Paradajka, rajčina či rajčiak - nech už ju nazveme akokoľvek, patrí medzi najobľúbenejšie druhy zeleniny na svete. Mnohí z nás si pamätajú na paradajky zo záhradiek starých rodičov, ktoré mali intenzívnu chuť a vôňu. Dnes, keď väčšina z nás nakupuje v supermarketoch, často narazíme na paradajky, ktoré síce vyzerajú pekne, no chuť im chýba. Našťastie, na Slovensku sa v posledných rokoch objavujú farmy, ktoré sa snažia vrátiť paradajkám ich pôvodnú chuť a kvalitu. Jednou z nich je aj Farma Kameničany, ktorá sa stala synonymom pre kvalitné a chutné slovenské paradajky. Pestovanie paradajok má na Slovensku dlhú históriu a v súčasnosti sa stretávame s modernými prístupmi, ktoré kladú dôraz na kvalitu, ekológiu a celoročnú produkciu.
História a pôvod paradajok
Možno ani netušíte, že predkovia paradajok sa na planéte Zem vyskytovali pred mnohými miliónmi rokov. V minulom roku zverejnili americkí vedci (Pennsylvania State University) v prestížnom časopise Science fosílny nález rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do ktorej patria aj paradajky. Tieto fosílie sa našli v Patagónii (Argentína) a pomocou molekulárnych metód sa podarilo určiť ich vek na 52 miliónov rokov. Praveký pôvod predkov druhu paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) je zaujímavou informáciou, ale oveľa dôležitejšie sú jeho dejiny v súvislosti s konzumáciou človekom.
Určité otázniky panujú ohľadom jeho geografického pôvodu. Vedci stále nemajú presne jasno v tom, či k domestikácii došlo v oblasti Peru, alebo to bolo v Mexiku. Avšak nie je ani vylúčené, že udomácnenie došlo v oboch oblastiach nezávisle na sebe. Pôvodní botanickí predkovia moderných odrôd paradajok majú plody veľkosti súčasných „cherry“ odrôd a sú skôr žltej farby. Môžeme ich stále nájsť rastúce na svahoch juhoamerického pohoria Andy.
Ďalším otáznikom spojeným s plodmi paradajky je, kedy presne ich ľudia začali konzumovať. Avšak vie sa, že už 500 rokov pred Kristom pestovali pre konzum paradajky Aztékovia. Pôvodní obyvatelia Južnej a strednej Ameriky dokonca považovali semienka paradajok za účinné afrodiziakum. Niektoré juhoamerickej kultúry používali túto rastlinu ako halucinogén. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés bol pravdepodobne prvý, kto v roku 1521 priviezol malé žlté paradajky do Európy po dobytí aztéckeho mesta Tenochtitlan. Prvú zmienku o paradajke pod názvom „zlaté jablko“ publikoval v herbári taliansky botanik Pietro Andrea Mattioli a zaradil ho tiež medzi afrodiziaka. Možno preto ho vo Francúzsku nazvali „pomme d’amour“, teda jablko lásky.
Práve v Taliansku a ďalších južných európskych štátoch sa paradajky rýchlo v kuchyni udomácnili. Avšak ešte dlhú dobu trvalo, kým si paradajka našlo svoju obľubu v celej Európe. Dokonca ešte koncom 18. storočia bola nazývaná jedovaté jablko. Verilo sa totiž, že mnoho aristokratov a bohatých ľudí sa po konzumácii paradajok otrávilo a zomrelo. Toto neblahé označenie dostala paradajka neprávom. Pravda bola taká, že v období renesancie sa veľa používal cínový riad, ktorý obsahoval vysoký podiel jedovatého olova. Plody paradajky majú kyslé pH a po kontakte s týmto riadom dochádzalo k uvoľňovaniu olova, ktoré následne spôsobovalo otravy aj úmrtia účastníkov aristokratických hostín. Podobný osud ako v Európe malo paradajka aj v severnej Amerike. V koloniálnych dobách sa paradajka používala len k dekoračným účelom. Do úst ju nikto nevložil, pretože folklórne zvyklosti povedali, že po jej zjedení premení jed v nej obsiahnutý krv stravníka na kyselinu. Pošramotenú reputáciu paradajok v Anglicku a následne v Severnej Amerike pomohli čiastočne napraviť v druhej polovici 18. storočia novo vyšľachtené odrody zo Španielska a Talianska. Navyše v súvislosti s imigráciou Európanov prispeli v Severnej Amerike k obľube tejto zeleniny v priebehu 19. storočia prisťahovalci z Talianska, ktorí mali už paradajky vo veľkej obľube. Ďalší fenomén, ktorý napomohol k masovej obľube paradajok v Európe i Amerike, bola pizza. Tá bola vynájdená v druhej polovici 80. rokov 19. storočia v talianskej Neapole.
