Kukurica siata (lat. Zea mays) je jednou z najvýznamnejších a najrozšírenejších plodín na svete. Táto jednoročná tráva z čeľade lipnicovitých má bohatú históriu siahajúcu tisíce rokov dozadu a jej domestikácia je dodnes považovaná za jednu z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z divokej trávy teosinte (Zea mays parviglumis), pôvodom zo Strednej a Južnej Ameriky. Napriek tomu, že kultúrna kukurica sa od svojho divokého predchodcu výrazne líši, neexistujú žiadne známe medzistupne, ktoré by dokumentovali tento prechod. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci človeka, čo len umocňuje jej jedinečnosť.
Do Európy sa kukurica dostala po príchode Španielov do Ameriky a na Slovensko sa rozšírila v polovici 18. storočia z Maďarska. Dnes je rozšírená po celom svete vďaka svojej adaptabilite a cudzoopelivosti.
Botanické a rastové charakteristiky
Kukurica siata je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1 až 3 metrov. Má plné steblo, z ktorého v dvoch zvislých radoch vyrastajú dlhé, štíhle listy. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8 až 12 listov, zatiaľ čo neskoré odrody môžu mať až 24 listov a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá s výrazným stredným rebrom.
Kukurica je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi. Samčie súkvetie, metlina, sa nachádza na vrchole rastliny a produkuje obrovské množstvo peľových zŕn - niekedy až 15 miliónov z jednej metliny. Samičie súkvetie, klas, vyrastá v pazuchách listov a je chránené obalovými listami. Plodom je nahá obilka, ktorá sa skladá z klíčka a endospermu. Zrno kukurice je bohaté na škrob (60-80%), bielkoviny (6-22%), tuky (1,5-15%), celulózu (2-11%) a popol (1,5-4%).
Peľ kukurice sa prenáša najmä vetrom. Peľové zrná sú relatívne ťažké a rýchlo vysychajú, pričom ich životnosť sa udáva len 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje približne počas dvoch týždňov. Samčí pohlavný orgán zvyčajne dozrieva skôr ako samičí, čo je považované za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. V prírodných podmienkach sa kukurica rozmnožuje výlučne semenom, pričom približne 95% semien je oplodnených cudzím opelením.
Typy a odrody kukurice
Kukurica siata sa delí na viacero typov (konvariet) na základe zloženia endospermu:
- Pukancová (reventador, pop corn): Pôvodný domestikovaný variant s malými zrnami, mäkkým škrobovitým jadrom a tvrdým obalom, ktorý pri zahrievaní exploduje.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint): Podobná pukancovej, ale s väčšou veľkosťou zrna. Pestuje sa najmä v horských podmienkach a oblastiach vyžadujúcich odolnosť voči chladu. Dobre znáša zlé skladovacie podmienky.
- Škrobnatá (blando): Kukurica určená na mletie na múku, s mäkkým škrobovým jadrom. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu, používaná na prípravu tortíl a podobných pokrmov.
- Konský zub (dentado): Najrozšírenejší typ kukurice, predstavujúci približne 73% svetovej produkcie. Jadro tvorí mäkší škrobový endosperm čiastočne pokrytý tvrdšou šupkou. Pri schnutí sa jadro charakteristicky scvrkáva. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle.
- Cukrová: Endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu. Vyznačuje sa sladkou chuťou a je obľúbená ako zelenina.
Existujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice:
- Štandard (SU): Sladká, krémová textúra, najlepšia chuť do týždňa po zbere.
- Zvýšený cukor (SE): Vyšší obsah cukru ako štandardná, krehkejšie jadrá, dlhšie si zachováva chuť a textúru.
- Super sladká (SH2): Štyri až 10-krát vyššia cukornatosť v porovnaní s odrodami SU, veľmi nízky obsah škrobu.
- Synergická (SYN): Hybrid SH2 a SE, chrumkavé, jemné zrná, dobre uchováva chuť pri skladovaní.
