Kakao, tento "pokrm bohov", má za sebou fascinujúcu históriu, ktorá sa tiahne tisícročia do minulosti, do srdca tropických pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Jeho príbeh je prepletený s prastarými civilizáciami, ktoré ho uctievali ako posvätný dar, a s jeho postupnou transformáciou na celosvetovo obľúbenú pochúťku.
Samotné slovo kakao
má hlboké korene v jazykoch starovekých kultúr. Lingvisticky slovo kakao pochádza z mayského slova „Kakaw“, čo znamená matka kakaovník. Podobne slovo čokoláda vzniklo z „chocol’ha“, čo označovalo nápoj. Sloveso „chokola’j“ znamená piť chocol’ha spoločne. V aztéckej kultúre sa kakaovník a jeho plody označovali ako cacauatl
. Tieto termíny poukazujú na dlhú a bohatú históriu kakaa, ktoré bolo cenené ako posvätný nápoj oveľa skôr, než vznikla čokoláda, ako ju poznáme dnes.
Historické korene kakaa a jeho cesta do Európy
Kakaovník (Theobroma cacao) bol objavený už pred 3 000 rokmi. Prvou civilizáciou, ktorá poznala kakaovník, boli Olmékovia na území dnešného Mexika pred 3. tisícročiami. Vo 4. storočí n. l. po páde mayskej civilizácie okolo roku 900 n. l. sa na území Mayov objavujú Toltékovia a neskôr Aztékovia. Mayovia a Aztékovia kakao považovali za dar od bohov a používali ho pri náboženských obradoch, ako menu a symbol bohatstva. V aztéckej ríši kakaové bôby slúžili ako platidlo, pričom králik mal hodnotu 10 bôbov a otrok 100 bôbov. Z kakaových bôbov sa platili aj dane a v neposlednom rade sa z nich pripravoval čokoládový nápoj, ktorý obsahoval kakaovú drť, chilli, klinček, škoricu a na zahustenie kukuričnú múku. Starí Mayovia verili, že kakao objavili bohovia vo vnútri hory, spolu s ďalšou posvätnou potravinou, kukuricou. Aztécka tradícia rozpráva o Quetzalcoatlovi, operenom hadovi, ktorý vraj starešinom priniesol spirituálne učenie. Z neba, z miesta, kde žili bohovia, im zniesol dva dary: kakao a kukuricu a zároveň ich naučil, ako tieto rastliny pestovať. Kakaovník bol vyobrazovaný ako strom, ktorý drží svet, nesie kvalitu stability, výživy a hojnosti.
Prvým Európanom, ktorý uvidel kakaové bôby, bol Krištof Kolumbus v roku 1502. Ochutnal aj nápoj xocolatl, ktorý mu ale nechutil. Okolo roku 1520 si ako prvý uvedomil ekonomickú hodnotu kakaových bôbov Hernando Cortéz, dobyvateľ Mexika. Cortéz prišiel do Mexika v roku 1519 a Aztékovia sa domnievali, že sa vrátil Quetzalcoatl. Snažili sa ho privítať a udobriť kakaovým nápojom. Cortéz vraj však nebol chuťou hustého studeného horkého nápoja vôbec nadšený. Ale zaujali ho zlaté poháre, v ktorých sa kakao podávalo, a fakt, ako je kakao tak cenené. Zakladá prvé plantáže a pestuje „peniaze“. Cortéz priváža kakaové bôby do Európy spoločne s návodom a nástrojmi na výrobu kakaového nápoja. Zpočiatku nemal nápoj vo Španielsku veľký úspech, ale po vylepšení cukrom a vanilkou sa stal veľmi obľúbeným. Španieli si udržali monopol na pitie čokolády až do 1. polovice 17. storočia. Ale už v roku 1606 priviezol benátsky kupec Antonio Carletti kakao do Talianska, v roku 1615 si španielska princezná Ann vzala francúzskeho kráľa Ludvíka VII. a zaviedla pitie čokolády na francúzskom dvore. Po týchto udalostiach sa pitie čokolády rozšírilo do ďalších európskych krajín a obľuba čokolády stúpala. V katolíckych krajinách, ako Španielsko a Taliansko, sa čokoláda stala neodmysliteľnou súčasťou pôstu. Bola považovaná za nápoj, ktorý neporušuje prísne pravidlá. V roku 1569 pápež oficiálne rozhodol, že čokoládu je možné konzumovať počas pôstu - a tento zvyk si mnohí s radosťou osvojili. S príchodom rokoka sa čokoláda premenila na symbol elegancie a zmyselnosti. Stala sa obľúbeným nápojom dámskych salónov a bola považovaná za afrodiziakum. V 19. storočí sa čokoláda stala skutočne dostupnou širšej vrstve obyvateľstva, čím sa skončila éra, keď bola výsadou iba šľachty a bohatých. Tento prelom bol umožnený technologickými inováciami, ktoré zásadne zmenili výrobu čokolády. V roku 1828 vynašiel holandský výrobca čokolády Van Houten metódu odtučnenia kakaa na prášok pomocou hydraulického lisu a tiež proces alkalizácie prášku. Táto technika výroby kakaového prášku sa v podstate používa dodnes. Tak začala nová éra veľkoplošnej produkcie lacnej čokolády. V roku 1867 prišla firma Nestlé s práškovým mliekom a v roku 1879 bola vyrobená prvá mliečna čokoláda, čo sa považuje za koniec posvätnej medicíny kakaa v Európe.
