové sitá. Chlieb vtedy ešte nemal typickú dnešnú podobu. Formoval sa do placiek, ktoré sa zvyčajne piekli na okraji ohniska alebo sa kládli do rozpáleného popola. Kedy presne uzrel svetlo sveta kysnutý chlieb, sa môžeme len domnievať, avšak zaujímavé je, že pravdepodobne vznikol náhodou. Zrejme veľmi hladného človeka neodradilo ani to, že placka z obilnín „skysla“, a napriek tomu ju upiekol. Egypťania tak začali s odkladaním kúska surového cesta, ktoré pridávali do nového, čerstvého cesta. Túto prípravu od nich odpozerali Gréci a od nich ju zase prevzali Rimania. Gréci chlieb využívali aj ako náhradu príboru či servítky - vytierali ním omáčky a kašovité jedlá, striedkou si utierali ústa. Rimania vraj dokonca zaviedli „chlebový kastový systém“: chlieb pre ľud s dobrými spôsobmi, pre ľud z nižšej vrstvy a pre bedárov.

Príprava a uchovávanie chleba v minulosti

Premenou základných surovín vzniká hodvábne cesto, ktoré sa pečením mení na nadýchaný a chrumkavý bochník. Jednoduché a prosté, no kedysi nie úplne samozrejmé. Chlieb sa totiž nepiekol každý deň, ale do zásoby. Uchovával sa v košíkoch, v ošatkách, zabalený v plátne na chladnom a suchom mieste. Súčasťou domácnosti bola kamenná pec, neskôr z tehál, v ktorej sa chlieb piekol raz alebo dva razy do týždňa (v jeden deň viacero pecňov).

Ešte pred vznikom „klasických pekární“ v niektorých obciach existovali malé dedinské pekárničky (pieklo sa v nich iba párkrát do týždňa). Od skorého rána majster kúril v peci drevom a vznikajúcu pahrebu presúval ohreblom do kútov, aby dosiahol správnu teplotu. Najskôr sa piekli tzv. ochlebníky - kruhy z chlebového cesta s cesnakom, prípadne so slaninkou, ktoré slúžili na otestovanie pece. Následne sa ešte raz prikúrilo, všetok popol vymietol a až vtedy prišiel na rad chlieb. Po upečený rady chodili deti - než prišli domov, všetky „pupáky“ z neho vyjedli.

Žatva a dožinky: Od zrna k chlebu

História žatvy na Slovensku je bohatá na tradície. Zber obilia kosami sa na Slovensku začal koncom 18. storočia a bol rozšírený predovšetkým na žírnych rovinách. Tempo udával najlepší kosec. Pri takejto žatve sa vytvárali dvojice - kosec a žnička. Žnica kosákom zbierala pokosené obilie a ukladala ho do snopov. Neskôr sa snopy ukladali do krížov, kôp, mandeľov či panákov. Každá dvojica chcela ukázať svoju zručnosť a šikovnosť. Žatva a dožinky sústreďovali okolo seba veľa pekných obyčají a piesní. V Branove pri Nových Zámkoch začínali žatvu zvolaním: „Pane Bože, pomáhajže, a s večerom pomáhajže“.

Tradície a zvyky počas žatvy

Na starodávne zvyky si zaspomínala teta Jurčová z Vysokej nad Kysucou: „V predvečer začiatku žatvy vyšiel otec na roľu, tam odtrhol niekoľko kláskov, aby neskôr doma spočítal zrná, a tak odrátal úrodu. Nakoniec slávnostne vyhlásil: Zajtra sa ide žať. Neskôr sa v našej komôrke rozozvučal žarnov, kde matka zomlela niekoľko litrov minuloročného zrna, aby včasráno upiekla čerstvý chlebík."

„Ráno, pred začiatkom žatvy, šla zavčas rána ako prvá na pole matka a prvá začala žať. Keď nažala za plnú hrsť, pozdvihla úrodu k nebesám a povedala: Vitaj nový chlebík, ty náš boží dar,“ priblížila teta Vahančíková zo Staškova. V Záriečí-Mestečku z prvého pokoseného obilia skrúcali ženy steblá do povriesla. Ním sa poviazali okolo pása, aby ich vraj neboleli kríže.

