Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Počas celej zimy nás zásobuje vitamínmi, preto ak si na nej chcete pochutnávať aj tú nasledujúcu, nemali by ste zabudnúť na správne pestovanie. Hoci nie je náročná na pestovanie, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu.
Kapusta je dvojročná zelenina. V prvom roku si vytvorí mohutnú koreňovú sústavu a dužinatú stonku (hlúb). Listy sa vytvárajú husto nad sebou a vytvoria hlávku. Hlávka kapusty môže byť rôzneho tvaru od plochej až po guľovitú a podlhovastú. Čím sú listy v hlávke uložené bližšie k sebe, tým je ťažšia a kvalitnejšia. Na vonkajších listoch môžete pozorovať voskovitý povlak, ktorý bráni vyparovaniu vody. Tieto listy majú len ochrannú funkciu. Tento článok sa zameriava na neskoré odrody kapusty, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie a kvasenie.
Odrody neskorej kapusty
Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie. Medzi obľúbené neskoré odrody patria:
- Kamenná hlava: Odroda určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie.
- AVAK F1: Poloneskorá kruhárenská kapusta s univerzálnym použitím, vhodná aj na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Neskorá kapusta AVAK je obľúbená odroda určená najmä na strúhanie a kvasenie. Vyznačuje sa veľmi hustou a rovnomerne zaplnenou hlávkou, čo je ideálne pre strúhanie. Jej listy sú jemné, ale pevné, vďaka čomu pri krájaní nevznikajú príliš dlhé alebo tvrdé vlákna. Má tiež výborný pomer cukrov, ktoré sú potrebné pre kvalitné kvasenie.
- Holt: Neskorá odroda kapusty na skladovanie.
- Polar: Neskorá odroda bielej kapusty, ktorá je cenená najmä pre svoju odolnosť, výborné skladovacie vlastnosti a všestranné využitie v kuchyni. Rastliny sú šedozelené, silne srienisté a vyznačujú sa robustným vzrastom. Táto odroda nie je náchylná na praskanie, čo je častý problém pri iných typoch kapusty.
Zvoľte si najvhodnejšiu odrodu a vypestujte si kapustu vo svojom záhone.
Charakteristika vybraných odrôd neskorej kapusty
| Odroda | Doba zberu | Veľkosť hlávky (približne) | Vegetačná doba (dni) | Použitie |
|---|---|---|---|---|
| Kamenná hlava | September - Október | Nie je uvedené | Nie je uvedené | Priama spotreba, kvasenie, skladovanie |
| AVAK F1 | September - November (dozrieva v októbri až novembri) | Cez 3-4 kg | Nie je uvedené | Priamy konzum, krátkodobé skladovanie, kruhárenské spracovanie, kvasenie |
| Holt | Október - November | Nie je uvedené | Nie je uvedené | Skladovanie |
| Polar | September - Október | 3 - 4 kg | 180 - 190 | Priama konzumácia, strúhanie, kvasenie a skladovanie (1 - 2 mesiace) |
Výsev a predpestovanie priesad
Pokiaľ ste si nestihli dopestovať skoré odrody kapusty, práve teraz v máji máte možnosť to napraviť a vysiať poloneskoré a neskoré odrody. Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Neskorú kapustu je najlepšie vysievať v období od marca do apríla do pareniska alebo do sadbovačov.
- Termín výsevu: S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku pre skoré odrody. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla až do mája. Semená kapusty AVAK vysievame od apríla do mája.
- Spôsob výsevu: Semená vysejte naširoko do výsevných misiek či debničiek, alebo do minizakoreňovačov, ktoré vám uľahčia následnú prácu pri vysádzaní priesad na záhony. Zároveň sa tak vyhnete aj možnému poškodeniu koreňov pri jednotení priesad zo sejby naširoko. Sejbu spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm až 1 cm.
- Klíčenie: Osivo klíči približne 1 týždeň pri teplote okolo 20 °C.
- Presádzanie: Po vzídení nechajte priesady narásť do štádia niekoľkých pravých listov (ideálne 4 až 5), aby vytvorili silné priesady. Presádzanie na záhon sa robí zvyčajne od konca apríla až do mája, podľa počasia vo vašom regióne, keď už nehrozia výraznejšie mrazy. Pred výsadbou priesady dobre otužujte, aby zvládli prechod z chráneného prostredia na voľnú plochu. Sadenice sa sadia na vonkajšie slnečné stanovisko približne v polovici mája. Priesady sa sadia na vopred pripravený záhon. Sadenice umiestňujeme o niečo hlbšie, než rástli v sadbovači, aby lepšie zakorenili. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy.
