Každé ráno vstávajú ľudia do práce ako všetci ostatní, no pre mnohých to, čo zarobia, nepokryje ani náklady na dôstojný život. Reč je o ľuďoch, ktorí poberajú najnižšiu mzdu na Slovensku, teda 750 eur. Tých je približne 200-tisíc, čo je len o niečo menej, ako je obyvateľov Košíc - druhého najväčšieho mesta u nás. Znamená to, že státisíce ľudí žijúcich na Slovensku majú také nízke platy, že im nedokážu pokryť ani výdavky na slušný život.
Boj o dôstojnú mzdu na Slovensku
Inštitút pre výskum práce vyčíslil, že rozdiel medzi dôstojnou mzdou a zákonom garantovanou najnižšou mzdou v slovenskom hospodárstve dosiahol 22 percent. Výpočty Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation ukazujú, že suma minimálnej mzdy na Slovensku dokáže pokryť iba 78 percent základných výdavkov, ktoré sú potrebné na dôstojný život. Konfederácia odborových zväzov vysvetľuje, že dôstojná minimálna mzda by mala byť odmenou za prácu v štandardnom pracovnom čase, ktorá zamestnancom poskytne dostatok peňazí na taký život, ktorý väčšina spoločnosti vníma ako základný štandard. „Má umožniť žiť obyčajným, ale materiálne dôstojným životom.“
Znamená to, že ak pracujete v najnižšom stupni náročnosti práce, napríklad dopĺňate tovary do regálov v obchodoch, zarobíte v hrubom o 212 eur menej, ako potrebujete na slušný život. Platí totiž, že minimálna mzda nie je len jedna pevná suma pre každého. V druhom stupni náročnosti práce, týka sa to napríklad predavačiek, musíte zarobiť aspoň 866 eur. To znamená, že od dôstojnej výplaty vás stále bude deliť 96 eur.
Výhľad a porovnanie s Európskou úniou
Čoskoro však majú nastať zmeny. Rezort práce na čele s ministrom Erikom Tomášom (Hlas) sľubuje, že už o niekoľko rokov sa najnižšie platy vyšplhajú takmer na tisíc eur za mesiac v hrubom. Od roka 2025 sa totiž budú vypočítavať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ľudia, ktorí dostávajú minimálne výplaty, ich tak po prvýkrát budú mať vyššie až v roku 2026. Podľa prepočtov ministerstva práce a v prípade, ak sa vláda s odborármi nedohodne inak, by sa mala minimálna mzda o dva roky vyšplhať na 920 eur. V roku 2027 to bude až 970 eur. Je však potrebné počítať s tým, že nebude rásť len minimálna mzda, ale aj náklady na život.
Odborári preto tvrdia, že nastavenie vzorca výpočtu minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov je len prvým krokom, ktorý nás môže priblížiť k tomu, aby všetci ľudia mohli zarábať dôstojnú mzdu. „Druhým je posilnenie kolektívneho vyjednávania. Zákonom definovaný vzorec sa použije len vtedy, ak nedôjde k dohode zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov.“ Podľa odborárov by taktiež mohlo pomôcť aj zvýšenie priemernej mzdy na Slovensku, pretože máme nízky podiel miezd na HDP a pridanej hodnote. Zdôrazňujú preto posilnenie odborov a kolektívneho vyjednávania. A akú výšku by mali mať najnižšie platy podľa zástupcov zamestnancov? „Minimálnu mzdu, ako sme už spomínali vyššie, je potrebné nastaviť najmenej na takú výšku, ktorá prekračuje hodnoty takzvanej living wage, čiže základných nákladov na skromný, ale slušný život.“
Zároveň platí, že minimálne zárobky na Slovensku patria v rámci EÚ k tým najnižším. Horšie ako my sú na tom z tohto hľadiska v rámci Európskej únie (EÚ) napríklad Lotyši, ktorí majú až 39,5-percentnú medzeru medzi garantovanou minimálnou mzdou a hranicou dôstojnej minimálnej mzdy. Najvyššie minimálne mzdy v rámci únie, až 2 571 eur, dostávajú ľudia v Luxembursku. Zle sa nemajú ani Íri, ktorí mesačne dostávajú najmenej 2 146 eur. Vo viacerých bohatých krajinách sú, naopak, minimálne zárobky o niečo vyššie ako vypočítaná dôstojná mesačná mzda v hrubom. V Nemecku je to až 162 percent, vo Francúzsku 156 percent, v Holandsku 153 percent. Lepšie ako my sú na tom aj mnohé iné krajiny.