Z prvých pokosených kláskov v Selci pri Trenčíne pripravili povrieslo a kytičku z kvetov. Keď prišiel gazda hospodár po prvýkrát za nimi, opásali ho povrieslom a kytičku mu priviazali na ruku so slovami: "Pripíname vám stužku z klásky, aby ste vedeli, že začíname žať." Slovenskí ženci a žnice odchádzali na Petra a Pavla pomáhať so žatvou aj inde. Skupinu organizoval žatviarsky gazda. Pracovalo sa aj tu od svitu do mrku. Prvú nedeľu po začatí žatvy býval krst tých, čo prišli do žatvy prvýkrát.

Vo chvíľkach oddychu si tí najstarší znovu zaspomínali. „Na našich horských, skalnatých políčkach bývala úroda chudobná a steblá len nízke. Nuž, zbierali sme ju pomocou kosákov, ktorým sa hovorilo srpy. Veru, neraz sme obilie zrezávali aj kolenačky. Ale aj tak sme si vážili každý klások. Dni práce sa už potom podobali ako vajce vajcu."

Od žatvy k dožinkám

Žatva sa však ešte neskončila. Obilie bolo treba zviezť, vymlátiť, očistiť a uložiť. Voľakedy boli u nás známe dve techniky mlátenia: cepmi alebo vydupávanie obilia dobytkom, ktoré sa nazývalo "tlačenie“. Prišiel očakávaný posledný deň úmornej práce. Dokončenie žatvy odpradávna symbolizovalo prinášanie a ozdobovanie posledného snopu, viazanice, kytice či venca. V každom kúte Slovenska vili najšikovnejšie ženy a muži rôzne žatevné vence. V Očovej a v okolí Zvolena robili malý okrúhly veniec, ktorý niesla najkrajšia žnica. Na Záhorí a západnom Slovensku bol veniec v tvare koruny.

Po celej dedine sa ozýval spev. „Ženci idú,“ tešili sa ľudia. Pred domom ich čakal gazda a gazdiná. Najstarší kosec sa prihováral gazdovi: „Gazdíčko, gazda náš, dajže nám oldomáš. Dajže nám ho smele, žali sme vesele. Dajže nám ho z lásky, zbierali sme klásky.“ Gazda veniec prijal a poďakoval sa všetkým za robotu. Žnice odmenil peniazmi, žencov pálenkou, a potom všetkých pozval k prestretým stolom - k oldomášu.

Hostinu, teda oldomáš, gazdovia pripravovali na dvore alebo v holohumnici. Gazdiná postupne prinášala na stôl caltu s bielou kávou, makové alebo hruškové osúchy, pohánkovú kašu a mäso. Gazda z komory prinášal víno. Často sa na druhý deň mlátilo. Najskôr sa snopy mlátili poviazané z oboch strán na podlahe holohumnice. Radostný býval aj návrat žatviarov do rodného kraja. Vítali ich rodina i celá dedina. Prichádzajúc domov s piesňou si pripomínali prežitú drinu: "Idem po kameni, cesta mi je mäkká. Ver ma moja mamko, ej, ťažko doma čaká.

Tradičné piesne počas dožiniek

• Dobrý večer pán gazdíčko vinšujeme vám. Tento vieneček zelený darujeme vám. Vy ho z lásky prijmite, za nás sa nehanbite. Daj vám pán boh požehnanie na tomto svete.
• Tento vienok je uvitý z drobného kvítí, z reži, žita, ďateliny a z drobnej viky. Na ňom makovienka je, zlatom obsypaná je.
• Gazda náš, gazda náš, daj že nám oldomáš, Daj že nám ho z lásky, zbierali sme klásky.

Veniec odovzdá gazdovi jeden z výžinkárov s prianím dobrého zdravia a hojného božského požehnania, aby zdraví strovili čo im pán Boh ráčil požehnať. Nasleduje poďakovanie gazdu a občerstvenie od gazdinej.

Symbolika chleba v slovenskej kultúre

Chlieb sa považoval za Boží dar a od tohto ponímania sa odvíjali aj zvyky s ním spojené a tiež symbolika. Nie div, že mu ľudia prejavovali úctu. Dokonca aj samotná príprava mala svoje zvyklosti, no nielen v rámci použitia surovín. Kým chlieb nadobudol výslednú podobu, sedemkrát bol požehnaný.