Botanické a pestovateľské aspekty kakaovníka
Botanicky je kakaovník pravý (Theobroma cacao) mimoriadne zaujímavý strom, patriaci do čeľade slezovitých (Malvaceae). Botanici rozlišujú približne 20 pôvodných druhov, pričom najcennejším je práve kakaovník pravý. Tento vždyzelený strom zvyčajne dorastá do výšky 5 až 8 metrov, no na plantážach sa jeho výška často reguluje na 3 až 5 metrov pre ľahší zber. Jeho listy sú striedavé, podlhovasté, eliptické, tmavozelené, lesklé a dosahujú dĺžku do 30 cm. Mladé listy môžu mať červenkastú farbu.
Jedinečným botanickým javom je kauliflória, teda rast kvetov priamo na kmeni alebo na starších konároch stromu. Drobné, žlté až žlto-ružové kvety s červenkastou stopkou kvitnú takmer počas celého roka. Z tisícok kvitnúcich kvetov sa však len malá časť (približne 1 až 5 %) premení na plody. Podľa botanikov kakaovníkový strom rástol divoko už 4000 rokov pred naším letopočtom v povodí rieky Amazonka. Kakaovník pravý pochádza z hlbokých tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky, kde je doložené jeho pestovanie už v 5. storočí pred naším letopočtom. Jeho vedecký názov Theobroma cacao, ktorý mu priradil Karol Linné v roku 1753, znamená v gréčtine „pokrm bohov“.
Podmienky pre pestovanie kakaa
Kakaovník je tropická rastlina, ktorá si vyžaduje špecifické klimatické a pôdne podmienky na optimálny rast a plodnosť. Ideálna teplota pre jeho rast sa pohybuje medzi 20 °C a 30 °C, pričom teploty pod 10 °C môžu mať fatálne následky. Vysoká vzdušná vlhkosť, ideálne 70-100 %, je tiež kľúčová, rovnako ako pravidelné zrážky, v priemere 1500-2500 mm ročne. Kakaovníky sú tieňomilné rastliny, preto sa často pestujú pod vyššími stromami, ktoré im poskytujú potrebný tieň a chránia ich pred priamym slnečným žiarením a vysokými teplotami. Na plantážach sa často vytvárajú podmienky podobné prirodzenému lesnému prostrediu. Pôda by mala byť bohatá na organické látky, dobre priepustná, s dobrou schopnosťou zadržiavať vlhkosť a s pH hodnotou medzi 5 a 7.
Kakaovník je možné pestovať aj v našich podmienkach, ale výlučne v špecifických prostrediach, ako sú celoročne vykurované skleníky s udržiavaním stálej dennej teploty 22-26 °C a nočnej teploty neklesajúcej pod 14 °C. V byte je potrebný tieň, vysoká vzdušná vlhkosť (okolo 77-86 %) a výdatná zálievka, avšak bez toho, aby nádoba stála vo vode.