Aktuálne platy a výdavky Slovákov
Vysoká inflácia v posledných rokoch vytlačila ceny potravín, energií či rôznych spotrebných tovarov poriadne nahor. Domácnosti tak nielenže museli nazrieť do svojich peňaženiek o čosi hlbšie, ale pomaly rastúce mzdy v rokoch 2021 a 2022 prinútili mnoho rodín uvažovať o uskromnení sa a odložení neesenciálnych nákupov. Aktuálne tak potrebujeme na uspokojenie svojich potrieb viac peňazí ako kedykoľvek predtým.
Podľa údajov Štatistického úradu SR narástla priemerná nominálna mzda v minulom roku najviac za posledných 19 rokov. Priemerne si zamestnanci prilepšili o 9,7 percenta a mesačne tak poberali 1430 eur. Dôležitý je aj fakt, že tento dynamický rast zastavil prepad reálnych miezd z predchádzajúcich dvoch rokov a domácnosti si tak mohli opäť mierne uvoľniť opasky. Otázkou však ostáva, či bol tento nárast miezd dostatočný na pokrytie všetkých potrieb a nadobudnutia pohodlia.
Percepcia dostatočného príjmu
Ako vyplýva z výsledkov prieskumu, názory na výšku dostatočného čistého osobného mesačného príjmu, ktorý by pokryl všetky potreby a zabezpečil by pohodlie, sa značne líšia.
| Výška čistého mesačného príjmu | Podiel respondentov |
|---|---|
| Menej ako 500 eur | 4,8 % |
| 500 - 999 eur | 16,8 % |
| 1000 - 1499 eur | 24,9 % |
| 2000 - 2499 eur | 12,2 % |
| 2500 - 2999 eur | 5,9 % |
| 3000 - 3499 eur | 2,6 % |
| Viac ako 3500 eur | 2,8 % |
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že regionálne rozdiely, ktoré sú na Slovensku výrazné, budú mať na podiel odpovedí značnú váhu. Opak je pravdou a západ, stred a východ Slovenska sa aj napriek rozdielnym životným nákladom relatívne zhodujú.
Najmladšia sledovaná skupina vo veku 15 až 34 rokov uviedla až v 10,8 percentách odpovedí, že na pokrytie všetkých potrieb a zabezpečenie pohodlia by jej stačilo do 500 eur. Logickým vysvetlením však je, že táto odpoveď bola označovaná najmä študentmi, ktorých životné náklady sú na nižšej úrovni. Do 500 eur mesačne sa naopak zmestí iba 1,7 percenta 35 až 54 ročných a 1,5 percenta ľudí starších ako 55 rokov. Mladšie vekové skupiny však naopak označovali odpovede presahujúce 1 500 eur vo viac ako polovici prípadov. Súvisieť to môže najmä so zakladaním si rodiny či potrebou zabezpečenia si bývania. Rozdiely sú viditeľné aj v prípade vzdelanostných skupín.
Podľa najaktuálnejších dát Štatistického úradu SR z prvého kvartálu tohto roku sa dá očakávať, že nominálne, ako aj reálne mzdy budú rásť naprieč všetkými odvetviami aj naďalej, čo je v spojení s klesajúcou infláciou pre väčšinu zamestnaných dobrá správa. Je tak možné, že Slováci si budú môcť opäť dopriať o čosi viac.