Takmer biblický charakter chleba nevychádza iba z modlitby „chlieb náš každodenný daj nám dnes“ či z jeho dôležitosti pri poslednej večeri. Jeho pôvodný okrúhly tvar symbolizoval slnko, nekonečnosť, plynutie života, večnosť, Boha. Pesach je stará židovská slávnosť a práve od nej je odvodený názov chleba pascha. U nás sa spája s tradíciami Veľkej noci, konkrétne s Bielou sobotou, keď sa zvykol piecť. Pri stolovaní ho gazda zo spodnej strany prežehnal znakom kríža a rozdelil medzi všetkých členov rodiny, pričom nesmela vyjsť nazmar ani jedna omrvinka.

Položenie chleba na vianočný stôl malo podľa ľudovej viery zabezpečiť rodine jeho každodenný dostatok počas nasledujúceho roka. Omrvinky zo štedrovečerného chleba sa používali i na liečenie. Na východnom Slovensku zostával tzv. kračún na stole až do Nového roka a zaujímavé bolo, že doň pridávali iba pramenistú vodu. Ako symbol hojnosti sa ukazoval chlieb aj pri jarnej orbe. Keď nastal jej čas, do prvej brázdy sa vkladali kúsky chleba, aby mal roľník bohatú úrodu. Nielen na poli, ale aj v domácnosti bol znamením dostatku - ten, kto staval dom, dával ho do jeho základov.

Chlieb v ľudových poverách a svadobných obyčajoch

Ešte predtým, ako sa vôbec k svadbe schyľovalo, dievčatá si pečením prvého chleba „predpovedali“ svojho milého. Ak miesené cesto nepukalo, bol to znak toho, že sa vydajú za sedliaka. Ak však pukalo, symbolizovalo sobáš s bohatým pánom. Nastávajúceho si poverami privolávali aj počas Vianoc. Odtrhli kúsok z cesta určeného na chlieb a do východu slnka na Štedrý deň z neho upiekli bochník. Večer, keď išli ľudia na omšu, dievčatá s ním vyšli von a prvého muža, ktorého stretli, sa spýtali na meno.

Nevesta nosila chlieb ako dar do kostola, ale tiež do domu ženícha. Hlavným znakom potvrdenia manželstva bolo spojenie alebo zviazanie rúk položených na chlebe. Krajec chleba si novomanželia rozdelili na polovicu a navzájom natreli medom. Tento zvyk symbolizoval sladký život a dobré vzťahy v manželstve. Na zvyšku tohto chlebíka, ktorý sa nazýval radostník, si pochutnali i svadobčania (dnes ho nahradila torta). Svoj význam mal aj pri pohrebných obradoch. Na počesť mŕtveho sa chlieb pred pohrebom rozdával chudobným a žobrákom alebo sa ponúkal účastníkom karu. Z viery ľudí, že telesné potreby po smrti pretrvávajú, sa chlieb dával aj do truhly alebo do rúk človeka na smrteľnej posteli.

Ďalšie zvyky súvisiace s chlebom

Vo všeobecnosti sa v minulosti chlebu prejavovala veľká úcta, pre ľudí bol Božím darom, ktorý nebol v ich jedálničku samozrejmosťou. Už samotné pečenie chleba vyzeralo ako akýsi rituál. Od zarábania kvásku až po konzumáciu sa zvykol chlieb požehnávať dokopy 7-krát. Na požehnanie nožom do chleba naznačili kríž. Na východnom Slovensku bol známy takzvaný chlieb kračún, do ktorého sa pridávala pramenistá voda. Kračún ostával na stole až do konca roka, čo malo byť zárukou dobrej úrody a chleba do ďalšieho roka. Nielen kračún, ale aj radostník bol špeciálnym chlebom. Ako dar ho dostala matka po pôrod.

Chlieb a soľ: Symbol pohostinnosti

Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Čerstvý peceň voňavého chleba a plná soľnička, to sú veci, ktoré nechýbajú pri uvítacom ceremoniáli ani dnes. O tomto zvyku sú spravidla informovaní členovia sprievodu zahraničného hosťa. Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli.