#1 - Kakaovník
Svetové oblasti pestovania kakaa
Kakao sa v súčasnosti pestuje v približne 45 krajinách po celom svete, predovšetkým v tropických oblastiach. Celková svetová produkcia dosahuje okolo 3 miliónov ton ročne. Afrika je najväčším producentom, s 65-70 % svetovej produkcie. Kľúčovými krajinami sú Pobrežie Slonoviny, Ghana, Nigéria a Kamerun. Latinská Amerika produkuje 12-13 % svetového kakaa. Medzi významných producentov patria Kolumbia, Ekvádor, Brazília, Mexiko, Guatemala, Peru, Kuba, Haiti a Dominikánska republika. Ázia a Oceánia sa podieľajú približne 10-15 % na celosvetovej produkcii, pričom hlavnými pestovateľmi sú Indonézia, Papua-Nová Guinea a Malajzia.
Najväčší pestovatelia kakaových bôbov:
- Pobrežie Slonoviny
- Ghana
- Ekvádor
- Kamerun
- Nigéria
Odrody kakaa
Na svete existujú tri základné odrody kakaovníkov, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami, chuťou a rozšírením:
Criollo: Pôvodom zo Strednej Ameriky a Mexika, je to najcennejšia a najjemnejšia odroda. Rastliny sú veľmi krehké a citlivé. Čerstvé bôby majú bielu farbu a produkujú kakao s jemnou, komplexnou chuťou s tónmi ovocia, orechov a korenia. Predstavuje len malé percento svetovej produkcie (cca 10 %). Najviac cenené, vzácne a najdrahšie sú zrná Criollo, pochádzajúce z bývalých Mayských oblastí (Mexiko a stredná Amerika). K historicky známym odrodám criolla patria napr. Porcelana z provincie Zulia vo Venezuele, Quasare z kolumbijskej provincie Guajira, Lacandón z provincie Chiapas v Mexiku alebo Chuao rovněž z Venezuely. Najnovšie odrody sú napr. Ocumare s mandľovým a višňovým aróma alebo Rio Caribe z Venezuely. Z týchto jedno druhových bôbov sa potom vyrábajú rovnomenné luxusné druhy čokolád.
Forastero: Najbežnejší typ, ktorý pochádza predovšetkým z Afriky a Južnej Ameriky. Typ Forastero má fialové zrná a zelené kakaové struky, ktoré pri dozrievaní menia farbu na žltú a ružovú. Produkuje silnejšiu a robustnejšiu chuť s vyšším obsahom kakaa, ideálny pre intenzívne čokolády. Je to výnosná odroda odolná proti plesniam a chorobám a zároveň menej náročná na kvalitu pôdy. Predstavuje až 80-85 % svetovej produkcie kakaa. Forastero sa vyznačuje silnou kakaovou príchuťou a väčšou horkosťou a kyslosťou než Criollo. Pôvodne pochádza z dažďových pralesov v amazonskej oblasti. V súčasnosti sa hlavne pestuje v západnej Afrike a v Brazílii.
Trinitario: Ide o hybrid druhu Criollo a Forastero, pochádzajúci z Trinidadu. Niekdajšia populácia kakaovníkov criolla tam totiž na začiatku 19. stor. uhynula, a tie čo ostali, boli krížené dovezeným forasterom. Odnoží ich však nespočetné množstvo. Kombinuje odolnosť a silu Forastera s jemnosťou Criolla. Pestuje sa najmä v Karibiku a je známy svojou vyváženou chuťou. V roku 1960 vyvinul agronom Homero Castro na plantáži Theobroma Hacienda vzdialenej 70 km od hlavného mesta Guayaquilu kakaový klon z Trinitaria nazvaný CCN 51. V roku 2005 už bolo na niekoľkých plantážach vypestovaných 10 tis. ton týchto kakaových bôbov a do roku 2010 sa počítalo s trojnásobne väčšou úrodou. Bôby z tohto klonu sú veľmi kvalitné a vhodné na výrobu čokolády.
Okrem týchto troch základných odrôd existujú aj ďalšie, ktoré sú pomerne vzácne, ale stoja za ochutnanie pre ich jedinečnú chuť. Medzi ne patria napríklad kakaovníky Nacional, Porcelana, Chuao, Carenero Superior, Caracas Natural a Rio Caribe.
Zber a spracovanie kakaových bôbov
Proces premeny kakaových bôbov na lahodnú čokoládu je zložitý a vyžaduje si veľa zručnosti a trpezlivosti.