Pestovanie kukurice
Kukurica je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje dlhé vegetačné obdobie s dostatkom slnečného svitu a tepla. Ideálna teplota pôdy na klíčenie je minimálne 16 °C, pre super sladké odrody 18 °C. Kukurica je náročná na pôdu, preferuje organicky bohatú, sypkú, dobre priepustnú pôdu s pH 5,5-7,0. Dôležité je zabezpečiť dostatočnú vlahu, najmä počas rastu a tvorby klasov. Priemerná potreba vody je približne 2,5 cm týždenne.
Výber a príprava stanovišťa:
- Pôdu je vhodné obohatiť kompostom alebo starým hnojom už na jeseň pred výsadbou.
- Pôda musí byť dobre priepustná, ale zároveň schopná udržať vlhkosť.
- Pre zabezpečenie dobrého opelenia sa odporúča pestovať kukuricu v blokoch s minimálne štyrmi riadkami, namiesto dlhých, úzkych riadkov.
Výsev a výsadba:
- Semená kukurice sa vysievajú priamo do záhrady približne dva týždne po poslednom jarnom mrazíku.
- Semená sa sejú do hĺbky 4-5 cm, s odstupom 10-15 cm v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené 0,8-1 m.
- Pre urýchlenie klíčenia je možné semená pred výsevom navlhčiť a nechať 24 hodín vo vlhkom prostredí.
- Je dôležité zvoliť odrody s vhodným počtom „dní do zrelosti“ pre danú lokalitu, aby plodina stihla dozrieť pred príchodom prvých mrazov.
Starostlivosť:
- Pravidelne zalievajte, najmä počas suchších období a pri tvorbe klasov.
- Udržiavajte oblasť bez buriny, ktorá by konkurovala kukurici o živiny a vodu.
- Pri výške rastlín okolo 20 cm je vhodné prihnojiť dusíkatým hnojivom.
- Počas vegetácie je dôležité zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie pôdy.
Globálna produkcia a využitie
Kukurica je treťou najväčšou rastlinnou potravinou na svete. Celková produkcia kukurice neustále rastie, pričom v rokoch 1970 až 2003 sa plocha jej pestovania zvýšila zo 113 miliónov hektárov na 143 miliónov hektárov, s priemerným výnosom vzrastajúcim z 2,35 t/ha na 4,47 t/ha. Celková produkcia vzrástla z 266 miliónov ton na 640 miliónov ton.
Hlavní producenti kukurice na svete (údaje sa môžu líšiť v závislosti od zdroja a roku):
| Krajina | Produkcia (mil. ton) |
|---|---|
| USA | 260 |
| Čína | 120 |
| EÚ | 55 |
| Brazília | 41 |
V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje predovšetkým ako krmivo pre dobytok vo forme zrna alebo siláže, a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, aj keď význam sladkej kukurice ako zeleniny rastie. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioetanolu. V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a Afriky je kukurica hlavným zdrojom kalórií pre dedinské obyvateľstvo. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje približne 21 %.
Kukurica je surovinou vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemyselné aplikácie. Okrem toho sa sekundárne kukuričné produkty nachádzajú v rôznych nepotravinárskych výrobkoch, ako sú kozmetika, pracie prostriedky, lieky, lepidlá a plasty.
Geneticky modifikovaná kukurica
Pestovanie geneticky modifikovanej (GM) kukurice vyvoláva mnoho kontroverzií. Najčastejšie sa jedná o GM kukuricu s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurica), ktorý jej prepožičiava odolnosť proti škodcom. Odporcovia GM plodín poukazujú na možné alergické reakcie, negatívne dopady na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s tradičnými odrodami. Zástancovia naopak tvrdia, že GM kukurica znižuje potrebu toxických chemikálií na ochranu úrody a môže mať priaznivý vplyv na biodiverzitu.
Sú GMO dobré alebo zlé? Genetické inžinierstvo a naše potraviny
Na Slovensku je od roku 2006 možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810.
tags: #kde #sa #pestuje #kukurica #typ #krajiny