V slovanských kultúrach, vrátane východného Slovenska, je soľ symbolom pohostinnosti, ochrany a hojnosti. Aj preto boli v minulosti znakom pohostinnosti, a to aj u skromnejších a nemajetných ľudí. To, že ľudia chlieb po stáročia vyrábali vlastnými rukami, ho predurčilo stať sa drahocenným darom na uvítanie. Dodnes spolu s pochutinou nad zlato víta vzácnych hostí pri rôznych špeciálnych príležitostiach. Hosť si symbolicky odtrhne kúsok chlebíka, namočí ho do soli a zje.

Psychologický trik s použitím soli

Umiestnenie soľničky na okraj stola pridáva ďalší rozmer - psychologický efekt. Ak chcete vyskúšať tento jedinečný zvyk, postupujte podľa týchto krokov:

1. Príprava stola (5 minút): Vyberte si malú soľničku, ideálne z keramiky alebo skla, ktoré sú v Poprade obľúbené pre ich tradičný vzhľad. Naplňte ju kuchynskou soľou a umiestnite ju na okraj stola, najlepšie blízko rohu, kde je viditeľná, ale neprekáža. Môžete pridať malý kúsok chleba vedľa soľničky, aby ste zdôraznili tradičný slovanský zvyk „chlieb a soľ“.
2. Umiestnenie soľničky (2 minúty): Soľničku položte tak, aby bola na dosah viacerým hosťom, ale nie v centre stola, kde by mohla pôsobiť rušivo. Na východnom Slovensku, napríklad v Michalovciach, gazdinky odporúčajú umiestniť soľničku na pravý roh stola, čo symbolizuje privítanie a dostupnosť. Uistite sa, že je stôl čistý a ozdobený jednoduchými dekoráciami, ako sú kvety alebo sviečky, aby soľnička vynikla.
3. Psychologický efekt (počas večere): Soľnička na okraji stola pôsobí ako nenápadný „spúšťač“ rozhovoru:
   • Priťahuje pozornosť: Hostia si všimnú soľničku a často sa opýtajú na jej význam alebo ju použijú, čím sa začína prirodzený rozhovor.
   • Podporuje zdieľanie: Keď niekto siahne po soli, vytvára sa moment interakcie, ktorý láme počiatočnú ostýchavosť, ako je bežné na rodinných oslavách v Košiciach.
   • Vytvára útulnosť: Soľ ako symbol pohostinnosti dáva hosťom pocit, že sú vítaní, čo ich robí uvoľnenejšími a hovorčejšími.
4. Zachovanie tradície (po večeri): Po večeri soľničku odložte na miesto, kde ju skladujete, aby zostala čistá. Podľa povier v Bardejove gazdinky niekedy posypú štipku soli na prah dverí, aby ochránili dom pred zlými silami. Tento malý rituál dodáva večeru duchovný rozmer a upevňuje tradíciu.

Umiestnenie soli na okraji stola uľahčuje jej použitie a zároveň slúži ako dekoratívny prvok, ktorý nenarušuje hlavné jedlá. Tento trik nevyžaduje žiadne náklady ani prípravu, len malú soľničku, ktorá je v každej domácnosti.

Ďalšie tipy pre pohostinnú večeru

• Kombinácia s chlebom: Podľa tradície „chlieb a soľ“ položte vedľa soľničky kúsok domáceho chleba, ako je zvykom v Prešove, aby ste zdôraznili pohostinnosť.
• Druhá soľnička: Ak je stôl veľký, umiestnite druhú soľničku na opačný koniec, aby bola dostupná pre všetkých, ako je bežné na svadbách vo Vranove nad Topľou.
• Dekorácie: Pridajte na stôl jednoduché prvky, ako sú ľanové obrusy alebo sviečky, ktoré sú v Košiciach obľúbené, aby ste umocnili útulnú atmosféru.
• Príbehy o soli: Ak sa hostia opýtajú na soľničku, zdieľajte krátky príbeh o jej význame v slovanských tradíciách, aby ste rozprúdili rozhovor.