Zber plodov
Plody kakaovníka, kakaové struky, sa zbierajú ručne, buď mačetou alebo špeciálnym nožom na dlhej tyči. Pri zbere je dôležitá ostrosť noža a čistota rezu, aby sa nepoškodilo miesto, kde struky prirastajú ku kmeňu, pretože z neho potom vyrastajú ďalšie kvety. Zručný zberač nazbiera za deň na 1 500 bôbov. Plody dozrievajú 5-9 mesiacov po odkvitnutí. Ich zber prebieha v dvoch hlavných vlnách. Prvá sa realizuje na konci obdobia dažďov v októbri a končí sa v novembri. Druhýkrát k zberu dochádza v marci na začiatku ďalšieho obdobia dažďov. Vnútro plodu obsahuje bielu kyslastú dužinu, ktorá obaľuje 15-40 semien, resp. kakaových bôbov sformovaných v piatich radoch, ktoré sa následne upravujú.
Fermentácia
Po zbere sa struky otvoria a vyberú sa bôby spolu s dužinou. Následne sa hromadia do debien, košov alebo sa tradične prekryjú banánovými listami. Počas fermentácie, ktorá trvá 2 až 6 dní v závislosti od odrody, dochádza k alkoholovej, mliečnej a octovej fermentácii. Tento proces je kľúčový pre rozvoj charakteristickej kakaovej chuti a arómy, znižuje horkosť a odstraňuje triesloviny. Pri fermentácii sa vyvíja teplo, ktoré môže dosiahnuť až 50 °C. Bôby majú na začiatku procesu bielu farbu, ktorá sa počas troch až siedmich dní fermentácie mení na typicky hnedú.
Sušenie
Po fermentácii sa bôby sušia na slnku alebo v špeciálnych sušičkách po dobu 10-12 dní. Cieľom je znížiť obsah vody z pôvodných približne 60 % na zhruba 7,5 %. Správne sušenie zastaví fermentáciu, zabráni vzniku plesní a umožní dlhodobé skladovanie bôbov. Príliš rýchle alebo pomalé sušenie môže negatívne ovplyvniť chuť.
Praženie
Nasleduje praženie bôbov pri teplotách 80-130 °C (niekedy až 400 °C na krátky čas pre sterilizáciu). Praženie ďalej rozvíja chuť a arómu, odstraňuje zvyškovú vlhkosť a znižuje obsah organických kyselín. Pri tomto procese sa tiež uvoľňuje teobromín zo šupky do bôbu.
Ďalšie spracovanie
Po pražení sa bôby čistia a odstraňujú sa prípadné cudzie telesá. Následne sa drvia na tzv. nibsy. V kamenných mlynoch sa nibsy melú na pastovitú kakaovú hmotu, pričom proces môže trvať niekoľko dní. Pri mletí pri teplotách okolo 90 °C sa oddeľuje kakaové maslo. Zvyšný výlisok sa rozdrví a vzniká kakaový prášok. Kakaové maslo sa ďalej spracúva (napr. dezodorizáciou) a používa sa v potravinárstve, farmácii a kozmetike. Kakaový prášok, ktorý obsahuje menej kakaového masla (zvyčajne 18 %), sa používa na výrobu komerčných čokolád, kde sa odobrané tuky dopĺňajú inými. Pred naliatím čokolády do foriem sa vykonáva temperovanie - proces ochladenia a následného zohriatia čokolády, ktorý zabezpečuje stabilnú kryštalickú formu kakaového masla a tým aj hladkú textúru a lesklý vzhľad.
Druhy kakaa a čokolády
Pojem kakao v sebe zahŕňa niekoľko významov. Kakao možno chápať ako semená či lepšie povedané bôby nachádzajúce sa v plodoch stromu zvaného kakaovník. Slovo kakao pomenúva aj horký prášok, ktorý sa vyrába drvením spomínaných semien. V neposlednom rade si pod kakaom predstavíme aj sladký nápoj, ktorý vzniká zmiešaním kakaového prášku a mlieka. Súhrne môžeme kakao označiť ako plodinu, ktorá sa stáva základom pre produkciu výrobkov, ktoré buď priamo konzumujeme alebo ďalej využívame na prípravu rozličných pokrmov.
