Publikácia s názvom Drevený život, kamenný chlieb s podtitulom Ľudové obydlie a ľudové remeslo na Kysuciach je unikátnym obrazovo-textovým dielom, ktoré sa zameriava na hlboký a bohatý odkaz kysuckých dreveníc a pomaly zanikajúcich remesiel. Kniha je výsledkom niekoľkoročného výskumu, aký nemá na území Kysúc obdoby, a prináša komplexný pohľad na život v tomto drsnom, no krásnom regióne.
Svet kysuckých lazov a ich obyvateľov
Rozsiahly výskum, na ktorom je publikácia založená, obsiahol všetky kysucké obce, mestá a ich horské osady. Jozef Marec sa v knihe venuje ľudovým remeslám, pričom sa zameriava na spracovanie a využívanie prírodných materiálov ľuďmi, ktorí žili na horách. Text prináša nielen cenné informácie o stavebných a remeselných tradíciách, ale ponúka aj osobné výpovede pamätníkov, posledných pôvodných obyvateľov kysuckých lazov.
Kniha je zároveň vrúcnym vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti, húževnatosti a obrovskej schopnosti prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam. Kysucký vrchár napísal svojou ťažkou rukou príbeh, aký nemá v okolitých krajoch široko-ďaleko obdoby. Je to príbeh o schopnosti prežiť aj v nehostinných a krutých hvozdoch, pod hrebeňmi vysoko pod nebom. Príbeh trvajúci niekoľko storočí, príbeh ľudskej múdrosti, odvahy a statočnosti, šikovnosti, umu a vynaliezavosti, bezbrehej vôle a túžby po živote.
Rakovina zabudnutá cesta dokument
Dreveno-kamenný svet: Od obydlia po nástroje
Hory, čnejúce sa ešte stále hrdo do nebies, nič nedali človeku zadarmo. Všetko sa tu musel naučiť, na všetko musel prísť sám. Darovali mu drevo, kameň, hlinu, dovolili dorábať to, čo samy nemali. Každý jeden kúsok tohto dreveno-kamenného sveta musela stovky ráz pohladiť ľudská ruka, kým sa stal hudobným nástrojom v orchestri preťažkého života. A teplo ľudských rúk z nich sála dodnes. V publikácii nájdeme zmienky a vizualizácie:
- Pevné drevenice s kamenným základom.
- Kolovraty na spriadanie ľanovej nite.
- Pece na chlieb a drevené lopaty, ktorými ho vrchárky sádzali do rozpálenej papule.
- Vozové kolesá, vrcholné kúsky zručnosti a umu.
- Kamenné skrižaľe pred vysokým prahom chalupy.
- Drevené koníky pre pobavenie maľoka.
- Kamenní Kristovia na krížnych cestách.
- Žarna na mletie hrubej múky, vyklepkávané do kameňa s nekonečnou trpezlivosťou.
- Drevené krosná na tkanie plátna, cvilichu, konopnej džichule.
Toto všetko a ešte desiatky iných vecí sa musel kysucký vrchár naučiť, lebo bez nich sa nedalo a na "kupenske" nemal prostriedky. Možno to nie vždy boli výstavné kúsky, možno nie vždy zodpovedali našim súčasným estetickým predstavám o kráse a elegancii. Dôležité však bolo, že fungovali a plnili svoj účel.
Autor Jozef Marec: Lekár a ochranca kultúrneho dedičstva
Autorom knihy Drevený život, kamenný chlieb je Jozef Marec, narodený 19. apríla 1958 v Turzovke. Po štúdiu na Lekárskej fakulte v Martine začal v roku 1983 pracovať ako pediater v Čadci, so zameraním predovšetkým na hendikepované deti a ich socializáciu. Od detstva bol obklopený prírodou a roľníckym prostredím, čo sa na ňom prejavilo tak veľmi, že okrem lekárstva sa stal i zanieteným ochranárom prírody.
Jeho láska k prírode a záľuba v turistike ho napokon ako 44-ročného priviedli k literárnej tvorbe, vďaka čomu napísal už niekoľko kníh nielen o živote kysuckých vrchárov. Jozef Marec ako primár detského oddelenia v Čadci je zároveň plodným autorom a znalcom ľudovej kultúry. Okrem etnografických štúdií, monografií a odborných kníh (napr. Zdravie samo nepríde) má na konte viaceré poviedkové zbierky pre dospelých. Keďže sa profesionálne venuje chorým deťom, niektoré svoje tituly venoval aj im: Poďme sa báť (2006, 2017), Vili víly vence (2008) a Blaženkin rok (2009).
Publikácia a jej ohlasy
Kniha Drevený život, kamenný chlieb obsahuje takmer dvetisíc fotografií, ktoré sú výsledkom niekoľkoročného výskumu. Zo svojich osobných archívov poskytlo autorovi fotografie aj niekoľko posledných žijúcich obyvateľov kysuckých lazov. Každej obci je v knihe venovaná samostatná kapitola.
O knihe sa vyjadrujú čitatelia veľmi pozitívne, vyzdvihujú jej podrobnosť, kvalitu textu a schopnosť prepojiť fakty s opisom vtedajšieho života. Je považovaná za veľmi hodnotnú a jedinečnú knihu, v ktorej je cítiť dušu. Niektorí čitatelia oceňujú, že kniha predstihla ich očakávania, a poukazujú na to, že nie je klasickou knihou s tradičným príbehom, ani čisto faktografickou, ale spája oba tieto fenomény s uveriteľným rozprávaním starých príbehov.
Pozvanie do minulosti
Kniha je pozvánkou pre všetkých - tých, čo už zabudli, ako vonia jedľová živica, aj tých, čo sa to nemali kde naučiť; tých, čo zabudli, ako škrípe medzi zubami múka pomletá s drobným kamením z nového žarnova, aj tých, ktorým nechutia už ani luxusné rožky. A pozýva aj tých, čo nezabudli, lebo ich ruky ešte špejú od sekery, bruchački, ferfugu, hrablí. Je to pozvánka do dnes už miznúceho sveta starých čias, keď "pučki" najviac chutili z misky z lipového dreva. Lebo toto je naša prapodstata, odtiaľto sme vyšli. Tak poďte všetci a zoznámte sa - toto je drevený svet, v ktorom sa človek sýtil kamenným chlebom.
tags: #jozef #marec #dreveny #zivot #kamennz #chlieb