Bezpečnostné upozornenia

• Uistite sa, že soľnička je stabilná a neprevrhne sa, aby ste zabránili vysypaniu soli, čo by podľa povier mohlo priniesť nešťastie.
• Držte soľničku mimo dosahu detí, aby sa vyhli jej rozbitiu alebo prehltnutiu soli.
• Ak používate sviečky na stole, umiestnite ich ďalej od soľničky, aby ste predišli riziku požiaru.
• Po večeri skontrolujte, či je soľ čistá, a vyhnite sa jej zmiešaniu s inými koreninami, aby ste zachovali jej symbolický význam.
• Vetrajte miestnosť, aby zostala svieža počas dlhších večerí.

Eucharistia a chlieb ako symbol spoločenstva

Prinášame zbierku piesní a chvál, ktoré oslavujú Eucharistiu a premenu chleba a vína v telo a krv Ježiša Krista. Tieto piesne sú určené na spievanie počas bohoslužieb, modlitieb alebo osobných chvál. Chlieb, čo sa premieňa v Pánovo telo z mnohých zrniek pšeničných pochádza. Víno, čo sa krvou Ježišovou stalo, z mnohých kvapiek hroznových sa zlialo.

Refrén: /: Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky, nech nás spojí sila Jeho lásky. Jak kalich, čo objal kvapky vína, tak aj Cirkev svätá nás objíma. :/

Dobrý Pastier, priveď do svojho ovčinca stratené ovečky, ktoré hynú. Zjednosť Cirkev svoju, aby sme tvorili v Tvojej láske jedinú rodinu.

Refrén: /: Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky, nech nás spojí sila Jeho lásky. Jak kalich, čo objal kvapky vína, tak aj Cirkev svätá nás objíma. :/

Na ramená vezmi dobrý Pane tých, čo s nami ísť už nedokážu. A nech zjednotenia všetkých div sa stane, vrúcne prosme, vyslyš prosby naše.

Refrén: /: Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky, nech nás spojí sila Jeho lásky. Jak kalich, čo objal kvapky vína, tak aj Cirkev svätá nás objíma. :/