Nie každé kakao je rovnaké. Väčšina ľudí si zrejme predstaví odtučnený, alkalizovaný kakaový prášok, často holandské kakao alebo dokonca Granko, ktoré s kakaom naozaj nemá veľa spoločného. Kakaový bôb je semeno, ktoré je schované vo vnútri bielej sladkej dužiny plodu kakaovníka. V každom kakaovom plode (struku) je 20-50 semien fialovej farby, ktoré sú výrazne horkej chuti a až vďaka ďalšiemu spracovaniu (fermentácii, sušeniu a praženiu) získavajú nám známu kakaovú chuť a farbu.
- Kakaová hmota (pasta): kakaové bôby rozomleté do pastovitej hmoty. Kvalitná kakaová hmota neobsahuje žiadne ďalšie aditíva. Obsahuje presne ten podiel tuku, ktorý sa prirodzene vyskytuje v kakaových bôboch (okolo 50 %). Je to najčistejší priamy produkt, ktorý je možné z kakaových bôbov získať. Spracovaním kakaovej hmoty sa získava kakaové maslo a prášok.
- Kakaové maslo: je cenná surovina, hodnotný tuk, ktorý tvorí až 50 % hmotnosti kakaového bôbu (kakaovej hmoty). Z kakaovej hmoty sa získava hydraulickým lisovaním pri zvýšených teplotách (90 °C). Konvenčné čokolády sú vyrábané z odtučneného kakaového prášku a kakaové maslo je nahradené lacnejšími (a často nezdravými) tukmi. Aby mohol byť produkt označený za kakao, musí stále obsahovať minimálne 20 % kakaového masla v sušine.
- Kakaový prášok: nie sú rozomleté kakaové bôby, ako sa mnoho ľudí domnieva. Bôb je z polovice tvorený tukom, kakaovým maslom, takže len jeho rozomletím prášok nevznikne. Získava sa hydraulickým lisovaním kakaovej hmoty, kedy sa získajú dva samostatne použiteľné produkty: po stranách lisu vytečie kakaové maslo a v lise zostane zlisovaný koláč, ktorý sa potom rozdrví na jemný kakaový prášok. Oddelením cenného kakaového masla sa kakaový prášok stáva veľmi lacnou surovinou. Takto odtučnený prášok sa podľa ďalšieho spracovania delí na prírodný a holandský. Prírodný prášok je menej spracovaný, výživovo o niečo hodnotnejší a má svetlejšiu farbu. Holandské kakao je alkalizované, pridaním regulátorov kyslosti (uhličitan draselný, vápenatý alebo hydroxid sodný) sa neutralizuje kyslá chuť kakaa a zlepšuje sa jeho rozpustnosť v tukoch.
- Prírodné (nealkalizované) kakao: Pozná sa podľa svetlejšej farby, je prirodzene kyslé a má nízke pH.
- Holandské (alkalizované) kakao: Kakao prešlo počas spracovania tzv. alkalizáciou, ktorá neutralizuje jeho kyslosť a zlepšuje rozpustnosť.
- Tepelne upravené: Klasické a v histórii najčastejšie vyrábané kakao vzniká pražením. Tepelnou úpravou však prichádza o väčšinu zdraviu prospešných látok.
- Tepelne neupravené, RAW kakao: V tejto podobe je radené medzi superpotraviny - je rýdzo prírodné, obsahuje až 20x viac prospešných látok ako pražené, nemá ďalšie pridané látky a nie je chemicky ošetrené.
- Kakao so zníženým obsahom tuku: Kakaový prášok sa skladá okrem kakaového koláča tiež z kakaového masla. Aby sa tento prášok mohol nazývať kakao, musí ho v sušine obsahovať aspoň 20 %.
- Čokoláda: je vynálezom Európanov. Ale ani tá najkvalitnejšia 100 % čokoláda nie je nikdy 100 % pravé kakao (kakaová hmota), takmer vždy sú pridané sladidlá a živočíšne či rastlinné tuky, aby sa dosiahla potrebná chrumkavá a kompaktná štruktúra. Ak hľadáte kvalitnú čokoládu, vždy hľadajte Bean to Bar čokoládu. To znamená, že čokoláda je vyrobená priamo z kakaovej hmoty, teda z kakaových bôbov, často s uvedeným pôvodom a odrodou bôbov. Konvenčná čokoláda sa vyrába z odtučneného kakaového prášku väčšinou anonymného pôvodu.