Paradajky si postupne získali obľubu vo všetkých kútoch sveta. Americké ministerstvo poľnohospodárstva dnes odhaduje celosvetový počet odrôd na 25 000, iné zdroje tvrdia, že ich je na svete asi 10 000. V každom prípade popularita paradajok stále stúpa. Globálna produkcia presahuje 130 miliónov ton ročne, z toho dve tretiny zjeme ako čerstvú stolovú zeleninu a zvyšná tretina sa priemyselne spracuje.
Farma Kameničany: Líder v modernom pestovaní na Slovensku
Obec Kameničany v Ilavskom okrese sa stala centrom inovatívneho pestovania paradajok vďaka výstavbe najmodernejšieho skleníka na území bývalého Československa. Kameničany hľadajte v podhorí Bielych Karpát na strednom Považí, v okrese Ilava. Historicky to nie je nijaká zeleninárska oblasť a rajčiny tam ľudia dosiaľ pestovali akurát v záhradkách. Ing. Jiří Stodůlka z firmy NWT Greenhouse, s.r.o. Kameničany, patriacej do technologickej skupiny NWT z moravského Zlína, vysvetľuje: „Pôvodne sme tam spolu s PD Bolešov postavili bioplynovú stanicu, rovnako ako niekoľko ďalších v Českej republike. Potom vyvstala otázka, čo s vyrobeným teplom? Hľadali sme vhodné využitie a tip padol napokon na skleníky.“
V areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v Kameničanoch finišujú práce na dostavbe najväčších a najmodernejších skleníkov na celoročné pestovanie paradajok. Tieto skleníky na ploche takmer 30 000 metrov štvorcových postavila a bude prevádzkovať spoločnosť NWT z moravského Hulína. Celkové náklady na projekt sa vyšplhali na 4,5 milióna eur, pričom ide čisto o vlastné investície firmy NWT. V Pôdohospodárskej platobnej agentúre im totiž dotáciu na projekt neschválili. Napriek tomu dosiahla farma už v prvom polroku 2015 prevádzkový zisk 350-tisíc eur, hoci neplánovane museli zaplatiť za zemný plyn vyše 100-tisíc eur. Dnes sa už pod sklami kameničianskej farmy naplno červenajú rajčiny. V dobrom slova zmysle.
Jedinečné technológie a udržateľnosť
Skleníky v Kameničanoch majú niekoľko špecifík, ktoré ich odlišujú od podobných zariadení na Slovensku a v Českej republike. Zbyněk Vondruška, zástupca spoločnosti NWT, uviedol, že najvýznamnejšou novinkou sú difúzne sklá rozptyľujúce svetlo tak, aby sa dostalo ku všetkým častiam rastliny. Táto inovácia európskeho významu výrazne zdvihla cenu investície. Strecha skleníkov pozostáva zo špeciálnych difúznych skiel s vyššou priepustnosťou svetla, ktoré sa využívajú aj vo fotovoltike.
JUST 1 tablespoon and TOMATOES grow 3x bigger!