Piesne a chvály na oslavu Eucharistie

• Poď, teraz je čas vzdať chválu, poď srdce svoje mu s láskou daj. Poď, taký aký si, chváľ Ho, poď predstúp pred Pána prijme ťa. /:Každý jazyk v ten deň vyzná: „Ty si Pán!“, každý Ti raz úctu vzdá.
• BOH NÁM Z LÁSKY SVOJHO SYNA DÁVA, Emanuel meno má. Nech sa svetom nesie táto správa. Aleluja! objavíme pohľad z krídel, ó Emanuel. otvor môj zrak, nech vidím.
• NESIEME, PANE, CHLIEB A VÍNO, nesieme dary na oltár. ZVELEBENÝ SI, BOŽE, naveky, z Tvojich rúk všetko máme. (...víno Ti prinášame.)
• Si môj láskavý Pán, ja len miznúci tieň. aj keď nehodný som chcem Ti niečo priniesť. život svoj si za môj dal, bol to víťazný plán.
• Stal si sa bláznom, zomrieť si šiel. srdce zlomené mám. Najvyšší si teraz Ježiš na nebi, nebeský vládca, raz budem tam stáť.
• Nech sa naša túžba skutkom stane, tieto dary nesieme z lásky ku Tebe. aj za môj hriech. z tej radosti chcem spievať a tlieskať Pánovi.
• Sám si, Pane, znášal ťarchu našich vín. Chcem aj ja niesť svoj kríž, ťarchu svojich vín.
• Vyvyšujem Teba, Pane, nad svojím životom. volám: Abba, Abba Otče.
• Život nám svojím Duchom vliať. skala, na ktorú spolieham. bránou tým, ktorí hľadajú. mohol žiť, svoje srdce k nám priblížiť. svojou láskou nás zohrievaš. tam sa večer ponáhľam.
• Vďaka, že môžem opäť začínať. vďaka, že poznám koniec cesty, vďaka, že som sa vôbec narodil. tam sa večer ponáhľam.
• Verím v silu kríža, šatkou mu Jeho tvár utiera, odvahy a lásky čin. teraz i v hodinu smrti našej, amen.
• VŽDY JE S NAMI TÁ, čo viem, že ľúbi moje srdce, ruky, moju tvár. Ty nás vítaš v chráme plnom lásky, na tom tvojom tichom nádvorí.
• NA, NA, NA, ...
• Máš v duši bolesť tých najkrajších tónov. Máš v sebe prísľub večnej blaženosti, máš v sebe naplnenie spasiteľných zvestí.
• V ňom Boh, Láska je a spravodlivý. v tvojej láske, čo nežne láme ma. Nie je viac už tvoj hnev, Ježišov kríž zmieril ma.
• Príď, Duchu a obnov nás, poznať daj sa nám. úprimnosť a smiech.
• /:1. JASAJ V PÁNOVI celá zem, toto je veľký Hospodinov deň. /:2. Toto je deň, ktorý dal nám Pán, radujme sa, zaznej pieseň chvál. /: 3. Chváľme Pána, on je prítomný, on je našich chvál hodný. a teším sa, že radosť dal mi Pán.
• Aj keď slabý som, všetko to, čo mám, každý dych je tvoj. /: ZVELEBENÝ BOH, ZVELEBENÝ BOH, ZVELEBENÝ BOH NAVEKY. 2. Dobrorečíme Ti, Bože, Pane svetov, že sme z Tvojej štedrosti prijali toto víno.
• To všetko je len o Tebe. To všetko je len o Tebe. Zem sa chveje, vrchy kričia len o Tebe. Vesmír celý sa točí, spieva len o Tebe. Tvoje deti kričia, kričia len o Tebe.
• K Otcovi, čo z neba na nás sa usmieva a nebo priblížiť svojim deťom chce.
• ČAKAJÚ ŤA NÁSTRAHY tohoto sveta. Mária ma ochraňuje, ja sa nebojím, vrhnem sa pod jej ochranný plášť.
• /: LEBO MOJOU SKALOU JE PÁN!
• /: JE VEĽKÝ NÁŠ BOH, je silný a mocný, nič nie je, čo neučinil. 2. /: Môj Boh ma má rád, tá láska je veľká, On Ježiša dal za môj hriech.
• TY MA NESIEŠ SÁM, tebe veriť smiem, ty mi pomáhaš, keď ma láka hriech. ty sa dotýkaš hviezd aj detských sĺz, ty pochopiť vieš. Tebe ustúpia temné mraky s tmou, ty utíšiš búrky nado mnou. Tebe nemôže vziať, tvoju slávu nik, ani tvoj majestát. Tvoje meno v srdci mám, tvoje meno vyslovím.
• V ňom je živý, aleluja.
• Dávam na oltár k Tvojím nohám Kráľov Kráľ. a všetky bohatstvá za smeti pokladám.
• Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. oheň Svätého Ducha nech zapáli nás.
• Duchu Svätý, príď, nech nájdu prameň a ponoria srdcia v ňom. Smútok a bolesť sa odplaví z nás. DUCHU SVÄTÝ, PRÍĎ, Duchu Svätý príď! nech zavládne láska v nás.
• Srdce mi jasá radosťou, Pánovi nech znie chvála.
• Budem hľadať tvoje dlane a iné nikdy už nie.
• /: Ty buď vyvýšený, odo mňa vyvýšený do nebies. /: Boží Baránok, mocný Pán, môjho srdca Kráľ.
