V posledných rokoch sa mnoho firiem zaoberá otázkou, či uprednostniť tradičné stravné lístky, alebo poskytnúť zamestnancom peniaze namiesto stravných lístkov. Tento trend sa rozvinul najmä v súvislosti s novšími legislatívnymi zmenami a celkovou snahou podnikov zjednodušiť administratívu. Na Slovensku sa táto zmena udiala pred niekoľkými rokmi a odvtedy čoraz viac firiem zavádza možnosť voľby pre svojich zamestnancov.
Dôležitým motívom pri rozhodovaní je aj to, že mnohí zamestnanci pracujú z domu alebo využívajú iné flexibilné formy zamestnania. V takýchto prípadoch môžu stravné lístky strácať význam, pretože ľudia nemajú možnosť využívať závodné jedálne či stravovacie zariadenia v okolí pracoviska. Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku.
V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.
Povinnosti zamestnávateľa a formy zabezpečenia stravovania
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie. Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, je povinný prispievať aj na toto jedlo.
Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:
- vlastné stravovacie zariadenie
- stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
- môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Ak zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na stravovanie, minimálna suma príspevku činí 55 % z hodnoty stravného lístka, t. j. od 1. 12.
Finančný príspevok vs. stravné lístky: Výhody a nevýhody
Jedným z dôvodov, prečo sa peniaze namiesto stravných lístkov stávajú stále atraktívnejšími, je aj nárast popularity home office a hybridných foriem zamestnania. Ľudia si môžu sami vybrať, kde a kedy danú sumu využijú, a nemusia sledovať, ktoré prevádzky poukážky akceptujú. Ak zamestnanec pracuje v teréne alebo často cestuje, peniaze namiesto stravných lístkov mu môžu priniesť podstatne väčšiu voľnosť pri výbere miesta, kde sa naje. Niektoré prevádzky nemusia lístky akceptovať, ale peniaze z bankového účtu sú univerzálne.
Výhody peňažného príspevku na stravovanie
- Flexibilita: Zamestnanci majú možnosť slobodne rozhodovať o tom, kde a ako minú peniaze určené na stravovanie.
- Jednoduchosť: Odpadá sledovanie akceptačných miest a dátumu platnosti stravných lístkov.
- Vhodné pre prácu z domu: Peniaze sú praktickejšie pre zamestnancov pracujúcich mimo tradičného pracoviska.
Nevýhody a problémy spojené so stravnými lístkami
Gastrolístky sú doslova výhodné najmä pre ich emitentov a už menej pre reštaurácie, či samotných zamestnancov. Zaťažené sú dvoma hlavnými typmi poplatkov. Na strane nákupu platí zamestnávateľ gastrolístkovej firme poplatok za sprostredkovanie. Ak napríklad nakúpi gastrolístky za 1000 eur a sprostredkovateľský bonus je vo výške 2 %, zaplatí za ne 1020 €. Tie následne poskytne zamestnancom, ktorí opäť môžu minúť len 1000 €.
V nevýhode sú aj reštaurácie. Ak príde počas obeda skupina stravníkov zaplatiť gastrolístkami vo výške 1000 eur, nedostane reštaurácia tieto peniaze na účet hneď. Opäť, musí ísť do gastrolístkovej firmy a vymeniť ich za - peniaze. Ak je poplatok napríklad 6 %, tak reštaurácia síce poskytla jedlo za 1000 eur a dostala za ne 1000 eur v gastráčoch, no gastrolístková firma jej vyplatí len 940 €.
Pôvodná idea gastrolístkov sa navyše do značnej miery stratila. Preto si pri výbere formy stravovania vyberte finančný príspevok. A ak máte radi teplý obed, nemeňte svoje návyky, choďte na obedy aj naďalej do svojej obľúbenej reštaurácie a zaplaťte peniazmi.
Daňové a odvodové aspekty stravovania
Aj keď sú peniaze namiesto stravných lístkov pre mnohých zamestnancov pohodlnejšie, treba myslieť na daňové a odvodové zaťaženie. Od 1. 1. 2023 Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov. Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.
Príspevok zo sociálneho fondu
Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.