- Spon: Pre skoršie odrody dodržiavajte vzdialenosť 0,5 m, pre neskoré až 0,6 m. Odporúčaný spon je približne 60 × 50 cm alebo 60 x 60 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na tvorbu veľkých hlávok. Hustý výsad spôsobuje menšie hlávky a vyššie riziko chorôb. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady.
Growing Cabbage
Príprava pôdy a stanovište
Na pestovanie kapusty je najvhodnejšia hlinitá, hlinito-piesočnatá a ľahká pôda. Kapusta potrebuje priepustnú pôdu, dobre zásobenú živinami, s pH 6,5-7. Pôda má byť dostatočne zásobovaná vápnikom, s optimálnou reakciou pH 7,5 až 8. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé a mäkké.
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Je to plodina prvej trate, ktorá sa pestuje na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť dobre pohnojená hnojom z chlieva, mala by mať dostatok dusíka (ale nie príliš - väčšinu dusíka dodá samotný hnoj). Kapusta Holt určená na skladovanie potrebuje hlbokú, humóznu a výživnú pôdu, ktorá dobre drží vlahu, ale zároveň nie je premokrená. Ideálne sú záhony, ktoré boli na jeseň vyhnojené kompostom alebo maštaľným hnojom v dávke asi 6 až 10 kg na 1 m2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva.
Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé, vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, koreňová zelenina alebo šalát. Nevhodné a nežiaduce sú príbuzné druhy, ktoré majú rovnakých škodcov a choroby. Tiež nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa.
Starostlivosť počas vegetácie
Kapusta potrebuje k úspešnému rastu dostatok vlahy, a to nielen v podobe zálievky, ale taktietiež v podobe vlhkosti vzduchu. Vhodné sú polohy s nižšou teplotou a vyšším množstvom zrážok. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Najviac vlahy treba kapuste zabezpečiť na začiatku tvorby hlávok, preto ju polievajte každý druhý týždeň. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu. Okolie rastlín udržujte bez buriny, ktorá by im konkurovala o živiny a vlahu. Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou.
Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Pre pevnosť pletív dopĺňame draslík a vápnik. S dusíkom narábajte opatrne, jeho prebytok zvyšuje riziko praskania.
Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Na hnojenie dusíkom sa dá využiť dusíkaté vápno či liadok vápenatý, príp. NPK hnojivo. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.
Zber a skladovanie
Kapusta sa zberá za 3-5 mesiacov od výsevu (v závislosti od pestovateľských podmienok a odrody). Májovú kapustu môžete zberať od septembra do novembra. Kapusta AVAK patrí medzi neskoré odrody, a preto dozrieva spravidla v októbri až novembri. Zberá sa vtedy, keď sú hlávky pevné, ťažké a úplne zaplnené. Obvykle majú veľkosť aj cez 3-4 kg v závislosti od podmienok pestovania. Doba zberu sa spozná podľa pevnej a dobre rozvinutej hlávky, ktorá sa odrezáva tesne pri zemi. Tento rez dá priestor rastu nových menších hlávok. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Zber sa odporúča vykonať za suchého počasia, aby sa hlávky lepšie skladovali.
Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Hlávky musia byť dobre vyzreté, pevné a suché, nesmú byť však namrznuté. Kapusta na uskladnenie sa zberá čo najneskôr a za suchého a chladného počasia.
Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť. Po zbere by mala kapusta AVAK smerovať do chladného, tmavého a dobre vetraného priestoru, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu. Hlávky skladujte na policiach alebo v debnách tak, aby sa navzájom príliš netlačili. Pred uskladnením odstráňte len poškodené vonkajšie listy, aby zostala prirodzená ochranná vrstva. V správnych podmienkach vydrží kapusta niekoľko mesiacov bez straty chuti a pevnosti. Je vhodná na skladovanie aj priebežné strúhanie počas zimy. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte.
Choroby a škodcovia
Prevenciou proti chorobám a škodcom je striedanie plodín (minimálne 4 roky mimo kapustovín). Kapustu často napádajú vošky, molice a iný hmyz. Odporúča sa pravidelná kontrola listov a prípadne postrek ekologickými prípravkami. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov.
Najčastejšie škodce kapusty:
- Mlynárik kapustový: Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste.
- Kvetárka kapustová: Je to sivohnedá mucha, ktorej larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú. Odporúča sa používať sieťovanie porastu.
- Skočky: Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Radi si pochutnávajú na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín.
- Mora kapustová: Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom.
- Slizniaky: Za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý.
Najčastejšie choroby kapusty:
- Nádorovitosť hlúbovín: Spôsobuje ju huba Plasmodiophora brassicae, ktorá vytvára opuchy a deformácie koreňov. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana.
- Čierna hniloba: Najničivejšia choroba postihujúca rod Brassica.
tags: #kapusta #neskora #vysadba