Ceremoniálne kakao
Ceremoniálne kakao nie je trendový názov pre obyčajný kakaový prášok. Je to minimálne spracovaná kakaová hmota z kvalitných bôbov, často z konkrétneho pôvodu, pripravená tak, aby si zachovala prirodzený tuk, plnú chuť aj charakter rastliny. Práve preto pôsobí inak na jazyku, v tele aj v celom zážitku. Najjednoduchšie povedané, ide o čisté kakao vo forme pasty alebo blokov, ktoré vzniká mletím fermentovaných a sušených kakaových bôbov. Na rozdiel od bežného kakaa sa z neho neodstraňuje kakaové maslo, a preto ostáva prirodzene bohaté, krémové a sýte. Slovo ceremoniálne neznamená automaticky ezoterické. Skôr odkazuje na spôsob, akým sa kakao používa - vedome, s pozornosťou a úctou.
Ceremoniálne kakao má hlboké korene v kultúrach Strednej a Južnej Ameriky, najmä v kultúrach Inkov, Mayov a Aztékov. Tieto kultúry uctievali kakao ako posvätné nápoje a používali ho nielen ako nápoj, ale aj ako platidlo. Aztékovia v Mexiku považovali kakao za jednu z najdôležitejších plodín a používali ho na rituálne účely. Na svojich ceremóniách si pripravovali kakao nápoj zvaný xocolātl, ktorý obsahoval kakaové bôby, vodu, chilli, korenie a iné príchute. Tento nápoj bol príliš hojne používaný na to, aby bol denným nápojom, ale bol považovaný za posvätný nápoj, ktorý bol spojený s božskými bytosťami. V posledných desaťročiach sa však záujem o ceremoniálne použitie kakaa obnovil, najmä v oblastiach, kde sa kakao tradične pestuje.
Zdravotné benefity kakaa
Kakao je bohatým zdrojom antioxidantov, medi, horčíka, zinku, železa, chrómu, mangánu a vitamínu C. Jeho úpravou však tieto pre človeka prospešné látky miznú. Ak ho chceme prijímať v zdravej forme, musíme siahnuť po jeho nespracovaných, resp. raw podobách.
- Dodáva energiu: Do jeho zloženia patria tzv. metylxantíny, medzi ktoré spadá aj kofeín. Teobromín je prírodný stimulant podobný kofeínu. Avšak namiesto toho, aby spúšťal kortizol (t. j. váš stresový hormón) a spôsoboval vám tie nervózne vedľajšie účinky, teobromín pôsobí ako vazodilatátor. V podstate to znamená, že teobromín otvára vaše cievy a vaše srdce nemusí tak tvrdo pracovať. Účinky teobromínu sú mierne a dlhotrvajúce, čo vám dodá energiu na celý deň.
- Je silný antioxidant: Kakao obsahuje množstvo biologicky aktívnych látok (napr. flavonoidy).
- Chráni pred vznikom kardiovaskulárnych chorôb: Už spomínané flavonoidy rozťahujú cievy, vďaka čomu klesá krvný tlak a zlepšuje sa prietok krvi a živín cievami. Zároveň znižujú vznik cholesterolu a tvorbu krvných zrazenín.
- Pôsobí ako antidepresívum: Okrem vyššie uvedeného obsahuje kakao aj fenylethylamín, stimulujúci nervový systém a uvoľňujúce ópiové zlúčeniny, ktoré sa spájajú s príjemnými pocitmi, tzv. endorfíny. Okrem toho zosilňuje aktivitu dopamínu a serotonínu s antidepresívnym pôsobením.
- Zlepšuje sústredenie: Zostaňte po vypití kakaa laserovo sústredení vďaka fenyletylamínu. Prírodná zlúčenina, ktorá v ľudskom tele pôsobí ako stimulant a zlepšovač nálady a často sa uvoľňuje vo chvíľach príťažlivosti a lásky. Zlúčenina je známa tým, že podporuje pocity šťastia, potešenia, kreativity a zvýšeného sústredenia, vďaka čomu získate výhodu byť najlepší!
- Otvorte svoje srdce: Kakao je známe už od pradávna svojou silou otvárať srdce. Je to priamy dôsledok molekuly anandamidu, známej ako „molekula blaženosti“. Ide o neurotransmiter, ktorý v ľudskom tele podporuje pocity radosti, uvoľnenia a eufórie, čím prispieva k celkovej pohode a šťastiu!
- Spomaľuje metabolizmus sacharidov: Spomaľovaním vstrebávania sacharidov do krvi udržuje kakao rovnovážnu hladinu krvného cukru.