Hliník v potravinách je téma, ktorá často vyvoláva obavy medzi spotrebiteľmi. Mnoho ľudí si nie je istých, či je prítomnosť tohto kovu v potravinách bezpečná a aké môžu byť jeho zdravotné dopady. Hliník je tretí najhojnejší prvok v zemskej kôre a nachádza sa prirodzene v prostredí. Po kyslíku a kremíku je tretím najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre a v prírode sa nachádza iba vo veľmi stabilných zlúčeninách. S ostatnými prvkami vytvára viaceré zlúčeniny, ktoré sa významnou mierou podieľajú na stavbe zemskej kôry. Najpočetnejšou skupinou sú kremičitany a hlinitokremičitany.
Ako sa hliník dostáva do potravín?
Do potravín sa môže dostať niekoľkými spôsobmi, napríklad prostredníctvom pôdy, vody alebo vzduchu. Ako všadeprítomný prvok v životnom prostredí sa v nepatrných množstvách vyskytuje takmer vo všetkých potravinách. Ďalej sa hliník môže do potravín dostať počas výroby, balenia alebo skladovania.
Skutočné množstvo hliníka prítomného v jedle, ktoré jete, závisí vo veľkej miere od nasledujúcich faktorov:
- Absorpcia: Ako ľahko potravina absorbuje a drží hliník;
- Pôda: Obsah hliníka v pôde, v ktorej boli potraviny pestované;
- Balenie: Ak boli potraviny zabalené a uskladnené v hliníkových obaloch;
- Prídavné látky: Či boli do potraviny pridané určité prídavné látky počas spracovania.
Hliník sa tiež prijíma prostredníctvom liekov, ktoré majú vysoký obsah hliníka, ako sú antacidá. Slúčeniny hliníka sú tiež súčasťou niektorých liečiv, napr. antacid (liečivá neutralizujúce žalúdočné šťavy) a doplnkov stravy. Jedna tableta aspirínu môže obsahovať 10 - 20 mg hliníka a jedna tableta prípravku proti zvýšenej tvorbe žalúdočnej kyseliny až 50 mg hliníka.
Potravinové zdroje hliníka
V rastlinných potravinách je jeho obsah vyšší ako v živočíšnych. Veľmi vysoké koncentrácie majú čajové listy, keďže rastlina čajovník (Camelia sinensis) hliník z pôdy akumuluje. Vyšší obsah hliníka majú aj niektoré druhy korenia, ako je bazalka, bobkový list, oregano, tymián. Stredný obsah majú obilniny a strukoviny, nižší obsah niektoré druhy zeleniny, mäso a ryby. Pitná voda je minimálnym zdrojom hliníka. V mlieku, mliečnych výrobkoch a vajciach je jeho koncentrácia nízka, vyšší obsah je vo vnútornostiach, najmä v mozgu.
Niektoré zlúčeniny hliníka sa používajú do potravín ako aditíva (s funkciou farbiva, plnidla, regulátora kyslosti, stabilizátora, protihrudkujúcej látky), pričom užívanie hliníka ako prídavnej látky je presne definované legislatívnymi predpismi. Vysoko rozpustné soli hliníka sa pridávajú do mrazených jahôd a zeleniny pre zlepšenie vzhľadu. Síran draselno-hlinitý je súčasťou prášku do pečiva. Iné soli hliníka sa pridávajú do piva a tavených syrov. Ba aj kuchynská soľ obsahuje až 1 % zlúčenín hliníka.
Sú Vaše Obličky V Ohrození? 20 Potravín, Ktoré Musíte Hneď Vyhodiť.
Hliníkové nádoby a obaly
Hliník sa používa na výrobu kuchynského riadu a príborov, hliníkových obalov pre niektoré potraviny a nápoje, ako sú plechovky, tuby a fólie. Hliníková fólia je papierovo tenký lesklý plech z hliníka. Priemyselne sa používa na rôzne účely vrátane balenia, izolácie a prepravy. Doma ľudia používajú hliníkovú fóliu na skladovanie potravín, na zakrytie pečiacich plôch a na balenie potravín, ako je mäso, aby sa zabránilo strate vlhkosti pri varení. Používanie hliníkového riadu, príborov a obalových materiálov v kuchyni je možné, avšak podlieha určitým pravidlám.
Miera prestupu hliníka z riadu záleží na pH potraviny, na dobe varenia a skladovania a na hrúbke povrchovej vrstvy hliníka na riade. Hliník je v neutrálnom rozsahu pH veľmi nerozpustný, jeho rozpustnosť sa však značne zvyšuje v kyslých alebo okyslených roztokoch, obzvlášť organickými kyselinami, najmä kyselinou citrónovou. Potraviny sa v hliníkovej nádobe môžu vyskytovať najdlhšie po dobu štyroch hodín s vylúčením silne kyslých potravín, ktorých pH je 3,7 alebo nižšie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na suché potraviny. Hliníkový riad nie je vhodný pre varenie potravín, ako je napríklad kyslá kapusta, ovocie, ovocné pretlaky a šťavy, marmelády s kyselinou citrónovou, zelenina v octovom náleve.
