Jar je obdobím nového rastu a mnohí záhradkári sa tešia na pestovanie svojich obľúbených plodín. Vzduch je teplejší, pôda poddajnejšia a slnečného svetla je podstatne viac. Jar však môže priniesť aj to, čo môže záhradu zdevastovať - jarné mrazy.
Jarné mrazy sú nočnou morou takmer každého záhradníka. Po týždňoch tvrdej práce, príprav a sadenia môže náhly pokles teplôt zničiť záhradu jedným ťahom. Jarné mrazy môžu poškodiť rastliny a kvety, ale aj ohroziť zvieratá, ktoré sa v záhrade vyskytujú. Našťastie existujú kroky, ktorými môžete svoju záhradu aj zvieratá ochrániť pred účinkami jarných mrazov a zabezpečiť, aby vaše rastliny a plodiny mali zdravý štart do novej sezóny.
Čo predchádza jarným mrazom v záhrade?
Jarné počasie dokáže byť poriadne vrtkavé, typické výkyvmi teplôt a náhlymi zmenami počasia. Hoci sú denné teploty už pomerne príjemné a slnečných lúčov je viac, jar stále dokáže prekvapiť v podobe krátkodobých poklesov teplôt. Ľudová múdrosť tieto ochladenia viaže na termíny tzv. „ľadových mužov“ (Pankrác, Servác, Bonifác) 12. - 14. mája, prípadne ešte aj 15. alebo jednoducho jarné mrazy, ktoré nás mnohokrát dokážu nepríjemne prekvapiť a vyskytnúť sa aj vtedy, keď by sme to nečakali.
Príčina týchto jarných mrazov môže byť rôzna, ale zvyčajne sa vyskytujú vtedy, keď sa do danej oblasti presunie front studeného vzduchu. Ten sa usadí pri zemi a spôsobí tvorbu námrazy. Príchod tohto studeného frontu má zvyčajne na svedomí pohyb a rozpúšťanie ľadovcov v severnom Atlantickom oceáne a zosilnenie atmosférickej cirkulácie v polárnom pásme a prúdenie vzdušných a vodných más smerom na juh.
Výrazný pokles teploty sa prejaví obyčajne až o niekoľko dní po usadení tlakovej výše nad strednou alebo severnou Európou. Obyčajne to býva okolo 10. - 15. mája a okolo 20. mája. Môžu sa však vyskytnúť i neskoršie.
Prejavy počasia, ktoré naznačujú príchod mrazov:
- Kopcovitá oblačnosť počas dňa, ktorá sa večer rozplýva a nastupuje jasná noc.
- Krátke a prudké prehánky či búrky, silnejší vietor počas dňa, po ktorých nastupuje jasná a tichá noc.
- Usadenie tlakovej výše nad strednou/severnou Európou. Mrazy sa zvyknú objaviť pár dní na to.
Mrazy môžu poškodiť alebo zničiť rastliny, prípadne zabrániť klíčeniu. Škody závisia od typu rastlín, štádia rastu a dĺžky vystavenia nízkym teplotám.
Ako chrániť záhradu a rastliny pred mrazom
Hoci neexistuje zaručený spôsob, ako predísť zamrznutiu rastlín, existuje niekoľko možností, ako sa pokúsiť o záchranu. V ochrane proti mrazom rozoznávame dve metódy: pasívne (preventívne) a aktívne.
Pasívne (preventívne) metódy
Citlivosť na mrazy je ovplyvnená druhmi, biotopmi, teplotným priebehom, počasím a výživou. Riziko poškodenia mrazom znížime výberom menej rizikových lokalít. Nevhodné sú mrazové kotliny, preliačiny, vyvýšené údolia a rovina. Znamená to výsadbu na vyvýšené stanovištia a polohy, kde nehrozí také prúdenie a usadanie ťažšieho mrazivého vzduchu. Dva až tri metre široké krovie môže takisto prispieť k zamedzeniu prúdenia ľadového vzduchu.
Dôležitá je aj správna voľba odrôd - skoré odrody väčšinou aj skôr kvitnú. Preto je ideálne do kotlín vyberať neskoro kvitnúce odrody. Zdravé rastliny s priaznivým fyziologickým stavom majú vyššiu mrazuvzdornosť. Treba preto urobiť všetko, čo zamedzí ich výraznejšiemu vyčerpaniu a oslabeniu. Ide o zdôvodnený rez, výživu, závlahu, ochranu a reguláciu rodivosti a rastu.