Zdrojom tepla a elektrickej energie bude bioplynová stanica. Teplo sa cez deň naakumuluje a v noci sa použije na vykurovanie skleníkov. Ekologickú elektrickú energiu pre pestovateľské svetlá a ekologické teplo dodáva skleníku bioplynová stanica NWT s výkonom 1MWe. Špecifikom technológie je aj retenčná nádrž na vodu s objemom 6 000 metrov kubických, čo predstavuje celoročný úhrn zrážok v tejto oblasti. Na zavlažovanie paradajok tak budú používať zachytenú dažďovú vodu. Kysličník uhličitý zo spalín bioplynovej stanice sa taktiež využíva v skleníkoch, čím sa znižuje záťaž na životné prostredie. Táto tzv. BAT (Best Available Technologies), teda najlepšia dostupná technológia, vrátane nákladov na školenia vedúcich pracovníkov v Holandsku, spôsobila, že celková investícia sa vyšplhala na 5,5 mil. eur.
Dôraz na kvalitu a chuť bez chémie
Spoločnosť NWT sa chce výrazne odlíšiť od ostatných slovenských producentov a zameriava sa na pestovanie paradajok s vysokým dôrazom na kvalitu a chuť, čo znamená čo najväčší obsah cukru. Pestovanie bude bez akejkoľvek chémie, likvidáciu škodcov zabezpečia pomocou predátorov. Rastliny opeľujú čmeliaky. Keďže ide o dôsledne kopírovanú holandskú technológiu, zrejme spotrebiteľovi zíde na um otázka: Nejde teda o také mdlé, chuťou nevýrazné rajčiny, aké dovážame? J. „Máme náskok sedem až desať dní. O tento čas môžeme začať so zberom neskôr. Španielske, marocké a iné rajčiny zhruba toľko potrebujú na prevoz a oberajú ich preto nedozreté, aby ho vydržali. Naše výpestky zberáme v plnej zrelosti, lebo na pulty ich vieme dodať do 24 hodín. A dôsledne sa zaoberáme aj výberom odrôd.“
Radek Fojtík, agronóm a vedúci farmy Kameničany, vysvetľuje, že v dvoch skleníkoch na 2,8 ha s pomocou opeľovacích čmeliakov, prirodzených predátorov škodcov, celoročného vykurovania bioplynom a osvetlenia v menšom skleníku zberajú úrodu z takmer 34-tisíc vysadených rastlín. V zakorenených matracoch z kokosovej vlákniny počas vegetácie vyrastú 40 cm týždenne, preto rastliny treba priebežne spúšťať tak, aby oberačky zberali zrelé plody v dosiahnuteľnej úrovni. Optimálnu teplotu pre kvalitnú úrodu v skleníku spolu s vlhkosťou regulujú cez počítač.
Prvé priesady boli do skleníkov dané v októbri a paradajky chcú dodať už na tohtoročný vianočný trh. Spoločnosť počíta s ročnou produkciou paradajok v objeme do 1 000 ton a plánuje zamestnať najmä ľudí z Kameničian a susedných obcí.
Celoročné pestovanie a jeho výhody
Farma Kameničany je jediná na Slovensku, ktorá produkuje paradajky celoročne. Využíva na to pestovateľské svetlá, ktoré umožňujú rastlinám rásť aj v zimných mesiacoch, keď je nedostatok prirodzeného svetla. Vďaka tomu si môžeme vychutnávať slovenské paradajky počas celého roka, nielen v sezóne. Celoročné pestovanie umožňuje využitie tzv. pestovateľských svetiel.
Pestovanie bez pesticídov: Certifikácia a benefity
Farma Kameničany získala na začiatku roku 2020 prestížnu certifikáciu „Bez pesticídov“. Paradajky pestované na tejto farme zaručene neobsahujú zdravie ohrozujúce zvyšky pesticídov rovnako ako napríklad BIO potraviny či detská výživa. Biologickú ochranu namiesto nebezpečnej chémie zaisťujú prirodzení nepriatelia škodcov. „Sme prvý a jediný pestovateľ v SR, ktorý zaviedol systém celoročného pestovania plodovej zeleniny v skleníku bez zostatkov pesticídov,“ uvádza Farma Kameničany. Táto technológia sa riadi štandardmi španielskej firmy Zerya, ktorá stojí za rozvojom bezreziduálnych technológií v rámci Európy. Rezíduá pesticídov v potravinách sú zodpovedné za rôzne alergické reakcie, dýchacie problémy a majú negatívny vplyv na funkciu nervovej sústavy.
