Jasovská jaskyňa, nachádzajúca sa v Slovenskom krase na okraji obce Jasov, je jednou z najvýznamnejších a najstarších sprístupnených jaskýň na Slovensku. Svojou bohatou históriou, impozantnou sintrovou výzdobou a významnou populáciou netopierov predstavuje fascinujúce miesto pre návštevníkov.
Geologické a geomorfologické pomery
Jasovská jaskyňa sa geologicky nachádza v masíve Jasovskej skaly, ktorý je tvorený svetlými organodetritickými steinalmskými vápencami triasového veku. Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska patrí do geomorfologického celku Košická kotlina, podcelku Medzevská pahorkatina. Hoci sa často nesprávne uvádza, že geomorfologicky leží v Slovenskom krase, obe členenia vychádzajú z odlišných kritérií.
Umelý vchod jaskyne je situovaný na báze Jasovskej skaly v nadmorskej výške 256 metrov, zatiaľ čo prirodzený otvor, slúžiaci ako východ, sa nachádza vo výške 286 metrov. Jaskyňa sa vyvinula v piatich výškovo rôzne diferencovaných úrovniach, ktoré spolu komunikujú. Oválny tvar chodieb a stropné korytá svedčia o významnej úlohe vôd rieky Bodva pri jej formovaní. Tieto vody vnikali do puklín a zlomov, rozširovali ich eróziou a koróziou, čím formovali chodby pozdĺž predisponujúcich tektonických porúch. Na križovaní puklín vznikli rozsiahlejšie dómy, ako napríklad Dóm netopierov a Bludisko.
Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 metrov s vertikálnym rozpätím 55 metrov. Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach, od najvyšších chodieb po najnižšie časti, v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou bývalých ponorných vôd Bodvy. V nižších častiach sa nachádzajú dómy, siene a chodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Kolísanie hladiny podzemných vôd spôsobuje zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 metrov pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody už jaskyňou nepretekajú.
Sintrová výzdoba
Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú najmä pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny a brčká. Kvapľové útvary nátekových foriem majú podobu mohutných nástenných sintrodopádov v Starom dóme, Netopierom dóme a Veľkom dóme, zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sa nachádzajú stalagnáty s obvodom až 18 metrov. Miestami sa na strope objavujú aj svieže tenké brčká vo Veľkom a Bielom dóme a Brčkovej chodbe, ako aj palicovité stalagmity v Medvedej sieni. Charakteristické brčkovité stalaktity a mohutné pagody rôzneho tvaru a sfarbenia bohato zdobia veľké, vodou vyerodované podzemné priestory. Častým javom sú jaskynné škrapy.
História a archeologické nálezy
Jasovská jaskyňa patrí k najstarším známym jaskyniam na Slovensku. Niektoré jej časti boli známe od nepamäti, o čom svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Prieskum tohto náleziska sa začal už v roku 1878, keď E. Nyáry a A. Tallóczy uskutočnili prvý archeologický a paleontologický výskum vo vstupných častiach jaskyne. Ďalší významný speleoarcheologický výskum sa uskutočnil v roku 1916, keď geológ dr. T. Kormos a jeho spolupracovníci odkryli črepiny a časti nádob z bukovohorskej a pilinsko-kyjatickej kultúry, bronzové predmety a množstvo osteologického materiálu.
Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Traduje sa, že horné časti jaskyne objavil mních z rádu premonštrátov v Jasove. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako skrýšu v časoch ohrozenia. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Na najvyššom poschodí, v suchom výklenku v Husitskej sieni, sa na stene nachádza známy nápis z roku 1452, písaný švabachom, ktorý hovorí o víťazstve bratríckych vojsk nad J. Jiskrom z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá pravdepodobne pochádza z čias tureckej expanzie.
Jasovskú jaskyňu sprístupnil rád premonštrátskych kanonikov už v roku 1846, čím sa stala najstaršou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu.
Fauna
Jasovská jaskyňa je veľmi významnou chiropterologickou lokalitou, teda miestom výskytu netopierov. Doteraz sa tu zistilo až 19 druhov netopierov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku. Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). V súčasnosti tu žije niekoľko druhov netopierov, pričom jaskyňa je významným zimoviskom pre mnohé z nich, najmä pre podkovára veľkého (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovára malého (Rhinolophus hipposideros). Podkovár južný (Rhinolophus euryale) v oblasti Jasova dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Z ostatných druhov sa registruje dominantnejší výskyt netopiera brvitého (Myotis emarginatus) a netopiera obyčajného (Myotis myotis).
Zo bezstavovcov tu žije vzácny jaskynný pavúkovec Eukoenenia spelaea, ktorý je jediným známym zástupcom šťúroviek (Palpigradida) na Slovensku. Početný výskyt má troglofilná mnohonôžka Polydesmus denticulatus. Vo vodnom prostredí žije drobný jaskynný kôrovec Diacyclops languidoides.
Speleoterapia
Jasovská jaskyňa je jednou z troch slovenských jaskýň, ktoré sa využívajú na speleoterapiu. Táto metóda využíva prospešné vlastnosti jaskynného prostredia, najmä jeho aerosólu, ktorý je bezprašný, bezalergénový a má takmer 100% relatívnu vlhkosť. Od roku 1995 sa v Jasovskej jaskyni začali organizovať ozdravovacie pobyty pre alergické a astmatické deti, ktoré sa konajú v Dóme netopierov.
Praktické informácie pre návštevníkov
Jasovská jaskyňa je súčasťou prírodného dedičstva Slovenskej republiky a je zaradená do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Prehliadkový okruh má dĺžku 720 metrov s prevýšením 30 metrov a obsahuje 353 schodov. Výškový rozdiel medzi vchodom a východom je 28 metrov. Prehliadka trvá približne 45 minút.
Dostupnosť: Jaskyňa sa nachádza v Medzevkskej pahorkatine na západnom okraji obce Jasov. K jaskyni sa možno dostať odbočkou zo štátnej cesty E571 (Košice - Rožňava) pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou, cestou č. 550 (10 km), alebo zo smeru Spišská Nová Ves - Smolník - Štós. Vchod je od parkoviska vzdialený iba 100 metrov bez prevýšenia.
Vstupné a platba: Rezervácie vstupov sa nevykonávajú. Vstupy sú organizované podľa časov vo vstupnom poriadku pri bežnej návštevnosti, pri zvýšenej návštevnosti priebežne. Platby kartou nie sú možné. Platba prostredníctvom kultúrnych poukazov nie je možná, nakoľko organizácia patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR.
Fotografovanie a video: Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku sa môže uskutočniť v rámci vstupu do jaskyne.
Mimoriadny vstup: Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku.
tags: #jasovska #jaskyna #obed