Mimoriadne dôležité je hnojenie - predovšetkým fosfor a draslík majú pozitívny vplyv na fyziologický stav rastlín. Dusík však vo vyšších dávkach negatívne pôsobí na odolnosť rastlín. Preventívnym postrekom 0,5 % bóraxom je možné zvýšiť odolnosť rastlín proti mrazom. Okrem tohto účinku, bórax navyše citeľne zlepší aj opeliteľnosť kvetov ovocných drevín.
Niektoré rastliny dokážu zime odolávať lepšie ako ostatné. Medzi mrazuvzdorné kvety patria napríklad tarica, nechtík, nezábudka alebo fialka. Mrazuvzdorná môže byť aj zelenina.
Aktívne metódy ochrany pred mrazom
Zakrytie záhrady
Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako ochrániť záhradu pred jarnými mrazmi, je zakryť ju. Takýmto spôsobom zabránite úniku tepla z pôdy. Keď sa očakáva mráz, využite všetky možnosti krytia, ktoré máte k dispozícii. Na zakrytie rastlín môžete použiť prikrývky, plachty alebo ochranné fólie. Najideálnejšie je zvoliť netkanú textíliu, ale využiť môžete aj slamu či slamené rohože, papier, kartón, trstinu, sisalové plátno alebo pena.
Kľúčom je prehodiť prikrývku cez rastliny a zabezpečiť, aby sa nedotýkala listov alebo konárov. Keď sa počas dňa teploty zdvihnú, môžete ich odokryť, aby rastliny mohli dýchať a získať slnečné svetlo, ktoré potrebujú k rastu.
Ak nechcete rastliny manuálne zakrývať každú noc, môžete investovať do systému zakrývania, ktorý to urobí za vás. Napríklad skleník poskytne vašim rastlinám úkryt pred poveternostnými vplyvmi a zároveň umožní dostatok slnečného svetla. Ďalšou skvelou možnosťou je parenisko, ktoré poskytne dostatočnú izoláciu na ochranu rastlín pred nepriaznivým počasím. Zeleninu v pareniskách uchránime tak, že ich prekryjeme izolačnými rohožami.
Pokiaľ však ide o nízko rastúce rastliny, ako sú napríklad jahody, klasická protimrazová ochrana je menej účinná, keďže mrazy sú najsilnejšie práve nízko pri zemi. Účinnou ochrannou metódou, ktorú môžete v tomto prípade využiť, sú prenosné fóliové tunely. Tie sa ukladajú na hriadky jahôd či zeleniny. Tieto tunely fungujú v podstate ako miniatúrny skleník a môžu byť vyhotovené z rôznych materiálov, vrátane PVC či fólií. Prenosné tunely sú vynikajúcou voľbou pre záhradníkov v chladnejších klimatických podmienkach, ktorí si chcú predĺžiť vegetačné obdobie.
Záhrada v ohrození! Desať overených spôsobov, ako ju zachrániť pred jarným mrazom rýchlo a bez strá
Využitie vody vo svoj prospech
Voda môže skutočne pomôcť zabrániť poškodeniu rastlín vplyvom mrazu. Voda má vysokú špecifickú tepelnú kapacitu, čo znamená, že môže absorbovať veľa tepla predtým, než začne chladnúť. Dôkladným zalievaním záhrady pred očakávaným mrazom môžete pomôcť udržať pôdu okolo rastlín o niečo teplejšiu.
Polievanie rastlín môže tiež pomôcť vytvoriť izolačnú vrstvu ľadu okolo základne rastlín, ktorá ich chráni pred preniknutím mrazu. Dajte si však pozor, aby ste vaše rastliny nepreliali, príliš veľa vody môže zvýšiť riziko poškodenia. Rastliny zalievajte v neskorých ranných alebo skorých poludňajších hodinách, aby voda stihla vsiaknuť skôr, ako klesne teplota.
Spoľahlivou ochranou stromov a kríkov pred mrazom je aj zavlažovanie. Jemné kvapky zo zavlažovania pomáhajú zvlhčovať povrch pukov či dreva. Zavlažovanie môže byť uskutočnené dvoma spôsobmi, nad alebo pod korunou. Najčastejšie sa však využíva zavlažovanie nad korunou, kedy sa využíva teplo vznikajúce pri procese kryštalizácie vody na ľad. Táto teplota je dostačujúca na ochranu úrody pred zmrznutím do -7 °C.
Pri zavlažovaní je potrebné myslieť na niekoľko faktorov, ako je vzdušná vlhkosť, pohyb vzduchu, ale aj správne dávkovanie vody a správne načasovanie. Konáre stromov môžete ochrániť pred ich lámaním vplyvom hmotnosti ľadu tak, že ich podopriete.