Našim zákazníkom chceme ponúknuť lokálne pestovanú prémiovú zeleninu, ktorá okrem chuti ponúka ďalší mimoriadne dôležitý benefit: nulový obsah zvyškov pesticídov, teda nebezpečných látok, ktorých škodlivý vplyv na ľudské zdravie preukázala celá rada vedeckých štúdií. Farma Kameničany na Slovensku založila v roku 2018 oddelenie výskumu a vývoja, ktoré vo svojich skleníkoch zaviedlo technológiu pestovanie Bez zvyškov pesticídov. Farma prešla kontrolným auditom a získala prestížny certifikát, ktorý deklaruje, že paradajky rozhodne neobsahujú žiadne zvyšky pesticídov. Certifikácia má prísne kritériá a je nutné ju každoročne obhájiť.
Prínos pre miestnu komunitu
Starosta Kameničian Igor Daško vidí v projekte pre obec niekoľko pozitív. V skleníkoch si nájde prácu 20 až 30 ľudí z obce, investor pri výstavbe skleníkov zlikvidoval staré opustené maštale a iné chátrajúce objekty v areáli družstva. Celkovo v kameničianskych skleníkoch našlo prácu 40 ľudí. Vďaka tejto investícii sa obec aj viac zviditeľní.
OVOZELA: Spolupráca pre kvalitné paradajky
OVOZELA je družstvo združujúce nezávislých farmárov zo Slovenska, ktoré si dalo za cieľ zlepšiť kvalitu ponúkaného ovocia a zeleniny na pultoch obchodov. Mnohí farmári sa však presvedčili, že jedna vec je vyrobiť, a druhá predať. Aj preto vstúpila Farma Kameničany do odbytového združenia Ovozela. Pridala sa tak k štyrom ďalším pestovateľom rajčín - Agro GTV Nováky, Salemix Veľké Zlievce, Premier Travel Komárno, Agro Rybia Farma Handlová, ktoré vedie jeho predseda Mgr. Peter Kelemen. Vďaka tejto spolupráci sú schopní obstáť v konkurencii s veľkými zahraničnými dodávateľmi. Na farmách v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch oberajú paradajky skoro ráno ručne až keď sú úplne dozreté. Ovozela garantuje čerstvosť prakticky okamžitou donáškou na pulty reťazcov. „Otázka čerstvosti je pri paradajkách kľúčová,“ zdôrazňuje Peter Kelemen z družstva Ovozela. „Začali sme s rajčinami, ale verím, že pribudnú aj ďalšie druhy zeleniny. Dnes nájdete rajčiny z Farmy Kameničany v predajniach v rôznom efektnom balení, ktoré sa okrem spomínanej slovenskej vlajočky a slovenských nápisov odlišuje od zahraničnej konkurencie najmä excelentnou chuťou a kvalitou.“
Odrody paradajok pestované na farme Kameničany
Farma Kameničany sa dôsledne zaoberá výberom odrôd paradajok. Pestujú sa odrody, ktoré sú chutné, voňavé a majú pevnú dužinu. Vďaka tomu majú paradajky z Kameničan intenzívnu chuť, ktorá pripomína paradajky zo záhradky. Okrem toho, paradajky sa zberajú až v plnej zrelosti, čo tiež prispieva k ich výbornej chuti. Na farme Kameničany pestujeme síce len dva druhy rajčín, ale spolu sa ich tu dopestuje ročne skoro 650 ton. Obe tieto odrody získali ako prvé na Slovensku od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR značku kvality SK GOLD.