Transparentnosť mzdových otázok a jej dôsledky
Debata o výške mzdy či platu nie je dôležitá len z hľadiska spoločenského posunu, ale aj z pohľadu fungovania trhu práce. Transparentné inzeráty s uvedením mzdy prinášajú firmám výrazne vyšší počet reakcií záujemcov. Keď firmy mzdu nezverejnia, znižujú si šancu na získanie relevantného kandidáta. Výsledkom potom často býva príbeh nenaplnených očakávaní - z jednej alebo druhej strany.
V kontexte celej Európy a s ohľadom na smernice EÚ sa téma transparentnosti miezd stáva čoraz aktuálnejšou. Zákaz doložky mlčanlivosti o odmeňovaní je súčasťou širšieho trendu v celej Európe, ktorý mieri k väčšej otvorenosti a odstráneniu nerovností v odmeňovaní. Európska smernica, ktorú musia členské štáty implementovať do svojich zákonov, zavádza pre firmy celú radu ďalších povinností. Napríklad to, že uchádzači o zamestnanie musia dostať informáciu o počiatočnej mzde pre danú pozíciu ešte pred pracovným pohovorom, teda napríklad už v inzeráte. Na pohovore sa už tiež nebude možné kandidáta pýtať na výšku mzdy, ktorú poberal v minulosti.
Smernica ďalej uvádza, že zamestnanci majú právo vyžadovať informácie o priemerných zárobkoch podľa pohlavia pre kategórie pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zamestnávatelia s viac ako 100 zamestnancami budú mať tiež povinnosť zasielať údaje o mzdách do centrálneho systému. Rozdiel v priemernej úrovni odmeňovania medzi ženami a mužmi by nemal presiahnuť päť percent.
„Z môjho pohľadu však ide o veľmi vítané zmeny, ktoré by mali väčšinu zamestnávateľov primäť, aby si konečne na základe relevantných dát urobili poriadok vo svojich systémoch odmeňovania a začali postupne narovnávať celú radu nefér a neospravedlniteľných rozdielov vo mzdách na porovnateľných pozíciách,“ uvádza expert. „A to nielen medzi mužmi a ženami, ale napríklad aj voči seniorným zamestnancom, ktorí sú firme dlhodobo lojálni, prácu nemenia a bohužiaľ príliš nevyjednávajú o svojich podmienkach. Tým potom zamestnávatelia často zvyšujú mzdu pomalšie než kolegom, ktorí do firmy prišli až nedávno.“
Najväčšou zmenou, ktorá sa do bežnej praxe pravdepodobne premietne až s určitým oneskorením - zato však pomerne isto a silne - bude samotné zrušenie tabu týkajúceho sa debát o výške miezd. „To môže výrazne podporiť ochotu ľudí overiť si svoju aktuálnu pozíciu nielen vo firme, ale aj na širšom trhu práce, vyjednávať o svojich podmienkach a ak sa ich situácia nebude zlepšovať dostatočne rýchlo a spravodlivo, tak aj zvažovať zmenu zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy.“
7 FATÁLNÍCH chyb, kvůli kterým tvůj obsah nikdo nevidí (a jak je napravit)
Špecifický prípad: Platy väzňov
Pobyt "v chládku" nie je pre väzňov žiadna dovolenka. Pokiaľ im to zdravie dovolí, časť svojich dní za mrežami trávia pracovnou činnosťou, tak ako to robia všetci bežní členovia spoločnosti. Aj napriek konfliktom a mimoriadne nízkym mzdám však väzni pracovať musia. Každý odsúdený totiž stojí štát ročne viac ako 23-tisíc eur. Vláda preto každoročne odmeny väzňov mierne zvyšuje - predpokladá, že zvýšením výdavkov na odmeňovanie odsúdených zaradených do práce dôjde k nárastu príjmov štátneho rozpočtu, ako aj vyšším odškodneniam pre obete.
Valorizácia platov odsúdených sa deje automaticky za predpokladu, že rástla aj minimálna mzda. Vlani teda odsúdený zarobil za prácu porovnateľnú s plným úväzkom, teda osem hodín denne a päť dní v týždni, dokopy od 265,70 do 554,20 eura v hrubom. Platy sa odlišujú podľa druhu práce, skúseností, ako aj zaradenia na konkrétnu pracovnú pozíciu. Za prácu porovnateľnú s plným úväzkom, teda osem hodín denne a päť dní v týždni, po novom môžu odsúdení mesačne zarobiť od 284,30 eura do 593 eur. Záleží však na tom, v akej pracovnej triede sú zaradení.