Zadymovanie a vykurovanie záhrady
Jednou z ďalších ochranných metód je zadymovanie záhrad. Tento spôsob sa zakladá na princípe vytvárania dymovej clony, ktorá následne bráni úniku teploty z pôdy do ovzdušia. Takýmto spôsobom sa obmedzuje aj ochladzovanie vzduchu pri zemi. Aby však bolo zadymovanie účinné, malo by sa vykonávať aspoň pár hodín pred tým, než teplota klesne na nulu. Zadymovanie by sa tiež malo realizovať len vtedy, keď je bezvetrie. Pri tomto ochrannom procese sa spaľujú organické látky, ako je drevo či seno, ideálne také, ktoré tlejú. Tlejúci materiál sa umiestni tak, aby dym smeroval k zakvitnutým stromom, kríkom a rastlinám. Ak pestujete vinič, môžete na zadymovanie využiť ostrihané viničové prútie.
Zadymovanie je metódou, ktorá sa viac využívala v minulosti. Dnes sa z dôvodov ochrany životného prostredia táto metóda neodporúča.
Vykurovanie záhrady je ďalším spôsobom, ako ochrániť vaše rastliny, stromy a kríky pred mrazom. Vykurovanie záhrady sa môže realizovať rôznymi spôsobmi, ako napríklad vykurovanie žiaričmi či parafínovými sviečkami. Ide však o náročnejší aj nákladnejší proces, keďže väčšina žiaričov využíva plyn ako nosič energie. Parafínové sviečky sú tiež účinným spôsobom vykurovania, pretože dokážu horieť aj 8 hodín. Sú však vhodnejšie do menších záhrad, práve kvôli vyšším nákladom.
Nastielanie a mulčovanie
Mulčovanie je vo všeobecnosti nevyhnutnou súčasťou údržby záhrady počas celého roka, avšak obzvlášť dôležité je na jar. Vrstva mulču môže poskytnúť izoláciu, ktorá pomáha udržiavať pôdu okolo rastlín teplejšiu a chráni korene rastlín pred škodlivými účinkami nízkych teplôt. Mulč tiež udržuje vlhkosť okolo rastlín, čo je nevyhnutné pre ich rast.
Ak chcete nastielať záhradný záhon, môžete na pôdu rozložiť vrstvu slamy, lístia alebo drevenej štiepky. Využiť tiež môžete papier, kartón, trstinu, sisalové plátno alebo fóliu. Všetky tieto materiály zabránia vyžarovaniu tepla z pôdy a môžu zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o niekoľko stupňov. Mulčovanie a nastielanie je však pracnou metódou, preto sa zvykne využívať v menších záhradách.
Pri nastielaní a mulčovaní dbajte na to, aby ste materiál nehromadili príliš pri spodnej časti rastlín. To by mohlo znemožniť pôde dýchať a podporiť tak vznik hniloby.
Dodatočná ochrana stromov
Patričnú ochranu pred mrazom a výkyvmi teplôt si zaslúžia aj ovocné stromy. Jar je typická premenlivým počasím, náhlymi a prudkými zmenami v teplotách. Takéto prudké výkyvy môžu mať za dôsledok pukanie a odlupovanie kôry stromov. Aby sa tomuto procesu zabránilo, využíva sa takzvané „bielenie stromov“. Ide o natieranie kmeňov stromov vápenatým roztokom, ktorý účinne pôsobí proti poškodeniu kôry vplyvom mrazov. Zároveň pomáha zabrániť predčasnému vypučaniu stromov a ich následnému poškodeniu. Kmene ovocných stromov by sa mali bieliť počas dní bez mrazu. Vápenné mlieko si pripravíme nasledovne: zmiešame 2kg haseného vápna v 10 litroch vody. Natierame ním stromy a hrubé konáre, chránime tým nielen proti mrazom a slnečným lúčom, ale takisto náter obmedzuje rast machov a lišajníkov na kôre stromov.
Stromy a kríky bývajú zvyčajne odolnejšie voči mrazom než menšie rastliny. Ak však máte na záhrade mladé stromy alebo kríky, o ktoré máte obavy, môžete ich zabaliť do vrecoviny alebo ľahkej tkaniny.
Pestovanie hrachu
Hrach patrí k druhom zeleniny, ktoré dokážu klíčiť už pri teplotách mierne nad nulou a odolávajú aj miernym jarným mrazom, takže sú ideálnymi kandidátmi na pestovanie počas skorej jari. Túto strukovinu môžeme sadiť už 6 týždňov pred predpokladaným termínom posledného mrazu. Hrachu sa naopak až tak nedarí počas letných horúčav, a preto je skôr vhodný na skorú jarnú, prípadne neskorú letnú výsadbu.