| Odroda | Typ | Vlastnosti |
|---|---|---|
| Sweetelle (Hranáčik) | Oválna cherry | Chuťovo osvedčená, šťavnatá a chrumkavá |
| Axiana (Medulienka) | Mini cherry | Chuťovo osvedčená, šťavnatá a chrumkavá |
| Adorion | Malé cherry | Najsladšie, vynikajúce chuťové vlastnosti |
| Sunstream | O niečo väčšie | Prenikavá aróma a chuť |
| Dreamvine | Kokteilové | Pripomínajú staré časy |
| Cacao | Hnedo-zelená | Pre paradajkových fajnšmekrov (nová) |
Ekologické aspekty pestovania v Kameničanoch
Farma Kameničany sa zameriava na ekologické pestovanie paradajok. Využitie bioplynovej stanice: Skleník je vyhrievaný pomocou bioplynovej stanice, ktorá produkuje elektrickú energiu a teplo z obnoviteľných zdrojov. Recyklácia CO2: Skleník využíva oxid uhličitý zo spalín bioplynovej stanice, čím sa znižuje jeho emisia do ovzdušia. Zber dažďovej vody: Na zavlažovanie sa využíva dažďová voda, ktorá sa zhromažďuje v lagúne s kapacitou 6 000 m3, čím sa šetrí pitná voda. Biologická ochrana: Namiesto chemických pesticídov sa na ochranu rastlín používajú prirodzení nepriatelia škodcov, ako sú čmeliaky, chrobáky a iný hmyz. Náš prvý skleník vyrástol v Kameničanoch, v tesnej blízkosti CHKO Biele Karpaty. Ako zdroj elektrickej energie a ekologického tepla slúži miestna bioplynová stanica s výkonom až 1 MWe. Oxid uhličitý, ktorý sa nachádza v jej spalinách, tiež využívame v našich skleníkoch, čím znižujeme záťaž na životné prostredie. Strecha skleníkov pozostáva zo špeciálnych difúznych skiel s vyššou priepustnosťou svetla, ktoré sa využívajú aj vo fotovoltike. Na zavlažovanie využívame hlavne dažďovú vodu, ktorú zbierame v lagúne s kapacitou až 6 000 m3. Využitie tzv. pestovateľských svetiel nám umožňuje pestovať paradajky celých 12 mesiacov v roku. Aj vďaka tomu sú bežne dostupné vo všetkých významných obchodných reťazcoch na Slovensku. Všetka práca v skleníkoch na farme v Kameničanoch sa vykonáva ručne. Aj preto naša farma poskytuje pracovnú príležitosť až 40 zamestnancom, väčšinou z miestneho regiónu.
Tipy pre domácich záhradkárov: Ako pestovať paradajky
Pre tých, ktorí si chcú vychutnať vlastné paradajky, je tu niekoľko užitočných tipov od odborníkov.
Výber odrody a príprava sadeníc
Pestovanie zo semien je ideálny spôsob, ako získať silné a zdravé rastliny. Marec je vhodný mesiac na začatie predpestovania. Pre výsev semien je ideálny ľahký, vzdušný a dobre priepustný substrát s nízkym obsahom živín. Odporúča sa primiešať do substrátu perlit, ktorý zlepšuje štruktúru pôdy, prevzdušňuje ju a zlepšuje hospodárenie s vodou. Po výseve udržiavajte pôdu jemne vlhkú pomocou rozprašovača a nádoby prekryte krytom, ktorý urýchli klíčenie a pomôže udržať vhodnú vlhkosť. Po vyklíčení potrebujú sadenice menej tepla a viac svetla. Nedostatok svetla spôsobuje, že rastliny sa vyťahujú a sú slabé. Optimálne sú čo najviac svetla (ideálne južné okno) a teplota približne 15-18 °C cez deň. Pred presadením na konečné stanovište by sa rastlinka mala otužovať - asi týždeň pred výsadbou nechajte rastlinu 2 hodiny vonku.
Výsadba a starostlivosť
Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna, po posledných jarných mrazoch. Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny, slnečné, teplé a chránené miesto. Pri výsadbe sadeníc do pôdy je možné odstrániť spodný pár listov a sadiť rastlinu hlbšie.
Metódy pestovania:
- Hlboká výsadba: Rastlinu vysadíme medzi dve opory. Najskôr priviažeme hlavný výhon, potom k druhému kolíku priviažeme prvý rastúci zálistok. Ostatné zálistky priebežne odstraňujeme. Táto metóda môže priniesť vysokú úrodu.