Z celkového priemerného počtu 10 018 väznených osôb v roku 2023 spĺňalo podmienky pre zaradenie do práce priemerne 6 246 osôb. „Rozdiel v počte 3 772 osôb tvorili obvinení v počte 1 444 osôb a odsúdení v počte 2 328 osôb, ktorí zo zdravotných, z vekových a iných zákonných dôvodov neboli zahrnutí do evidencie zamestnanosti.“
V zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody sú odsúdení povinní pracovať okrem tých, ktorí sú poberatelia invalidného, starobného, predčasného starobného dôchodku, práceneschopní a takých odsúdených, ktorí sú zaradení do dennej formy štúdia, rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby. „Naopak, obvinený môže byť zaradený do práce, ak s tým súhlasí.“ Zbor väzenskej a justičnej stráže hľadá obvineným a odsúdeným také druhy pracovnej činnosti, ktoré sú adekvátne ich zdravotnému stavu, fyzickým a psychickým predpokladom, využitiu ich pracovnej kvalifikácie a plneniu cieľov zaobchádzania. „Väznené osoby sa zaraďujú jednak na pracoviská vnútornej prevádzky ústavov, na zabezpečenie chodu ústavov alebo do stredísk vedľajšieho hospodárstva.“
Zásadnou úlohou členov Zboru väzenskej a justičnej stráže je aj starať sa o zamestnávanie odsúdených osôb. Jedným z dôvodov je, že zaškoľovanie, ako aj zvyšovanie pracovnej kvalifikácie odsúdených zlepšujú predpoklady na ich resocializáciu po skončení výkonu trestu.
Z hrubej pracovnej odmeny väznenej osoby sa vykonávajú odvody do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne a daň. Zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky na výživné, trovy výkonu trestu (len v prípade odsúdených) a pohľadávky. Až zvyšok peňazí tak putuje na osobné konto odsúdeného, ktoré môže používať ako vreckové. Ako pre Pravdu prezradil dlhoročný väzenský strážnik, väzňom z ich pláce často neostáva takmer nič. Vreckové priemerne tvorí len niečo viac ako 10 percent ich zárobku.
Životná úroveň a hodnota práce
Ľudia nie sú na predaj - odpovieme možno. Ale čo presne znamená kúpiť si človeka? Mať ho prítomného, mať jeho pozornosť, mať nad ním moc. Ak je niekto zamestnávateľ, spíše s niekým zmluvu. Bude mu platiť napríklad 1 000 eur za mesiac. Ak tento človek nastúpi ako 20-ročný a bude pracovať 40 rokov, zarobí 480 tisíc eur. Za toto číslo tento človek predá svoj životný čas, silu, um, svoju plnú pozornosť, služby, ochotu. Vzdáva sa zároveň v tomto čase blízkosti svojej rodiny, svojich záujmov. Bude pracovať len pre zamestnávateľa. Prečo to robí? Zarába, aby prežil. Pracuje, aby mohol žiť.
Ak budeme pracovať na bežnej pracovnej pozícii, môžeme za celý život zarobiť pol milióna. Viac, ak máme výživnejší plat. Hotovo. Skoro všetko, čo zarobíme, obratom minieme na to, aby sme prežili. Nájomné, energie, voda, vybavenie, šaty, trocha zábavy, kozmetika, lieky… Akokoľvek sme vo vedecko-technickej oblasti pokročili, z pohľadu naplnenia a kvality života sme stále v zúfalom stave stredoveku. Veľká väčšina ľudí len prežíva. Nežijú síce zle, ale nemôžu príliš rozhodovať o svojom živote. Často len preto, že nevedia, ako by tento stav mohli zmeniť.
tags: #jeden #clovek #kolko #rezy #platy