Zdravotné dopady hliníka
Dlhú dobu bol hliník považovaný za prvok netoxický a neesenciálny, dnes sú však známe niektoré jeho negatívne zdravotné účinky. Medzinárodné organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovili bezpečnostné limity pre množstvo hliníka, ktoré môžu byť v potravinách prítomné. Zdravotné riziká hliníka boli v roku 2008 posúdené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA).
Prebytok hliníka sa ukladá v celom našom tele - veľká časť v mozgu. Žiaľ, práve takto prispieva k vzniku neurodegeneratívnych ochorení ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza a podobne. Dlhú dobu bol hliník považovaný za prvok netoxický a neesenciálny, dnes sú však známe niektoré jeho negatívne zdravotné účinky. Za hlavné riziko nadbytku hliníka je považovaný potenciálne škodlivý efekt na nervový a reprodukčný systém, nie Alzheimerova choroba, ako sa predtým súdilo. V 70. rokoch sa objavili vedecké práce, ktoré poukazovali na hliník ako na rizikový faktor vzniku Alzheimerovej choroby, keďže v mozgoch ľudí trpiacich touto chorobou boli nájdené vyššie koncentrácie hliníka.
Vstrebávanie hliníka v tráviacom trakte človeka je za normálnych podmienok veľmi nízke. Telo nemá z hliníka žiadny prospech, preto takmer všetok prijatý hliník je zo zdravého organizmu vylúčený močom. K toxickému pôsobeniu hliníka môže dôjsť pri poruchách vylučovania, najmä pri nedostatočnej funkcii obličiek. Na základe nových experimentálnych dát sa sprísnil pohľad na toxicitu hliníka a znížil sa jeho týždenný tolerovateľný prívod zo všetkých zdrojov, a to do výšky 1 mg/kg telesnej hmotnosti. Dlhšie sa považovalo za bezpečné, pokiaľ týždenný príjem hliníku nepresiahol 7 mg/kg telesnej hmotnosti.
Bez ohľadu na to, obsah hliníka v potravinách a liekoch sa nepovažuje za problém, pretože len malé množstvo hliníka, ktoré prijmete, sa skutočne absorbuje. Zvyšok prechádza vo vašich výkaloch. Okrem toho sa u zdravých ľudí absorbovaný hliník neskôr vylučuje močom. Vo všeobecnosti sa malé množstvo hliníka, ktoré denne prijmete, považuje za bezpečné.
Minimalizácia príjmu hliníka
Aby bolo možné minimalizovať príjem hliníka, je dôležité dodržiavať niekoľko jednoduchých opatrení. Prvým krokom je vyhýbať sa nadmernému používaniu hliníkových fólií a riadu pri varení a skladovaní potravín. Ďalej je vhodné obmedziť konzumáciu potravín s vysokým obsahom hliníka, ako sú niektoré spracované potraviny a aditíva. Odborníci zdôrazňujú, že prítomnosť hliníka v potravinách je bežná a nevyhnutná vzhľadom k jeho prirodzenej hojnosti v životnom prostredí. Zároveň však uvádzajú, že koncentrácia hliníka v potravinách je pod prísnou kontrolou a dodržiavanie stanovených limitov zaisťuje bezpečnosť spotrebiteľov.
Odporúčania na zníženie expozície
- Používajte prefiltrovanú vodu na pitie a varenie. Dobré skúsenosti sú s filtračnou kanvicou BRITA, ktorá odstraňuje vodný kameň z vody.
- Vyberajte si potraviny s nízkym obsahom konzervačných látok.
- Obmedzte konzumáciu kávy, čierneho čaju a sladených nápojov. Keďže čajovník sa pestuje v kyslých pôdach, ktoré obsahujú relatívne vysoké úrovne hliníka, hliník je uložený v jeho listoch.
- Konzumujte potraviny, ktoré pomáhajú odstraňovať ťažké kovy z tela, ako sú riasy chlorella a spirulina, koriander a petržlen. Pektín, nachádzajúci sa v ovocí a zelenine, vychytáva ťažké kovy a ďalšie kontaminanty z krvného obehu.
- Striedajte potraviny a jedzte len malé dávky. Čím väčšie dávky jedla človek konzumuje, tým viac sa mu opotrebúva tráviace ústrojenstvo a znižuje obranyschopnosť organizmu.
- Vyhnime sa nápojom v hliníkových plechovkách a nekupujme ani nápoje v kartónových škatuliach, ktoré obsahujú vrstvu hliníkovej fólie.
Hliník v potravinách je bežný a väčšina ľudí sa nemusí obávať jeho prítomnosti, pokiaľ dodržujú odporúčané limity a hygienické normy. Odborníci potvrdzujú, že bežná konzumácia potravín s obsahom hliníka nepredstavuje pre zdravých jedincov významné riziko.
tags: #jedlo #obsahujuce #hlinik