- Výsadba do brázdy: Rastliny vysadíme do plytkej brázdy v skleníku, v ktorej je substrát izolovaný fóliou. Rastliny rýchlejšie rastú.
- Pestovanie vo vedrách: Tento spôsob sa používa vyslovene pri veľmi skorých odrodách na to, aby sa dosiahla čo najskoršia úroda. Recyklované plastové vedrá majú odstránené dno, namiesto neho sa dáva geotextília.
Zálievka a hnojenie
Zavlažujeme pravidelne a dostatočne, najlepšie ku koreňom, aby sme predišli rozvoju chorôb. Pri pestovaní v kvetináči je potrebné polievať aj 2x denne v slnečnom počasí. Pre balkónové paradajky je vhodné hnojiť biologickými hnojivami raz za týždeň do zeme a ďalší týždeň na listy. Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka a potrebujú špeciálne hnojivo. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Talianski vedci zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Mnohé ochorenia preferujú vlhkosť a chlad. Polievaním iba ku koreňom rastlín obmedzíte potenciálny výskyt hubových chorôb. Ak k rajčinám prisadíte aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky.
Ďalšie slovenské farmy a pestovatelia paradajok
Okrem Farmy Kameničany existujú na Slovensku aj ďalšie farmy, ktoré sa venujú pestovaniu kvalitných paradajok. Medzi ne patria napríklad Farma Bruty, Farma Veľké Zlievce a Farma Handlová.
Farma Bruty
K založeniu farmy v Brutoch viedla najmä láska k domácim produktom. Ľudia so skúsenosťami z IT oblasti sa spojili s pestovateľmi paradajok a rozhodli sa postaviť skleník. Celý priebeh pestovania je naplánovaný minimálne rok dopredu. Cieľom je poskytnúť slovenskému zákazníkovi čerstvú a kvalitnú slovenskú zeleninu počas celého roka. Pri pestovaní pomáha počítačový softvér, ktorý ovláda chod skleníka. Riadi dodávanie potrebných živín do kokosového substrátu, v ktorom sú rajčiny pestované. Ide o dokonalú náhradu pôdy, ktorá zaistí, že korene nehnijú a nevznikajú na nich plesne. Softvér meria teplotu vzduchu, na základe predpovede počasia riadi otváranie okien a prekrýva sadenice tienidlami, ak je slnko prisilné. Zostatkovú vodu zo závlahy recyklujú. Miešajú tiež dažďovú vodu s vodou zo studne v tom správnom pomere, aby dosiahli priaznivé pH pre rastliny. O ochranu rastlín sa starajú chrobáky a pavúky, ktoré chovajú. Rastliny opeľujú čmeliaky, ktorých sa v jednom skleníku vyskytuje aj 15 000.
Farma Veľké Zlievce
Farma vo Veľkých Zlievcoch sa môže pochváliť takmer 30-ročnou pestovateľskou tradíciou. V minulosti sa tu na 3 hektároch pestovali gerbery a 2,2 hektáru slúžilo na pestovanie paradajok. Farma vo svojej dnešnej podobe vznikla v roku 2013. Na ploche 3,3 hektára sa postavili úplne nové vysoké skleníky. V súčasnosti na farme využívajú na vykurovanie najmä drevnú štiepku, ale stále im ostáva ako záložný zdroj plyn. Recyklujú odpad a prebytočnú vodu zo zavlažovania. Na ochranu rastlín používajú len prirodzenú ochranu v podobe hmyzu.
Farma Handlová
Farma Handlová vznikla v roku 2014, kedy sa banská voda začala využívať na vykurovanie skleníkov. V skleníkoch pestujú chutné a šťavnaté paradajky a uhorky. Odpadové teplo z banskej vody využívajú na vykurovanie skleníkov. Banská voda má stabilnú teplotu počas celého roka, čo je ideálne pre pestovanie zeleniny. Zelenina je pestovaná s ohľadom na životné prostredie. Používajú biologickú ochranu rastlín a recyklujú vodu.
tags: #kamenicany #paradajka #rajcina #ci #rajciak