• O Tvojej láske, Pane, rozjímam, ktorá všetko dobré posvätí. Deň prináša radosti, ale aj smútok, trápenie. Keď všetko s Pánom prežívam, pripájam sa k jeho obeti. každú snahu, príkorie, ale aj to, čo poteší.
• Ticho stojím a čakám na teba len (na teba len). /: Túžim ťa poznať, chcem počuť vždy tvoj hlas, túžim ťa poznať viac. Chcem sa ťa dotknúť, chcem vidieť tvoju tvár, túžim ťa poznať viac.
• Ani oko nevidelo ani ucho nepočulo, čo má Boh pripravené pre nás.
• Našiel si lásku a tak ju stráž. Cítiš, že Boh je tak blízko nás, cítiš, že s ním si tak stále viac svoj. Vždy príde otázok pár, čo trápia srdce a trápia tvár.
• KEĎ KĽAČÍM PRED TEBOU, v srdci svojom radosť mám. /: Ave Maria, gracia plena, Dominus tecum, benedicta tu. 2. Pani naša dobrá, ty vieš ako ťaží žiaľ.
• /: On dvíha ma slobodu dáva mi. 2. /: od skúšky ku skúške, až do víťazstva. A vrch by sa presunul, a vrch by sa presunul. Krič aleluja... Tlieskaj, aleluja .... lebo kto teba vzýva, nebude nikdy zahanbený. a meno máš nad všetkými menami. ako v nebi tak i na zemi. tak daj nám aj dnes, veď žijeme len preň. a zbav nás od všetkého zla. Amen. v Jeho lásku verím, jeho milosť chcem. Kto ťa oslávi? Kto ťa vyvýši? čistou a radostnou, Tebou ľúbenou. /: Ja milujem Kráľa a on ľúbi mňa.
• Postavme dnes všetci Boží dom, aby Pán Ježiš prebýval v ňom. /: Dokonale svätý, víťaz bojov všetkých dní. Si tak úžasný, Baránok víťazný. /: Chválim všemocného Pána, on mi silu dáva, nádherný.
• /: NA JAZERE JE VEĽKÁ BÚRKA, Ježiš so mnou v loďke je. na jazere, je veľká búrka, Ježiš so mnou v loďke je. Otváraj bratom a sestrám dokorán. Otváraj Božiemu Slovu dokorán.
• DÁVAJ POZOR, malé oko, čo vidíš! Pán sa z neba pozerá, aká je tvoja viera. ...ucho, čo čuješ, ... ...noha, kam ideš, ...
• /: 1. musím viacej modliť sa. /: Áno ja, áno ja, áno, Pane, ja musím viacej modliť sa.
• Aj plešatý, aj vlasatý môže svätým byť.
• /: kráčať s tebou:/ kam budeš chcieť, kam ty chceš. len ty sám mi dávaš lásku, len ty sám si hoden mojich chvál.
• /: Vitaj nám, vitaj nám tu na zemi, Ježiš, v ľudské telo priodený. Aj my s nimi spievajme, aleluja, chválu vďaku vzdávajme, aleluja.
• Dnes sa Ježiš Kristus narodil, aby nás z hriechu oslobodil. Ježiško náš malý, zrodený, svet Ťa zvelebuje, spasený.
• Gloria, gloria, gloria, in excelsis Deo. Gloria, gloria, gloria, in excelsis Deo.
• ČUJTE, ČUJTE, PASTIERI, čo sa stalo na nebi.
• Prináša nám zrnká lásky, zlatý poklad neba. svoju milosť nám chce rozdať aj tebe dá , ak poprosíš. potom ti ja v piesni jeho lásku dám.
• SVET SNÍVAL, že príde kráľ a knieža , čo získa trón. Ten pocit ho dávno hrial a pomáhal kráčať tmou. získa, premôže Rím, ten sen mu bol nádejou. že hoci sa díval, neuvidel a naďalej kráčal tmou. no málokto z Písma vie, že Boh iný spôsob má. v poli a tme, on vybral si plienky, zvieratá dve a musia mu zúbky rásť. len v kráľovstve lásky môžeš s ním jesť, len deti ho môžu nájsť.
• Nedokážem ukrývať, že radosť v srdci mám.
• Raduje sa s každým mojím gestom.
• To telo Pána za nás sa dáva. To jeho krv je prameň spásy.
• Ref: Chcem žiť pred Tvojím krížom nocou i dňom s modlitbou.
• /: Ó, Ježiš, Ježiš, Ježiš.
• Moja duša Pána velebí, môj Boh je spása.
• Prúď cez nás svojou milosťou.
• Náš Boh je väčší, on je silnejší. Náš Boh je väčší, on je silnejší.
• /: MOJA SILA A CHVÁLA JE PÁN, on sa mi stal záchrancom. /: Silný je Pán, on sa mi stal záchrancom.

tags: #jak #ten #chlieb #co #spojil #zlate

Populárne príspevky:

• Osvedčený recept na chrumkavé nakladačky
• Použitie HDPE rúr s čiernym povrchom a bielym vnútrom
• Prečítajte si o zdravej alternatíve chleba
• lahodné variácie zapečeného syra
• tradičný recept na makový koláč