Živnosť 2026: Ako začať podnikať a na čo si dať pozor
Aktuálne sadzby a legislatívne zmeny
Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.
Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.
V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na stravné vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, maximálne však 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5-12 hodín - t. j. od 1. 12. Zákoník práce stanovuje minimálnu hodnotu stravenky, ktorá musí byť najmenej 75 % stravného (z náhrady pri pracovnej ceste, ktorá trvá 5-12 hodín), teda od 1. 12. 2025 je minimálna hodnota stravného lístka 6,98 € (75 % z 9,30 €).
Prehľad príspevkov zamestnávateľa na stravovanie
| Položka | Do 31. 3. 2025 | Do 30. 11. 2025 | Od 1. 12. 2025 |
|---|---|---|---|
| Minimálna hodnota stravného lístka | 6,23 € | 6,60 € | 6,98 € |
| Maximálny príspevok zamestnávateľa (55 % z cestovného stravného) | 4,57 € (55 % zo sumy 8,30 €) | 4,84 € (55 % zo sumy 8,80 €) | 5,12 € (55 % zo sumy 9,30 €) |
| Minimálny príspevok zamestnávateľa (55 % z min. hodnoty lístka) | 3,43 € (55 % zo sumy 6,23 €) | 3,63 € (55 % zo sumy 6,60 €) | 3,84 € (55 % zo sumy 6,98 €) |
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec. Finančný príspevok na stravné sa poskytuje vždy dopredu, aby zamestnanec mal k dispozícii finančné prostriedky prvý pracovný deň nasledujúceho mesiaca.
Stravné pri pracovných cestách
Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025
- pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
- pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
- pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €
Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
Prehľad zmien v cestovných náhradách
| Trvanie pracovnej cesty | Cestovné náhrady 1.4.2025 až 30.11.2025 | Cestovné náhrady od 1.12.2025 | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| 5 až 12 hodín | 8,80 € | 9,30 € | + 0,50 € |
| nad 12 až 18 hodín | 13,10 € | 13,80 € | + 0,70 € |
| nad 18 hodín | 19,50 € | 20,60 € | + 1,10 € |
Krátenie stravného pri zabezpečenom stravovaní
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera. Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.
Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (20,60 € od 1.12.2025):
- Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 % (5,15 €).
- Za bezplatne zabezpečený obed o 40 % (8,24 €).
- Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 % (7,21 €).
Podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna miera krátenia, ale zaokrúhľuje sa až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok. Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.
Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.
Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1.12.2025
Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:
- do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
- nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
- nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.
Živnostníci a výdavky na stravné od 1. 12. 2025
Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Právna úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala zaradiť do daňových výdavkov sumu stravného vo výške minimálnej hodnoty stravného lístka za každý odpracovaný deň. Výdavok bolo potrebné preukázať nákupom stravných lístkov alebo dokladom z reštaurácie.
Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.
Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.
Skúsenosti zamestnancov s formami stravovania
Diskusie zamestnancov naznačujú rôzne preferencie a situácie týkajúce sa stravovania. Niektorí zamestnanci majú zabezpečené obedy priamo na pracovisku s výberom z viacerých jedál a bezplatne. Iní dostávajú finančný príspevok na stravu, pričom vedia, že gastrokarty nie sú vždy akceptované, čo vedie k potrebe platiť hotovosťou alebo inou kartou. Finančný príspevok na účet je pre mnohých považovaný za ideálne riešenie, predstavujúce menšie zlo ako papierové lístky či gastro karty.
Časť zamestnávateľov poskytuje kombinované riešenia, kde jedna časť zamestnancov dostáva finančný príspevok a ďalší majú stravovanie v reštaurácii/jedálni. Mnohí zamestnanci vyjadrujú nespokojnosť s poplatkami, ktoré sú spojené s gastrolístkami, a vnímajú ich ako "zlodejinu", ktorá zvýhodňuje emitentov na úkor reštaurácií a samotných spotrebiteľov. Napriek tomu, niektoré zákony týkajúce sa stravovania majú ešte pôvod v socializme, čo naznačuje prežitky, ktoré prežili transformáciu zo socializmu do kapitalizmu.
tags: #jedlo #namiesto #stravneho #listka