Kedy siať hrach?
Semená hrachu klíčia aj pri nízkych teplotách. Minimálna teplota pre klíčenie je 4,5 °C. S výsevom teda počkajte, kým sa pôda zohreje. Hrach vysievame do riadkov vzdialených od seba 12 až 15 centimetrov. Vzdialenosť medzi semenami v riadku závisí od druhu a odrody, preto je vhodné vždy dodržať odporúčania na obale semien. Hrach sa seje aj počas celého júla, kedy sa uvoľní miesto po niektorých plodinách.
Kedy sa zbiera hrach?
To záleží na mnohých okolnostiach, ako je termín výsadby, odroda, stanovište, počasie aj preferovaná zrelosť. Skoré odrody zberáme už 12 týždňov po výseve, neskoré pokojne až koncom leta.
Druhy hrachu
- Hrášok záhradný (Pisum sativum) - Bežný druh hrachu s okrúhlymi, sladkými semienkami.
- Cukrový hrach (Pisum sativum var. saccharatum) - Tento druh má jedlé struky aj semená.
- Hrach holandský - Tento typ hrachu sa najčastejšie pestuje na sušenie.
- Hrach na struky - Tento hrach má väčšie, dužnaté struky, ktoré sa konzumujú spolu so semenami.
- Hrach mozgový - Tento typ má vráskavé semená, ktoré sú extrémne sladké.
Tipy pre úspešné pestovanie hrachu
Hrach vyžaduje neutrálne pH pôdy, optimálne je pH 6,5-7. Zemina by mala byť kyprá, vzdušná a dobre priepustná. Stanovište volíme svetlé, priame slnko však môže semená aj celé rastliny zbytočne vysušovať. Hrach preferuje slnečné miesta, ale znesie aj mierny polotieň. Dôležité je zabezpečiť mu dostatok svetla, ktoré pomáha rýchlemu a zdravému rastu.
Pred výsevom záhon starostlivo zbavte buriny. Pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Hrachu vyhovuje ľahká, priepustná pôda. Ak pestujete hrach v hline, zlepšite jej štruktúru pridaním piesku alebo kompostu, aby ste zabezpečili lepšiu drenáž.
Hrach patrí medzi strukoviny, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu pomocou symbiotických baktérií, ktoré žijú v ich koreňoch. Hrach však ocení, ak pôdu obohatíte kompostom pred výsadbou, čo dodá potrebné mikroživiny a zlepší štruktúru pôdy. Prihnojovanie hrachu nie je nutné.
Hrachové semienka vysádzajte do hĺbky približne 3-5 cm, s rozostupom asi 5-10 cm medzi jednotlivými rastlinami.
Väčšina odrôd hrachu je popínavá a potrebuje oporu. Pri výsadbe zabezpečte vedľa každej rastliny oporné tyčky alebo postavte sieťku, na ktorú sa budú rastliny môcť šplhať. Podporné systémy umožnia hrachu rásť do výšky, čo tiež pomáha zabezpečiť lepší prístup k svetlu.
Hrach potrebuje stálu vlhkosť pôdy, najmä počas obdobia klíčenia a kvitnutia. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Počas suchých období zabezpečte pravidelnú zálievku, pretože nedostatok vody môže znížiť kvalitu a množstvo úrody.
Mladé rastliny hrachu môžu byť náchylné na slimáky, najmä počas vlhkého obdobia. Na ochranu pred slimákmi môžete použiť ekologické prípravky alebo umiestniť okolo rastlín bariéry, ako sú drevené piliny či kávová usadenina. Vošky môžu napadnúť rastliny a spôsobiť oslabenie výhonkov. Hrach môže byť náchylný na plesňové ochorenia, najmä ak rastie v príliš vlhkom prostredí bez dostatočného prístupu vzduchu. Aby ste predišli vzniku plesní, udržiavajte rastliny vzdušné a zalievajte ich ku koreňom.
Časté chyby pri pestovaní hrachu
- Neskorá výsadba do studenej pôdy: Hrach je síce považovaný za skorú jarnú plodinu, no sejba do studenej a premokrenej pôdy môže viesť k hnilobe semien. Minimálna teplota pre klíčenie je 4,5 °C. S výsevom teda počkajte, kým sa pôda zohreje.
- Zlá drenáž pôdy: Hrach nie je náročný na typ pôdy, no neznáša premokrenie a zle prevzdušnené pôdy. Vyhnite sa ťažkým ílovitým stanovištiam a pred výsevom pôdu prekyprite.
- Nevhodné stanovište: Hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov.
tags: #jarne #mrazy #a #hrasok